Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/22/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200232 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200232.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, Jána Hollého 10, 917 66 Trnava, IČO: 00419702, zastúpeného advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH, s.r.o., Rajská 15/A, 811 08 Bratislava proti žalovanému Okresnému úradu Krupina, katastrálny odbor, Československej armády 3, 963 01 Krupina o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. UP 1/2013, Z 920/2011 (Pd 64/13-3) zo dňa 15. januára 2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie č. UP 1/2013, Z 920/2011 (Pd 64/13-3) zo dňa 15. januára 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2, písm. a) O. s . p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy právneho zastúpenia 613,73 Eur a iné trovy konania 70.- Eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný napadnutým rozhodnutím vyhovel protestu prokurátora a zrušil zápis vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Rakovec vykonaný záznamom na základe Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co/348/2008 zo dňa 12. 3. 2009, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu vo Zvolene 9C/53/2007-554 zo dňa 2. 10. 2008 tak, že bolo vyhovené žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal vydania a navrátenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. E. podľa zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. Proti rozhodnutiu žalovaného nebol prípustný opravný prostriedok. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že názor žalovaného, podľa ktorého rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici nie je listinou spôsobilou na zápis vlastníckeho práva záznamom, je arbitrárny, formalistický a reštriktívny. Podľa žaloby možno súhlasiť s tým, že Lesy SR, š. p. mali splniť povinnosť, ktorá im bola predmetným rozsudkom uložená a podpísať so žalobcom dohodu o vydaní vecí, ktorá by bola podkladom pre zápis vlastníckeho práva vkladom. Lesy SR, š. p. ale nie sú ochotné tak postupovať, a preto je potrebné, aby zápis vlastníckeho práva bol vykonaný na základe rozsudku Krajského súdu, ktorý znie na „vydať a navrátiť vlastnícke právo“. Nejde síce o určovací rozsudok, ale je to rozsudok na základe ktorého možno vlastnícke právo zapísať záznamom. Poukázal aj na odôvodnenia rozhodnutí Krajského súdu v Nitre vo veci 26S/39/2012 a 11S/142/2011, v ktorých bol vyslovený právny názor, že správa katastra mala na základe rozsudku znejúceho na „vydať a navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam“ zapísať vlastnícke právo do katastra nehnuteľností záznamom. Podľa odôvodnenia týchto rozsudkov, rozsudok súdu znejúci na vydať a navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nie je takým, ktorý by nahrádzal prejav vôle ale je rovnocenný s tým, ktorý ukladá povinnej osobe vydať nehnuteľnosť. Ide o rozsudok, ktorý naplnil účel reštitučného zákona, ktorým je napraviť majetkové krivdy prinavrátením vlastníctva oprávneným osobám. Takisto poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 13Co 328/2011, ktorý v odôvodnení uviedol, že súdy Slovenskej republiky vo všeobecnosti rozhodujú podľa reštitučných zákonov o povinnosti povinnej osoby vydať vec. Správa katastra akceptovala rozhodnutie s výrokom o povinnosti vydať nehnuteľnosti a na ich základe ako verejnej listiny spôsobilej na vykonanie zápisu záznamom do katastra nehnuteľností dochádzalo k zmene vlastníctva k nehnuteľnosti. Žalobca poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 21Cdo/530/2009, ktorý skonštatoval, že ak súd uloží povinnej osobe povinnosť vydať nehnuteľnosť, je to titul, ktorý navracia vlastníctvo oprávnenej osobe, na základe ktorého príslušný katastrálny úrad vykoná záznam vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobca tiež poukázal na účel reštitučného zákona, podľa ktorého bol nárok žalobcu uplatnený v pôvodnom konaní a ktorým je aspoň čiastočná kompenzácia majetkových krívd, ktoré oprávnené osoby utrpeli v období predchádzajúceho režimu. Tento účel sa nepodarilo dosiahnuť práve pre neochotu povinnej osoby, ktorou sú Lesy Slovenskej republiky, š. p.. Napriek tomu, že súdy Slovenskej republiky im uložili povinnosť vydať a navrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, tak tento subjekt odmieta plniť uložené povinnosti. Žalobca nedosiahol zmiernenie majetkových krívd ani žiadnu nápravu napriek tomu, že rozsudok krajského súdu bol vydaný 12. 