Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/35/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200233 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200233.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu: LEVEN, a.s., so sídlom 29. augusta 31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 540 005, zastúpený advokátom Mag. Mgr. Marek Para, so sídlom Šancová 48, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Banská Bystrica, so sídlom Nová ulica 13, 974 04 Banská Bystrica, o ochrane pred nezákonným zásahom podľa § 250v O.s.p., takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.02.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovanému vykonať u žalobcu daňovú kontrolu pre daň z príjmov právnickej osoby za rok 2009 a 2010, ktorá bola žalobcovi oznámená Oznámením o daňovej kontrole sp.zn. 9601401/5/5429701/2013/HanĽ zo dňa 05.12.2013 a aby súd zakázal žalovanému vykonať u žalobcu miestne zisťovanie za roky 2005, 2006, 2007 a 2008, ktoré bolo žalobcovi oznámené Oznámením sp.zn. 9601401/5/489113/2014/Hab zo dňa 06.02.2014. Žalobca odôvodňoval žalobu tým, že žalovaný neoznámil žalobcovi dôvod vykonania daňovej kontroly, ani dôvod vykonania miestneho zisťovania, v súvislosti s ktorým žiadal od neho účtovné doklady za roky 2005, 2006, 2007 a 2008. Tvrdil, že ak žalovaný nedisponuje konkrétnym podozrením zo skrátenia dane žalobcu, jedná sa o nezákonný zásah. Zastával názor, že žalovaný môže vykonať daňovú kontrolu len v tom prípade, ak by u žalobcu existovalo konkrétne podozrenie zo skrátenia dane, alebo by daňovú kontrolu vykonával na dožiadane orgánov činných v trestnom konaní. Na podporu tejto argumentácie uviedol Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 1835/07 zo dňa 18.11.2008. Tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1S/57/2012 zo dňa 12.12.2012, ktorým súd daňovému úradu zakázal vykonať u daňového subjektu daňovú kontrolu. Tvrdil, že v prípade žalobcu sa nejedná o legitímny dôvod výkonu daňovej kontroly, keďže žalobca si riadne a včas plní svoje povinnosti a nemá žiadne daňové nedoplatky, čo vyplýva i z potvrdenia žalovaného. Namietal tiež, že žalovaný vykonáva miestne zisťovanie za roky 2005, 2006, 2007 a 2008, pričom za tieto zdaňovacie obdobia nemôže už vyrubiť daň. Daňovú kontrolu a miestne zisťovanie považoval za zneužitie právomoci žalovaného. Nespochybňoval právo žalovaného vykonať daňovú kontrolu aj u žalobcu, ale tomuto právu zodpovedá povinnosť transparentne deklarovať a preukázať žalobcovi, na základe akých skutočností vykonáva daňovú kontrolu u žalobcu tak, aby bolo bezpečne vylúčené, že sa nejedná o svojvoľné rozhodnutie, resp. o druh štátnej šikany a zneužitia výkonu práva vykonať daňovú kontrolu. Považoval za nemysliteľné, aby daňový orgán verejnej správy bez legitímneho dôvodu odmietol žalobcovi sprístupniť dôvod, na základe ktorého sa má vykonať daňová kontrola alebo miestne zisťovanie a v tej súvislosti poukázal na ústavné právo na informácie, pričom „utajovanie“ informácií pred daňovým subjektom bez legitímneho dôvodu je typické pre výkon moci v nedemokratických a totalitných štátoch. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžz/8/2011 zo dňa 10.01.2013, ktorý vymedzil podstatu konania o nezákonnom zásahu a odôvodnil, prečo považuje žalobu za prípustnú a opodstatnenú s prihliadnutím na aspekty uvedené v predmetnom rozsudku, ako aj v príslušnej právnej úprave. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.03.2014 navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaný ako správca dane svojim konaním pri výkone daňových kontrol a miestnych zisťovaní nezasahuje do žiadnych práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, ktoré v žalobe namieta daňový subjekt bez toho, aby svoje tvrdenia dokladoval právnymi predpismi, ktoré mali byť v danom prípade porušené, pričom sa dožaduje ochrany, ktorá nemá oporu v zákone. Správca dane si plní svoju zákonnú povinnosť tým, že u daňového subjektu vykonáva daňovú kontrolu a miestne zisťovanie ako jednu z vyhľadávacích činností daňového konania, aby hájil fiškálne záujmy štátu. Ak by súd správcovi dane túto činnosť zakázal, zamedzil by tým časti jeho činnosti, vyplývajúcej mu z Daňového poriadku. Poukazovanie žalobcu na iné rozhodnutia súdov nepovažoval za relevantné, nakoľko tieto rozhodnutia sú viazané na konkrétne daňové kontroly vykonávané u konkrétnych daňových subjektov a slovenské právo nepozná tvorbu práva podľa precedensov. Poukázal na § 44 ods. 1 Daňového poriadku, t.j. účel vykonania daňovej kontroly, pričom z citácie zákona nevyplýva, že daňová kontrola sa vykonáva iba vtedy, keď správca dane disponuje podozrením z krátenia dane. Podnet na kontrolu môže byť rôzny. To, že si daňový subjekt plní svoje daňové povinnosti, neznamená, že si ich plní v správnej výške, ako to ukladá napr. zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Dôvodov môže byť veľmi veľa a správca dane nemá povinnosť zo zákona informovať daňový subjekt, prečo bude vykonávať daňovú kontrolu. Žiadne ustanovenie zákona mu to neprikazuje. Uviedol, že podnetom na začatie vykonania daňovej kontroly a miestneho zisťovania bolo dožiadane orgánov činných v trestnom konaní, pričom uviedol aj konkrétne informácie priamo vo vyjadrení k žalobe, ktoré skutočnosti sú predmetom daňového tajomstva. Výsledky miestneho zisťovania za roky 2005, 2006, 2007 a 2008, keďže predmetnom miestneho zisťovania bolo preverenie tvorby a používanie rezerv môže priamo súvisieť s vyčíslením základu dane za roky 2009 a 2010. Poukázal na to, že žalobca sa nedostavil na začatie daňovej kontroly, o čom bol spísaný úradný záznam. Na dotaz Ing. Evy Pačesovej, členky predstavenstva, správca dane jej dňa 27.01.2014 prostredníctvom e-mailu oznámil, že daňová kontrola bola začatá, a že žalobcovi vyplýva povinnosť predložiť dáta v elektronickej podobe. Žalobca v stanovenom termíne do 29.01.2014 nepredložil žiadne doklady. Správca dane listom zo dňa 06.02.2014 vyzval žalobcu na predloženie dokladov k výkonu miestnych zisťovaní. Opätovne ho vyzval dňa 06.03.2014. Poukázal na to, že v prípade neumožnenia výkonu miestnych zisťovaní sa daňový subjekt dopustí správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j/ Daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. S podaním žaloby žalobca zároveň požiadal v zmysle § 250c O.s.p. v spojení s § 250v ods. 8 O.s.p. o odklad vykonateľnosti zásahov, a to: daňovej kontroly pre daň z príjmov právnickej osoby za rok 2009 a 2010 a miestneho zisťovania za roky 2005, 2006, 2007 a 2008. Jeho žiadosti predsedníčka senátu nevyhovela, čo bolo žalobcovi oznámené upovedomením zo dňa 16.04.2014. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie podľa § 250g O.s.p. v spojení s § 250v ods. 8 O.s.p.. Pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 21.05.2014 bolo odročené bez prejednania veci z dôvodu oznámenia zo strany právneho zástupcu žalobcu (doručené súdu v deň pojednávania), že uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 1R/3/2013-803 zo dňa 16.04.2014 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka LEVEN, a.s. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Jaroslav Bako, so sídlom J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen. S prihliadnutím na účinky vyhlásenia konkurzu (zánik plných mocí) s tým, že za úpadcu koná správca, súd ho vyzval o stanovisko k veci, na čo nereagoval, a preto súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 15.10.2014, na ktoré predvolal žalobcu aj správcu konkurznej podstaty JUDr. Jaroslava Baka. JUDr. Jaroslav Bako podaním doručeným súdu dňa 19.09.2014 požiadal súd o odročenie pojednávania, resp. o prerušenie predmetného konania, čo odôvodňoval tým, že Ústavný súd SR rozhodnutím sp.zn. I.