KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica26. 6. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/297/2013 z 26. 6. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. júna 2014, sp. zn. 24S/297/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6013201814.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/297/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201814
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201814.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek
senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobcu: M. M., nar. XX. C.
XXXX, bytom U. Q. č. XX, XXX XX R. R., zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Zacharom, Horná
65/A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor opravných
prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra č. 1, 974 05 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
a postupu bývalého Obvodného pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 2013/00338 zo dňa 23.
septembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu č. 2013/00338 zo dňa 23. septembra 2013 z r u š u j e
podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 446,38 Eur a zaplatiť ich zástupcovi
žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca napadol rozhodnutie, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie
Obvodného pozemkového úradu č. OP2013/001333-30/C zo dňa 11. júna 2013, ktorým boli odmietnuté
žalobcove námietky v konaní o pozemkových úpravách na účely vysporiadania vlastníckych vzťahov v
Záhradkovej osade Banská Bystrica „U. F.“ čas V. +. N.“ v katastrálnom území E..

Žalobca uplatnil ako dôvod nezákonnosti, že neboli splnené podmienky stanovené v § 2 ods. 1 zákona
č. 64/1997 Z. z. ani na to, aby konanie na pozemkových úpravách začalo. Namietal tiež, že konanie
bolo začaté už v roku 2005 a pre nesplnenie podmienok bolo rozhodnutie Obvodného pozemkového
úradu zrušené a Krajským pozemkovým úradom v Banskej Bystrici č. 2007/00133-3 z 10.7.2007 bola
vec vrátená prvostupňovému orgánu na nové konanie. Žalobca namietal, že záhradkárska osada bola
zriadená na základe zmluvy o dočasnom užívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorú 1.3.1979 uzatvorila
JRD - Víťazný február Selce „ZO Nad Tunelom“ SOZZ v Banskej Bystrici. Zmluva bola uzatvorená
na dobu určitú do konca roku 1990, pričom zmluvné strany si dohodli, ako jedinú možnosť predĺženia
užívacieho práva na obdobie ďalších 10 rokov formu písomného oznámenia druhej strane a to päť
mesiacov pred ukončením platnosti, čo sa však nikdy nestalo. Podľa žalobcu po 31.12.1990 záhradkári
užívali pozemky protiprávne bez zmluvy a bez právneho dôvodu. Na opätovný vznik nájomného vzťahu
nemožno aplikovať § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože toto ustanovenie nebolo v Občianskom
zákone 31.12.1990. Právny nástupcovia AGRO NEMCE a.s. a Roľnícke družstvo Selce neurobili v tomto
nápravu. Z toho dôvodu ku dňu účinnosti zákona č. 64/1997 Z. z. už nebola zriadená záhradkárska
osada a preto nemohlo dôjsť k naplneniu zákonného ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z..
Z týchto dôvodov nebolo možné po roku 1990 ani začať ani pokračovať v konaní vo veci vysporiadania



vlastníckych vzťahov v záhradkárskej osade. Správny orgán mal takéto podklady k dispozícii a preto
mal skúmať, či sú splnené podmienky na začatie konania.

