Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/12/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200173 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200173.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobkyne: P. H., nar. XX.XX.XXXX, D. 9, XXX XX N., zast. advokátkou JUDr. Radkou Rešutíkovou, Y. 2, XXX XX U. U. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, Oddelenie posudkových činností - pracovisko Banská Bystrica, Tr. SNP 75, 974 89 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚPS/US5/1112/BEZ/2014/2415 zo dňa 10.01.2014 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou 10.02.2014 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Revúca (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. RA1/OPPKAPC/SOCP2013/19584 zo dňa 08.11.2013 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobkyni odňatý preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) so sprievodcom a bola jej uložená povinnosť vrátiť tento preukaz. Žalobkyňa v žalobe namietala, že jej zdravotný stav nebol posúdený posudkovým lekárom dôkladne, neboli zohľadnené všetky okolnosti a podmienky jej zdravotného stavu a posudkový lekár nepostupoval dôsledne podľa lekárskych správ a údajov zo zdravotníckej dokumentácie žalobkyne, neposúdil komplexne funkčné a zobrazovacie vyšetrenia a následne v závere týchto vyšetrení, čo má podľa žalobkyne vplyv na posúdenie jej celkového zdravotného stavu. Žalovaný navyše rozhodol na základe posudku o zdravotnom stave žalobkyne vypracovaného posudkovým lekárom, ktorý je s ním v zmluvnom vzťahu, čo môže vzbudzovať pochybnosti o objektívnosti a nezaujatosti rozhodnutia žalovaného. Žalobkyňa v žalobe opísala svoj zdravotný stav, pričom je po bilaterálnej transplantácii pľúc 15.12.2003 pre histologicky verifikovanú IPF, je pravidelne sledovaná vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave. Od narodenia je sledovaná pre vrodený defekt predsieňového septa, pre ktorý defekt bola operovaná v Prahe v r. 1991. Od r. 1990 je jej zistená zvýšená činnosť štítnej žľazy a dlhodobo je sledovaná pre IPF pred transplantáciou pľúc. Poukázala na to, že mala 3 x pneumotorax v r. 2002, v októbri 2002 bola operovaná vo Vyšných Hágoch, bola jej prevedená biopsia pľúc so zistením pľúcnej fibrózy. V r. 2003 bola opäť hospitalizovaná pre pneumotorax v ľavom pľúcnom hrote. Poukázala na celkovú progresiu ochorenia. Dňa 15.12.2003 absolvovala obojstrannú transplantáciu pľúc vo Viedni, v januári 2005 prekonala pľúcnu embóliu, preto jej bola nastavená antikoagulačná liečba. V auguste 2006 prekonala autohaváriu a udrela si pravé rameno a dolnú časť hrudníka. Ďalej poukázala na to, že pravidelne užíva lieky a poslednú kontrolu absolvovala na pneumologickej ambulancii Ružinov dňa 17.12.2013 so záverom: stav po transplantácii pľúc, pričom je u pacientky prognosticky nutná chronická trvalá doživotná imunosupresívna liečba. Vzhľadom na liečbu hrozí u pacientky trvalé riziko infekcie a akútnej rejekcie pľúc po infekte, ktorá by znamenala stratu transplantovaných pľúc. Z uvedených dôvodov je nutné u žalobkyne dodržiavať celoživotne režim imunokompromitovaného pacienta (vyhýbanie sa pobytu v kolektíve, cestovanie v MHD, kultúrne podujatia a pod.). Žalobkyňa ďalej v žalobe citovala ust. § 11 ods. 2, 6 a 13 zák. č. 447/2008 Z. z. o príspevku na kompenzáciu ťažkého postihnutia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 447/2008 Z. z.) a uviedla, že posudkový lekár porušil a nerešpektoval všetky vyššie uvedené ustanovenia zákona. Ďalej namietala, že posudkový lekár nepostupoval ani podľa § 12 ods. 3 cit. zákona, podľa ktorého je možné zvýšiť mieru funkčnej poruchy o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy a jej zdravotné postihnutie bolo posúdené len podľa § 2 ods. 3 cit. zákona s mierou funkčnej poruchy 50%. Žalovaný ďalej podľa žalobkyne nebral do úvahy ust. § 14 ods. 6 cit. zákona a to je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, keďže nie je schopná zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia situáciu vo vozidle verejnej dopravy osôb a prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu imunokompromitovaného pacienta. Poukázala ďalej na ust. § 65 ods. 2 a 4 cit. zákona, ktoré mali byť podľa nej