Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/212/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201889 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201889.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa R. S., nar. XX. D. XXXX, bytom U. č. X okres S., právne zastúpeného JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Revúcej, Nám. Slobody č. 2, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 20. novembra 2013 o znížení sumy invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 20. novembra 2013 potvrdzuje. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa s poukazom na ust. § 73, 112 ods. 4 a 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. znížila sumu invalidného dôchodku, vyplácaného navrhovateľovi s počiatkom od 18.februára 2012 na 131,80 € mesačne, pretože posudkový lekár sociálneho poistenia v posudku o invalidite z 29.októbra 2013 konštatoval zmenu miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa pri trvajúcej invalidite z pôvodných 71 % pri vzniku jeho invalidity na súčasných 60 %. K zníženiu sumy invalidného dôchodku pristúpila odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa vyšší invalidný dôchodok už vyplatil. Prílohou označeného rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite z 29.októbra 2013. V odôvodnení rozhodnutia konkretizovala spôsob výpočtu zníženej sumy dôchodkovej dávky s ohľadom na aplikované zákonné ustanovenia i konkrétny matematický výpočet. Uviedla, že týmto rozhodnutím bol realizovaný predchádzajúci zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 26Sd/15/2012-66 zo 4.apríla 2013, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie odporkyne z 5.janára 2012 o znížení sumy invalidného dôchodku navrhovateľa zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. b), c) a d) Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a žiadal, aby bol jeho zdravotný stav opäť prehodnotený, pretože nesúhlasil s priznaným 60 % poklesom jeho pracovnej schopnosti, pretože podľa jeho ošetrujúceho lekára sa jeho zdravotný stav zhoršuje. Namietal, že posudkový lekár vychádzal len z objektívnej časti odborných lekárskych nálezov, o obsahu ich subjektívnej časti sa ani nezmienil a tiež o jeho pridružených zdravotných ťažkostiach. Poukázal na odborné lekárske nálezy zo septembra 2011 a novembra 2013, z ktorých vyplýva z hľadiska uvedených diagnostických záverov zhoršenie jeho zdravotných ťažkostí, napriek tomu posudkový lekár svoje posudkové stanovisko nezmenil. Zdôraznil, že zdravotné ťažkosti, ktoré boli dôvodom jeho invalidizácie v roku 2010 stále pretrvávajú a žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V doplňujúcom vyjadrení navrhovateľ namietal, že odporkyňa nevyužila zákonnú možnosť zvýšenia percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti priznanej pre jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie pre pridružené zdravotné ťažkosti, ktorými trpí. V tejto súvislosti namietal hodnotenie ochorenia jeho pečene posudkovým lekárom ako ľahkého a namietal posudkový záver ohľadom zlepšenia jeho hybnosti, čo odporuje skutočnosti aj lekárskym vyšetreniam. Poukázal na to, že jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie je naďalej aktívne, s postupnou progresiou aj napriek imunosupresívnej liečbe, ktorá je limitovaná jeho pridruženými zdravotnými ťažkosťami. Vyjadril presvedčenie, že pokles jeho pracovnej schopnosti je najmenej na úrovni 71 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žiadal, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom správneho stanovenia miery poklesu jeho pracovnej schopnosti. Uplatnil si právo na náhradu trov konania. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Doplnil, že nepriaznivá zmena v jeho zdravotnom stave nastala v tom, že uňho bola diagnostikovaná osteopénia, čo malo byť podľa jeho názoru posudkovo zohľadnené v percentuálnom vyjadrení jeho zníženej pracovnej schopnosti, napriek tomu posudkový lekár uvedené ochorenie nebral vôbec do úvahy. Vyjadril presvedčenie, že nedostatky rozhodnutia, ktoré boli odporkyni vytknuté predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím krajského súdu neboli novým rozhodnutím odstránené. Odporkyňa navrhla potvrdiť napadnuté rozhodnutie ako zákonné a vecne správne s poukazom na zhodné posudkové závery posudkových lekárov a náležite ozrejmené dôvody konkrétneho percentuálneho zhodnotenia zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa. Vyjadrili sa aj k pridruženým zdravotným ťažkostiam navrhovateľa v tom zmysle, že tieto nedosahujú takú úroveň závažnosti, ktorá by v zákonom predpokladanom rozsahu ovplyvňovala jeho pracovnú schopnosť. Svoje posudkové stanovisko nezmenili ani na základe ďalších odborných lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania predložil. