Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/204/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201869 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201869.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa R.. R. U., nar. XX. I. XXXX, bytom M. Q. V. X, XXX XX F. F. proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o starobnom dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra 2013 zrušuje podľa § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 21. novembra 2013 podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku. Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 21, § 132 ods. 1 a v § 174 zák. č. 100/1987 Zb. o sociálnom zabezpečení pre priznanie nároku na starobný dôchodok. Navrhovateľ podal voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom namietol nedostatočne zistený skutkový stav pokiaľ ide o spôsob skončenia služobného pomeru. Navrhovateľ uviedol, že pôvodne bol prepustený personálnym rozkazom navrhovateľa V. A. F. č. XXX/XX z 25. mája 1990 podľa § 100 ods. 1 písm. a/ zák. č. 100/1970 Zb. Po odvolaní sa voči tomuto rozkazu bol Rozhodnutím FMV č.j. V. zo dňa 25. septembra 1990 navrhovateľ uvoľnený z osobných dôvodov v dôsledku organizačných zmien s tým, že oproti pôvodnému rozkazu mu bolo priznané odchodné a príspevok za službu, ktorý sa podľa zák. č. 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok. Navrhovateľ ďalej poukázal na § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a žiadal o prepočítanie už existujúceho starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia so zohľadnením zníženia dôchodkového veku v zmysle § 21 zák. č. 100/1988 Zb. t.j. priznanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia doby služby do I. kategórie funkcií ako aj zhodnotenie doby služby, ktorá nebola započítaná do výsluhového dôchodku ako obdobia starobného dôchodkového poistenia v zmysle ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa názoru navrhovateľa na prepočítanie starobného dôchodku pre účely zníženého dôchodkového veku XX rokov sa vzťahuje ust. § 21 ods. 1 písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb., ktoré vyžaduje získať najmenej 15 rokov služby v I. kategórie funkcií uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb. v znení zák. č. 235/1992 Zb., ak bol z týchto zamestnaní uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise. Na záver navrhovateľ navrhol krajskému súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odporkyňa vo veci podala písomné stanovisko zo dňa 16. januára 2014, v ktorom uviedla právne a skutkové dôvody a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Odporkyňa okrem iného citovala potvrdenie Ministerstva vnútra SR č. L. zo 7. októbra 2013, podľa ktorého navrhovateľ nebol uvoľnený zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ t.j. z racionalizačných a organizačných dôvodov. Podľa rozhodnutia FMV Praha č. V. z 25. septembra 1990 bol navrhovateľ uvoľnený zo služobného pomeru podľa § 103 zák. č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov ZNB. Odporkyňa tiež uviedla, že navrhovateľ v služobnom pomere I. kategórie funkcií získal 19 rokov a 252 dní, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov v I. kategórii funkcií pre určenie zníženého dôchodkového veku. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 18. marca 2014 v zmysle § 250l O.s.p., oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľ na pojednávaní trval na dôvodoch uvedených v opravnom prostriedku, ako aj v písomnom stanovisku. Súčasne poukázal na kópie listín, ktoré predložil súdu ako dôkazy, ktoré preukazujú existenciu jeho nároku. Navrhovateľ trval na tom, že bol prepustený z organizačných dôvodov s jeho súhlasom, pretože iná možnosť nebola. Podľa názoru navrhovateľa spĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb., vznikol mu nárok na starobný dôchodok vo veku XX rokov veku, má odpracovaných 15 rokov v služobnom pomere pri výkone I. kategórie funkcií a bol uvoľnený z organizačných dôvodov. Na záver navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom opätovne posúdi dôvod skončenia jeho služobného pomeru, ako aj obdobia celkového dôchodkového poistenia a posúdi jeho nárok buď k XX. roku veku resp. ku dňu odchodu na predčasný starobný dôchodok. Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na písomné stanovisko Sociálnej poisťovne zo dňa 16. januára 2014, kde sú uvedené právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ nespĺňa podmienky podľa § 174 zák. č. 100/1988 Zb., a to, že k XX. roku veku má odpracovaných 20 rokov v I. kategórii a že jeho služobný pomer trval k 31. decembru 1999. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 25. júna 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku podľa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení z dôvodu uplatnenia služby v I. kategórie funkcií dovŕšením veku XX rokov od XX. I. XXXX. Navrhovateľ tiež uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku a zároveň aj predčasného starobného dôchodku. Podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januára 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Z uvedeného dôvodu súd posudzoval nárok navrhovateľa podľa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie resp. službu I. kategórie funkcií má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný 25 rokov a dosiahol vek XX rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií. Podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. L. zo dňa 20. augusta 2002 bol navrhovateľovi priznaný príspevok za službu podľa § 156 ods. 2 zák. č. 410/1991 Zb., ktorý podľa zák. č. 328/2002 Z.z. bol pretrasformovaný na výsluhový dôchodok; pre stanovenie výšky príspevku za službu bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru v I. kategórii funkcií od 1. januára 1971 do 9. marca 1992 t.j. v trvaní 19 rokov služby. Podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 citovaného ustanovenia je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie resp. služba v I. kategórii funkcií trvali k 31. decembra 1999. Vzhľadom na to, že služobný pomer navrhovateľa v I. kategórii funkcií bol skončený v roku 1990 navrhovateľ nespĺňa druhú podmienku pre priznanie starobného dôchodku vo veku XX rokov. Navrhovateľ však v opravnom prostriedku, ako aj na pojednávaní žiadal priznať starobný dôchodok k dosiahnutiu XX rokov veku podľa § 21 ods. 1 písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb. Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň XX rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/. Pre posúdenie nároku navrhovateľa podľa citovaného ustanovenia je rozhodujúce posúdenie spôsobu skončenia jeho služobného pomeru. Súd z Rozhodnutia FMV č. k. V. zo dňa 25. septembra 1990 zistil, že služobný pomer navrhovateľa skončil v zmysle § 103 zák. č. 100/1970 Zb. uvoľnením zo závažných osobných dôvodov v dôsledku organizačných zmien a z tohto dôvodu navrhovateľovi prináleží aj odchodné, príspevok za službu a platové vyrovnanie. K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrilo aj Ministerstvo vnútra SR, ktoré bolo v návrhu na preskúmanie označené ako vedľajší účastník. Ministerstvo vnútra v písomnom stanovisku č. L. zo dňa 5. marca 2014 potvrdilo, že k skončeniu služobného pomeru navrhovateľa došlo z dôvodu uvedeného v § 103 zák. č. 100/1970 Zb. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí cituje potvrdenie Ministerstva vnútra SR č. L. zo 7. októbra 2013, podľa ktorého navrhovateľ nebol uvoľnený zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v §12 ods. 3 písm. d/ a e/, t.j. z racionalizačných a organizačných dôvodov. Navrhovateľ nepredložil odporkyni a ani súdu kádrový rozkaz náčelníka V. A. č. XXX/XX zo dňa 25. mája 1990, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru. Navrhovateľ predložil súd kópiu jeho odvolania voči tomuto rozkazu, ako aj kópiu rozhodnutia FMV, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že prešetrením skutočného stavu veci nebola zistená existencia hmotnoprávnych predpokladov, ktoré by odôvodňovali možnosť vydať rozhodnutie o prepustení podľa § 100 ods. 1 písm. a/ zák. č. 100/1970 Zb. v znení zák. č. 169/1990 Zb. Z uvedených dôvodov je potrebné, aby navrhovateľ predložil odporkyni v ďalšom konaní kópiu rozkazu o prepustení zo služobného pomeru, z ktorého bude zrejmý dôvod prepustenia navrhovateľa. Súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého potom vyvodila nesprávne právne závery. V ďalšom konaní odporkyňa na základe predloženého dokladu o prepustení zo služobného pomeru opätovne posúdi nárok navrhovateľa na starobný dôchodok k veku XX rokov aj v kontexte s rozhodnutím Federálneho Ministerstva vnútra, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní navrhovateľa. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l v spojitosti s § 250k O.s.p., navrhovateľ v konaní bol úspešný, ale náhradu trov konania si neuplatnil, a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.