Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sp/67/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201837 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201837.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľky: C. H., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X. XXX/XX, XXX XX B. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Kancelária Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 7944/2013-1 zo dňa 1. októbra 2013 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu sp. zn. 7944/2013-1 zo dňa 1. októbra 2013 z r u š u j e a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania podľa § 250k O.s.p. vo výške 1,92 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím sp. zn. 7944/2013-1 zo dňa 1. októbra 2013 rozhodol tak, že odmieta opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci navrhovateľke a to podľa § 10 ods. 7 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka 26. septembra 2013 požiadala o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá sa v čase vydania rozhodnutia viedla na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 15C/83/2012. Žiadateľke bol rozhodnutím sp. zn. 1N 1499/12 zo dňa 21. mája 2012 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určený advokát na zastupovanie v konaní pred súdom v právnej veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe žiadosti navrhovateľky došlo k zmene rozhodnutie v osobe právneho zástupcu, keď odporca zohľadnil namietané dôvody navrhovateľky spočívajúce v strate dôvery v osobe právneho zástupcu. Následne 4. apríla 2013 bola odporcovi doručená žiadosť o zrušenie právnej pomoci, v ktorej navrhovateľka prejavila výhrady voči osobe právneho zástupcu určeného na zastupovanie pred súdom, z ktorého odcitoval časť, že „chcem vyjadriť nespokojnosť s prácou právnej zástupkyne, ktorá stratila moju dôveru. Nemôže ma predsa zastupovať človek, ktorý spolupracuje s právnym zástupcom môjho exmanžela v jeho prospech, neháji moje záujmy, nerešpektuje moje požiadavky a očividne koná tak, ako jej to protistrana diktuje. Preto dôrazne žiadam, aby bol zrušený akýkoľvek zmluvný vzťah s Mgr. XY... Budem si hľadať právneho zástupcu prostredníctvom „vyšších miest“, musí to byť človek, ktorý bude hájiť záujmy nepočujúcej a brániť moje ľudské práva“. Navrhovateľke bolo rozhodnutím sp. zn. 559/2013-1 zo dňa 11. apríla 2013 odňaté poskytovanie právnej pomoci z dôvodov neposkytnutia potrebnej súčinnosti. Ďalej v odôvodnení odporca odcitoval § 10 ods. 7 zákona č. 327/2005 Z.z. ktorý znie: Ak v dôsledku neposkytnutia súčinnosti oprávnenej osoby alebo priznania nároku na právnu pomoc na základe nepravdivých alebo neúplných údajov bolo oprávnenej osobe rozhodnutím centra odňaté poskytovanie právnej pomoci alebo ak oprávnená osoba bezdôvodne zavinila zastavenie konania, centrum môže z týchto dôvodov rozhodnutím odmietnuť opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Uviedol, že na základe týchto skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Proti uvedenému rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Odvolanie odôvodnila tým, že odporca rozhodnutím zo dňa 17. septembra 2013 pod sp. zn. 7304/2013 jej odňal právnu pomoc z dôvodu neposkytnutia potrebnej súčinnosti, čomu nerozumie. Ďalej uviedla, že nemohla spolupracovať s H.. R., pretože neobhajovala jej záujmy. Zároveň sa ospravedlnila za svoje vyjadrenie, že si bude hľadať zástupcu prostredníctvom vyšších miest. Uviedla, že právnu pomoc potrebuje, i keď musela zmeniť advokáta. Žiadala prehodnotiť napadnuté rozhodnutie a poskytnúť právnu pomoc s tým, že si už našla právneho zástupcu, ktorý by bol ochotný ju zastupovať. Poukázala na svoje majetkové pomery, ktoré jej neumožňujú hradiť právnu pomoc zo svojho. Podaním doručeným súdu 1. decembra 2013 na výzvu doplnila odvolanie s tým, že žiadala, aby súd rozhodol tak, že zruší prvostupňové rozhodnutie a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie. Tvrdila, že napadnutým rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce a v konaní bola taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Namietala, že jej majetková situácia jej nedovoľuje, aby si sama hradila právne služby. Odporca sa nezaoberal jej situáciou a namietala tiež, že by niekedy neposkytla súčinnosť, či už advokátovi alebo odporcovi. Poukázala na svoju neznalosť, že nevedela o tom, že keď jej centrum advokáta odníme, už jej ho nemusí prideliť. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z toho, že už bol navrhovateľke priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci na zastupovanie v konaní pred Okresným súdom Zvolen č. k. 15C/83/2012 o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde jej bol určený právny zástupca. Na základe žiadosti navrhovateľky došlo k zmene rozhodnutia v osobe právneho zástupcu. Navrhovateľka opätovne po výmene právneho zástupcu mala výhrady proti právnej zástupkyni. Odporca si preto vyžiadal stanovisko právnej zástupkyne, ktorá vyhlásila, že pri zastupovaní navrhovateľky mala na zreteli jedine záujem klientky, jej práva a právom chránené záujmy. Keďže navrhovateľka netrvala na poskytovaní právnej pomoci určenou advokátkou, bolo rozhodnuté tak, že bol nárok na poskytovanie právnej pomoci žiadateľke odňatý. Následne pri podaní žiadosti o poskytnutí právnej pomoci v rovnakej veci sa odporca musel zaoberať aj predchádzajúcim konaním. Po zohľadnení všetkých skutočností využilo potom fakultatívny inštitút opätovného odmietnutia poskytnutia právnej pomoci, na ktoré ho oprávňuje dikcia zákona. Navrhovateľka nebola ani v jednom prípade spokojná s poskytovaním právnych služieb, pričom odporca ako štátna rozpočtová organizácia musí prihliadať na účelovosť a hospodárnosť použitia prostriedkov a dôsledne posudzovať splnenie podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Navrhol, aby súd potvrdil napadnuté rozhodnutie. Odporca na pojednávaní doplnil svoje vyjadrenie na otázku súdu tým, že právna pomoc bola odňatá navrhovateľke pre neposkytnutie súčinnosti, teda podľa § 14 písm. a/ z dôvodu, že pod žiadny iný z tam uvedených dôvodov nemožno subsumovať žiadosť samotného žiadateľa o to, aby právna pomoc bola zrušená. Ďalej uviedla, že proti rozhodnutiu ktorým bola odňatá právna pomoc, navrhovateľka nepodala opravný prostriedok. Súd vec prejednal na pojednávaní a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa s listinami - žiadosť o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 20. septembra 2013, napadnutým rozhodnutím, podaným opravným prostriedkom, ako aj s predchádzajúcim konaním a to rozhodnutím č. 1N 1499/12, žiadosťou o zmenu právneho zástupcu, rozhodnutím 1N 1499/12 zo dňa 20. novembra 2012, žiadosťou o zrušenie právnej pomoci, vyjadrením k žiadosti o zrušenie právnej pomoci zo dňa 09.04.2013 a rozhodnutím sp. zn. 559/2013-1 zo dňa 11. apríla 2013. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. ak oprávnená osoba neudelí plnomocenstvo na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci centru alebo určenému advokátovi alebo ak udelené plnomocenstvo odvolá, nemá nárok na určenie iného advokáta; to neplatí, ak oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta alebo jeho vzťah k protistrane. Podľa § 13 ods. 1 a 2 zákona č. 327/2005 Z.z. (1) Oprávnená osoba je povinná oznámiť centru písomne do ôsmich dní zmeny všetkých skutočností rozhodujúcich pre trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. (2) Oprávnená osoba je povinná poskytovať centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak a) oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť, b) sa v priebehu poskytovania právnej pomoci zistí, že oprávnená osoba sa nenachádza v materiálnej núdzi; ustanovenie § 6b tým nie je dotknuté, c) oprávnená osoba do troch mesiacov od vydania právoplatného rozhodnutia o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci neuzavrie s centrom alebo určeným advokátom dohodu, alebo s určeným mediátorom dohodu o začatí mediácie, alebo neudelí plnomocenstvo centru alebo určenému advokátovi a nejde o prípad preukázanej nečinnosti advokáta alebo jeho vzťahu k protistrane, d) vyjde najavo, že nárok na poskytovanie právnej pomoci sa žiadateľovi priznal na základe nepravdivých alebo neúplných údajov alebo e) oprávnená osoba nevyhovie výzve podľa § 13 ods. 3. Podľa § 10 ods. 7 zákona č. 327/2005 Z.z. ak v dôsledku neposkytnutia súčinnosti oprávnenej osoby alebo priznania nároku na právnu pomoc na základe nepravdivých alebo neúplných údajov bolo oprávnenej osobe rozhodnutím centra odňaté poskytovanie právnej pomoci alebo ak oprávnená osoba bezdôvodne zavinila zastavenie konania, centrum môže z týchto dôvodov rozhodnutím odmietnuť opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 30 ods. 1 písm. b/ Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán. Odporca odmietol poskytnúť navrhovateľke právnu pomoc, pretože išlo o opätovnú žiadosť vo veci, v ktorej jej bola už priznaná právna pomoc odňatá pre neposkytnutie súčinnosti navrhovateľkou. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že navrhovateľke bola poskytnutá právna pomoc predchádzajúcim rozhodnutím sp. zn. 1N 1499/12 zo dňa 21. mája 2012 a bol jej zároveň určený advokát. Na základe žiadosti navrhovateľky o zmenu advokáta jej bol rozhodnutím odporcu sp. zn. 1N 1499/12 z 20. novembra 2012 určený iný advokát. Na základe žiadosti navrhovateľky o zrušení právnej pomoci, obsah ktorej bolo vyjadrenie nespokojnosti voči zastupovaniu určenou advokátkou, odporca požiadal určenú advokátku o vyjadrenie. Následne vydal rozhodnutie o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. pre neposkytnutie súčinnosti navrhovateľkou. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka určenej advokátke nevypovedala plnú moc. Nebolo sporné ani to, že určená advokátka nepodala odporcovi oznámenie o tom, že by navrhovateľka určenému advokátovi neposkytovala potrebnú súčinnosť. Z obsahu spisu je nepochybné, že odporca pred vydaním rozhodnutia o odňatí poskytovania právnej pomoci neposkytol navrhovateľke poučenie tak, ako mu to ukladá citovaný § 3 ods. 2 Správneho poriadku. V prípade, že účastník, ktorému bol určený advokát, nie je s týmto advokátom spokojný a odporca nezistí žiadne pochybenie na strane advokáta, je potrebné, aby účastníkovi dal príslušné poučenie tak, aby tento pre neznalosť predpisov neprišiel o svoje práva. Pokiaľ by účastník, ktorému bola poskytnutá právna pomoc určením advokáta mal skutočný záujem o skončenie poskytovania právnej pomoci, musel by tomuto advokátovi plnú moc vypovedať, čo by bolo dôvodom na postup v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Odvolaním plnomocenstva advokátovi právna pomoc končí s výnimkou prípadu, ak oprávnená osoba požiada opätovne o ustanovenie advokáta a preukáže, že určený advokát bol nečinný, alebo že mal k protistrane vzťah, ktorý mu neumožňoval, aby riadne zastupoval oprávnenú osobu. Z uvedeného vyplýva, že odporca tým, že navrhovateľke neposkytol potrebné poučenia, zaťažil aj konanie o tejto žiadosti takou vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a tiež vec nesprávne právne posúdil, keď vychádzal z toho, že predchádzajúcim rozhodnutím odňal poskytovanie právnej pomoci pre neposkytovanie súčinnosti, napriek tomu, že tak urobil len z toho dôvodu, že podľa neho síce nešlo o prípad neposkytnutia súčinnosti, ale takýto prípad - späťvzatia návrhu je možné subsumovať pod dôvod neposkytnutia súčinnosti, nakoľko je najbližší k tomuto prípadu pre odňatie právnej pomoci z tých, ktoré sú uvedené v § 14 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.. Takáto úvaha nemá oporu v zákone o poskytovaní právnej pomoci a ani v správnom poriadku, ktorý sa na predmetné konanie vzťahuje. Návrh na zrušenie poskytovania právnej pomoci určite nie je dôvodom na jej odňatie, ale je to dôvod na zastavenie konania. Navyše takýto návrh je zmätočný, keďže oprávnenému nič nebráni v tom, aby vypovedal plnú moc udelenú určenému advokátovi, a preto bolo potrebné účastníkovi poskytnúť príslušné poučenie tak, aby pri podaní takéhoto návrhu neutrpel na svojich právach pre neznalosť právnych predpisov. Podstatné je, že z odôvodnenia rozhodnutia o odňatí právnej pomoci navrhovateľke vyplýva, že odporca tak neurobil z dôvodu, že navrhovateľka neposkytla súčinnosť odporcovi alebo určenému advokátovi, ale urobil tak z dôvodu, že navrhovateľka podala žiadosť o zrušenie právnej pomoci. To znamená, že nebol naplnený dôvod na odmietnutie opätovného priznania nároku podľa § 10 ods. 7 zákona č. 327/2005 Z.z.. Na základe uvedeného súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania účastník, ktorý je v konaní plne úspešný. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, pričom vyčíslila svoje trovy, ktoré pozostávali z cestovných výdavkov za cestu na súdne pojednávanie z jej bydliska do Banskej Bystrice a späť, čo spolu predstavovalo podľa predloženého cestovného lístka z verejnej hromadnej dopravy 1,92 Eur za obidve cesty. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.