Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/335/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201841 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201841.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX N., právne zastúpený Advokátska kancelária KZ partners, s.r.o., so sídlom Slnečná 4, 903 01 Senec, IČO: 47 236 477, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1, 974 05 Banská Bystrica (do 30.09.2013 Obvodný pozemkový úrad v Banskej Bystrici), za účasti ďalších účastníkov konania: I/ ZO SZZ 26-16 Detva - Sídlisko, zast. predsedníčkou ZO SZZ G.. N. M., A. R. č. XX, XXX XX N., II/ Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Zvolen, so sídlom Námestie SNP č. 50, 960 01 Zvolen, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2013/00290 zo dňa 19. septembra 2013, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový správny orgán - toho času zrušený Obvodný pozemkový úrad vo Zvolene, ako bývalý príslušný orgán na konanie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej v texte zákon č. 64/1997 Z.z.) a § 5 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového spoluvlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov rozhodnutím č. OP 2013/000925 zo dňa 27.06.2013 vo veci námietok podaných C. E. (v procesnom postavení žalobca) proti výpisu z registra pôvodného stavu na pozemky nachádzajúce sa v záhradkovej osade ZO-SZZ 26-16 N. - Sídlisko v katastrálnom území N., okres N., rozhodol, že námietkam podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. nevyhovuje. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán po prijatí novely zákona účinnej od 01.04.2011 zabezpečil v zmysle § 18c ods. 1 zákona vypracovanie znaleckého posudku na určenie výšky náhrady za pozemky nachádzajúce sa obvode zriadenej záhradkovej osady, nakoľko v konaní nebolo do 31.03.2011 právoplatne schválené vykonanie projektu pozemkových úprav. Znalecký posudok č. 51/2012 vypracoval znalec B.. C. W. a jednotková cena pozemkov bola stanovená na hodnotu 3,42 Eur za m2. Správny orgán pokračoval v konaní podľa § 18c ods. 2 zákona a § 18c ods. 3 zákona tým, že oznámil užívateľom pozemkov určenú výšku náhrady podľa znaleckého posudku a po ich vyjadrení zabezpečil aktualizáciu registra pôvodného stavu (ďalej v texte RPS) na predmetné pozemky, ktorá bola oznámená verejnou vyhláškou, zároveň každému vlastníkovi so známym trvalým pobytom bol zaslaný výpis z RPS spolu s poučením o možnosti podať námietky. Námietky podal žalobca, správnemu orgánu doručené dňa 14.05.2013. Vyjadril nesúhlas s výškou náhrady za svoje pozemky stanovenou znaleckým posudkom, nakoľko výška náhrady nie je v súlade s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a trval na výške náhrady stanovenej ku dňu prevodu. Namietal nesúlad grafickej časti RPS so skutočnosťou v teréne a tiež poukázal na chýbajúcu textovú časť v RPS - zoznam užívateľov pozemkov. Žiadal zastaviť prebiehajúce konanie v zmysle zákona č. 64/1997 Z.z., prípadne začať nové konanie až po preskúmaní splnenia podmienok na jeho začatie. Správny orgán na prejednanie námietok zvolal spoločné jednanie dňa 29.05.2013. Znalec reagoval na námietku navrhovateľa týkajúcu sa ohliadky nehnuteľností tak, že ku ohliadke neprizýva vlastníkov pozemkov. Poukázal na to, že všeobecná hodnota pozemkov v ním vyhotovenom znaleckom posudku bola stanovená ku dňu ohliadky nehnuteľností, s technickou infraštruktúrou nachádzajúcou sa na pozemku ku dňu vzniku záhradkovej osady, v zmysle zadanej požiadavky OPÚ vo Zvolene, ako aj SPF, ako objednávateľmi znaleckého posudku. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že nie je oprávnený posudzovať správnosť znaleckého posudku, ale hodnotí iba to, či znalecký posudok je vyhotovený v súlade s platnými právnymi predpismi, a či úvaha znalca zodpovedá zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. K námietke, týkajúcej sa grafickej časti RPS, sa vyjadril zástupca zhotoviteľa RPS. Poukázal na to, že v katastrálnom území N. sa vykonávali geodetické práce na zhotovení ROEP, údaje ktorého boli do katastra nehnuteľností zapísané v roku 2010, pričom pre zhotoviteľa RPS sú údaje katastra o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam záväzné. K namietanej výmere uviedol, že predmetom konania sú iba pozemky nachádzajúce sa v obvode zriadenej záhradkovej osady. Správny orgán neuznal ani námietku navrhovateľa, ktorou žiadal zastaviť konanie a poukázal na to, že konanie začalo podľa § 7 ods. 4 dňom 26.11.1999. Konanie možno zrušiť len z dôvodov taxatívne uvedených zákonom. Keďže neboli splnené podmienky zákona č. 64/1997 Z.z., ani zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na zastavenie konania, správny orgán nemôže konanie zastaviť. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie žalobca, ktorý trval na svojich námietkach voči výpisu z RPS, ako aj voči konaniu správneho orgánu v plnom rozsahu a žiadal zrušiť konanie o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v ZZO 26-16 N. - Sídlisko zo zákona. V odvolaní tiež namietal, že správny orgán nepostupuje v intenciách rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a tvrdil tendenčnosť postupu úradu, ako aj formálny charakter prerokovania jeho námietok. Znalcovi bolo zadané oceňovať pozemky na stav dávno minulý, t.j. k začiatku užívania. Znalec nerobil trhové ocenenie ku dňu prevodu, ako to vyžaduje rozsudok ESĽP. Odvolací orgán - toho času zrušený Obvodný pozemkový úrad v Banskej Bystrici, rozhodnutím č. 2013/00290 zo dňa 19.09.2013 odvolanie navrhovateľa (žalobcu) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na odvolacie dôvody a konštatoval, že prvostupňový správny orgán konal v intenciách zákona a stotožnil sa s odôvodnením jeho rozhodnutia. K odvolacím námietkam uviedol, že znalecký posudok bol vypracovaný znalcom, ktorý stanovil hodnotu pozemkov v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom správny orgán si nie je vedomý toho, že by znalec postupoval neobjektívnym spôsobom. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/150/2009, v zmysle ktorého správny orgán hodnotí znalecký posudok ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho odborné závery). Hodnota pozemkov je stanovená ako všeobecná hodnota pozemkov pôvodných vlastníkov ku dňu ohliadky nehnuteľností s technickou infraštruktúrou (rozvody vody, elektriny, plynu, prístupové komunikácie), ktorá bola na pozemku v deň vzniku záhradkárskej osady. Podkladom pre grafickú časť RPS boli katastrálne mapy poskytnuté Správou katastra v N.. Chýbajúca výmera 682 m2 z pozemku parcely E-KN č. XXXXX/XXX a nezahrnutie parcely C-KN č. XXXX/X je odôvodnená tým, že tieto sa nachádzajú mimo obvod zriadenej záhradkovej osady, ktorého hranica bola zameraná geometrickým plánom. Predmetom konania sú iba pozemky nachádzajúce sa v obvode zriadenej záhradkovej osady. V rámci RPS sa riešia vlastnícke vzťahy parciel v obvode ZZO, a nie užívatelia, preto zoznamy užívateľov s parcelami sa uvádzajú až v registri nového stavu. Stotožnil sa so záverom prvostupňového správneho orgánu o nemožnosti zastaviť konanie. Rovnako je právne nemožné začať konanie od začiatku, nakoľko samotný zákon toto vylučuje. Podmienky na začatie konania už splnené boli preto správny orgán pokračuje v konaní s poukazom na ustanovenie § 18c zákona ustanovením § 8 a nasledujúcimi. Nie je potrebné nové podanie v zmysle § 7 zákona, keďže táto podmienka už bola splnená, a nie je potrebné ju opakovať. Konanie už začalo, len nebolo ukončené právoplatne pred novelou a dokončí sa podľa zákona v platnom znení. Súčasťou konania sú nové úvodné podklady v zmysle § 8 ods. 2. Odvolací orgán nezistil odôvodnenosť vypracovania nového RPS, geometrického plánu, ani znaleckého posudku. V odvolaní neboli žiadnym relevantným spochybnené úvodné podklady pre konanie o vyporiadaní záhradkovej osady N. - Sídlisko. Konanie nie je v rozpore s judikatúrou ESĽP, nakoľko novela č. 57/2011 Z.z., účinná od 01.04.2011, reaguje na rozsudok ESĽP vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice v. Slovenská republika z 27.11.2007. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného žalobu, ktorou žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie odvolacieho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko žalobca bol na svojich subjektívnych právach, vychádzajúcich zo všeobecne záväzných predpisov, ukrátený rozhodnutím a postupom rozhodujúcich správnych orgánov. Namietal najmä tieto skutočnosti: 1. Ocenenie pozemkov bolo vykonané znalcom v rozpore s článkom 150 rozsudku ESĽP v Štrasburgu, v zmysle ktorého sa za prevod vlastníckeho práva k takýmto pozemkom má poskytovať náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu, preto ohodnotenie ceny, hoci aj časti nehnuteľností v čase vzniku záhradkárskej osady, je porušením článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11. Požiadavka správneho orgánu, aby bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov pôvodných vlastníkov ku dňu ohliadky s technickou infraštruktúrou, ktorá bola na pozemku v deň vzniku záhradkovej osady, nie je v súlade s právnym poriadkom. 2. Samotné právo na spravodlivý proces je jedným z najdôležitejších práv zakotvených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na článok 152 odsek 4 Ústavy SR, článok 154c odsek 1 Ústavy SR, článok 1 odsek 2 Ústavy SR a článok 7 odsek 5 Ústavy SR, pričom zdôraznil, že v konaní podľa zákona č. 64/1997 Z.z. v jeho jednotlivých etapách bolo potrebné prednostne aplikovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, ako bol interpretovaný v rozsudku ESĽP zo dňa 27.11.2007. 3. Poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/133/2010 z 18.05.2011, ktorý sa poukazom na výkon rozsudku ESĽP zo dňa 27.11.2007 konštatoval potrebu i v ďalších konaniach dbať na to, aby nová náhrada bola primeranou náhradou podľa podmienok ochrany vlastníckeho práva v trhovej ekonomike a aby nedochádzalo k ďalším konania o porušení Dohovoru. 4. Žalobca nebol ani raz prizvaný na ohliadku pozemkov za účelom vypracovania znaleckého posudku. 5. Okolité pozemky na účely výstavby rýchlostnej komunikácie boli štátom vyvlastňované za cenu 8 Eur / m2. Považoval za neprípustné, aby ceny nehnuteľností v tej istej lokalite boli diametrálne odlišné, a to navyše v prípade, ak pozemky v záhradkárskej osade sú na hranici zastavaného územia obce. 5. Rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v oboch stupňoch sú arbitrárne a neobsahujú dostatočné a najmä relevantné odôvodnenie neaplikovateľnosti rozsudku ESĽP, a ani vysporiadanie sa so zásadnými námietkami žalobcu. 6. Grafická časť RPS a výmery nesúhlasia so skutočnosťou. V rámci novovytvoreného RPS chýba textová časť, teda nie sú identifikovaní užívatelia jednotlivých parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape. Zákon č. 64/1997 Z.z. neobsahuje obsahové náležitosti RPS, preto je potrebné analogicky použiť úpravu zakotvenú v zákone č. 330/1991 Zb., ktorý v ustanovení § 9 ods. 2 upravuje, že register pôvodného stavu sa skladá z údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim. V danom prípade RPS vypracovaný spoločnosťou Geopoz, s.r.o., ktorý bol v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z.z. zaslaný žalobcovi, údaj o právnych vzťahoch k pozemkom neobsahuje. 7. Obrana žalovaného, podľa ktorej bol RPS vypracovaný na základe metodického usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, neobstojí, pretože metodické usmernenie nie je všeobecne záväzný právny predpis. Navyše nesprávne interné metodické usmernenie možno považovať za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 8. Žalobca podal žiadosť o zastavenie konania v zmysle § 8 ods. 5 zákona č. 64/1997 Z.z.. Správny orgán vyzval žalobcu na doplnenie podkladov podľa § 8 ods. 4 zákona. Žalobca doplnil svoju žiadosť o návrh kúpnych zmlúv, avšak toto doplnenie nemohlo byť konkrétnejšie, nakoľko RPS neobsahovalo údaje o súčasných užívateľoch, a ani vedenie záhradkárov žalobcovi tieto kontakty neposkytlo. Žalobca tak nemal reálnu možnosť splniť zákonné podmienky uvedené v § 8 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z.z.. 9. Podľa § 18 ods. 6 druhá veta zákona č. 64/1997 Z.z. Slovenský pozemkový fond uhrádza náklady spojené s vyhotovením znaleckých posudkov na účely konania podľa tohto zákona. Preto, ak SPF v zmysle § 18c ods. 1 zákona uhrádza náklady na vypracovanie znaleckého posudku na určenie výšky náhrady za pozemok, je potrebné, aby takéto náklady znášal aj podľa § 8 ods. 4 zákona, t.j. aby znášal aj náklady na vypracovanie znaleckých posudkov na určenie výšky hodnoty stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemku. Inak by išlo o neprimerané zvýhodňovanie užívateľov pozemkov oproti ich vlastníkom. 