Žalobca namietal tiež, že neboli zohľadnené jeho námietky, že znalec, ktorý stanovil hodnotu pozemkov
jednostranne použil len tie koeficienty, ktoré sú uvedené vo vyhláške č. 254/2010 a ktoré umožňujú
znižovať hodnotu zo základnej vyhláškovej ceny 26,56 Eur. Nepoužil koeficienty, ktoré umožňujú
zvyšovať hodnotu pozemkov a to koeficient vybavenia pozemku infraštruktúrou, najmä koeficient, ktorý
umožňuje zvýšiť, keď sú pozemky určené územným plánom na vyššie použitie ako stavebné pozemky,
resp. ako občianska vybavenosť. U žalobcu to podporuje aj výpis z územného plánu mesta z roku 2003
a informácia, ktorú pripojil a je obsahom správneho spisu od hlavného architekta mesta B.. K.. C. L..
Namietal tiež, že znalec nezobral do úvahy, že oceňuje pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu,
pretože v blízkej budúcnosti sa bude realizovať výstavba obytnej zóny a existuje reálna možnosť, že
lokalitou povedie cestná infraštruktúra. Namietal tiež to, že výkupné ceny podzemkov v danej lokalite
pod diaľnicou sa pohybujú v dvojnásobne vyššej sume ako je uvedená v znaleckom posudku. Pozemky
pod rýchlostnú cestu v blízkosti záhradkárskej osady v tom istom katastrálnom území boli v roku 2012
vykupované za 28,68 Eur čo zistil z webovej stránky Mesta Banská Bystrica. Cena týchto pozemkov
bola stanovená tak isto znaleckým posudkom znalca B.. K. R. č. 61/2012 z 29.9.2012.

Správny orgán sa nevysporiadal s takýmto vysokým rozdielom medzi oceňovaním porovnateľných
pozemkov v rovnakej lokalite dvomi rôznymi znalcami. Žalobca nepovažuje cenu 11,62 Eur za meter
štvorcový pozemkov v danej lokalite za cenu, ktorá by bola primeraná. Uviedol, že pozemky by bol
ochotný predať za reálnu trhovú cenu. Správnemu orgánu vyčítal aj to, že nezohľadnil skutočnosť, že
vlastníkom pozemkov bola pôda pôvodne odňatá len na dočasné užívanie pre účely záhradkárskej
osady a nie natrvalo.

Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazoval na to, že žalobca nešpecifikuje, ktoré právne predpisy mali
byť napadnutým rozhodnutím porušené. Nesúhlasil s tým, že neboli splnené podmienky na začatie
konania. Konanie začalo oznámením, ktoré bolo zverejnené verejnou vyhláškou č. 533/2010 zo dňa
21.7.2010. Následne bolo prerušené na základe prijatej novely č. 57/2011 Z. z., čo bolo oznámené listom
č. 341/2011. Potom ako boli splnené podmienky § 18c zákona správny orgán pokračoval v konaní ex offo
a požiadal o vypracovanie znaleckého posudku Slovenský pozemkový fond. Po predložení znaleckého
posudku zabezpečil aktualizáciu úvodných podkladov. Nakoľko boli vyhotovené nové úvodné podklady
v zmysle § 8 ods. 2 oznámil verejnou vyhláškou začatie konanie pod č. OP/2013/000434-7C. Známym
účastníkom doručil výpis úvodných podkladov s poučením, že možno podať námietky.

K žalobnej námietke o tom, že záhradková osada a legálne užívanie pôdy záhradkármi skončilo v
roku 1991 uviedol, že táto osada bola zriadená dňa 1.3.1979 dňom podpísania zmluvy o dočasnom
užívaní poľnohospodárskej pôdy uzatvorenej v zmysle § 38 zákona č. 122/1975 Zb. a § 9 zákona
č. 123/1975 Zb. medzi JRD Víťazný február Selce a ZO SOZZ Nad Tunelom Banská Bystrica. Ďalej
uviedol, že z § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. v znení platnom v čase začatia konania predmetná
záhradková osada je záhradkovou osadou zriadenou v zmysle § 2 ods. 1. Ak po roku 1990 nebola
uzatvorená nájomná zmluva na pozemky, je vecou vlastníka a užívateľov, nakoľko legislatívne normy
upravujúce nájom k pozemkom existovali. Platil § 22 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb.: Ak je na pozemku
zriadená záhradková alebo chatová osada, skončí sa výpovedná lehota dňom, keď malo skončiť právo
dočasného užívania pozemku. Nájomca má právo na predĺženie nájmu o ďalších desať rokov, ak sa
účastníci nedohodnú inak. Nájomca má po dobu nájmu predkupné právo k pozemku. Výška nájomného
a kúpna cena sa riadi bonitou pôdy a kultúrou pozemku v čase vzniku práva užívania. Ustanovenia §
21 vyhlášky Ministerstva financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky č. 182/1988 Zb. o cenách
stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a
náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov a § 21 vyhlášky Ministerstva
financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov,
trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné
užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov umožňujúce zvýšenie zistenej ceny sa v tomto prípade
nepoužijú. Toto ustanovenie bolo zrušené zákonom č. 64/1997 Z. z. existujúci alebo neexistujúci
nájomný vzťah k pozemku nie je určujúci element pre vyporiadanie vlastníckeho práva v ZZO. Ďalej