ÚS 375/2014-15 zo dňa 09.07.2014 prijal sťažnosť žalobcu vo veci ním namietaného porušenia ústavného práva uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1R/3/2013-803 zo dňa 16.04.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 25CoKR 1/2014 z 26.03.2014 a zároveň odložil vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1R/3/2013-803 zo dňa 16.04.2014 do právoplatného rozhodnutia o sťažnosti. Na základe novozistenej skutočnosti, že bola odložená vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - žalobcu, súd na nariadené pojednávanie prizval aj právneho zástupcu žalobcu Mag. Mgr. Mareka Paru. Žalobcu na toto pojednávanie prizval už dňa 10.09.2014, keďže žalobca vyhlásením konkurzu nestráca právnu subjektivitu ani spôsobilosť byť účastníkom konania. Zároveň vyrozumel JUDr. Jaroslava Baka v zmysle § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ako súd posúdil jeho žiadosť o odročenie pojednávania s tým, že pojednávanie sa uskutoční. Mag. Mgr. Marek Para faxovým podaním zo dňa 13.10.2014 oznámil súdu, že vracia predvolanie na pojednávanie, ktoré mu bolo doručené dňa 06.10.2014, z dôvodu zániku plnej moci. Do pojednávania nebolo faxové podanie doplnené originálom, k čomu došlo dňa 16.10.2014. Napriek tomu súd na obsah faxového podania prihliadol a posudzoval ho. Dňa 14.10.2014 bolo súdu doručené podanie štatutárnej zástupkyne žalobcu P.. G. S. (senátu predložené dňa 15.10.2014), v ktorom požiadala o vyjadrenie k procesnej otázke, kto je po rozhodnutí Ústavného súdu SR o odložení vykonateľnosti uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu oprávnený konať za spoločnosť LEVEN, a.s. a zároveň požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu jej práceneschopnosti. Súd bezodkladne vyrozumel štatutárnu zástupkyňu žalobcu (zaslaním faxu na č. uvedené v žiadosti o odročenie) o neakceptovaní žiadosti o odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p., keď posúdil jej návrh ako nedôvodný. Dôvodom, pre ktorý žiadala odročiť pojednávanie, bol zdravotný stav, avšak k dokladu - Potvrdeniu o dočasnej práceneschopnosti nepripojila vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav jej neumožňuje účasť na pojednávaní (§ 119 ods. 3 O.s.p.). Ani jej požiadavku, aby sa súd skôr vyjadril k procesnej otázke, nepovažoval súd za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Predmetná procesná otázka mala byť objasnená práve na nariadenom pojednávaní, za účelom čoho vzhľadom na vzniknutú špecifickú procesnú situáciu, súd predvolal na pojednávanie jednak žalobcu, jeho právneho zástupcu a aj správcu konkurznej podstaty. Postupoval tak práve v záujme zabezpečenia práv žalobcu, s prihliadnutím aj na efektívnosť a rýchlosť konania. V súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko súd mal preukázané vykázané doručenie predvolania obom. Tým, že rozhodnutím Ústavného súdu SR došlo k pozastaveniu účinnosti vyhlásenia konkurzu, podľa názoru súdu došlo aj k odkladu predpokladaných účinkov vyhlásenia konkurzu, okrem iných zániku plnej moci, preto nebolo možné akceptovať oznámenie právneho zástupcu žalobcu, že došlo k zániku plnej moci. Iný dôvod zániku právny zástupca žalobcu neuvádzal, a ani nedokladoval. Konajúci súd pri posudzovaní splnenia procesných podmienok na vedenie pojednávania zvážil povahu konania podľa piatej časti O.s.p., ktoré nie je sporovým konaním. Súd pri prejednávaní veci v správnom súdnictve je súdom právnym nie skutkovým, teda dokazovanie nevykonáva, len ak je to potrebné pre rozhodnutie. Samotná neúčasť