KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica27. 8. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/1/2014 z 27. 8. 2014

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. 10Sžso/81/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6014200003.1 (29. 09. 2015). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. augusta 2014, sp. zn. 24S/1/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6014200003.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/1/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200003 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200003.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX Z. C., zast. Mgr. Alanom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 39720-4/2013-BA zo dňa 8. novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 7. januára 2014 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie pobočky vo Veľkom Krtíši č. 200-001481-CA06/2013 zo dňa 10. júna 2013, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť nemocenské za obdobie od 17. októbra 2011 do 31. októbra 2011 v sume 78.- Eur a od 30. januára 2012 do 12. januára 2013 v sume 2 054.- Eur, spolu čiastku 2 132,70 Eur.

Žalobca odôvodnil žalobu tým, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s § 236 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa tohto ustanovenia je príjemca povinný vrátiť dávku, alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila, alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak 1. si nesplní povinnosť uloženú týmto zákonom, 2. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom, alebo vo vyššej sume ako patrila, 3. alebo vedome inak spôsobil, že dávka, alebo jej časť sa vyplatila neprávom, alebo vo vyššej sume, ako patrila. Podľa žaloby na splnenie niektorej z podmienok uvedených v § 236 zákona o sociálnom poistení je nutné úmyselné resp. vedomé konanie príjemcu dávky. Vyplýva to z logickej konštrukcie posledných dvoch podmienok. Podľa žalobcu, ak by príjemca dávky nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, muselo by sa mu dokázať v konaní, že túto povinnosť nesplnil úmyselne, alebo že musel vedieť, že si túto povinnosť má splniť. Žalobca bol podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyzvaný, aby predložil výpisy z daňového priznania za r. 2004, avšak z množstva potvrdení od žalovaného, že nemá voči sociálnej poisťovni žiadne podĺžnosti, vyplýva, že žalobca musel mať dôvodné presvedčenie o tom, že nemá voči sociálnej poisťovni žiadny nedoplatok.

Žalobca tiež namietal, že žalovaný odôvodnil rozhodnutie aj tým, že príjemca dávky je po vyzvaní zložkou sociálnej poisťovne povinný preukázať skutočnosti na príjem dávky, ale táto povinnosť vzniká až zákonom č. 555/2007 Z. z.. Namietal tiež, že v odôvodnení je napísané, že žalobca bol vyzvaný na predloženie výpisov z daňových priznaní za roky 2003 a 2004. Namietal, že pri osobnej návšteve mu bolo oznámené, že má určiteľné nedoplatky, avšak nevedel sa k tomu vyjadriť, pretože z