3. 2009. Uzavrel, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, a preto ho považuje za nepreskúmateľné. Žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydražením, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Tento evidenčný princíp spočíva v tom, že vlastnícke právo, ktoré už jestvuje a bolo priznané sa zapíše do katastra záznamom. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co/348/08 nemožno chápať ako rozhodnutie, ktorým sa určuje vlastnícke právo alebo sa určuje povinnosť uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľných vecí. Ukladá len povinnosť Lesom Slovenskej republiky, š.p., Nám. SNP 8, Banská Bystrica vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo. „Rozsudky ukladajúce prejav vôle, a to napriek tomu, že i týmito rozsudkami sa ukladá povinnosť plnenia stanovujú, že splnenie povinností prejavu vôle v rozsudku uloženej povinnému nahradzuje už právoplatný rozsudok sám bez ďalšieho, čo znamená, že rozhodnutia ukladajúce plnenie podľa § 161 ods. 3 O. s. p. sa nevykonávajú“. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožnil s názorom Okresnej prokuratúry vo Zvolene, ktorý uviedla vo svojom proteste Pd 64/13-3 zo dňa 18. 6. 2013 k záznamu Z 920/2011 a to, že rozsudok 12Co 348/08 nie je podkladom pre zápis zmeny v osobe vlastníka v katastri nehnuteľností a na základe tohto rozsudku mala byť spísaná dohoda o vydaní nehnuteľností podľa zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám. Ďalej poukázal na to, že v zmysle § 34 katastrálneho zákona nepatrí do jeho právomoci posudzovať hmotnoprávny obsah súdnych rozhodnutí ale je povinnosť ich rešpektovať. Poukázal tiež na to, že súdna prax nie je v rozhodovaní o predmetnej problematike ustálená a správne orgány sú povinné rozhodovať v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch rovnako. Žalovaný nevidí dôvod na nezrušenie záznamu Z 920/2011 „nakoľko nebol spochybnený výrok rozsudku ohľadom vlastníctva“. V čase podania vyjadrenia už bol záznam zrušený. Uviedol, že bude predmetom posúdenia súdu, či rozsudok v tejto veci predkladaný žalobcom je spôsobilý na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom a z akých dôvodov alebo naopak, či nie je a z akých dôvodov. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po preskúmaní veci na nariadenom pojednávaní dňa 25. septembra 2014 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že proti opatreniu žalovaného, ktorým bol vykonaný záznam vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností žalobcu pod č. Z 920/2011 zo dňa 27. 7. 2011 podal protest prokurátora podľa § 22 ods. 1, písm. b) s poukazom na § 26 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre Okresný prokurátor vo Zvolene. Podľa prokurátora rozsudok, na základe ktorého bol záznam vykonaný a to Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co 348/08 - 656 zo dňa 12. marca 2009 nie je podkladom pre zápis zmeny v osobe vlastníka v katastri nehnuteľností. V predmetnom súdnom konaní sa žalobca voči štátnemu podniku Lesy SR nedomáhal nahradenia prejavu vôle uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľností a ani uloženia povinnosti takúto dohodu uzavrieť. Domáhal sa len uloženia povinnosti vydať a navrátiť nehnuteľnosti. Podotkol, že žalovaný nebol vlastník dotknutých nehnuteľností, ktorým je Slovenská republika. Podľa prokurátora mala po