žalobcu, resp. právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, nepredstavovala prekážku pre súd na to, aby mohol súd prejednať žalobu podanú žalobcom. Navyše, žaloba bola precízne vypracovaná a zrozumiteľne odôvodnená. V neposlednom rade súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že žaloba bola argumentačne podložená hlavne tvrdením, že žalobcovi nie je známy dôvod vykonania začatej daňovej kontroly a miestneho zisťovania, čo ovšem po doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe sa žalobcovi už stalo známym. S poukazom na ustanovenie § 47 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. súd poznamenáva, že vyhlásenie konkurzu nemá žiadny vplyv na tie súdne konania, ktoré sa netýkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, pričom o takýto druh konania sa jedná aj v tomto prípade, t.j. v prípade súdneho konania vedeného podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p., predmetom ktorého bolo dožadovanie sa žalobcu ochrany pred nezákonným zásahom zo strany správcu dane, konkrétne zákazu vykonávania daňovej kontroly a miestneho zisťovania. Vyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje (§ 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.). Vzhľadom na odklad vykonateľnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu, posudzovanie možného vedenia tohto súdneho konania sa navyše stalo bezpredmetným (§ 47 ods. 1 zákona. č. 7/2005 Z.z.). Súd vec prejednal na pojednávaní postupom podľa § 250v O.s.p. (piata hlava piatej časti O.s.p. - Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej moci) aplikujúc primerane na konanie aj ustanovenia prvej hlavy hlavy (všeobecné ustanovenia) a druhej hlavy (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) piatej časti O.s.p. (§250v ods.8 O.s.p.). Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zdôraznil, že žalovaný má plné právo v danom prípade u žalobcu vykonať daňovú kontrolu. Zo zákona nevyplýva, že by mal žalovaný povinnosť v tomto prípade oboznámiť kontrolovaný daňový subjekt o dôvode vykonania kontroly. Uviedol, že daňová kontrola trvá, nebola ani formálne doposiaľ ukončená, stále plynie lehota na jej konanie, avšak daňový subjekt neposkytuje daňovým úradom potrebnú súčinnosť. Podľa § 250v ods. 1 O.s.p.; fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa § 250v ods. 3 O.s.p.; návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 250v ods. 4, posledná veta, O.s.p.; súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Súd žalobu zamietol podľa § 250v ods. 4 posledná veta O.s.p., keď zistil, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok); daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Súd sa plne stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že správca dane nemá povinnosť zo zákona informovať daňový subjekt, prečo bude vykonávať daňovú kontrolu. Tvrdenie žalobcu v žalobe, že daňová kontrola sa vykonáva iba vtedy, keď správca dane disponuje podozrením z krátenia dane, nie je správne. Tak, ako poukázal žalovaný vo vyjadrení, s ktorým sa súd plne stotožnil, dôvodom, resp. podnetom na kontrolu môže byť, či už nepriaznivý vývoj ekonomických ukazovateľov v účtovných výkazoch, vysoké hodnoty niektorých nákladových položiek ovplyvňujúcich základ dane, zistenia pri kontrolách, miestnych zisťovaniach, podnety od tretích osôb, podnety od orgánov činných v trestnom konaní atď.. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že v danom prípade podnetom bola požiadavka od orgánov činných v trestnom konaní. Vzhľadom na to, že žalovaný toto uviedol priamo vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, s predmetnými informáciami sa oboznámil aj žalobca. Žalobcovi sa tak stala známa skutočnosť, čo je dôvodom začatia vykonávania predmetnej daňovej kontroly a miestneho zisťovania. Hlavnou argumentáciou žalobcu v žalobe bolo tvrdenie o nezákonnom zásahu správcu dane, ak neoznámil dôvod vykonania daňovej kontroly a miestneho zisťovania. Sám žalobca v žalobe uznal, že daňovú kontrolu možno vykonávať na dožiadanie orgánov činných v trestnom konaní. Napriek tomu žalobca zotrval na podanej žalobe, takže podanie žaloby sa javí účelovým v snahe zmariť vykonanie daňovej kontroly. Vzhľadom na dôvod vykonania predmetnej kontroly, jedná sa o legitímny postup správcu dane a nejedná sa o zneužitie právomoci, resp. o svojvoľné konanie, resp. druh štátnej šikany, či zneužitie výkonu práva vykonať daňovú kontrolu, ako tvrdil žalobca. Preto, ak daňová kontrola prebieha, nejedná sa o nezákonný zásah, nakoľko správca dane má legitímny dôvod odmietnuť oboznámiť žalobcu s konkrétnym dôvodom, na základe ktorého sa vykonáva daňová kontrola. Súd sa nestotožňuje s tvrdením v žalobe, že miestne zisťovanie nesleduje žiaden legitímny cieľ, ak správca dane už nemôže vyrubiť daň za obdobia, u ktorých vykonáva miestne zisťovanie. Naopak, stotožňuje sa so stanoviskom žalovaného, že vzhľadom na dôvod a predmet miestneho zisťovania za zdaňovacie obdobia rokov 2005, 2006, 2007 a 2008, výsledky zo zisťovaní môžu priamo súvisieť s vyčíslením základu dane za roky 2009 a 2010, preto vykonávanie týchto miestnych zisťovaní je plne legitímne. Žalobca sa domáha ochrany na súde, spočívajúcej v uložení zákazu správcovi dane vykonávať u neho daňovú kontrolu a miestne zisťovania. Základným predpokladom žaloby v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je preukázanie tvrdenia, že žalobca bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch tvrdeným nezákonným zásahom. Žalobca v predmetnej žalobe ale neuviedol, na akých svojich právach, či právom chránených záujmoch mal byť ukrátený. Žaloba ako daňový subjekt v danom prípade musí strpieť vykonanie daňovej kontroly a miestneho zisťovania, pričom má povinnosť v rozsahu Daňového poriadku poskytovať správnovi dane potrebnú súčinnosť. Keďže súd (posudzujúc vec v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe) nezistil nezákonný postup a ani zásah do žiadnych práv a právom chránených záujmov daňového subjektu v predmetnom konaní, nebol preukázaný zásah orgánu verejnej správy smerujúci voči žalobcovi. Súd preto nevyhovel petitu žaloby a nezakázal správcovi dane vykonávať predmetnú daňovú kontrolu a miestne zisťovanie. Stotožnil sa pritom s konštatovaním správcu dane, že tento si plní zákonnú povinnosť, ako jednu z vyhľadávacích činností daňového konania, ktorá mu vyplýva zo zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok). Súd nerozhodoval o návrhu podanom JUD. Jaroslavom Bakom na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania pred Ústavným súdom SR, pretože návrh bol podaný neoprávnenou osobou, osobou ktorá nemá legitimáciu na jeho podanie. Navyše, konanie pred Ústavným súdom SR nemá žiadny význam na toto súdne konanie, nerieši sa v ňom otázka, od ktorej by záviselo rozhodnutie v tejto veci. Súd poznamenáva, že vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým bola odložená vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 1R/3/2013-803 zo dňa 16.04.2014, ktorým bolo zastavené reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi LEVEN, a.s., a vyhlásený konkurz na majetok dlžníka LEVEN, a.s., nedošlo k účinkom vyhlásenia konkurzu, ani k zastaveniu reštrukturalizačného konania, preto je potrebné nateraz v daňovom konaní vychádzať zo stavu pred vydaním rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1R/3/2013-803 zo dňa 16.04.2014. Žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania, pretože súd žalobe nevyhovel (§ 250v ods. 5 a contr. O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 250v ods. 7 O.s.p.).