Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sp/68/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201848 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201848.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa - odvolateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi - správnemu orgánu Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov dedičov po nebohej R. W., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom D. XXXX/X, XXX XX J. J., 1/ W.. S. W., E. XXXX/X, J. J., 2/ W.. O. W., N. X, T., 3/ W.. D. N., T.. I. XX, T. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu Správy katastra Banská Bystrica č. V 1275/2013-23 zo dňa 2. októbra 2013 takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor sp. zn. V 1275/2013-23 zo dňa 2. októbra 2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35.-Eur na účet tunajšieho súdu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím č. V 1275/2013-23 zo dňa 2. októbra 2013 odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „Katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad zo dňa 22.02.2013 záložnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava a R. W., K. I., W. XX, XXX XX J. J.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zistil, že zmluva nebola platne uzatvorená. Záložca podpísal zmluvu na základe dohody o plnej moci udelenej záložkyňou 15.2.2012, ktorá toho istého dňa uzatvorila aj zmluvu o úvere, na základe ktorej si požičala 300.-Eur a zaviazala sa zaplatiť aj poplatok vo výške 264.-Eur a dňa 28.11.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej si požičala 400.-Eur a zaviazala sa zaplatiť aj poplatok vo výške 392.-Eur. Do dohody o splnomocnení boli nehnuteľnosti dopísané ručne, pričom je vyhotovená tak, že je možné do nej dodatočne dopisovať ďalšie nehnuteľnosti. Rozhodnutie odôvodnil ďalej tým, že záložkyňa v konaní vypovedala, že si nie je vedomá toho, že by udeľovala plnú moc na uzatvorenie záložnej zmluvy a ani nevedela, že by sa mohla zriadiť. Bola presvedčená, že dala osvedčiť svoj podpis na úverovej zmluve. Z uvedeného vyplýva, že je dôvodná pochybnosť o tom, že záložkyňa skutočne udelila plnú moc a že záložná zmluva bola uzatvorená podľa jej vôle. Zástupca nekonal podľa pokynov záložkyne a hájil záujmy druhej strany, ktorá vo forme predtlače na dohode vnútila dlžníkovi osobu zástupcu, pričom možno usudzovať, že využila jeho nepozornosť a neskúsenosť. Záložca uzatváral zmluvu o úvere vo finančnej tiesni a takto uzatvorená záložná zmluva je neplatná pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi. Neplatná je aj zmluva o úvere, ktorá obsahuje ustanovenia rozporné so zákonom a dobrými mravmi. Poukázal tiež na to, že v obdobnom prípade Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku 24Sp/10/2012-24 zo dňa 26.7.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR 10Sžr 136/2012 takú istú dohodu o splnomocnení označil na neprijateľnú podmienku uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, a teda absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť
bola vyvodená z faktu, že dlžníkovi nebolo umožnené, aby si slobodne vybral svojho zástupcu. Rozpor s dobrými mravmi bol vykázaný v úverovej zmluve, keď dlžník sa zaviazal za poskytnutý úver zaplatiť aj neprimerane vysoký poplatok, čo je všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám chovania a vzájomným vzťahom medzi ľudmi. Odporca uzavrel, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu, a preto návrh zamietol. Dohoda o splnomocnení je neplatná, a pretože dlžník sa nemal možnosť rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že ak by nepodpísal dohodu o splnomocnení, nebol by mu vôbec poskytnutý úver.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie. Odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru je dohoda o splnomocnení uzatvorená riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť so svojimi nehnuteľnosťami svoj záväzok. Namietal, že napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom spočívajúcim v nedostatku zistenia skutkového stavu spoľahlivým spôsobom. V rozhodnutí vychádzal len z ničím nepodložených predpokladov, čo vyplýva z jeho odôvodnenia. Úvaha odporcu, ktorý v odôvodnení konštatoval len to, že dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku. Poukázal na to, že rozpor medzi zástupcom a zastúpeným musí existovať reálne, nestačí jeho potenciálna možnosť. Dohoda o splnomocnení je nezávislým právnym úkonom od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. V konaní nebolo preukázané, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Takisto nesúhlasil s tým, že by zmluva o úvere bola neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Podotkol, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, a preto správny orgán nemohol konštatovať jej neplatnosť bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom. Nestotožnil sa ani s tým, že dohoda o plnomocenstve by mohla byť posudzovaná podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, pretože nemá zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Dohoda o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožnosť posudzovať podľa § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkázal odporca vo svojom rozhodnutí. Uzavrel, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a dohodu o splnomocnení nesprávne právne posúdil a preto je rozhodnutie v rozpore so zákonom. Dlžníčka si neplní svoje povinnosti a odvolateľ pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy dlžník dlhodobo mešká so splácaním svojho záväzku a v prípadoch kedy je evidentné, že vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom ich nemienil riadne vrátiť. Počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.
Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 7. mája 2014 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa s listinami - návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.2.2013, zmluva o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 22.2.2013 podpísaná za záložnú dlžníčku spoločnosťou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, dohodou o splnomocnení podpísanou dlžníčkou 28.11.2011 pred notárkou v Banskej Bystrici a datovaná tým istým dňom splnomocnencom v Bratislave.
Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ spolu s návrhom na vklad pripojil zmluvu o zriadení záložného práva, ktorú za záložcu - ďalšieho účastníka podpísalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako jej zástupca na základe k návrhu priloženej dohody o splnomocnení. V bode 3 dohody o splnomocnení sa uvádza, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXX. Pod bodom 4 sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Táto dohoda bola splnomocniteľom podpísaná pred notárkou v Banskej Bystrici dňa 28.11.2011 a v ten istý deň je datovaná aj splnomocnencom a to v Bratislave.
Záložkyňa do zápisnice o výpovedi účastníka konania pred správnym orgánom zo dňa 2.10.2013 vyhlásila, že nemá vedomosť o tom, že by udelila plnú moc pánovi C., nepozná ho a nikdy sa s ním nestretla a ani nevedela, že sa má zriadiť záložné právo. Osvedčiť podpis bola sama a bola presvedčená, že išlo o podpis na zmluve o úvere. Ďalšia účastníčka v priebehu konania zomrela. Súd pokračoval v konaní s dedičmi pred ukončením dedičského konania podľa okruhu dedičov potvrdeného Notárskym úradom I.. G. X., sídlo V. XX, J. J..
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 43a Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžníčka podpísala túto dohodu v neprítomnosti splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci. Ďalej z tejto listiny nevyplýva, že dlžníčka dostala, a teda aj disponovala vyhotovením predmetnej listiny. Z uvedeného teda nie je nepochybné, že dlžníčka odoslala návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - občianskemu združeniu, alebo že by tým poverila navrhovateľa. Naopak, z výpovede účastníčky v správnom konaní vyplýva, že táto so svojim zástupcom nekomunikovala. Ďalej je potrebné uviesť, že navrhovateľ k návrhu na vklad pripojil dohodu o zastúpení, ktorej návrh bol podpísaný dlžníčkou 15.2.2012 a splnomocnencom podpísanú akceptáciu datoval tým istým dňom 15.2.2012, avšak v Bratislave. K návrhu pritom nie sú pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu (pokiaľ bol dlžníčkou doručovaný druhej zmluvnej strane) nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Naopak, z vyjadrenia ďalšej účastníčky v správnom konaní vyplýva, že k uzatvoreniu dohody o splnomocnení nedošlo, pretože okrem overenia podpisu vo vzťahu k tejto listine neurobila žiadny iný úkon, a teda ju neodoslala druhej zmluvnej strane.
Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon - dohoda o plnomocenstve bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Proti takémuto záveru svedčí skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola vypracovaná ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári, na ktorom bolo
uvedené meno splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, ktorá odkazuje na úverovú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom, a ktorú predkladal zástupca navrhovateľa dlžníkovi súčasne s uzatváraním úverovej zmluvy. Táto skutočnosť bola v správnom konaní osobitne zisťovaná a je zjavná a to nielen z totožnosti dátumu, kedy boli obe zmluvy dlžníčkou podpísané (ako to vyplýva z úverovej zmluvy, ktorej overená fotokópia tvorí súčasť správneho spisu aj táto bola podpísaná 15.2.2012). Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že tak bola nahradená predchádzajúca prax navrhovateľa, keď plnomocenstvo pre konkrétneho ním vybraného advokáta zakomponoval priamo do tlačiva zmluvy o úvere. Potom, ako bol v mnohých správnych konaniach a následných súdnych sporoch neúspešný, zmenil túto prax tak, ako je tomu v tomto prípade, t. j. že dlžníci podpisujú v súvislosti s uzatvorenou úverovou zmluvou aj dohodu o splnomocnení pre zástupcu ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci na bezplatné zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie navrhovateľovej pohľadávky. Tieto skutočnosti naopak svedčia tomu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Keďže bola dohoda o splnomocnení predkladaná zástupcom navrhovateľa dlžníkovi súčasne s úverovou zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom takejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru. To znamená, že zástupca koná najmä v záujme navrhovateľa a to neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo v záujme zastúpeného.
Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor preto postupoval správne, keď posúdil predložené listiny ako nedostatok prezentácie existencie platného zmluvného vzťahu medzi zástupcom a zastúpeným ako nevyhnutný predpoklad udelenia plnej moci.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v návrhu dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených dôvodov, a preto rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor potvrdil.
Súd v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. neúspešnému navrhovateľovi - odvolateľovi, nepriznal náhradu trov konania.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi - odvolateľovi, ktorý sa stal poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.