10. S poukazom na ustanovenie § 18c ods. 3 zákona č. 64/1997 Z.z. tvrdil, že je potrebné nahradiť rozhodnutia vydané do 31.03.2011 novými rozhodnutiami vydanými v súlade s týmto zákonom. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.01.2014 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. K jednotlivým žalobným námietkam zaujal nasledovné stanovisko: A/. Zotrvával na stanoviku k správnosti ocenenia pozemkov z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Správny orgán sa pri rozhodovaní pridržiaval rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/133/2011. Hodnota pozemkov bola stanovená ako všeobecná hodnota pozemkov pôvodných vlastníkov ku dňu ohliadky nehnuteľností s technickou infraštruktúrou, ktorá bola na pozemku v deň vzniku záhradkovej osady. Tento zámer zakotvil zákonodarca do časti B čl. I bodu 3 Dôvodovej správy k novele zákona č. 57/2011 Z.z., v zmysle ktorej má štát v nadväznosti na rozsudok ESĽP odstrániť všetky prekážky toho, aby sa za prevod vlastníckeho práva k takýmto pozemkom poskytovala náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu a s odkazom na Vyhl.č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov sa exaktne určuje výška peňažnej náhrady za pozemky v zriadenej záhradkovej osade, pričom sa zohľadňuje stav pozemku v čase zániku práva užívania pôvodného vlastníka. B/. Tvrdenia žalobcu o vyvlastňovaní okolitých pozemkov na účely rýchlostnej komunikácie neboli predložené na podporu v námietkovom konaní, ani v odvolacom konaní. C/. Žalovaný k tvrdeniu, že grafická časť RPS a výmery nesúhlasia so skutočnosťou, zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rovnako k tvrdenej chýbajúcej textovej časti v aktualizovanom RPS. K poukazu žalobcu na analogickú aplikáciu ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. uviedol, že v rámci RPS sa riešia vlastnícke vzťahy vlastníkov parciel v obvode zriadenej záhradkovej osady, a nie užívatelia. Zoznamy užívateľov s parcelami sa dávajú až v registri nového stavu. Preto aktualizovaný RPS je vypracovaný správne. Užívatelia, ako budúci vlastníci jednotlivých parciel registra C, sa uvádzajú v projekte pozemkových úprav. Register pôvodného stavu tvoria len pôvodní vlastníci pred projektom pozemkových úprav a až následne po schválení sa vypracuje projekt podľa § 12 zákona, kde sú uvedení konkrétni noví vlastníci a parcely registra C. D/. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že RPS musí obsahovať aj označenie právnych vzťahov pozemkov, aj zoznam jednotlivých užívateľov s uvedením pozemkov, ktoré obhospodarujú, ak mu zákon, ako vlastníkovi, ukladá povinnosť osloviť všetkých užívateľov v lehote 30 dní odo dňa doručenia výpisu z úvodných podkladov a uviedol k tomu, že zákonodarca takúto 30-dňovú lehotu zakotvil v ustanovení § 8 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z.z., pričom hodnotenie tejto, ako dostačujúcej, neprináleží správnemu orgánu. Z dikcie § 8 ods. 4 zákona vyplýva právo vlastníkovi, a nie povinnosť osloviť všetkých užívateľov. E/. Prvostupňový správny orgán nezastavil konanie podľa § 8 ods. 5 zákona, nakoľko je preukázané, že žalobca nedoložil ponuku, resp. predložil len neurčitý návrh kúpnej zmluvy, v ktorom neboli určené zmluvné strany, predmet zmluvy, ani cena, za ktorú sa odpredáva. Správny orgán nemal teda možnosť prekontrolovať, či došlo k splneniu podmienky § 8 ods. 4, 5 a podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona. Bolo konštatované, že neboli naplnené podmienky na zastavenie konania. F/. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by mal SPF hradiť aj náklady na vypracovanie znaleckého posudku na určenie výšky hodnoty stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemku, nakoľko sa jedná o znalecký posudok k tomu, aby mohol žalobca ako vlastník využiť právo dané mu ustanovením § 8 ods. 5 zákona. Akákoľvek dohoda medzi vlastníkom a záhradkármi je vecou súkromnoprávnou, za dodržania ustanovení Občianskeho zákonníka a splnení podmienok určených v § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 64/1997 Z.z., čo nie je správne konanie. G/. K ustanoveniu § 18c ods. 3 zákona č. 64/1997 Z.z. uviedol, že je právne nemožné začať konanie od začiatku, teda od § 7 zákona, nakoľko samotný zákon toto vylučuje s prihliadnutím na § 18 ods. 7 zákona. Súd uznesením č.k. 23S/335/2013-50 zo dňa 30.04.2014 podľa § 250 ods. 1 druhá veta O.s.p. pribral do konania tých účastníkov správneho konania, ktorých práva a povinnosti by mohli byť prípadným zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté, preto pribral do konania záhradkársku organizáciu, v ktorej sú združení užívatelia a Slovenský pozemkový fond s poukazom na ustanovenie § 6 zákona č. 64/1997 Z.z.. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrvával na žalobných dôvodoch. Navyše predniesol, že v konaní bol správny orgán povinný vydať rozhodnutie o ustanovení znalca, toto doručiť účastníkovi, k čomu nedošlo. Postupom správneho orgánu bola účastníkovi konania odňatá možnosť namietať proti osobe znalca. Rozsudok ESĽP zo dňa 27.11.2007 stanovil Slovenskej republike povinnosť odstrániť prekážky toho, aby sa za prevod vlastníckeho práva k takýmto pozemkom poskytovala náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu. Rozsudok je výkladom Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý má prednosť pred zákonom. Európsky súd vo svojom rozsudku stanovil obligatórnu povinnosť oceňovať pozemky ku dňu prevodu, a to v celistvosti bez akejkoľvek výnimky. Zdôraznil k námietke neúplnosti RPS, že okresný úrad v obvode projektu pozemkových úprav zostaví, zverejní a schváli register pôvodného stavu, ktorý sa skladá u údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ku dňu, ktorý určí okresný úrad, v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.. Použitie termínu právne vzťahy nie je termín rovnajúci sa pojmu vlastnícke vzťahy, teda register pôvodného stravu neobsahoval určenie právnych vzťahov a z toho dôvodu bolo vlastne znemožnené uplatnenie práva žalobcu v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z.z.. Zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zotrvával na písomne podanom stanovisku k žalobe. Navrhol súdu nezaoberať sa prednesenou novou žalobnou námietkou o nedoručení rozhodnutia o ustanovení znalca účastníkovi, nakoľko bola uplatnená až po zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby. Poukaz na neúplnosť textovej časti RPS považoval za bezvýznamný, pretože v predmetnej etape konania nie je významné uvádzať užívateľov, k čomu dôjde až následne. Odmietal tvrdenie žalobcu, že mu bolo sťažované uplatňovať právo k ponuke voči užívateľom. Tento mal možnosť obrátiť sa s požiadavkou o poskytnutie informácií k užívateľom, čo nevyužil. Správny orgán dôvodne nezastavil konanie, pretože neboli naplnené podmienky pre takýto postup s poukazom na § 8 ods. 5 zákona. Považoval za irelevantné poukazovať na inú cenu, za akú boli vykúpené pozemky pod diaľnicu, nakoľko sa jednalo o iný dôvod vykupovania pozemkov, pričom v danom prípade je významný len postup upravený zákonom č. 64/1997 Z.z.. Novela zákona reaguje na rozsudok ESĽP v Štrasburgu, preto nie je pravdou, ak správny orgán postupoval v súlade s novelizovaným zákonom, že by nerešpektoval závery tohto rozsudku. Zástupkyňa ZO SZZ, predsedníčka, ktorá je zároveň splnomocnenou zástupkyňou užívateľov v správnom konaní, na pojednávaní uviedla, že nemá žiadne výhrady voči rozhodnutiu žalovaného a rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Žalobca neoslovil vedenie a ani písomne nepožiadal o zoznam užívateľov, preto mu vedenie záhradkárov takýto zoznam