postupom správnych orgánov porušené. Žalobkyňa napokon v žalobe uviedla, že s rozhodnutím žalovaného, ani s prvostupňovým rozhodnutím nesúhlasí a nezákonnosť rozhodnutí a ukrátenie na svojich právach vidí v tom, že obidva správne orgány porušili vyššie cit. ustanovenia zákona. Žalovaný si podľa žalobkyne pre svoje rozhodnutie nezadovážil dostatok dôkazov, s vecou sa nezaoberal dôsledne, nezistil v konaní riadny skutočný stav veci, a preto je jeho rozhodnutie nepresvedčivé a nepreskúmateľné, ako aj vecne nesprávne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhala, aby jej žalovaný správny orgán vydal preukaz ZŤP a priznal jej status osoby odkázanej na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 11, § 12, § 14, § 15 a § 17 cit. zákona. Podaním doručeným súdu 19.02.2014 žalobkyňa doplnila žalobný návrh a žiadala priznať odkázanosť na sprievodcu podľa ust. § 14 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z. z. a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov podľa § 19 ods. 1 písm. m/ zák. č. 447/2008 Z. z. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 26.02.2014 poukázal na priebeh správneho konania a uviedol, že prvostupňový správny orgán žalobkyni odňal preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom, pričom rozhodnutie bolo vydané na základe Komplexného posudku žalovaného z 20.04.2009, ktorým bola žalobkyni určená miera funkčnej poruchy 50% podľa prílohy č. 3, časť VIII.A ods. 7 písm. b/ zák. č. 447/2008 Z. z. z.“. Uvedený komplexný posudok bol podkladom rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Banská Bystrica č. A/2009/00288-CB zo dňa 24.04.2009 vo veci odňatia peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2009 a týmto dňom v zmysle § 15 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z. z. nadobudol platnosť aj uvedený komplexný posudok. Podľa tohto komplexného posudku žalobkyňa nebola odkázaná na sprievodcu a v oblasti mobility a orientácie, ani v oblasti komunikácie nemala sociálne dôsledky ŤZP. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ŤZP, avšak nie je odkázaná na sprievodcu. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný v odvolacom konaní vydal Lekársky posudok č. 2013/27892 zo dňa 07.01.2014, ktorý tvoril podklad pre rozhodnutie žalovaného a v ktorom bol komplexne zhodnotený zdravotný stav žalobkyne, bola posúdená miera funkčnej poruchy žalobkyne a jej odkázanosť na sprievodcu. U žalobkyne nebolo dokumentované postihnutie, pre ktoré by bola odkázaná na sprievodcu pri zabezpečovaní pohybu, orientácie, či komunikácie so spoločenským prostredím. Žalovaný uviedol, že podľa platného komplexného posudku žalobkyňa už od r. 2009 nie je odkázaná na sprievodcu podľa § 14 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z. z. a prvostupňový správny orgán mal už v r. 2009 povinnosť odňať žalobkyni preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom a vyhotoviť preukaz fyzickej osoby s ŤZP podľa § 16 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. Poukázal pritom na ust. § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 14 ods. 10 a § 16 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z. z. K námietkam žalobkyne špecifikovaným v bode II. žaloby žalovaný uviedol, že pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár žalovaného nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu aktuálneho v čase posudzovania zdravotného stavu žalobkyne, preskúmal všetky odborné nálezy predložené žalobkyňou a vypracoval lekársky posudok, pričom v odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila žiadne nové lekárske nálezy a svoje tvrdenia nedokumentovala. Pokiaľ žalobkyňa spochybňovala objektívnosť a nezaujatosť posudkového lekára, pretože je s príslušným orgánom v zmluvnom vzťahu, túto skutočnosť vyhodnotil ako irelevantnú, pretože posudkový lekár je štátnym zamestnancom orgánu príslušného podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu vo veci rozhodovať a ako štátny zamestnanec je povinný dodržiavať všetky zákony. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva podľa § 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a je zodpovedný za každý vypracovaný lekársky posudok. K námietkam uvedeným v časti III. žaloby žalovaný uviedol, že zdravotný stav je komplexne zhodnotený v lekárskom posudku žalovaného a v žalobe uvádzané ochorenia žalobkyne boli v tomto lekárskom posudku zohľadnené. K námietkam žalobkyne uvedeným v časti IV žaloby uviedol, že možnosť spolupráce posudkového lekára s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore uvedenom v § 11 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z. z. nie je dôvodné využiť, ak posudkový lekár nemá pochybnosti o záveroch predložených odborných vyšetrení. V prejednávanom prípade nebola potrebná konzultácia s inými lekármi. Podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bol platný Komplexný posudok z 20.04.2009, a preto posudkový lekár žalovaného zhodnotil zdravotný stav žalobkyne z lekárskych nálezov z tohto obdobia. Nejednalo sa o novú žiadosť účastníčky konania, ale išlo o konanie vo veci odňatia preukazu fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom, ktoré bolo začaté z podnetu správneho orgánu. Námietky žalobkyne, pokiaľ poukazovala na § 11 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu žalovaný uviedol, že posudkový lekár nemal dôvod v tomto konaní vydať lekársky posudok obsahujúci náležitosti upravené v tomto ustanovení, pretože toto ustanovenie upravuje obsah lekárskeho posudku na účely parkovacieho preukazu. Posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a vydanie parkovacieho preukazu v tomto prípade nebolo predmetom odvolacieho konania. K námietke žalobkyne, že žalovaný nebral do úvahy ust. § 14 ods. 6 cit. zákona, žalovaný uviedol, že v tomto konaní nebola predmetom posúdenia odkázanosť účastníčky konania na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože išlo o odňatie preukazu so sprievodcom, a teda bola posudzovaná odkázanosť žalobkyne na sprievodcu podľa § 14 ods. 10 cit. zákona. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe namietala, že posudkový lekár nepostupoval podľa § 12 ods. 3 cit. zákona, podľa ktorého je možné mieru funkčnej poruchy zvýšiť o 10%, žalovaný uviedol, že v tomto ustanovení je daná možnosť zvýšiť mieru funkčnej poruchy, nie povinnosť. Poukázal na to, že už v čase posudzovania v r. 2009 žalobkyňa bola 5 rokov po transplantácii pľúc a pri uvedenej diagnóze je stanovená miera funkčnej poruchy 50%. V stanovenom percente je komplexne zhodnotené zdravotné postihnutie a nebolo dôvodné percentuálne zhodnotenie navýšiť. Prechodné ustanovenia v tomto prípade nebolo dôvodné použiť, nakoľko u žalobkyne bola pri posudzovaní v r. 2005 posudkovým lekárom prvostupňového správneho orgánu stanovená kontrola zdravotného stavu na december 2008. Pri stanovenej kontrole si prvostupňový správny orgán vyžiadal aktuálne odborné vyšetrenia a tie v danom čase posúdil. Podľa záznamov posudkového lekára žalobkyňa už v tom čase nebola odkázaná na sprievodcu. K námietkám žalobkyne uvedeným v časti V žaloby uviedol, že pred vydaním rozhodnutia žalovaný zistil presne a úplne skutočný stav veci a bral do úvahy dôvody odvolania, ako aj všetky podstatné okolnosti daného prípadu. Predmetné rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené aj s prihliadnutím na námietky žalobkyne v odvolaní. K doplnenému návrhu žalobkyne, v ktorom doplnila svoju žalobu o ďalšie nároky (priznanie odkázanosti na sprievodcu podľa § 14 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z. z. a o priznanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov podľa § 19 ods. 1 písm. m/ zák. č. 447/2008 Z. z.) žalovaný uviedol, že predmetom konania na súde je len preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci odňatia preukazu so sprievodcom, pričom kasačný princíp platný v tomto konaní nedovoľuje súdu rozhodovať vo veci samej. Žiadosť o peňažný príspevok na zvýšené výdavky sa podáva na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, a preto uplatnenie nároku na súde nie je možné akceptovať. Navyše peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla bol žalobkyni právoplatne odňatý od 01.01.2009. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po preskúmaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O. s. p.). Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol žalobkyni odňatý preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiavala dôvodov uvedených v žalobe. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní odkázala na obsah písomného vyjadrenia k žalobe, trvala na dôvodoch rozhodnutia a poukázala najmä na to, že nie sú splnené podmienky na vydanie alebo na držbu preukazu fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom, ktoré sú stanovené v § 16 ods. 2 a § 14 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z. z. Navrhla, aby súd žalobu zamietol. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 447/2008 Z. z. (1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 1 a 3 zák. č. 447/2008 Z. z. (1) Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. (3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. v oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu 9) a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. v oblasti komunikácie sa kompenzuje narušená schopnosť komunikácie. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je umožniť styk so spoločenským prostredím a sprístupniť informácie. Podľa § 10 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z. z. (1) Posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. (2) Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok. Podľa § 11 ods. 1, 2, 3, 8, 11 a 12 zák. č. 447/2008 Z. z. (1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. (8) Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. (11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. (12) Na účely preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. Podľa § 12 ods. 1, 3 zák. č. 447/2008 Z. z. (1) Na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. (3) Mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie. Podľa § 14 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Podľa § 15 ods. 5 zák. č. 447/2008 Z. z. na účely rozhodovania o preukaze sa komplexný posudok nevypracúva a vypracúva sa lekársky posudok § 11 ods. 12 alebo podľa § 11 ods. 15. Podľa § 16 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z. z. (1) Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví preukaz, ak z právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo z právoplatného rozhodnutia o preukaze vyplýva, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. (2) Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom sa vyhotovuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ak je odkázaná na sprievodcu podľa § 14 ods. 10. Podľa § 45 ods. 14 zák. č. 447/2008 Z. z. príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu alebo parkovacieho preukazu a o povinnosti vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz, ak sa zistí, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nespĺňa podmienky podľa § 17 ods. 1 na vyhotovenie preukazu alebo parkovacieho preukazu ustanovené týmto zákonom alebo preukaz alebo parkovací preukaz sa vyhotovil neprávom, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz alebo parkovací preukaz alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa na písomnú výzvu príslušného orgánu nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa nepodrobí posúdeniu zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu, a bola na tento dôsledok v písomnej výzve upozornená. Fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho odňatí. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. ak príslušný orgán zistí, že fyzická osoba sa už nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, rozhodne o odňatí opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu a o zastavení jeho výplaty a o povinnosti fyzickej osoby vrátiť preukaz. Podľa § 55 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. 51) Žiadosť podľa prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Konanie o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu, o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu, o zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu a o zvýšení alebo znížení jeho výšky, konanie o vrátení peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o odňatí a vrátení preukazu a konanie o odňatí a vrátení parkovacieho preukazu sa začína na podnet fyzickej osoby alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o peňažnom príspevku na kompenzáciu, o preukaze a o parkovacom preukaze v prvom stupni. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím z 08.11.2013 s poukazom na § 45 ods. 14 zák. č. 447/2008 Z. z. žalobkyni odňal preukaz občana s ŤZP so sprievodcom, ktorý bol žalobkyni pôvodne vydaný na základe posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej č. B/2005/04660 z 30.08.2005. Na základe predmetného posudku bol súčasne žalobkyni navrhnutý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Na základe stanovenej kontroly zdravotného stavu žalobkyňa podľa úradného záznamu nachádzajúceho sa v administratívnom spise dňa 03.12.2008 doručila prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o vydanie nového posudku, pričom súčasne predložila nové odborné vyšetrenia, ktoré boli podkladom na vydanie nového lekárskeho posudku. V lekárskom posudku bola miera funkčnej poruchy stanovená na 60% a bola určená podľa prílohy č. 3.VIII.A.7.b vo výške 50% s navýšením o 10% podľa prílohy č. 3.XIII.A.4.a k zák. č. 447/2008 Z. z. Z Komplexného posudku č. A/2009/09764 z 12.01.2009 vyplynul záver, že žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ŤZP, avšak nebol navrhnutý žiadny druh peňažných príspevkov na kompenzáciu. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. A/2009/08988 zo dňa 14.01.2009 bol následne žalobkyni odňatý príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a jeho výplata bola zastavená od 01.01.2009. Na základe podaného odvolania druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. A/2009/00288-CB z 24.04.2009 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Vychádzal pritom zo záverov Komplexného posudku A/2009/288/BA z 20.04.2009, na základe ktorého bola žalobkyni stanovená miera funkčnej poruchy 50%, čím sa považuje podľa § 2 ods. 3 cit. zákona za fyzickú osobu s ŤZP. Z komplexného posudku o. i. vyplýva záver, že žalobkyňa nie je z dôvodu ŤZP odkázaná na sprievodcu, keďže nemá poruchy mobility. Žalobkyni nebol navrhnutý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, keďže nie je podľa § 14 ods. 6 cit. zákona odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Predmetné rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť 29.04.2009. Týmto dňom nadobudol platnosť aj uvedený Komplexný posudok z 20.04.2009. Vyššie uvedené rozhodnutie prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu vo veci odňatia peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla však nie sú predmetom preskúmania v tomto konaní. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.01.2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 08.11.2013 o odňatí preukazu fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom vydané v konaní začatom z vlastného podnetu (§ 55 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z.) a to na základe skutočnosti, že z platného Komplexného posudku č. A/2009/288/BA zo dňa 20.04.2009 vyplýva, že žalobkyňa nie je v zmysle § 14 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z. z. odkázaná na sprievodcu, nakoľko nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. O odňatí preukazu a o povinnosti vrátiť preukaz bolo rozhodnuté s poukazom na § 45 ods. 14 cit. zákona z dôvodu, že sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala, že v komisii v r. 2009 nesedel kompetentný lekár - pneumológ a nebral na vedomie lekársku správu od jej všeobecného lekára z Univerzitnej nemocnice Bratislava - Ružinov. Odvolacie dôvody teda smerovali k spôsobu posudzovania zdravotného stavu v konaní, výsledkom ktorého bolo vydané rozhodnutie o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorého podkladom bol Komplexný posudok z 20.04.2009. Žalovaný sa však vzhľadom na to, že predmetom odvolacieho konania nebolo rozhodnutie o odňatí kompenzačného príspevku, nezaoberal splnením podmienok na priznanie peňažného príspevku podľa § 19 ods. 1 písm. m/ zák. č. 447/2008 Z. z. Predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie o odňatí preukazu fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom vydaným v zmysle § 45 ods. 14 zák. č. 447/2008 Z. z. na základe zistenia, že sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz a to na podklade existujúceho platného Komplexného posudku z 20.04.2009, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa s mierou funkčnej poruchy 50% sa považuje za fyzickú osobu s ŤZP v