poukázal na to, že v zmysle § 7 ods. 1, 2 zákona platného v čase podania žiadosti konanie sa začína na
návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorý užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a ktorý preukázali,
že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške
náhrady uvedenej v § 11 alebo sa k tomu nevyjadrili. Poukázal tiež na to, že prijatím zákona č. 64/1997
zákonodarca sledoval ten zámer, aby zosúladil vlastníctva k pozemkom v záhradkových osadách s
vlastníctvom k majetku, ktorý bol na nich postavený alebo na nich prirástol. Takýto prevod bol vo
verejnom záujme pretože mal za cieľ ukončiť neistotu dotknutých osôb. Preto považuje dôvod týkajúci
sa existencie záhradkárskej osady za scestný.

K ďalšiemu žalobnému dôvodu, že nebolo prihliadnuté na žalobcove námietky voči nesprávnosti
znaleckého posudku uviedol, že za znalecký posudok zodpovedá v plnom rozsahu znalec. Žalovaný
nezistil, žeby znalec postupoval neobjektívnym spôsobom pri vypracovávaní znaleckého posudku.
Poukázal na rozhodnutie NS SR 6Sžo/150/2009 podľa ktorého znalecký posudok je jedným z dôkazov v
správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený
posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám
logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Uzavrel, že
správny orgán nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením
skutočnosti z odbornej stránky. Hodnota pozemkov bola určená ako všeobecná hodnota pôvodných
vlastníkov ku dňu obhliadky nehnuteľnosti na stav technickej infraštruktúry, ktorý bol na pozemku v deň
vzniku záhradkárskej osady. Rozhodujúcim dátumom pre vypracovanie posudku bol 1.3.1979, kedy bola
podpísaná zmluva o dočasnom užívaní poľnohospodárskej pôdy. Znalecký posudok bol vypracovaný
podľa vyhlášky č. 492/2004 a ďalších predpisov, ako sú zákon o znalcoch, stavebný zákon, pričom znalec
vychádzal z koeficientov príslušných pre všeobecnú situáciu, intenzitu využitia, dopravné spojenie s
obcou, obchodná poloha alebo priemyselná poloha, druh pozemkov a jeho vybavenie, povyšujúce
faktory a redukujúce faktory posudzovaného pozemku. K ďalšej námietke uviedol, že nemal k dispozícii
posudok, na ktorý sa žalobca odvoláva v žalobe, ktorý mal byť vypracovaný B.. R. a preto sa k
nemu nedokáže relevantne vyjadriť. K materiálu, ktorý žalobca predložil zo 16 zasadnutia Mestského
zastupiteľstva v Banskej Bystrici vyplýva, že išlo o predaj výmery 12 meter štvorcový ako vyporiadanie
dodatočných pozemkov v súvislosti s realizáciou cesty pre motorové vozidlá severný obchvat. Cena
bola určená dohodou. Predmetom vysporiadania v tejto veci sú ale pozemky záhradkárskej osady a
nie pozemky pod budúce cestné stavby alebo stavebné pozemky. Preto okolnosti, za ktorých mesto
predávalo pozemky pod cesty nemôžu byť relevantné pre vysporiadnie pozemkov v záhradkárskej
osade. Poukázanie na takýto posudok, ako dôkaz v tomto konaní je vágne.