predchádzajúcich potvrdení z informačnému systému mu stále vykazovalo, že nie je nič dlžný. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorá mala spočívať v tom, že neboli vysvetlené chyby a nezrovnalosti v informačnom systéme, na základe ktorých by sa mohla preukazovať vedomosť žalobcu alebo jeho nevedomosť žalobcu alebo jeho nevedomosť o nedoplatkoch. Navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, boli vydané v súlade so zákonom na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu, a preto navrhla, aby súd žalobu zamietol. Ďalej vo vyjadrení poukázal na skutkový stav veci, podľa ktorého si žalobca nárok na nemocenské z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby uplatnil za obdobie od 17. októbra do 31. októbra 2011 a za obdobie od 30. januára 2012 do 12. januára 2013. Pri posudzovaní podmienok nároku v zmysle § 31 ods. 1 písm. b) zákona v znení účinnom do 31. decembra 2013 pobočka vychádzala z údajov v informačnom systéme, podľa ktorých žalobca ako povinný je nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, nemal nedoplatky na nemocenskom poistení, pričom za obdobie od 1. júla 2004 do 30. januára 2006 nebol registrovaný ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Poukázal na znenie § 27 ods. 2 písm. a) a b), ako aj § 228 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení s tým, že žalobcovi vznikla účasť v systéme sociálneho poistenia ako povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe prvý krát od 2. januára 2002. Žalobca mal preto povinnosti vyplývajúce z tohto zákona a to podľa jeho znenia účinného do 31. decembra 2010 bol povinný preukazovať údaje na tlačive výpis z daňového priznania, vrátane opravného výpisu a dodatočného výpisu z daňového priznania, ktoré malo formu vyhlásenia. Ak samostatne zárobkovo činná osoba nepredložila výpis z daňového priznania a nepodala prihlášku na sociálne poistenie, tak bol sociálnou poisťovňou vyzvaný, aby si tieto povinnosti splnil. Bez predloženia výpisu z daňového priznania bez podania prihlášky, nebola samostatne zárobkovo činná osoba zaevidovaná ako poistenec. Toto sa zmenilo s účinnosťou od 1. januára 2011, kedy už samostatne zárobkovo činné osoby nepredkladajú výpisy z daňového priznania, ale sú zaevidované v informačnom systéme ako poistenci na základe údajov doručených z Finančného riaditeľstva SR. Žalobca nepredložil výpis z daňového priznania za r. 2003, ani za r. 2004 a tým si nesplnil povinnosť uvedenú v § 228 ods. 1 a 2 zákona účinného v danom čase. Bol preto vyzvaný pobočkou vo Veľkom Krtíši na to, aby tak urobil výzvou z 12. apríla 2006, ktorú si neprevzal a za r. 2004 výzvou z 19. apríla 2006, ktorú si prevzal 27. apríla 2006. Výpisy z daňového priznania ale nepredložil. Z uvedeného vyplýva, že napriek výzvam si svoju povinnosť, ktorú mal zo zákona, nesplnil. Nepredložil ich ani pri svojej žiadosti o invalidný dôchodok, a preto boli za týmto účelom spracované údaje z daňových priznaní, ktoré poskytlo Daňové riaditeľstvo SR. Bolo zistené, že povinnosť platiť poistné žalobcovi vznikla aj v období od 1. júla 2004 do 30. júna 2005 a od 1. júla 2005 do 30. júna 2006. Podmienkou pre vznik nároku na nemocenské žalobcu ako povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby pri oboch dočasných pracovných neschopnostiach bolo zaplatenie poistného na nemocenské poistenie a to v lehote, ktorú ustanovil § 31 ods. 1 b/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2013. Na nemocenské za pracovnú neschopnosť v októbri 2011 musel mať zaplatené poistné najneskôr do 31. októbra 2011 a na nemocenské za pracovnú neschopnosť za január 2012 to muselo byť do 31. januára 2012. Žalobca za nedoplatok na poistnom zaplatil 2. apríla 2013. Z toho je zrejmé, že z dôvodu dodatočného predpísania poistného nesplnil žalobca všeobecnú podmienku vzniku nároku na nemocenské. Podľa žalovanej podmienkou na aplikáciu § 236 ods. 1 písm. a) je, aby bola príčinná súvislosť medzi nekonaním žalobcu a vznikom preplatku na nemocenskom poistení, ktorá bola preukázaná. Preto bolo správne rozhodnuté o povinnosti vrátiť tieto dávky.

Žalovaná k žalobným dôvodom uviedla, že žalobca si nesplnil povinnosti uvedené v § 228 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 v lehote, ktorú stanovil zákon a ani v lehote, ktorú stanovila pobočka žalovanej vo výzve. Bol na nesplnenie povinnosti písomne upozornení. Až pri riešení jeho žiadosti o invalidný dôchodok v marci 2013 bolo zistené, že tieto povinnosti nesplnil. Pri vystavovaní potvrdení z informačného systému sa vychádzalo z údajov, ktoré v ňom boli. Žalobca bol v zmysle § 128 ods. 1 písm. c), § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinný platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie na účet žalovanej v štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu najneskôr do dňa jeho splatnosti. Žalobca neplatil poistné v zákonom stanovenej lehote, a preto mu bolo poistné predpisované rozhodnutiami, ktoré tiež neboli splnené v stanovenej lehote a boli od neho vymáhané v exekučnom konaní. K námietke nesprávnosti odôvodnenia spočívajúce v nesprávnom odkaze na zákon, ktorý bol účinný až v roku 2007 uviedol, že išlo len o chybu, keď aplikovaný predpis bol v znení, ktoré bolo účinné v čase, keď žalobca mal platiť poistné. Žalobca si

nesplnil svoju povinnosť podľa § 228 ods. 1 a 2 v znení účinnom do 31. decembra 2010 a nepredložil výpis z daňového priznania za roky 2003 a 2004, čím mu spôsobil, že mu bolo vyplatené nemocenské za október 2011 a za január 2012 až január 2013 spolu vo výške 2 132,70 Eur.

Súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobcovi bola rozhodnutím pobočky žalovanej vo Veľkom Krtíši 8. novembra 2011 č. 200-002576-CA02/2011 priznaná pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej 17. októbra 2011 dávka nemocenského od 17. októbra 2011 do zániku nároku na nemocenské za prvý až tretí deň dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 9,100134 Eur za deň a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do zániku nároku na nemocenské vo výške 20,02748 Eur na deň. Rozhodnutím pobočky žalovanej vo Veľkom Krtíši zo dňa 13. februára 2012 č. 200-000439- CA02/2012 bola žalobcovi priznaná dávka pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej 30. januára 2012 nemocenské z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z nemocenského poistenia ako povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovej činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe od 30. januára 2012 za prvý až tretí deň dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 9,176075 Eur za deň a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do zániku nároku na nemocenské vo výške 20,187365 Eur za deň. Prvostupňový správny orgán 30. mája 2013 doručil žalobcovi oznámenie o začatí konania vo veci preplatku na nemocenskej dávke z dôvodu, že na základe údajov z daňového riaditeľstva dodatočne zistil, že v období od 1. júla 2004 do 30. júna 2005 a od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 mu vznikla povinnosť splatiť poistné. Toto bolo zaplatené až 2. apríla 2013. Preto nevznikol nárok na nemocenské pre nesplnenie podmienky podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona, teda pre nezaplatenie poistného v stanovených lehotách. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobcovi bola na nemocenskom na základe uvedených rozhodnutí vyplatená čiastka za rok 2011 vo výške 78.-Eur a za rok 2012 - 2013 vo výške 2 054,70 Eur.

Žalovaná prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 10. júna 2013 pod č. 200-001481-CA06/2013 rozhodla tak, že žalobca je povinný vrátiť nemocenské poistenie za obdobie od 17. októbra 2011 do 31. októbra 2011 v sume 78.- Eur, od 30. januára 2012 do 12. januára 2013 v sume 2 054,70 Eur, spolu 2 132,70 Eur. Rozhodnutie odôvodnila aplikáciou § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., keďže žalobcovi bolo vyplatené nemocenské a nebola splnená podmienka podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Na základe údajov z Daňového riaditeľstva SR bolo dodatočne zistené, že za obdobie od 1. júla 2004 do 30. júna 2006 žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vznikla povinnosť platiť poistné. Toto bolo zaplatené až 2. apríla 2013, preto nevznikol nárok na nemocenské z poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby povinne nemocensky poistenej.

Na základe odvolania žalobcu žalovaná napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobcovi bol priznaný nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti v októbri 2011 a v januári 2012 na základe údajov uvedených v informačnom systéme, podľa ktorých žalobca nemal predpísané poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 1. júla 2004 do 30. júna 2006. Žalobca nepredložil výpis z daňového priznania za r. 2003 ani r. 2004, čím si nesplnil povinnosti uvedené v § 228 zákona účinného do 31. decembra 2010. O predloženie daňového výpisu bol vyzvaný pobočkou a to za r. 2003 listom zo dňa 12. apríla 2006, ktorý si nevyzdvihol a zásielka bola uložená na pošte a za r. 2004 listom, ktorý si vyzdvihol 27. apríla 2006. Daňové priznanie nepredložil. Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie na účet sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, najneskôr do dňa jeho splatnosti, čo vyplýva z § 128 ods. 1 písm. c), § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa daňových priznaní, ktoré žalovanej poskytlo Daňové riaditeľstvo SR, mal povinnosť platiť poistné aj v období od 1. júla 2004 do 30. júna 2006. Nedoplatok na poistnom zaplatil 2. apríla 2013. Z týchto skutočností je zrejmé, že všeobecnú podmienku nároku na nemocenskú dávku uvedenú v § 31 ods. 1 písm. b) zákona žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej do dňa 17. októbra 2011 a v januári 2012 nesplnil, a preto mu nemocenské pri týchto pracovných neschopnostiach bolo priznané a vyplatené neprávom. Prvostupňový správny orgán v súvislosti so žiadosťou žalobcu o invalidný dôchodok zistil, že žalobca nepredložil daňové priznania za roky 2003 a 2004 a ani ich nevedel predložiť a vyhlásil, že tieto nevie predložiť. Prvostupňový správny orgán si ich preto vyžiadal od Daňového riaditeľstva SR a zistil, že povinnosť platiť poistné mu patrila aj za obdobie, v ktorom nebol evidovaný ako poistená osoba. Ďalej v odôvodnení uviedol aj to, že žalobca si neplnil svoje povinnosti platiť poistné v stanovených lehotách, preto mu bolo viacerými rozhodnutiami poistné predpísané a tieto tiež nesplnil v stanovených lehotách, preto bolo od neho vymáhané v exekučných konaniach. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť predložiť