zmysle § 2 ods. 3 cit. zákona, avšak nie je z dôvodu ŤZP odkázaná na sprievodcu. V odvolacom konaní bol vypracovaný Lekársky posudok zo dňa 07.01.2014 č. 2013/27892, v ktorom bolo opätovne komplexne zhodnotené ŤZP žalobkyne (na základe predložených lekárskych nálezov špecifikovaných v lekárskom posudku) so záverom, že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50% podľa prílohy č. 3 časť VIII.A ods. 7.b. Z lekárskeho posudku vyplýva, že stanovené percento miery funkčnej poruchy zodpovedá rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne - stavu po obojstrannej transplantácii pľúc a v stanovenom percente je komplexne zhodnotené postihnutie s tým, že ostatné diagnózy neovplyvňujú percentuálnu výšku miery funkčnej poruchy. Z obsahu lekárskeho posudku ďalej vyplýva, že u žalobkyne nie je dokumentované postihnutie, pre ktoré by bola odkázaná na sprievodcu pri zabezpečovaní orientácie, či komunikácie so spoločenským prostredím. Žalovaný vychádzajúc z platného Komplexného posudku z 20.04.2009 a z Lekárskeho posudku zo 07.01.2014, z ktorých vyplynulo, že žalobkyňa je síce fyzickou osobou s ŤZP (keďže miera funkčnej poruchy bola stanovená na 50%), ale nie je odkázaná na sprievodcu, dospel k správnemu právnemu záveru, že boli splnené podmienky na odňatie preukazu žalobkyni ako fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom, pretože sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz stanovené v § 16 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z. z. Táto zmena skutočností nastala už v r. 2009 a vyplynula zo záverov Komplexného posudku z 20.04.2009, t. j. už od platnosti predmetného komplexného posudku mal príslušný orgán povinnosť rozhodnúť o odňatí preukazu žalobkyni ako fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom a súčasne vyhotoviť žalobkyni preukaz fyzickej osoby s ŤZP, keďže žalobkyňa spĺňa podmienky pre vydanie takéhoto preukazu v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. Po preskúmaní spisového materiálu dospel súd k záveru, že nie sú dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ani jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, pretože správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď pri vydaní týchto rozhodnutí vychádzali z platného Komplexného posudku z 20.04.2009. Predmetný komplexný posudok bol vypracovaný v súlade s § 15 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. a to na podklade lekárskeho posudku vyhotoveného podľa § 11 ods. 11 cit. zákona vychádzajúc z aktuálnych lekárskych nálezov (v čase jeho vyhotovenia). Lekársky posudok zo dňa 07.01.2014 vyhotovený v odvolacom konaní obsahoval náležitosti podľa § 11 ods. 12 cit. zákona, pričom súd poukazuje na § 15 ods. 5 cit. zákona, v zmysle ktorého sa na účely rozhodovania o preukaze nevypracúva komplexný posudok, ale lekársky posudok v zmysle § 11 ods. 12 cit. zákona. V zmysle cit. ustanovenia na účely preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ŤZP, vyjadrenie, či fyzická osoba s ŤZP je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. Podľa § 12 ods. 5 veta druhá cit. zákona ak je zdravotný stav fyzickej osoby s ŤZP chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie, posudkový lekár neurčí termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. Z toho, že posudkový lekár v lekárskom posudku neurčil termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, je možné vyvodiť, že mal za splnené podmienky stanovené v § 12 ods. 5 veta druhá cit. zákona a v takomto prípade môže posudkový lekár v zmysle § 11 ods. 8 cit. zákona vychádzať aj z lekárskych nálezov starších ako 6 mesiacov. Z obsahu predmetného lekárskeho posudku, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného súd zistil, že tieto vychádzajú pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne zo žalobkyňou predložených lekárskych nálezov a zdravotný stav žalobkyne je popísaný a vyhodnotený v intenciách týchto záverov, pričom žalobkyňou v žalobe uvádzané ochorenia boli v lekárskom posudku zohľadnené. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe poukazuje na výsledky kontroly na pneumologickej ambulancii Ružinov zo dňa 17.12.2013, súd uvádza, že táto kontrola bola vykonaná po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Takúto ďalšiu zdravotnú dokumentáciu navyše žalobkyňa ani nepredložila v odvolacom konaní. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe poukazovala na svoj zhoršujúci sa zdravotný stav odkazom na nález zo 17.12.2013, ktorý predložila k žalobe, t. j. až po vydaní druhostupňového rozhodnutia žalovaného, súd by k takémuto tvrdeniu a predloženému dôkazu (ani v prípade, keby obsahovali žalobkyňou tvrdené údaje o zhoršujúcom sa zdravotnom stave) nemohol prihliadať, pretože pre posudzovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného sú tieto vzhľadom na ust. § 250i ods. 1 O. s. p., podľa ktorého je pre súd pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, irelevantné. Navyše tento dodatočne predložený nález nebol posudzovaný posudkovým lekárom v konaní správneho orgánu a nebol ani súčasťou administratívneho spisu. Z uvedených dôvodov súd považoval námietku žalobkyne o nesprávne posúdenom zdravotnom stave, nezohľadnení všetkých okolností a neposúdení zdravotného stavu komplexne, ako aj o nedôslednom postupe posudkového lekára žalovaného, za nedôvodné. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný rozhodol na základe lekárskeho posudku o zdravotnom stave žalobkyne vypracovaného posudkovým lekárom, ktorý je s ním v zmluvnom vzťahu a už táto skutočnosť môže vzbudzovať pochybnosti o objektívnosti a nezaujatosti rozhodnutia žalovaného, aj túto námietku s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti (postup posudkového lekára, žalovaného i prvostupňového správneho orgánu v súlade s ustanoveniami zák. č. 447/2008 Z. z.) považoval za nedôvodnú. Kompetencia posudkového lekára príslušného orgánu je stanovená v § 11 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z. z. K námietkam uvedeným žalobkyňou v časti IV žaloby súd predovšetkým uvádza, že podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie o odňatí preukazu fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom je skutočnosť, že žalobkyňa na základe platného Komplexného posudku z 20.04.2009 je fyzickou osobou s ŤZP, ale nie je odkázaná na sprievodcu v zmysle § 14 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z. z., a teda nie sú splnené podmienky na trvanie nároku na preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom v zmysle § 16 ods. 2 cit. zákona, resp. zmenili sa skutočnosti rozhodujúce na trvanie tohto nároku na preukaz, z čoho vyplýva pre príslušný správny orgán povinnosť rozhodnúť o odňatí preukazu podľa § 45 ods. 4 cit. zákona. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ŤZP v zmysle § 2 ods. 3 cit. zákona. K odňatiu preukazu fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom u žalobkyne vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nedošlo z dôvodu zníženia výšky percenta miery funkčnej poruchy oproti predchádzajúcemu komplexnému posudku. Predpoklady pre vyhotovenie preukazu tak podľa §16 ods.1, ako aj podľa §16 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z. z. vo vzťahu k výške percentuálnej hodnoty miery funkčnej poruchy sú totiž rovnaké ( vyžaduje sa MFP minimálne vo výške 50%, t.j. musí sa jednať o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím). Pre vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom sa však navyše vyžaduje, aby bola odkázaná na sprievodcu podľa § 14 ods.10 zák. č. 447/2008 Z. z. Skutočnosť, že posudkový lekár nepostupoval podľa § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z. z., podľa ktorého je možné mieru funkčnej poruchy navýšiť o 10%, preto nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu o odňatí preukazu. Navyše z cit. ustanovenia vyplýva, že posudkový lekár má možnosť, teda nie povinnosť percento miery funkčnej poruchy zvýšiť. Z komplexného i lekárskeho posudku navyše vyplýva, že v stanovenom percente miery funkčnej poruchy je komplexne zhodnotené zdravotné postihnutie žalobkyne a nebolo dôvodné percentuálne ohodnotenie navýšiť. Vzhľadom na to, že u žalobkyne bola pri posudzovaní zdravotného stavu v r. 2005 posudkovým lekárom prvostupňového správneho orgánu stanovená kontrola zdravotného stavu na december 2008, u žalobkyne nebola miera funkčnej poruchy prehodnocovaná v súvislosti s nadobudnutím účinnosti nového zákona (zák. č. 447/2008 Z. z.). Z uvedeného dôvodu