Žalovaný namietal, že žalobca v žalobe netvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím
žalovaného len všeobecne tvrdí, že rozhodnutie je nezákonné bez uvedenia konkrétnych skutočností, z
ktorých to vyvodzuje. Poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté o námietkach proti
úvodným podkladom v zmysle § 8 ods. 3 zákona, pričom úvodné podklady sú definované v § 8 ods. 2
zákona a sú nimi geometrický plán a register pôvodného stavu. Súčasťou registra pôvodného stavu je
aj výška náhrady za pozemok v zriadenej záhradkárskej osade v peniazoch podľa osobitného predpisu,
ktorú určí Obvodný pozemkový úrad na základe znaleckého posudku. Napadnuté rozhodnutie sa teda
netýka zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov, ktorú spochybňuje žalobca. Preto je žalobný dôvod o
tom, že záhradková osada neexistovala irelevantný.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a
rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a
po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Súd z obsahu správneho spisu predloženého v tomto konaní žalovaným a zvyšnej časti predloženého
žalovaným tunajšiemu súdu vo veci 23S326/2013 zistil, že Obvodnému pozemkovému úradu v Banskej
Bystrici bol 8.8.2008 doručený návrh na začatie konania v zmysle § 7 zákona č. 64/1997 Z. z.
podaný výborom ZO SZZ č. 17-53 Nad Tunelom Banská Bystrica a podpísaný neskôr splnomocnenou
zástupkyňou D.. G. F. a D. W.. Žalovaný oznámil začatie konania oznámením č. OP/2013/000434-7C
zo dňa 15.2.2013, ktoré bolo vyvesené 19.2.2013. V oznámení uviedol, že predchádzajúce konanie



bolo zastavené rozhodnutím č. 1029/2007 zo dňa 11.9.2007. Ďalej uviedol, že nový návrh bol
podaný 8.8.2008, pričom začatie konania bolo oznámené verejnou vyhláškou pod č. 533/2010 zo
dňa 21.7.2010 po zabezpečení úvodných podkladov. Ďalej, že na základe zákona č. 64/1997 Z.
z. bolo konanie 17.3.2011 prerušené čo bolo oznámené listom č. 341/2011. Ďalej bol požiadaný
Slovenský pozemkový fond o vypracovanie znaleckého posudku na predmetnú záhradkársku osadu a
zabezpečená aktualizácia úvodných podkladov, ktoré tvoria aktualizovaný register pôvodného stavu,
geometrický plán záhradkovej osady a znalecký posudok záhradkovej osady. Ďalej v tomto oznámení
špecifikoval predmet konania označením katastrálneho územia a parcelných čísiel pozemkov v
katastrálnom území Sásová s rozlíšením na tie, ktoré boli pôvodne v katastrálnom území Banská
Bystrica, v katastrálnom území Sásová a v katastrálnom území Rudlová.