výpis z daňového priznania za r. 2003 a r. 2004 a za toto je zodpovedný výlučne sám. K odvolacej námietke, že v informačnom systéme nemal žiadne nedoplatky uviedol toľko, že tento vychádzal z údajov, ktoré predkladá žalobca. Žalobca tým, že nepredložil predmetné daňové priznania, zavinil, že mu bolo neprávom vyplatené poistné, a preto je povinný toto vrátiť.

Podľa § 228 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 7. 2006 (1) samostatne zárobkovo činná osoba je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, predložiť príslušnej pobočke do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok; dodatočné daňové priznanie, ktoré má vplyv na vznik a zánik jej nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v bežnom roku, je povinná predložiť do ôsmich dní od jeho predloženia správcovi dane. (2) Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, 43) je povinná predložiť do 30. septembra kalendárneho roka príslušnej pobočke výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok. Časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 platí rovnako. (3) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. (6) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odseku 3 na tlačive, ktorého obsah určí Sociálna poisťovňa.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku nároku na dávku (1) Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných desať rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.

Podľa § 128 ods. 1, písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení do 31.12.2011 zákona č. 461/2003 Z. z. c) (1) Poistné na nemocenské poistenie platí c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Pri platení poistného z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 a z vymeriavacieho základu podľa § 139a a § 139b je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyplatený príjem.

Podľa § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

Dôvod nezákonnosti uplatnený v žalobe, ktorý spočíval v nesprávnom právnom posúdení, pretože podľa žaloby povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku podľa § 236 ods. 1 zákona má príjemca neprávom

vyplatenej dávky len v takom prípade, ak bolo v konaní zistené, že vedel alebo musel z okolností predpokladať, že dávka mu bola vyplatená neprávom, neobstojí, pretože nemá oporu v citovanom § 236 ods. 1, písm. a) zákona o sociálnom poistení. Príjemca neprávom vyplatenej dávky je povinný vrátiť dávku v zmysle citovaného § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v troch prípadoch. V prvom prípade, ktorý je uvedený pod písm. a) tohto ustanovenia, je to vtedy, kedy takýto neoprávnený príjemca nesplnil povinnosť stanovenú zákonom. Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie upravuje zodpovednosť v sociálnom poistení, je logický výklad § 236 ods. 1, písm. a) taký, že povinnosť vrátiť dávku vznikne jej prijímateľovi len vtedy, ak príjemca dávky porušil takú zákonom stanovenú povinnosť, v dôsledku porušenia ktorej bola dávka neprávom vyplatená. To znamená, že musí ísť o povinnosť v príčinnej súvislosti, s porušením ktorej došlo k nesprávnemu vyplateniu dávky. Pod písmenom a) je teda upravená náprava nezákonného stavu spočívajúceho v nesprávnom vyplatení dávky, ku ktorému došlo pre pochybenie príjemcu dávky. Ďalšie ustanovenie § 236 ods. 1, pod písm. b) a c) upravuje prípady, kedy dôjde k nesprávnemu vyplateniu dávky v dôsledku pochybenia poisťovne a to buď nevynúteného pochybenia (písm. b/) alebo vynúteného pochybenia (písm. c/, t.j. na základe konania, či zámernej nečinnosti toho, komu bola dávka neprávom vyplatená). Z uvedeného vyplýva, že vrátiť neprávom vyplatenú dávku nemusí len taký neoprávnený prijímateľ, ktorý neporušil žiadnu svoju povinnosť, ktorú mu ukladá zákon č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k predmetnej dávke, to znamená vo vzťahu k danému druhu poistenia a zároveň bol dobromyseľný ohľadom vyplatenej dávky, t. j. nevedel ani nemohol z okolností predpokladať, že dávka je vyplácaná neprávom a ani žiadnou svojou aktivitou či vedomím, úmyselným zamlčaním skutočností rozhodných pre priznanie dávky, či určenie jej správnej výšky nezapríčinil, že bola vyplatená neoprávnene. Žalobca jednoznačne porušil povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 1. júla 2004 do 30. júna 2006. Neurobil tak ani v lehotách podľa citovaného § 31 ods. 1, písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je výsledkom správneho právneho posúdenia rozhodných skutočností, ktoré z hľadiska skutkového neboli medzi účastníkmi sporné.