neposkytlo. Poslal len list - ponuku na odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení, v ktorom si chcel dohodnúť harmonogram ohliadok s dojednaním cien s jednotlivými záhradkármi. Zástupca SPF na pojednávaní poukázal na to, že zo strany SPF bol dodržaný zákonný postup ohľadom zabezpečovania znaleckého posudku. Generálne riaditeľstvo SPF zabezpečilo verejné obstarávanie, s vybratými znalcami bola následne uzavretá zmluva o dielo. Neskôr došlo k určitej zmene v postupe na základe dohody ministerstva s SPF a znalcov určoval správny orgán. Cena bola stanovená znalcom v znaleckom posudku a nevidí dôvod vyhovieť požiadavke žalobcu, aby sa začalo odznova oceňovať. Nepovažuje za dôvodné nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Z vyjadrení účastníkov konania, z administratívneho spisu vyplýva, že začatie konania na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade ZO SZZ 26-16 N. - Sídlisko bolo oznámené verejnou vyhláškou zverejnenou v čase od 26.11.1999 do 13.12.1999 na Mestskom úrade v Detve. Postup zodpovedal ustanoveniu § 7 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z.z., v zmysle ktorého konanie začalo dňom 26.11.1999. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/112/2009-87 zo dňa 07.07.2010 bolo zrušené rozhodnutie žalovaného bývalého Obvodného pozemkového úradu Zvolen č. 2009/764 zo dňa 27.07.2009 a vec vrátená na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím bolo rozhodnuté podľa § 10 ods. 3 písm. a/ zákona č. 64/1997 Z.z. o poskytnutí náhrady v peniazoch vlastníkom pozemkov, pričom súd považoval zrušované rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné s poukazom na interpretačnú právoplatnosť rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 27.11.2007 vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 2010/1408 zo dňa 18.10.2010 prerušil predmetné správne konanie do času úpravy nových legislatívnych pravidiel zákona č. 64/1997 Z.z., ktoré boli zavedené novelou č. 57/2011 Z.z. účinnou od 01.04.2011. Podľa § 18c ods. 1,2,3 „Prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 01.04.2011“ zákona č. 64/1997 Z.z.; (1) ak v konaní do 31. marca 2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu alebo rozhodnutie o schválení vykonania projektu bolo zrušené súdom, obvodný pozemkový úrad zabezpečí znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona. (2) Obvodný pozemkový úrad do 30 dní od doručenia znaleckého posudku oznámi užívateľom pozemkov určenú výšku náhrady podľa tohto posudku a poučí ich o možnosti zobrať späť návrh na začatie konania v lehote do 60 dní odo dňa doručenia oznámenia. Ak užívatelia, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy, ktorá je predmetom konania a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov zoberie návrh späť, obvodný pozemkový úrad konanie zastaví. Ak užívateľ zaplatil Slovenskému pozemkovému fondu náhradu a hodnotu podielu podľa § 14 ods. 1, obvodný pozemkový úrad v rozhodnutí o zastavení konania určí Slovenskému pozemkovému fondu lehotu na vrátenie náhrady a hodnoty podielu užívateľovi. (3) Ak obvodný pozemkový úrad podľa odseku 1 konanie podľa § 7 ods. 4 nezastaví, zabezpečí aktualizáciu registra pôvodného stavu. Rozhodnutia vydané v konaniach do 31. marca 2011 obvodný pozemkový úrad nahradí novými rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona. Súčasťou registra pôvodného stavu v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. v znení zákona č. 57/2011 Z.z. účinnom od 01.04.2011 je výška náhrady za pozemok v zriadenej záhradkovej osade v peniazoch podľa osobitného predpisu, ktorú určí obvodný pozemkový úrad na základe znaleckého posudku. V súlade s ustanovením § 18c ods. 1 zákona prvostupňový správny orgán zabezpečil znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona, keďže v konaní do 31.03.2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu. Žalobca namietal nesprávnosť znaleckého posudku, pretože znalcovi bola zadaná zo strany správneho orgánu požiadavka v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd túto žalobnú námietku nepovažuje za dôvodnú. V plnom rozsahu sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného. Ocenenie pre účely určenia výšky peňažnej náhrady za pozemky v zriadenej záhradkovej osade bolo vykonané v súlade s platnou právnou úpravou, podľa stavu pozemkov ku dňu ich ohliadky, zohľadniac ale aj stav pozemku v čase zániku práva užívania pôvodného vlastníka. Takýto postup je súladný so zákonom č. 64/1997 Z.z. a Vyhl.