právoplatnosti rozsudku byť spísaná dohoda o vydaní nehnuteľnosti podľa zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám. Právo vyplývajúce z tejto dohody by bolo následne zapísané do katastra nehnuteľností vkladom. Žalovaný rozhodnutím o proteste prokurátora zn. UP 1/2013 Z 920/2011 (Pd 64/13-3) zo dňa 15. januára 2014 vyhovel protestu prokurátora proti zápisu vlastníckeho práva záznamom Z 920/2011 pod položkou výkazu zmien 30/11 v k. ú. E., na liste vlastníctva XXX v časti A - majetková podstata LV: parcela CKN č. XXX/X o výmere 232 644 m2, druh lesné pozemky, parcela CKN č. XXX/X o výmere 24m2, druh lesné pozemky, CKN č. XXX o výmere 3 047m2, druh lesné pozemky, CKN č. XXX o výmere 345 717m2, druh lesné pozemky, CKN č. XXX o výmere 1 079m2, druh zastavané plochy a nádvoria a v časti B - LV, kde ako vlastník bola zapísaná Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, Jána Hollého 10, 917 66 Trnava v podiele 1/1 k celku a zrušil zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom Z 920/2011. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že rozhodnutie súdu nie je predmetom zápisu do KN záznamom napriek tomu, že uvedená otázka bola predmetom KB č. 2/1996 - otázka a odpoveď č. 12, kde sa uvádza, že právoplatné rozsudky súdov v reštitučných veciach, v ktorých výroky znejú „žalovaný sa zaväzuje uzavrieť dohodu so žalobcom o vydaní veci“ alebo „žalovaný je povinný vydať vec“ sú čo do uplatnenia reštitučných nárokov rovnocenné, čo znamená, že obidva takéto rozsudky plnohodnotne nahrádzajú dohody o vydaní veci a sú podkladom na zápis zmeny vlastníckeho práva záznamom bez následného uzavretia dohody o vydaní veci. Takýto právny názor sa vykryštalizoval postupne so sudcami rôznych stupňov súdov, ako aj s použitím komentára k § 161 ods. 3 O. s. p., z ktorého je podstatné to, že právoplatné rozsudky nahradzujúce prejav vôle sa už nevykonávajú. Prílohou návrhu na záznam je rozsudok o povinnosti vydať a navrátiť vlastníctvo k nehnuteľnosti. Rozsudok súdu nahrádza vôľu povinnej osoby, on sám nie je listinou spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala na rozhodnutie NS SR 3SžoKS/16/2006 zo dňa 7. 9. 2006, podľa ktorého rozsudok súdu v občianskoprávnom konaní ukladajúci žalovanému povinnosť vyhlásiť vôľu spôsobom uvedeným vo výroku, t. j. povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu (v tomto konkrétnom prípade povinnosť vydať a navrátiť vlastníctvo) identifikovanú vo výroku, je rozsudkom ukladajúcim vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 O. s. p.. Keďže odporca - povinný uložené vyhlásenie vôle do právoplatnosti rozsudku neurobil, právoplatnosťou rozsudku došlo v zmysle § 161 ods. 1 O. s. p. k nahradeniu vôle s obsahom, ktorý je uvedený vo výroku rozsudku. Vo výroku rozsudku musí byť prevádzaná nehnuteľnosť náležite individualizovaná spôsobom uvedeným v § 42 ods. 2, písm. c) KZ. Ďalej žalovaná dôvodila tým, že záznam, ktorým bolo zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, je opatrením orgánu verejnej správy, voči ktorému je prokurátor oprávnený podať protest. Ďalej, že z vyššie uvedeného vyplýva, že správa katastra porušila platné právne predpisy, keď vykonala záznam Z 920/2011, a preto ho na základe protestu prokurátora zrušila. Súd z obsahu správneho spisu ďalej zistil, že žalobca doručil žalovanému 9. 6. 2011 návrh na záznam vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ku ktorému pripojil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu proti Lesom Slovenskej republiky, Nám. SNP 8, Banská Bystrica v konaní o vydanie vecí a navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorým bolo rozhodnuté, že: “žalovaný je povinný vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam parc. č. XXX/1 o výmere 232 644 m2, druh lesné pozemky, parcela č. XXX/X o výmere 24m2, druh lesné pozemky, parc. č. XXX o výmere 3 047m2, druh lesné pozemky, parc. č. XXX o výmere 345 717m2, druh lesné