Proti úvodným podkladom podal podaním doručením správnemu orgánu 18.3.2013 námietky žalobca.
Namietal, že nesúhlasí s cenou stanovenou znaleckým posudkom 27/12, ktorý vypracoval B.. B. W.
a ktorým bola cena stanovená na 11,62 Eur za meter štvorcový pozemku. Namietal, že v znaleckom
posudku sú len jednostranne použité koeficienty uvedené vo vyhláške č. 254/2010 Z. z., ktoré umožňujú
znížiť hodnotu, ktorá vychádza zo základnej vyhláškovej ceny 26,56 Eur a nepoužil tie koeficienty, ktoré
umožňujú zvýšiť hodnotu. Toto konkretizoval tak, že pozemky sú určené územným plánom na vyššie
využitie ako stavebné pozemky resp. ako občianska vybavenosť pretože v ich bezprostrednej blízkosti sa
nachádza zástavba bytovým riešením a podporuje to aj výpis z územného plánu Mesta Banská Bystrica
z roku 2003 a územná plánovacia informácia, ktorú žalobcovi poskytol B.. arch. C. L. a ktoré vo fotokópii
priložil. Ďalej namietal, že nebolo zohľadnené, že ide o pozemky pri ktorých existuje reálna možnosť že v
blízkej budúcnosti sa tam bude realizovať výstavba obytnej zóny a tam povedenie cestná infraštruktúra.
Výkupné ceny pod diaľnice sa pohybujú v rádovo dvojnásobnej výške, čo vyplýva aj z ceny, ktorú Mesto
Banská Bystrica kúpilo podľa znaleckého posudku č. 61/2012 zo dňa 28.9.2012 vypracovaného B.. K. R.
pozemok za 28,68 Eur za meter štvorcový vo vedľajšej lokalite. Ďalej namietal, že v blízkej budúcnosti
je plánovaná likvidácia záhradkárskej osady a pozemky majú byť využité na individuálnu výstavbu a
cestnú infraštruktúru či inú občiansku vybavenosť čím sa mení pohľad na znaleckú cenu pozemkov v
tejto lokalite. Poukázal na to, že cena stanovená vo výške 11,62 Eur za meter štvorcový nie je v súlade
s európskou judikatúrou. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu svojím rozsudkom z 27.11.2007
deklaroval, že prevod vlastníckeho práva k pozemkom môže byť uskutočnený len za takú náhradu, ktorá
bude primeraná trhovej cene majetku ku dňu prevodu. Žalovaný prejednal so žalobcom námietky o čom
spísal zápisnicu 4.6.2013.

Prvostupňový správny orgán vtedy Obvodný pozemkový úrad v Banskej Bystrici, odbor prvostupňového
rozhodovania o žalobcových námietkach rozhodol tak, že im nevyhovel. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že žalobcovi vysvetlil, že hodnota pozemkov je stanovená na základe znaleckého posudku č. 27/2012,
ktorý vypracoval znalec v odbore stavebníctvo, ktorý správny orgán akceptuje v predmetnej záhradkovej
osade. Znalec musí dodržiavať postup pri vypočítaní jednotkovej ceny pozemkov a určité koeficienty
využitia územia, dopravných vzťahov a podobne v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Ďalej bol žalobca
poučený o tom, že ak má pochybnosti o vierohodnosti znaleckého posudku môže podať sťažnosť na
Ministerstvo spravodlivosti SR alebo žalobu na súd. Ďalej bolo účastníkovi vysvetlené, že Mesto Banská
Bystrica nemôže likvidovať záhradkovú osadu, ktorá je v konaní a sú určité právne predpisy a postupy
v konaní o zrušenie alebo likvidáciu záhradkovej osady, ktoré sa musia dodržiavať.

Druhostupňový správny orgán vtedy Obvodný pozemkový úrad v Banskej Bystrici o odvolaní žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol tak, že toto zamietol a prvostupňové rozhodnutie č.
OP 2013/001333-30/C zo dňa 11. júna 2013 potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že k odvolacej
námietke týkajúcej sa výpočtu jednotkovej ceny v znaleckom posudku uviedol, že znalecký posudok
bol vypracovaný znalcom a za tento znalecký posudok zodpovedá v plnom rozsahu znalec. Hodnota
pozemkov bola stanovená podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku
a jej prílohy č. 3 časti E. Žalovaný si nie je vedomý toho, žeby znalec postupoval neobjektívnym
spôsobom pri vypracovávaní znaleckého posudku. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo150/2009
podľa ktorého znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán
ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery)
ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim
z dôkazov vykonaných správnym orgánom“. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť



ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Hodnota pozemku
vychádza zo stavu technickej infraštruktúry rozvodov vody, elektriny, plynu a prístupových komunikácií,
ktoré boli na pozemku záhradkovej osady ku dňu jej vzniku.