preto neboli postupom žalovaného, ani prvostupňového správneho orgánu porušené ust. § 65 ods. 2 a 4 zák. č. 447/2008 Z. z. Súd preto uvedené námietky žalobkyne považoval za nedôvodné. Vo vzťahu k námietke o porušení ust. § 11 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z. z. súd uvádza, že táto nebola rovnako spôsobilá napadnúť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu, pretože posudkový lekár tak pri vypracovaní komplexného posudku (ktorého podkladom bol lekársky posudok) i následne lekárskeho posudku vypracovaného v odvolacom konaní vychádzal z lekárskych nálezov vyhotovených lekármi so špecializáciou v príslušných špecializovaných odboroch predloženými žalobkyňou, pričom posudkový lekár nemal pochybnosti o záveroch vyplývajúcich z predložených odborných vyšetrení, v ktorých bol dostatočne, funkčne a komplexne zhodnotený zdravotný stav žalobkyne. Nebolo preto potrebné tieto skutočnosti konzultovať s inými lekármi. Vo vzťahu k námietke žalobkyne ohľadne porušenia ust. § 11 ods. 6 cit. zákona súd poukazuje na odôvodnenie uvedené na str. 11 tohto rozsudku. K námietke žalobkyne o nerešpektovaní ust. § 11 ods. 13 cit. zákona, keď lekársky posudok neobsahuje vyjadrenie, či fyzická osoba s ŤZP je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná, pretože toto ustanovenie upravuje náležitosti lekárskeho posudku vypracovaného na účely parkovacieho preukazu, čo v tomto prípade nebolo predmetom konania. Rovnako nebola dôvodná námietka, pokiaľ žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaný nebral do úvahy ust. § 14 ods. 6 cit. zákona a to jej odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z dôvodu, že nie je schopná zvládnuť z dôvodu ŤZP inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedkoch železničnej dopravy, najmä z dôvodu imunokompromitovaného pacienta, súd poukazuje na to, že v tomto konaní nebolo predmetom posúdenie odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom pre účely rozhodovania o príspevku na kompenzáciu ŤZP, ale predmetom konania bolo odňatie preukazu osoby s ŤZP so sprievodcom podľa § 45 ods. 14 cit. zákona. Na základe vyššie uvedených skutočností súd vyhodnotil námietky žalobkyne ako nedôvodné, pričom žalovaný prvostupňový správny orgán v konaní o odňatí preukazu fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom zistil dostatočne skutočný stav veci a rozhodnutie žalovaného je odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý sa s poukazom na § 53 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. vzťahuje na konanie o preukaze s odchýlkami uvedenými v ods. 2. Pokiaľ žalobkyňa doplnila v zákonnej lehote žalobné dôvody v podaní doručenom súdu 19.02.2014 o ďalšie nároky a žiadala, aby jej súd priznal odkázanosť na sprievodcu podľa § 14 ods. 10 cit. zákona a nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov podľa § 19 ods. 1 písm. m/ zák. č. 447/2008 Z. z., súd uvádza, že žalobe ani v tejto časti nebolo možné vyhovieť, keďže súdy v správnom súdnictve v konaní podľa piatej časti O. s. p. preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu správnych orgánov. Súd nie je oprávnený v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odňatí preukazu fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom rozhodovať o priznaní nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 19 ods. 1 písm. m/ zák. č. 447/2008 Z. z., ani o odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP na sprievodcu (§ 14 ods. 10 cit. zákona). O takýchto nárokoch je oprávnený rozhodovať len príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v správnom konaní na základe žiadosti fyzickej osoby podanej v zmysle § 55 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z., pričom podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok (§ 15). Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, rozhodnutia žalovaného i z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa ako fyzická osoba s ŤZP s mierou funkčnej poruchy 50% má nárok na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ŤZP podľa § 16 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal za zákonný, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobkyni, ktorá nebola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.