č. 492/2004 Z.z., zodpovedajúci dôvodovej správe k zákonu č. 57/2011 Z.z., ktorá objasňuje zámer zákonodarcu. Rovnako sa súd stotožnil s odôvodnením rozhodnutia a stanoviskom žalovaného, pokiaľ poukazoval na nemožnosť správneho orgánu zasahovať do odbornej znaleckej otázky. Ani súd nemôže spochybniť objektívnosť znaleckého posudku, nemá možnosť posudzovať jeho odbornú stránku. Závery znalca by mohli byť vyvrátené len kontrolným znaleckým dokazovaním, čo ovšem presahuje rámec tohto súdneho preskúmavacieho konania, na čo súd poukázal už vo svojom skoršom rozhodnutí vo veci 23S/86/2012 zo dňa 30.01.2013. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým boli zrušené rozhodnutia žalovaného v súvislosti so znaleckým dokazovaním v rovnakom druhu konania, súd poznamenáva, že v namietaných konaniach smerovali žalobné námietky k nesprávnosti postupu správneho orgánu, ktoré súd vyhodnotil ako dôvodné, majúce možný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo ovšem nebolo namietané včas v tomto konaní. Žalobca toto namietal až po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty na podanie žaloby, preto súd na túto žalobnú námietku nemohol prihliadnuť. Postup správneho orgánu pri zabezpečovaní ocenenia pozemku pre účely určenia výšky peňažnej náhrady za pozemky v zriadenej záhradkovej osade (§ 8 ods. 2, § 18c ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z.) je súladný s legislatívnou úpravou prijatou na výkon rozsudku ESĽP v Štrasburgu zo dňa 27.11.2007. Z dôvodovej správy (časť B článok I bod 3 - osobitná časť) k novele zákona č. 57/2011 Z.z. vyplýva úmysel zákonodarcu poskytovať náhradu, výška ktorej bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu, zohľadniac stav pozemku v čase zániku práva užívania pôvodného vlastníka. Postup správneho orgánu zodpovedá aj záverom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/133/2011, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že príslušná novela záhradkového zákona (č. 57/2011 Z.z.) v danom prípade vytvorila priestor pre skutočnú náhradu za odnímané pozemky a zároveň vytvorila i priestor pre ochranu vlastníckeho práva. Právna úprava neukladá povinnosť znalcovi prizývať pre účely vypracovania znaleckého posudku vlastníka pozemku. Samotná skutočnosť, že žalobca nebol ani raz prizvaný na ohliadku pozemku znalcom, sama o sebe nemôže spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Súd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou, že rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v oboch stupňoch sú arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Naopak, súd zastáva názor, že rozhodnutia adekvátne reagujú na relevantné námietky účastníka, či už podané proti úvodným podkladom, o čom bolo rozhodované v prvostupňovom konaní, resp. k odvolacím námietkam, o ktorých rozhodoval žalovaný. Správne orgány dostatočne odôvodnili postup v konaní, ako aj vydané rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožnil s nimi, resp. ich považuje za rozporné so závermi rozsudku ESĽP, nerobí rozhodnutia arbitrárnymi. Súd nepovažuje za dôvodnú žalobnú námietku, podľa ktorej grafická časť RPS a výmery nesúhlasia so skutočnosťou a v plnom rozsahu poukazuje na stanovisko žalovaného k predmetnej námietke, ktoré si súd osvojil. Rovnako sa súd stotožnil aj so stanoviskom žalovaného k tvrdenej absencii textovej časti novovytvoreného RPS, v ktorom nie sú identifikovaní užívatelia jednotlivých parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape. Súd si osvojil záver správneho orgánu, že register pôvodného stavu zostavovaný v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. rieši vlastnícke