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, resp. ich právnych zástupcov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov, ktorými bol zhodnotený zdravotný stav navrhovateľa a miera poklesu jeho pracovnej schopnosti v čase vzniku jeho invalidity a pri aktuálnom posudzovaní jeho zdravotného stavu, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s ostatným relevantným obsahom spisu, s predchádzajúcim rozhodnutím 26Sd/15/2012-66 zo 4.apríla 2013 a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný invalidným od 17.marca 2010 s konštatovaným 71 % poklesom jeho pracovnej schopnosti. Za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie bola označená reumatoidná séropozitívna artritída v III. štádiu a podľa kapitoly XV., odd. A, pol.. 1, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení bol navrhovateľovi z možných 60 - 80 % priznaný 71 % pokles jeho pracovnej schopnosti. V posudku bolo v tom čase uvedené, že u stredoškolsky vzdelaného navrhovateľa, trpiaceho chronickou hepatitídou typu B sa rozvinula reumatoidná artridíta III.- séropozitívna s klinickou aj humorálnou aktivitou, v koincidencii so systémovým ochorením spojiva, p.p. systémový lupus eritematodes. Rozhodnutím z 3.novembra 2010 bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok od 17.marca 2010 vo výške 200,80 €. Následne, na základe riadnej kontrolnej lekárskej prehliadky bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný 1.decembra 2011 s posudkovým záverom zmeny miery poklesu jeho pracovnej schopnosti od uvedeného dňa na 60 %. Za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo označené totožné ochorenie, s totožným zaradením v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pokles jeho pracovnej schopnosti však bol určený na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, čo bolo odôvodnené zlepšením jeho hybnosti oproti času, keď bol uznaný za invalidného s tým, že aktuálne nemusí používať invalidný vozík alebo barle. Pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa a to chronickú vírusovú hepatitídu typu B, hiatovú herniu, prevažne neglomerulovú erytrocytúriu bez poruchy funkcie, či chronickú tonzilitídu považoval posudkový lekár za klinicky stabilizované, preto neovplyvňujúce jeho pracovnú schopnosť. Na základe tohto posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa vydala odporkyňa 5.januára 2012 rozhodnutie o znížení sumy invalidného dôchodku navrhovateľa, ktoré bolo vyššie označeným rozhodnutím krajského súdu zrušené pre nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav veci a pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Súd odporkyni vytkol, že jej rozhodnutie neobsahovalo náležité odôvodnenie konštatovaného zlepšenia zdravotného stavu navrhovateľa a tiež postrádalo odborné vyjadrenie k jeho pridruženým zdravotným ťažkostiam, ktoré boli považované za posudkovo nevýznamné. Nedostatočnosť skutkových zistení sa týkala hodnotenia závažnosti ochorenia pečene a nesprávne zistenie skutkového stavu veci bolo odporkyni vytknuté v súvislosti s konštatovaním zlepšenia jeho zdravotného stavu len na základe zániku jeho potreby používať invalidný vozík a čiastočne aj oporu bariel pri jeho rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, bez posudkového vyhodnotenia ďalších posudkovo významných skutočností, vyplývajúcich z ust. § 71 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení, keď z odborných reumatologických nálezov v tom čase vyplývala stála progresia jeho ochorenia napriek intenzívnej imunosupresívnej liečbe, ktorej intenzita a možnosti aplikácie boli obmedzené hepatálnym ochorením. Odporkyni uložil opätovné posúdenie zdravotné stavu navrhovateľa tak, aby bol úplne a nesporne zistený stav aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa a tým aj skutkový stav veci podstatný pre rozhodnutie. Jej prípadný záver o zlepšení zdravotných ťažkostí navrhovateľa v rozsahu podmieňujúcom zníženie sumy jeho invalidného dôchodku mal byť na základe nového konania odporkyne podložený odbornými lekárskymi nálezmi a odborne posudkovo vyhodnotený tak, aby dával presvedčivý obraz o riadne zistenom skutočnom zdravotnom stave navrhovateľa a jeho vyhodnotení vo všetkých zákonných a posudkových súvislostiach. Na základe uvedeného rozhodnutia odporkyňa v novom konaní opätovne posúdila zdravotný stav navrhovateľa 29.októbra 2013. Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rožňave vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z opakovaných reumatologických vyšetrení z priebehu roka 2011 - 2013, z gastroenterologických, nefrologických, hepatologických, kožných vyšetrení z priebehu rokov 2011-2013 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa naďalej označil reumatoidnú artridítu séropozitívnu III. v koincidencii so systémovým ochorením so zaradením pod kapitolu XV., odd. A, pol. 1, písm. c) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti pre toto ochorenie vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, 60 %. V posudku uviedol, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného pre vznik séropozitívnej reumatoidnej artritídy na začiatku s ťažkým priebehom s odkázaným pohybom na invalidnom vozíku, neskôr s použitím 2 francúzskych bariel. Podľa kontrolných reumatologických vyšetrení nejde o ochorenie v IV. štádiu ale došlo k dlhodobejšej stabilizácii ochorenia v III. štádiu s pohyblivosťou s 1 francúzskou barlou a ľahkým obmedzením funkcie rúk. Z uvedeného vyvodil, že oproti času, keď bol navrhovateľ uznaný za invalidného došlo k výraznému zlepšeniu jeho zdravotného stavu, čomu zodpovedá pokles pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Hoci pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľa ide o ťažkú formu ochorenia, nejde o jeho najťažšie štádium. Pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa a to chronickú vírusovú hepatitídu typu B, hiátová herniu, prevažne neglomerulovú erytrocytúriu bez poruchy funkcie, či chronickú tonzilitídu po obojstrannej tonzilektomii nepovažoval za posudkovo významné. Podľa gastroenterologických vyšetrení ochorenie pečene je na príslušnej liečbe v úplnej remisii bez známok biochemickej aktivity, čo by bolo možné hodnotiť ako ochorenie pečene ľahkého stupňa s 10 - 20 % poklesom jeho pracovnej schopnosti, preto uvedené ochorenie nemá posudkový význam z hľadiska možného percentuálneho navýšenia miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa. Podľa nefrologických nálezov sú obličkové funkcie bez poruchy, z nefrologického hľadiska je stav plne kompenzovaný, preto uvedené ochorenie schopnosť navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť neovplyvňuje. Zmenu miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa konštatoval dňom 1.decembra 2011. Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku, po opätovnom prehodnotení všetkých dostupných odborných lekárskych nálezov a uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle zachovania, resp. zvýšenia miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa posudzoval jeho zdravotný stav v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Prešove. V posudku z 12.februára 2014 vychádzal posudkový lekár popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľa z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a dospel k rovnakému posudkovému záveru vo všetkých jeho častiach. Uviedol, že invalidita navrhovateľa so 71 % poklesom jeho pracovnej schopnosti bola konštatovaná pre ťažký akútny priebeh vzniknutého ochorenia, ktoré malo za následok pripútanie na invalidný vozík, neskôr chôdzu s 2 nemeckými barlami. Na základe dlhodobých vyšetrovaní bola potvrdená diagnóza reumatoidnej artritídy s možnou koincidenciou so systémovým ochorením. Po cca trojročnej aktívnej liečbe na základe zhodnotenia laboratórnych vyšetrení a klinického nálezu konštatoval, že ide o III. štádium postihnutia, čo z medicínskeho hľadiska znamená, že neboli naplnené medicínske kritéria pre IV. štádium tohto ochorenia (ankylóza kĺbov) ale došlo k dlhodobejšej stabilizácii ochorenia na úrovni III. štádia s pohyblivosťou s 1 francúzskou barlou a ľahkým obmedzením funkcie rúk. Z hľadiska pridružených zdravotných ťažkostí navrhovateľa uviedol, že gastroenterologické nálezy dokumentujú úplnú remisiu ochorenia pečene, bez známok biochemickej aktivity, preto toto ochorenie nemá vplyv na zárobkovú schopnosť navrhovateľa