pozemky, parc. č. XXX o výmere 1 079m2, druh zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú vedené Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici v k. ú. M. v obci B. O., v k. ú. E., v katastri nehnuteľností v registri C na katastrálnej mape, na LV č. XXX spolu s nasledovnou dokumentáciou: lesný hospodársky plán, evidencia ťažby dreva, evidencia plochy po ťažbe dreva, evidencia plochy na zalesnenie, evidencia zalesňovania prirodzeného zmladenia, evidencia pestovnej činnosti, výkaz bilancie zalesňovacích povinností podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa, výkaz porastovej evidencie ťažieb, výkaz porastovej evidencie zalesnenia, výkaz porastovej evidencie pestovnej činnosti, výkaz evidencie úhrnných ročných výsledkov za kategóriu lesa, bilančný výkaz lesnej hospodárskej evidencie, výkaz vykonaných hospodárskych opatrení podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa za príslušný rok, grafická evidencia, plochové tabuľky, porastové mapy, ťažbové mapy, projekty pestovnej, ťažobnej a ostatnej činnosti, číselníky, karty pôvodu porastu a hlásenia na obvodný lesný úrad, bilancia holín, priemer, kovací manuál, súhlas na ťažbu dreva, evidencia požiarov a požiarna ochrana, evidencia škôd spôsobených zverov, evidencia sadbového materiálu, záznamy priestupkového konania, ktorá k nim prislúcha“. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že súd rozhodol na základe žaloby žalobcu, ktorou si uplatnil reštitučný nárok podľa zákona č. 161/2005 Z. z.. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že žalobca bol oprávnenou osobou na uplatnenie takéhoto reštitučného nároku a žalovaný povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 reštitučného zákona. Súd rozhodol tak na základe toho, že štát odňal vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam žalobcovi bez právneho dôvodu, čo je reštitučným titulom podľa § 3 ods. 1, písm. h) zákona č. 161/2005 Z. z.. Podľa § 1 zákona č. 161/2005 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu, 1) a prechod vlastníctva k niektorým nehnuteľným veciam. Podľa § 3 ods. 1, písm. h) zákona č. 161/2005 Z. z. (1) Oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe h) prevzatia bez právneho dôvodu. Podľa § 5 ods. 2 a 3 zákona č. 161/2005 Z. z. (2) Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu, 8) začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov. (3) Ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. (2) Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. (2) Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Podľa § 34 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. (1) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. (3) Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 35 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. (1) Okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. (2) Návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať a) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa, b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, d) označenie príloh. Podľa § 36 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. (1) Okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. (2) Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. Zákon č. 161/2005 Z. z., pozostávajúci z dvoch častí, druhou z nich upravil priamy prechod vlastníctva k určitým nehnuteľnostiam určitým konkrétnym subjektom. Prvou z nich upravil rozsah majetku, ku ktorému sa navracia vlastníctvo, osoby, ktorým sa navracia vlastníctvo, osoby, ktoré sú povinné predmet reštitúcie oprávneným osobám vydať a predtým urobiť právne úkony potrebné, aby toto vlastníctvo bolo navrátené. Predmetom reštitúcií bol nehnuteľný majetok uvedený v § 2 zákona č. 161/2005 Z. z., ktorý prešiel z vlastníctva cirkvi alebo náboženských spoločností so sídlom v Slovenskej republike, vrátane ich útvarov s právnou subjektivitou do vlastníctva štátu alebo obce z dôvodov