K ďalšej námietke uviedol, že nemá k dispozícii posudok č 61/2012 vypracovaný B.. R., na ktorý sa
žalobca v odvolaní odvoláva a preto sa k nemu nedokáže vyjadriť. Z materiálu ktorý k odvolaniu pripojil
žalobca žalovaný zistil, že sa jednalo o predaj 12 m2 ako majetko-právne vysporiadanie dodatočných
pozemkov v súvislosti s realizáciou cesty pre motorové vozidlá I. 66 (R1) - severný obchvat. Cena bola
určená dohodou a navýšená 1,02 násobkom podľa § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. V predmetnom
prípade sa vysporiadava vlastníctvo k pozemkom v zriadených záhradkových osadách a nie pozemky
pod budúce cestné stavby. Okolnosti a podmienky za akých Mesto Banská Bystrica odpredávalo
dodatočné pozemky - zastavané plochy a nádvoria nie sú relevantné pre vysporiadanie záhradkovej
osady. K namietaným koeficientom uviedol, že znalec vychádzal z koeficientov príslušných pre
všeobecnú situáciu, intenzitu využitia, dopravné spojenie s obcou, obchodnú polohu alebo priemyselnú
polohu, druh pozemku a jeho vybavenie, povyšujúce faktúry a redukujúce faktory posudzovaných
pozemkov.

K tvrdeniu odvolateľa, že pozemky sú určené územným plánom na vyššie využitie uviedol, že takéto
tvrdenie nebolo podložené žiadnym právne relevantným dôkazom. Parcela EKN 235/1, ktorá bola
predmetnom znaleckého posudku č. 27/2012 je v katastri nehnuteľnosti určená ako orná pôda. Nemá
štatút stavebného pozemku. Toho času je využívaná ako záhradková osada, preto žalobcove tvrdenia
o určení pozemkov územným plánom nie sú relevantné pre vyporiadanie vlastníckeho práva v zmysle
zákona. Ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutočnosti a tvrdenia uvedené v odvolaní sa
nezaoberajú registrom pôvodného stavu a preto neboli vyhodnotené ako vecné. Žalobcovi bol pri
prerokovaní námietok dostatočne objasnený stav konania. Poukázal tiež na to, že novela zákona
č. 57/2011 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 11.4.2011 reaguje práve na rozsudok Európskeho súdu
pre ľudské práva vo veci Urbárska obec Trenčianske Bohuslavice c/a Slovenská republika zo dňa
27.11.2007. Účelom bolo, aby sa poskytovala náhrada vo výške v primeranom vzťahu k trhovej cene
majetku ku dňu prevodu.

Podľa prílohy č. 3 vyh. č. 492/2004 Z. z. ktorá upravuje postup stanovenia všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti a stavieb časť E bod 3 metóda polohovej diferenciácie Z - koeficient povyšujúcich faktorov
(1,01 - 3,00) sa stanoví takto:

Povyšujúce faktory kZ

- pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti (napríklad
nezastavané stavebné pozemky, zmena funkcie zóny sídla a pod.),

- pozemky na chránených územiach,

- obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohľadnené v koeficiente
kS, 1,01 - 3,00

- pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené v zvýšenej východiskovej
hodnote,

- iné faktory (napríklad: tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy pozemku
a pod.).

Povyšujúce faktory možno použiť iba v prípadoch, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote
alebo v predchádzajúcich koeficientoch.

V prípade, že sa povyšujúci faktor nevyskytuje, koeficient povyšujúcich faktorov je 1.

Podľa § 1 zákona č. 64/1997 Z. z. tento zákon upravuje a) užívanie pozemkov v zriadených
záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom, b) postup obvodných



pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách (ďalej len "vlastníci"),
nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového
fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu 1) (ďalej len "konanie") na účely
vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách.