a tým ani na výšku miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Uvedené sa týka aj nefrologického ochorenia, ktoré je z hľadiska funkcie obličiek plne kompenzované, bez zistenej poruchy. Uviedol, že navrhovateľ sa môže uplatniť na trhu práce a i pri svojom zdravotnom postihnutí je schopný vykonávať veku a vzdelaniu primerané zamestnanie v klimaticky vhodnom prostredí. Posudkové stanovisko nezmenil ani na základe dodatočného posudkového vyhodnotenia reumatologického vyšetrenia z 3.marca 2014, ktorým navrhovateľ dokumentoval zhoršenie svojho zdravotného stavu s konštatovanou klinicky aj humorálne strednou aktivitou reumatologického ochorenia. Uviedol, že ani podľa tohto nálezu doteraz na kĺboch tela (malých aj veľkých) nebola dokumentovaná ankylóza, úplné kostné stuhnutie, čo by svedčilo pre IV. štádium ochorenia s mierou poklesu pracovnej schopnosti poistenca nad 70 %. Konštatoval, že zdravotný stav sa ani na základe tohto nálezu významnejšie nezmenil s tým, že vyhodnotil aj aktivitu ochorenia, čo však nebolo dôvodom na zmenu štádia rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa, ktoré je naďalej v III. štádiu. Z ust. § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že dávka sa vypláca v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky a to odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. K rozhodujúcim skutočnostiam, podmieňujúcim vznik nároku na invalidný dôchodok, jeho trvajúcu výplatu a určenie jeho výšky patrí aj aktuálny zdravotný stav poistenca. Pre možnosť zníženia sumy priznaného invalidného dôchodku musí byť v konaní na základe objektívnych lekárskych nálezov nesporne zistené, že došlo k takému zlepšeniu zdravotného stavu poistenca, ktoré z hľadiska svojej miery, kvality a intenzity odôvodňuje zmenu percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Táto skutková okolnosť musí vyplývať z odborne odôvodneného odborného posudku o invalidite, ktorý je podkladom pre vydanie rozhodnutia a to na základe dostupných medicínskych poznatkov, odborných lekárskych nálezov a ich objektívnych záverov a na základe zákonných a posudkových kritérií. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení). Podľa § 71 ods. 8 cit. zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. A, pol. 1, písm. c) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre artropatie a iné choroby kĺbov, ich ťažké formy, trvale aktívne, progredujúce, liečbou ťažko ovplyvniteľné, s deštruktívnym röntgenologickým nálezom, postihujúcim viacero kĺbov vyjadriť v rozpätí 60-80 %. Konkrétne percento je závislé od stupňa funkčného postihnutia, tj. postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb a s ohľadom na vplyv ochorenia na ostatné systémy a orgány. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti a pri chronických zápaloch kĺbov je popri poruche funkcie potrebné prihliadať tiež na aktivitu chorobného procesu. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o aktuálnom poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa, ktorý bol dôvodom pre zníženie sumy jeho invalidného dôchodku, prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými aktuálnymi zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal z ich záverov. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď na základe riadne stanovenej kontrolnej lekárskej prehliadky posudzoval zdravotný stav navrhovateľa, pretože už pri vzniku jeho invalidity sa predpokladala zmena v jeho zdravotnom stave, ktorá by mohla pokles jeho pracovnej schopnosti ovplyvniť. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie a pre konkrétne zhodnotenie miery ich zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.. Na základe zdravotných ťažkostí navrhovateľa, zistených na podklade odborných lekárskych nálezov považoval správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej ochorenie podporného a pohybového aparátu reumatoidnú artritídu séropozitívnu v III. štádiu, ktorú s ohľadom na závažnosť formy ochorenia a jeho konkrétne prejavy, aj s ohľadom na priebeh a účinnosť aplikovanej liečby správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku ozrejmil, že k ťažkým formám tohto ochorenia patrí ochorenie v III. a v IV. štádiu, pričom u navrhovateľa je od zistenia v III. štádiu, čomu zodpovedá priznaný pokles jeho pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Napriek neexistujúcej zmene štádia