Súd sa zaoberal aj ďalším žalobným dôvodom, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou, pretože žalovaná nevysvetlila chyby a nezrovnalosti vo svojom informačnom systéme, na základe ktorých by sa dala jednoducho vysvetliť vedomosť alebo nevedomosť žalobcu o nedoplatkoch. Podľa názoru súdu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov možno považovať rozhodnutie, ktoré nemá dôvody vôbec alebo rozhodnutie, v odôvodnení ktorého absentujú skutočnosti, na základe ktorých správny orgán rozhodol. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže spočívať v tom, že chýbajú dôvody skutkové, nie v tom, že sa správny orgán nevyrovná so všetkými námietkami účastníka konania. Musí ísť pritom o také vady skutkových zistení, na základe ktorých je založené rozhodnutie. Pôjde o prípady, kedy bolo rozhodnuté na základe skutočností, ktoré neboli v konaní vôbec zisťované alebo boli zistené z dôkazov, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito vadami ale napadnuté rozhodnutie netrpí. V zmysle § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia musí organizačná zložka sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a akými úvahami bola vedená pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodla. Napadnuté rozhodnutie má všetky z týchto zákonom požadovaných náležitostí. Z tohto dôvodu nebolo možné námietke nepreskúmateľnosti pre nevyrovnanie sa s námietkou odvolateľa vyhovieť. Naopak, pokiaľ by žalobca splnil svoju povinnosť a predložil príslušné výkazy o svojich príjmoch za roky 2003 a 2004, mohla mať žalovaná vedomosť o tom, že žalobca bol povinný platiť poistné aj v období od 1. júla 2005 do 30. júna 2006, resp. žalovaná mohla toto poistné žalobcovi v prípade jeho nezaplatenia predpísať. Skutočnosť, že žalovaná neviedla žalobcu v informačnom systéme ako dlžníka, nemá žiadny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe ani netvrdí, že tým bolo porušené niektoré z ustanovení zákona o sociálnom poistení. V zmysle § 293bn zákona č. 461/20013 Z. z. Finančné riaditeľstvo SR malo povinnosť žalovanej oznámiť údaje o jednotlivých obdobiach zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby prvýkrát v roku 2011 a to za rok 2010. V predchádzajúcom období takúto povinnosť zákon Finančnému riaditeľstvu neukladal, a preto žalovaná nemala pre nečinnosť žalobcu žiadny podklad, podľa ktorého by mohla určiť, že žalobca je dlžný poistné za predmetné obdobie. Zákon o sociálnom poistení neoprávneného príjemcu dávky, ktorý porušil svoje povinnosti stanovené zákonom, v dôsledku porušenia ktorých došlo k neoprávnenej výplate dávok, v žiadnom zo svojich ustanovení nezbavuje zodpovednosti za neprávom vyplatenú dávku a to ani čiastočne. Nepozná ani spoluzodpovednosť žalovanej, kedy sama nesplní povinnosti uložené zákonom žalovanej.

Na základe uvedeného súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania dospel k záveru, že z dôvodov uvedených v žalobe je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j, ods. 1 O. s. p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p., podľa ktorého má na náhradu trov právo len ten žalobca, ktorý v konaní celkom alebo čiastočne úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6014200003)

  1. 27. 8. 2014Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/1/2014 z 27. 8. 2014 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 29. 9. 2015Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/81/2014 z 29. 9. 2015