vzťahy parciel v obvode ZZO, t.j. pôvodných vlastníkov. Zoznamy užívateľov s parcelami sa uvádzajú až v registri nového stavu. Register pôvodného stavu tvoria len pôvodní vlastníci pred projektom pozemkových úprav. Zostavený RPS teda v podstate zodpovedá aj požiadavke ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., avšak vo vzťahu k vlastníckym vzťahom vlastníkov parciel, a nie užívateľov. Keďže tvrdenia žalobcu o vyvlastňovaní okolitých pozemkov na účely rýchlostnej komunikácie neboli predložené v námietkovom konaní, ani v odvolacom konaní, správny orgán nemal možnosť sa touto námietkou pri rozhodovaní zaoberať. Súd v rámci konania podľa piatej časti O.s.p. nenahrádza správne konanie, preto sa touto prvýkrát uplatnenou námietkou až v žalobe, v zmysle ustálenej judikatúry, nemá dôvod zaoberať. Napriek tomu súd poznamenáva, že je irelevantným poukazovať na cenu poskytnutú pri vyvlastňovaní okolitých pozemkov, nakoľko sa jedná o odlišnú právnu úpravu v postupe samostatných nezávislých správnych orgánov. V predmetnom konaní je právne významným dodržať postup upravený zákonom č. 64/1997 Z.z.. Súd sa nestotožňuje s konštatovaním žalobcu, podľa ktorého register pôvodného stavu musí obsahovať aj označenie jednotlivých užívateľov s uvedením pozemkov, ktoré obhospodarujú, vzhľadom na to, že zákon mu ako vlastníkovi ukladá povinnosť osloviť všetkých užívateľov v lehote 30 dní odo dňa doručenia výpisu z úvodných podkladov. Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného k tejto žalobnej námietke, pričom poznamenáva, že z ustanovenia § 8 ods. 4 zákona vyplýva právo vlastníka osloviť všetkých užívateľov, pričom ak vlastník chce toto právo využiť, je v jeho záujme zistiť užívateľov. Zo zákonom stanovenej možnosti osloviť užívateľov nevyplýva zákonná povinnosť uvádzať v RPS označenie jednotlivých užívateľov. Je na vlastníkovi, akým spôsobom zistí užívateľov (napr. využitím infozákona), aby mohol svoje právo realizovať. Postup správneho orgánu, ktorý nezastavil konanie na základe návrhu žalobcu v zmysle § 8 ods. 5 zákona, považuje súd za správny, keďže nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre zastavenie konania. Ak nebolo možné uveriť, či došlo k splneniu podmienok pre zastavenie konania, pričom zákon umožňuje zastaviť konanie len v taxatívne uvedených prípadoch, záver správneho orgánu o nemožnosti zastaviť konanie je správny. Stanovisko žalovaného, ktorý nesúhlasil s tým, že by mal SPF hradiť aj náklady za vypracovanie znaleckého posudku na určenie výšky hodnoty stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemku, pretože sa jedná o znalecký posudok k tomu, aby mohol žalobca ako vlastník využiť právo dané mu ustanovením § 8 ods. 5 zákona, považuje súd za správny. Účelom zákona č. 64/1997 Z.z. je vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách zákonným postupom upraveným v predmetnom zákone. Využitie práva vlastníka, dané mu ustanovením § 8 ods. 5 zákona predpokladajúce dohodu medzi vlastníkom a záhradkármi, je jeho vecou súkromnoprávnej povahy, pričom by sa pri právnych úkonoch postupovalo v zmysle Občianskeho zákonníka za splnenia podmienok ustanovených v § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 64/1997 Z.z.. Podľa ustanovenia § 18 ods. 7 zákona č. 64/1997 Z.z. návrhy na začatie konania podľa tohto zákona možno podať do 31.12.2008. Na návrhy na začatie konania podané po tejto lehoty sa neprihliada. Preto dožadovanie sa zastavenia konania, eventuálne začať konanie od začiatku, aj súd považuje za neopodstatnené v dôsledku právnej nemožnosti začať konanie podľa tohto zákona v období od 01.01.2009. Postup správneho orgánu, ktorý v súvislosti s novelou zákona č. 64/1997 Z.z. vykonanou zákonom č. 57/2011 Z.z. účinnou od 01.04.2011, pokračoval v konaní ustanovením § 8, považuje súd za správny. Ak boli splnené podmienky pre vedenie konania v zmysle § 7 zákona pred novelou, nie je potrebné opätovne posudzovať splnenie tejto podmienky po novele. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v štyroch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.