uvedených v § 3 ods. 1, písm. a) až j) v zákonom stanovenom období. Nehnuteľnosti sa stali predmetom reštitúcie do pôvodného vlastníctva, pokiaľ oprávnená osoba právo na navrátenie vlastníctva uplatnila u povinnej osoby v zákonom stanovenej lehote. Povinnou osobou bol správca alebo držiteľ nehnuteľností vo vlastníctve štátu alebo obce. Povinná osoba bola zo zákona povinná postupovať tak, že oprávnenej osobe, ktorá si včas uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva, vydá nehnuteľnosti, a ak je to potrebné, tak pred vydaním urobí právny úkon, ktorým bude vlastníctvo prevedené na oprávnenú osobu. Zákon zároveň oprávnil oprávnenú osobu, ktorej nebolo vlastníctvo navrátené z dôvodu, že povinná osoba si neplnila svoje zákonom uložené povinnosti, aby svoje nároky uplatnila na súde. To znamená, aby sa na súde domáhala rozhodnutia o navrátení vlastníctva a prípadného uloženia povinnosti povinnej osobe, aby nehnuteľnosti vydala oprávnenej osobe. V tomto prípade bolo rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co 385/2009 rozhodnuté o žalobcom uplatnených nárokoch na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 161/2005 Z. z.. Súd vyhovel žalobnému návrhu tak, ako bol formulovaný a rozhodol, že žalovaný je povinný vydať a navrátiť vlastníctvo. Súd tým v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. rozhodol o tom, že žalobca je osobou oprávnenou na reštitúciu nehnuteľností uvedených vo výroku rozhodnutia a že žalovaný je osobou povinnou v zmysle tohto zákona vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam a ako taký, je povinný tieto nehnuteľnosti žalobcovi vydať. Ďalej, že vo výroku uvedené nehnuteľnosti sú tým nehnuteľným majetkom, ktorý je predmetom reštitúcie a ku ktorému sa navracia vlastníctvo žalobcovi. Potom výrok, že povinná osoba je povinná vydať nehnuteľnosti a navrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam oprávnenej osobe, je variáciou či ekvivalentom výroku o tom, že vlastníctvo k nehnuteľnosti sa navracia a povinná osoba je povinná nehnuteľnosti uvedené vo výroku vydať. Inak povedané, súdne rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo reštitučnému nároku podľa zákona č. 161/2005 Z. z. uplatnenému oprávnenou osobou je vždy rozhodnutím o navrátení vlastníctva oprávnenej osobe. Z tohto dôvodu je potom vždy rozhodnutím o tom, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku sú opäť vo vlastníctve oprávnenej osoby. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo takýmto rozhodnutím navrátené reštituentovi. Právoplatnosťou rozhodnutia sa reštituent opätovne stáva vlastníkom nehnuteľností. Rozhodnutím súdu opätovne vzniklo vlastnícke právo reštituenta k nehnuteľnostiam. Takéto rozhodnutie súdu je rozhodnutím štátneho orgánu, na základe ktorého vlastnícke právo vzniklo. Je teda verejnou listinou, na základe ktorej sa vlastnícke právo podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. do katastra nehnuteľností zapíše záznamom. Odmietnutím záznamu do katastra nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia súdu sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze IÚS 62/00. Aj keď v tom prípade nešlo o rozsudok v konaní o reštitúcii cirkevného majetku, platí aj pre tento prípad, že za rozsudok obnovujúci právo k nehnuteľnosti možno považovať aj taký rozsudok, ktorý síce výslovne neurčuje, kto je vlastníkom konkrétnej nehnuteľnosti, ale z neho táto skutočnosť nepochybne vyplýva. