Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sp/66/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201852 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201852.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci navrhovateľky: E. K., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, XXX XX I. - H., zast. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, XXX XX I. - H., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, Národná 34, 011 00 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn.: 7864/2013, R.z.: 48497/2013 zo dňa 18. októbra 2013, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu sp.zn.: 7864/2013, R.z.: 48497/2013 zo dňa 18. októbra 2013 p o t v r d z u j e . II/ Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III/ Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 17,50 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca nepriznal navrhovateľke podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov nárok na poskytnutie právnej pomoci. O poskytnutie právnej pomoci požiadala navrhovateľka žiadosťou, doručenou odporcovi dňa 23.09.2013, vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 20S/72/2013. Odporca odôvodnil rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1, § 6 ods. 2, § 6a ods. 1, § 4 ods. 1 písm. i/, § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. a § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime s tým, že navrhovateľka nespĺňa podmienku materiálnej núdze. V posudzovanom období, marec 2013 až september 2013, poberala starobný dôchodok v sume 298,10 Eur mesačne a manžel Ján Ďurajka, ako spoločne posudzovaná osoba, poberal starobný dôchodok v sume 492,10 Eur. Celkový započítateľný príjem navrhovateľky a jej manžela predstavoval sumu 790,20 Eur mesačne. V súlade s ustanovením § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, 1/4-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby predstavuje sumu 470,79 Eur (do 30.06.2013 to bola suma 462,45 Eur) a 1/6-násobok sumy životného minima predstavuje sumu 538,05 Eur (do 30.06.2013 to bola suma 528,51 Eur). Navrhovateľka počas celého posudzovaného obdobia nespĺňala podmienku materiálnej núdze, keďže jej započítateľný príjem spolu s príjmom spoločne posudzovanej osoby presahoval výšku 1/4-násobku životného minima, ako aj výšku 1/6-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby. Konštatoval, že odporca bližšie neskúmal majetkové pomery žiadateľky, pretože už samotný fakt, že príjem žiadateľky presahuje ustanovenú hornú hranicu materiálnej núdze, postačuje pre záver, že žiadateľka sa nenachádza v stave materiálnej núdze. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa Centrum splnením ďalších podmienok už nezaoberalo. Proti rozhodnutiu odporcu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch uvádzala, že obaja s manželom sú ťažko zdravotne postihnutí, čo veľmi významne zvyšuje ich životné náklady na primerané hmotné zabezpečenie v starobe v zmysle článku 39 Ústavy SR alebo v zmysle článku 40 Ústavy SR na právo ochrany zdravia zabezpečením „bezplatnej zdravotnej starostlivosti“, nákupu liekov, resp. doplácania za ne. Zákon č. 327/2005 Z.z. toto nezohľadňuje, avšak zohľadňovali to súdy v iných konaniach. Navrhovateľka ďalej poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/219/2010 zo dňa 26.10.2010, podľa ktorého rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové, tak aj rodinné, sociálne a zdravotné, ktoré nie sú len dočasnej alebo prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník nemôže (celkom alebo sčasti) splniť poplatkovú povinnosť, alebo že jej splnenie súd nemôže od neho spravodlivo žiadať. Zákon č. 327/2005 Z.z., ktorý Centrum striktne dodržiava, nie je v súlade s Ústavou SR, s Európskym Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. Všeobecnou deklaráciou ľudských práv schválenou OSN. Svedčí o tom aj to, že za 13 rokov porušovania práv navrhovateľky, či už zo strany spoluobčanov, obce, štátnych správnych orgánov i orgánov činných v trestnom konaní, ako aj súdov, bola navrhovateľka viackrát oslobodená od platenia súdnych poplatkov a súdom jej boli prideľovaní bezplatní právni zástupcovia, dokonca aj Ústavným súdom SR, za tých istých podmienok, pretože jej majetok ani príjmy sa nemenia. Pokiaľ sa jej príjem zvýšil, tak len o zákonom stanovené percento, čo vlastne nepokrýva ani infláciu. Rozhodnutie Centra považuje za protiústavné, v rozpore s ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a správne orgány majú dbať, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných veciach, alebo podobných prípadoch, nevznikali neodôvodnené rozdiely. Tiež poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR (PL.ÚS 36/95), podľa ktorého k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty, súčasťou ktorého je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď. Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu zo dňa 06.12.2013 navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Zotrval na svojom stanovisku, že žiadateľka nespĺňa jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze, pričom k tomuto zisteniu odporca dospel po preskúmaní podmienok stanovených v § 6 a § 6a zákona č. 327/2005 Z.z.. Nesplnenie čo i len jednej z podmienok na poskytnutie právnej pomoci má za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Splnomocnený zástupca navrhovateľky na pojednávaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/9/2013 zo dňa 16.05.2013, ktorým vo veci posudzovania odkázanosti navrhovateľky na právnu pomoc bol zmenený rozsudok krajského súdu a bolo zrušené zamietavé rozhodnutie odporcu. Uviedol, že prijatím zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, sa veci len skomplikovali, pretože pokiaľ rozhodovali súdy, bolo to lepšie, zrozumiteľnejšie a praktickejšie. Odporca ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu na pojednávaní v neprítomnosti odporcu (§ 250g v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil z nižšie uvedených dôvodov. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"). Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 6b ods. 1 citovaného zákona, a k je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. Podľa § 6b ods. 2 citovaného zákona, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ citovaného zákona, na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. V danom prípade navrhovateľka namietala najmä skutočnosť, že odporca pri rozhodovaní nezohľadnil popri posudzovaných príjmoch aj výdavky. Tvrdila, že odporca mal zohľadniť aj náklady na bývanie, stravovanie a najmä lieky, vzhľadom na to, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Tiež namietala tú skutočnosť, že v predchádzajúcom období, do prijatia zákona č. 327/2005 Z.z. jej viacerými súdnymi rozhodnutiami bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a boli jej priznaní aj bezplatní zástupcovia z radov advokátov. Súd odvolanie navrhovateľky, pokiaľ vytýka odporcovi, že nezohľadnil pri posudzovaní jej hmotnej núdze okrem jej príjmu, vrátane príjmu spoločne posudzovanej osoby, aj jej ďalšie výdavky, považuje za plne opodstatnené. Súd sa nestotožňuje so stanoviskom odporcu, že postačuje posudzovanie podmienok podľa § 6 a § 6a zákona pre vyvodenie záveru, či sa žiadateľ nachádza alebo nenachádza v stave materiálnej núdze. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj zo stanoviska odporcu niet pochýb o tom, že odporca sa vôbec nezaoberal vecou z hľadiska možnej aplikácie ustanovenia § 6b zákona č. 327/2005 Z.z.. Jednotný postup Centier právnej pomoci pri priznávaní právnej pomoci z dôvodov hodných osobitného zreteľa, aplikujúc ustanovenie § 6b ods. 1 a 2 upravuje Usmernenie č. 1/2012 zo dňa 05.01.2012 riaditeľky Centra právnej pomoci, obsahom ktorého je aj bližšie popísanie primeraných okolností žiadanej právnej pomoci, ktoré je potrebné zohľadňovať. Nejednotná rozhodovacia prax pri posudzovaní podmienky hmotnej núdze bola podľa názoru súdu odstránená dnes už ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej k aplikácii ustanovenia § 6b zákona sa nevyžaduje osobitná žiadosť žiadateľa. Pokiaľ zákon umožňuje Centru výnimočne poskytnúť právnu pomoc žiadateľovi v režime § 6b zákona, neznamená to, že odporca nemá povinnosť tieto skutočnosti skúmať a prihliadať na celkovú situáciu žiadateľa (porovnaj závery rozsudku Najvyššieho súdu SR 5Sžo/2/2014 zo dňa 27.02.2014). K rozsahu posudzovania relevantných okolností poskytnutia právnej pomoci z hľadiska splnenia podmienky hmotnej núdze zaujal stanovisko Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp.zn. 6Sžo/3/2014 zo dňa 24.09.2014, z ktorého jednoznačne vyplýva, že príjem žiadateľa bez zohľadnenia aj ďalších okolností, nemôže byť jediným rozhodujúcim kritériom pre záver, či sa žiadateľ nachádza alebo nenachádza v stave materiálnej núdze. Prijatím zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi bolo zverené do právomoci Centra rozhodovať o priznaní právnej pomoci v zmysle zákonom stanovených podmienok. Zákonom č. 332/2011 Z.z. bola vykonaná novela zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ako aj Občianskeho súdneho poriadku v tom, že bola odstránená dvojkoľajnosť v systéme prístupu k právnej pomoci, t.j. Centrum zostal jediným orgánom, ktorý môže žiadateľovi ustanoviť advokáta na zastupovanie. Je zrejmé, že v Občianskom súdnom poriadku neboli stanovené kritériá pre priznanie zástupcu z radov advokátov tak precízne ako v zákone č. 327/2005 Z.z.. Neznamená to ovšem, že by Centrum pri posudzovaní žiadosti nemalo zohľadňovať predchádzajúce rozhodnutia súdov, pretože medzi týmito rozhodnutiami, vzhľadom na právnu úpravu, je zrejmá kontinuita. Preto je potrebné prihliadať na okolnosti, z ktorých sa vychádzalo v predchádzajúcich rozhodnutiach, posúdiť, či došlo k zmene pomerov. Predmetná novela umožňuje takýto postup, a to práve v súvislosti