tohto ochorenia oproti času, keď navrhovateľ bol uznaný za invalidného so 71 % poklesom jeho pracovnej schopnosti zlepšenie jeho zdravotného stavu ozrejmil priebehom ochorenia od jeho zistenia a jeho prejavmi. V čase vzniku invalidity bolo ochorenie v akútne vzplanutom štádiu s jeho pripútaním na invalidný vozík, neskôr s možnosťou chôdze za pomoci dvoch nemeckých bariel, čo sa po aplikovanej liečbe zmenilo v tom smere, že navrhovateľ je schopný samostatnej chôdze za podpory 1 francúzskej barly. Funkčnosť horných končatín je naďalej obmedzená len ľahko. Popri uvedenom v čase vzniku invalidity navrhovateľa bola liečba tohto ochorenia limitovaná jeho hepatálnym ochorením, s nepriaznivými laboratórnymi výsledkami aj pod vplyvom aplikovanej liečby rozhodujúceho zdravotného postihnutia, uvedené sa však ustálilo a aktuálne je ochorenie pečene navrhovateľa stabilizované, bez známok biochemickej aktivity. Táto skutočnosť je významná pre zhodnotenie liečebných možností uvedeného ochorenia. Objektívnym vyšetrením nebola progresia ochorenia z hľadiska funkčnosti pohybovo-oporného aparátu konštatovaná. Z posudkovo vyhodnotených odborných reumatologických nálezov z priebehu roku 2011 - 2013 vyplynuli určité zmeny z hľadiska klinickej a humorálnej aktivity ochorenia, posudkový lekár ich zobral do úvahy a ozrejmil, že zmena v tomto smere neodôvodňovala vyšší percentuálny pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa, pretože nedošlo k prehodnoteniu štádia ochorenia. Súd považoval za správne, že správny orgán nevyužil možnosť navýšenia priznaného percenta zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa aj pre ďalšie zdravotné ťažkosti, ktorými trpí, pretože ani u jedného z nich nebol zistený taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam. Nefrologické ochorenie navrhovateľa bolo bez akejkoľvek funkčnej poruchy, takisto hepatálne ochorenie, obidve boli plne kompenzované, preto neznižovali schopnosť jeho zárobkovej činnosti. Kožné ochorenie navrhovateľa nemalo posudkový význam z hľadiska ním dosiahnutého vzdelania a prechádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, keďže jeho vzdelanie nevyžaduje výkon práce v prostredí zhoršujúcom prejavy kožného ochorenia. Odborné lekárske nálezy a výsledky biochemických vyšetrení, ktoré navrhovateľ predložil na poslednom pojednávaní pred rozhodnutím súdu nepovažoval krajský súd za potrebné predložiť posudkovému lekárovi za účelom ich dodatočného posudkového vyhodnotenia. Biochemické parametre boli odborne zhodnotené v reumatologických nálezoch z marca a júna 2014. Reumatologický nález z marca 2014 dokumentoval klinicky strednú až vyššiu aktivitu rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa a jeho humorálne strednú aktivitu s úpravou liečby už pri predchádzajúcej kontrole s následnou úpravou na úroveň klinicky strednej a humorálne nižšej aktivity ochorenia, ktorá vyplynula z reumatologického nálezu z 30.júna 2014. Krajský súd nepovažoval za potrebné ani nariadenie znaleckého dokazovania na zhodnotenie zdravotných ťažkostí navrhovateľa, pretože posudkové závery posudkových lekárov považoval za vydané na základe úplne a presne zisteného skutočného zdravotného stavu navrhovateľa, bez akýchkoľvek zmien odborných záverov, prípadne ich nezohľadnenia a s ich presvedčivým odborným vyhodnotením na základe aktuálnych poznatkov medicíny a v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v konaní bolo nesporne preukázané zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľa do takej miery, ktorá ovplyvnila percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti z pôvodných 71 % pri vzniku invalidity na 60 %, čím bol naplnený zákonný predpoklad pre možnosť zníženia invalidného dôchodku navrhovateľa, pretože došlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie jeho výšky. Samotná suma zníženej dôchodkovej dávky nebola navrhovateľom namietaná a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri jej matematickom určení. V podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z hľadiska určenia výšky zníženej dôchodkovej dávky, pretože bola určená v súlade so správne aplikovanými zákonnými ustanoveniami a správnym matematickým postupom. Odporkyňa pristúpila k zníženiu dôchodkovej dávky správne odo dňa nasledujúceho po dni, za ktoré už bol vyšší invalidný dôchodok vyplatený. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.