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici je verejnou listinou, ktorou bolo bezpochyby vyhovené reštitučnému nároku žalobcu a tým mu bolo vrátené vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku. Výrok predmetného rozsudku tak, ako je citovaný na čl. 5 tohto rozsudku nemožno vyhodnotiť inak, a teda že nároku žalobcu o navrátenie vlastníctva nebolo vyhovené, resp. že sa mu vlastníctvo nevracia. Preto treba výrok o povinnosti navrátiť vlastníctvo považovať za výrok zastupiteľný s výrokom navracia sa vlastníctvo. Zákon nepredpokladá, že po úspešnom uplatnení nároku na súde, bude oprávnená osoba opätovne odkázaná na dobrovoľné plnenie povinností zo strany povinnej osoby. Rozhodnutie o zrušení záznamu, ktorým bolo do katastra nehnuteľností zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vzniknuté na základe kladného rozhodnutia súdu vydaného v reštitučnom konaní o nároku oprávnenej osoby, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Pokiaľ žalobca poukazoval na problémy, ktoré mal s realizáciou súdneho rozhodnutia a s neochotou žalovaného uzatvoriť so žalobcom dohodu o vydaní veci, súd k tomu uvádza, že predmetné súdne rozhodnutie bolo vydané v súlade so žalobcom formulovaným žalobným petitom. Bolo na žalobcovi ako presne svoje nároky formuluje. Zároveň je potrebné uviesť aj to, že povinná osoba nesplnila dobrovoľne zákonom uloženú povinnosť, a preto bol žalobca oprávnený uplatniť nárok na súde a žiadať, aby mu bolo priznané právo na navrátenie vlastníctva a t. j., aby súd rozhodol, že sa mu vlastníctvo vracia. Nárokmi oprávnenej osoby vyplývajúcim zo zákona č. 161/2005 Z. z. sú právo na vrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným v zákone, t.j. právo stať sa znovu vlastníkom predmetného majetku a právo na to, aby jej bol majetok vydaný povinnou osobou. Z napadnutého rozhodnutia je nepochybné, že v tomto prípade súd dospel k tomu, že žalobca je oprávnenou osobou, žalovaný je povinnou osobou a nehnuteľnosti, ktoré žalobca žiadal vydať, sú nehnuteľnosťami, ku ktorým sa v zmysle zákona navracia žalobcovi vlastníctvo. Zákonom stanovený postup pri reštitúcii cirkevného majetku neprináša pochybnosť o tom, že len v prípade, že povinná osoba dobrovoľne plní povinnosti, ktoré jej uložil zákon, je potrebné, aby urobila právne úkony potrebné na prevod vlastníctva na oprávnenú osobu, ktoré sú vyžadované podľa osobitného predpisu predtým, ako tieto nehnuteľnosti vydá. Ale v prípade, že povinná osoba neplní svoje povinnosti, tak zákon zveril súdu, aby tento nezákonný stav napravil tým, že rozhodne o navrátení vlastníctva, pokiaľ oprávnená osoba svoje práva uplatní na súde. Takéto rozhodnutie potom nahradzuje nečinnosť povinnej osoby a vracia vlastníctvo oprávnenej osobe. Na základe vyššie uvedeného súd podľa § 250j ods. 2, písm. a) O. s. p. zrušil napadnuté rozhodnutie, pretože je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov. Žalobcove trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu vyčíslil v zákonom stanovenej lehote po vyhlásení rozhodnutia. Žalobca vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. za tri úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na súdnom pojednávaní po 134.-Eur, spolu 402.-Eur zvýšené o DPH 80,40 Eur a trikrát režijný paušál po 8,04 Eur, spolu 24,12 Eur. Žalobca si ďalej vyčíslil náhradu za stratu času stráveného právnym zástupcom žalobcu cestou na súdne pojednávanie a späť za 8 začatých polhodín po 13,40 Eur, spolu vo výške 107,20 Eur. Žalobca si uplatnil aj náhradu cestovných výdavkov právneho zástupcu, pričom uviedol, že prešiel spolu 416km, uviedol spotrebu 6,1 litra na 100km a cenu pohonnej látky 1,343 Eur za liter a cestovné náhrady vyčíslil čiastkou 110,21 Eur. Z takéhoto vyčíslenia cestovných náhrad nie je jasné ani zrozumiteľné, aké cestovné výdavky žalobca platil. Platenie trov predstavujúcich cestovné výdavky je potrebné preukázať minimálne označením motorového vozidla a príslušným technickým osvedčením k tomuto vozidlu, čo však žalobca neurobil. Na základe toho súd žalobcove cestovné náhrady nemohol považovať za preukázané výdavky. Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 613,73 Eur a náhradu za zaplatený súdny poplatok 70.-Eur; trovy celkom 683,72 Eur. Žalobca vo vyčíslení trov právneho zastúpenia žiadal tieto uhradiť na účet právneho zástupcu číslo XXX XXX XXXX/XXXX vedený v Z. V., a. s., IBAN: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.