so zavedením ustanovenia § 6b zákona, ktorá predstavuje zmiernenie tvrdosti zákona, zmyslom ktorého je umožniť Centru priznať právnu pomoc aj osobám, ktoré vôbec nespĺňajú podmienku materiálnej núdze podľa kritérií daných zákonom, resp. umožňuje priznať právnu pomoc bezplatne aj v prípadoch, keď príjem osoby prevyšuje 1/4-násobok a zároveň nepresahuje 1/6-násobok životného minima (porovnaj dôvodovú správu). Na skutočnosť, že nie je možné prehliadať (nezohľadňovať) predchádzajúce rozhodnutia súdov bez preukázanej zmeny pomerov na strane žiadateľa, poukázal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3Sžo/9/2013 zo dňa 16.05.2013. Napriek tomu, že súd považuje postup odporcu za nesprávny, ak v konaní pri posudzovaní splnenia podmienky materiálnej núdze, pri rozhodovaní neposudzoval uplatnený nárok aj v zmysle § 6b zákona č. 327/2005 Z.z., napadnuté rozhodnutie potvrdil, pretože ho považuje za vecne správne, avšak z iných dôvodov. Z administratívneho spisu súd zistil, že odporca vydal rozhodnutie na základe žiadosti podanej navrhovateľkou u odporcu dňa 23.09.2013, ktorá bola zaevidovaná pod č. 43350/2013, č.sp. 7864/2013. Zo žiadosti jednoznačne vyplýva, že žiadateľka žiadala o právnu pomoc v rámci prebiehajúceho súdneho konania vedeného pod sp.zn. 20S/72/2013 na Krajskom súde v Žiline, v ktorom má byť v procesnom postavení „navrhovateľom“. Žiadosť je podpísaná žiadateľkou E.B. dňa 16.09.2013. Súčasťou administratívneho spisu je žaloba adresovaná Krajskému súdu v Žiline, doručená Krajskému súdu v Žiline dňa 25.06.2013, z ktorej vyplýva, že žalobca S. K. proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2012/066669 zo dňa 20.11.2012 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. Zi/54/2012 zo dňa 03.10.2012, ktorým bol odňatý príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktoré žalobca navrhoval zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V konaní o predmetnej žalobe Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 20S/72/2013-17 zo dňa 25.07.2013 vyzval žalobcu predložiť súdu plnú moc pre advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom s poukazom na ustanovenie § 250a O.s.p., majúc za to, že v predmetnom konaní musí byť žalobca právne zastúpený advokátom. Z uvedených listín je nesporné, že právna pomoc bola žiadaná navrhovateľkou pre zastupovanie v konaní, v ktorom sama nie je účastníčkou konania, ale žalobcom je manžel S.B.. Súd má za to, že v danom prípade, pokiaľ nie je preukázaný tvrdený dôvod v žiadosti pre priznanie právnej pomoci, odporca rozhodol správne, pokiaľ žiadateľke právnu pomoc nepriznal. Základným predpokladom úspechu žalobcu, resp. odvolateľa, v konaniach podľa piatej časti O.s.p. je preukázanie tvrdenej skutočnosti, že nezákonným postupom správneho orgánu došlo k poškodeniu jeho subjektívnych práv. V danom prípade, pokiaľ navrhovateľka žiadala o právnu pomoc do konania, v ktorom nie je účastníčkou konania, nepriznaním právnej pomoci pre tento konkrétny žiadaný účel, nemohlo dôjsť k zásahu do jej subjektívnych práv. Z uvedeného dôvodu nemožno v rozhodnutí odporcu vidieť ani obmedzenie prístupu navrhovateľky k súdu, resp. zásah do jej práva na súdnu ochranu, keďže nebola účastníčkou súdneho konania, do ktorého žiadala priznať právnu pomoc. Navyše, súd poznamenáva, že vzhľadom na povahu predmetného konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 20S/72/2013 sa jedná o taký druh explicitne vymenovaného konania v ustanovení § 250a O.s.p., ktoré predstavuje výnimku z povinného zastúpenia advokátom. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Navrhovateľke, ktorá v konaní nemala úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Podľa § 2 ods. 4 v spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. a pol.č. 10e Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona, súd zaviazal navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku v rozsahu 50% poplatkovej povinnosti, vzhľadom na to, že podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebola úspešná. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok súd redukoval na 50%, vzhľadom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24Sp/66/2013-38 zo dňa 10.02.2014 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/39/2014-58 zo dňa 27.06.2014, ktorým bolo navrhovateľke priznané oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. v rozsahu jednej polovice (vo výške 50%). Zákon o súdnych poplatkoch pre uvedený typ konania (konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci) neupravuje vecné a ani osobné oslobodenie (pre navrhovateľa) od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 citovaného zákona). V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona je od poplatku oslobodený len ten účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu (zákona č. 327/2005 Z.z.), čo ovšem nie je prípad navrhovateľky. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.