(2) Tento zákon sa nevzťahuje na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových
osadách, ak k nim bolo zriadené právo osobného užívania.

Podľa § 2 zákona č. 64/1997 Z. z. (1) zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada
zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku
medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou
zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou
alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo
družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie
výroby, alebo e) iné užívacie právo.

Podľa § 9 ods. 1 zákonom č. 64/1997 Z. z. námietky podané podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 3 prerokuje
obvodný pozemkový úrad s tým, kto ich podal, a rozhodne o nich. Na námietky podané po určenej lehote
a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, sa neprihliada.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Námietke žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s takým vysokým rozdielom medzi oceňovaním
porovnateľných pozemkov v danej lokalite dvomi znalcami neobstojí. Žalovaný tak ako vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa s touto námietkou vysporiadal. Jasne a zrozumiteľne uviedol,
že nejde o porovnateľné pozemky. Kým v prípade pozemkov, ktoré sú v spoluvlastníctve žalobcu ide o
pozemky v záhradkovej osade určenej na záhradkovú osadu, tak v prípade predaja pozemku, na ktorý
žalobca poukazuje išlo o pozemok určený na výstavbu rýchlostnej komunikácie. Navyše ide o námietku,
ktorá nebola dostatočne konkrétna na to, aby sa správny orgán mohol s ňou vecne zaoberať vo vzťahu
k úvodnému podkladu, ktorým bol aj znalecký posudok, na základe, ktorého bol ocenený pozemok
žalobcu, t. j. v čom konkrétne boli pozemky porovnateľné a v čom konkrétnom sa porovnateľné kritériá
odlišne posúdili znalcami.

Žalobca namietal, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného spočíva aj v tom, že žalovaný neuznal
námietku, že znalec nepoužil koeficienty, ktoré zvyšujú cenu žalobcovho pozemku, pričom konkrétne
uviedol, ktoré faktory považuje za také, ktoré odôvodňujú použitie zvyšujúcich koeficientov. Žalovaný
túto námietku neuznal s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/150/2009, z ktorého
odcitoval ako je uvedené na čísle listu 3 tohto rozsudku. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu
vyplýva, že práve je úlohou žalovaného posúdiť znalecký posudok ako každý iný dôkazný prostriedok.
Nemôže posudzovať správnosť jeho odborných záverov. Môže ale posúdiť, či znalec k záverom dospel
uvažovaním v súlade so zásadami logického uvažovania, keď žiadny z povyšujúcich faktorov pre
ocenenie daných pozemkov nehodnotil. Žalobca tvrdí, že dané pozemky spĺňajú kritériá stanovené vo
vykonávacom predpise pre zvýšenie ceny. Toto jeho tvrdenie je konkrétne a žalobca konkretizoval,
ktoré tieto faktory to sú. Ak je tomu tak, potom nemožno dospieť k záveru, že úvaha znalca, ktorou
sa riadil, keď cenu nezvýšil, napriek existencii týchto zvyšujúcich faktorov a tieto faktory ignoroval, je
výsledkom logického uvažovania. Súd z obsahu správneho spisu a z vyjadrenia žalovaného zistil, že
žalovaný nezisťoval, či bolo vydané územné rozhodnutie o využití územia na záhradkovú osadu ani
účel využitia územia podľa územného plánu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že územný plán mesta dané územie



určuje na občiansku vybavenosť, tiež, že ide o územie so zvýšeným záujmom o kúpu, bolo úlohou
žalovaného sa s takýmto tvrdením vysporiadať a zistiť, či je tomu tak. V zápornom prípade sa s námietkou
vysporiadať vecne. V kladnom prípade doplniť znalecké dokazovanie, či už výsluchom znalca, alebo
žiadosťou o doplnenie posudku tak, aby bolo zrejmé, akou úvahou sa znalec spravoval, keď dané územie
neposudzoval podľa jeho určenia územným plánom a nepoužil koeficient zvyšujúcich faktorov v zmysle
vyhlášky č. 492/2004 Z. z. príloha č. 3 časť E použitej metódy ocenenia. Žalovaný nezistil skutočný stav,
keď sa námietkou žalobcu nezaoberal s tým, že žalobca nepredložil dôkazy o tom, že územie je podľa
územného plánu určené na občiansku vybavenosť, či cesty. Je úlohou správneho orgánu, aby v konaní
zistil a rozhodol na základe skutočného stavu. Územný plán nie je dôkazný prostriedok, ktorým by mal
disponovať žalobca. Územno-plánovacia dokumentácia je uložená na miestach, podľa toho, o aký druh
plánovacej dokumentácie ide, tak ako to upravuje § 28 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku.

Na základe uvedeného súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. pre
nedostatočne zistený skutkový stav a vrátil žalovanému vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Časť žalobných námietok smerovala k nezákonnosti rozhodnutia pre nedostatok podmienok konania,
keď podľa žalobcu nie je namieste postup podľa zákona č. 64/1997 Z. z., pretože legálne užívanie pôdy
záhradkármi skončilo v roku 1990 a teda nebolo možné začať konanie v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z.,
pretože záhradkovú osadu U. F.K.. nie je podľa žalobcu možné považovať za záhradkovú osadu zriadenú
v zmysle tohto ustanovenia. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného o námietkach
žalobcu. Žalobca v námietkach nenamietal tento nedostatok podmienok konania, pre ktoré by úvodné
podklady nemali byť legálne spracované a predložené. Žalovaný v súlade so zákonom rozhodol len
o tých námietkach, ktoré žalobca v správnom konaní uplatnil v zákonom stanovenej lehote. Súd sa
preto takouto argumentáciou žalobcu nemohol zaoberať, nakoľko by to bolo nad rámec zákonných
požiadaviek preskúmania zákonnosti rozhodnutia. Súd nemôže nahradiť činnosť správneho orgánu a
v súdnom konaní nemožno napraviť opomenutie účastníka v správnom konaní. Žalovaný v súlade so
zákonom rozhodol len o tých námietkach, ktoré žalobca v konaní uplatnil. V súvislosti s argumentáciou
žalobcu súd poukazuje na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu PL.US 17/00, ktorý sa vo svojom
rozhodnutí zaoberal vývojom právnej úpravy vzťahov vlastníkov pozemkov a užívateľov záhradkových
osád a okrem iného aj ústavnosťou § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. vo vzťahu k záhradkovým osadám,
ktoré by prípadne boli zriadené nelegálne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p., podľa ktorého má právo na náhradu trov žalobca
ak je v konaní celkom alebo v časti úspešný. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal
právo na náhradu trov konania. Žalobca si vyčíslil náhradu trov konania ako odmenu za zastupovanie
advokátom vo výške 552,10 Eur. Žalobcovi patrí náhrada účelne vynaložených trov, ktorými sú v tomto
prípade odmena advokáta za tri úkony právnej služby, príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby
na súd a účasť na súdnom pojednávaní. Odmena za úkony právnej služby bola stanovená podľa § 11
ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Za úkony vykonané v roku 2013 2 x 130,16 Eur + 2 x režijný paušál
7,81 Eur a za úkon v roku 2014 1 x 134,- Eur a režijný paušál 8,04 Eur. Odmenu za úkony v roku 2014,
ktoré boli vykonané advokátom JUDr. Ondrejom Zacharom bolo potrebné zvýšiť o daň z pridanej hodnoty
vo výške 20 % t. j. 28,40 Eur a odmena za úkony v roku 2014 predstavuje spolu čiastku 170,44 Eur a
odmena za úkony v roku 2013 275,94 Eur, trovy spolu 446,38 Eur. Žalobca vyúčtoval aj trovy správneho
konania, ktoré však nie sú trovami súdneho konania a preto ich náhradu nie je možné priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §



221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.