Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/25/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200256 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200256.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu B.. N. E., nar. XX. XX. XXXX, D. V. XX, XXX XX R. R., zastúpený Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a predchádzajúceho postupu žalovaného č. PV 301/00046/2013/R zo dňa 18. decembra 2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. PV 301/00046/2013/R z 18. decembra 2013 a platobný výmer č. PV 301/00046/2013 z 31. mája 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2, písm. a) O. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 511,34 Eur a zaplatiť ich k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Podľa žaloby napadnuté rozhodnutie trpí vadou a) formálnej nesprávnosti v rozhodovacom procese, b) materiálnou nesprávnosťou, c) nesprávnosťou výroku o trovách konania. Formálna nesprávnosť v rozhodovacom procese spočívala v tom, že Všeobecná zdravotná poisťovňa najprv vydala výkaz nedoplatkov č. 123633717 dňa 27. 8. 2012, voči ktorému podal žalobca námietky. Všeobecná zdravotná poisťovňa o týchto námietkach nerozhodla, ale oznámila žalobcovi, že tieto neakceptuje. Až na základe rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/119/2012-24 Všeobecná zdravotná poisťovňa konala v súlade so zákonom tak, že vec predložila spolu s návrhom na vydanie platobného výmeru a s podanými námietkami žalovanému na rozhodnutie. Žalovaný v prvostupňovom konaní rozhodol platobným výmerom, v ktorom uviedol poučenie, podľa ktorého bolo možné podať nielen odvolanie ale aj bol možný prieskum v súdnom konaní. Takýto postup žalobca považoval za nesprávny, pretože súdny prieskum rozhodnutia nie je možné v prípade rozhodnutia, ktoré je napadnuteľné opravným prostriedkom. Takýmto poučením bol žalobca zmätený. Žalovaný na základe podaného odvolania proti platobnému výmeru toto odvolanie zamietol a platobný výmer č. PV 301/00046/2013 z 31. mája 2013 potvrdil. K námietkam materiálnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia spočívala v tom, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje zrozumiteľné a dostatočné odôvodnenie. Prvostupňové rozhodnutie nijako nevysvetľuje, z akého dôvodu žalobca dospel k nedoplatku vo výške 2 330,91 Eur. Vysvetľuje to až napadnuté rozhodnutie, s čím žalobca nemôže súhlasiť. Podľa žaloby je rozhodnutie nesprávne tiež v tom, že príjem žalobcu, ktorý predstavoval výplatu podielu na zisku spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý bol vytvorený do roku 2003, netvorí základ pre výpočet zdravotného poistenia. Preto povinnosť na úhradu 2 330,91 Eur nie je daná. Žalovaný sa neriadil § 13 zákona č. 580/2004 Z. z., ktorý určuje, ako sa vypočítava vymeriavací základ a § 19, ktorý určuje spôsob vykonávania ročného zúčtovania a určenie rozhodujúceho obdobia. V prechodných ustanoveniach účinných od 1. januára 2011 obsiahnutých v § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z. sa uvádza, že povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona. Dividenda vyplatená žalobcovi preto nie je predmetom platenia poistného. Nebola by ním ani v prípade, ak by išlo o dividendu za rok 2011. Prvou takouto dividendou by bola až tá za rok 2012, vyplatená v roku 2013. Žalovaný svoje rozhodnutie postavil na princípe neprípustnej retroaktivity. Neoprávnene zaťažil vyplatenie podielu na zisku vytvoreného pred účinnosťou zákona. To, že dividenda za rok 2003 vyplatená v roku 2011 nepodlieha povinnosti platenia poistného, podporuje aj komentár poradcu podnikateľa k zákonu č. 595/2003 Z. z. ohľadne § 8 a takisto odpoveď na otázku, ktorá sa zaoberá presne takým prípadom, ako prípad žalobcu v tomto konaní. Tiež to vyplýva z vyjadrenia na webovej stránke Všeobecnej zdravotnej poisťovne o tom, čo do vymeriavacieho základu od 1. 1. 2011 vstupuje. Žalobca ďalej namietal nesprávnosť výroku o trovách konania, ktorá spočívala v rozpore s tým, že rozhodnutie o trovách konania je v rozpore s § 31 ods. 2 správneho poriadku. Dôvod na náhradu trov konania v prospech správneho orgánu a to, že mali vzniknúť v dôsledku konania žalobcu, nevznikol. Naopak, správny orgán porušil zákon, a preto žalobca musel brániť svoje práva. Ďalej namietal, že trovy konania vo výške 5.-Eur nie sú nijako špecifikované, čo by v odôvodnení nemalo chýbať. V tomto prípade na strane správneho orgánu sa nemôže jednať o iné trovy ako tie, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 správneho poriadku. Iné trovy uvedené v § 31 ods. 2 správneho poriadku sa riadia princípom zavinenia. Princíp zavinenia nemožno stotožňovať s princípom právnej istoty a možnosti preskúmania rozhodnutia, či už riadnymi či mimoriadnymi opravnými prostriedkami. V tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné. Na pojednávaní zdôraznil, že zákonodarca novelou zákona č. 499/2010 Z. z. zaviedol zmenu, že príjmy predstavujúce podiel na zisku spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným budú v budúcom období príjmami, z ktorých sa platí povinné zdravotné poistenie. Účelom zákona nebolo postihnúť príjmy za predchádzajúce obdobia ale príjmy, ktoré budú nadobudnuté za obdobie po účinnosti zákona. Ak by mali byť postihnuté príjmy, ktoré boli dosiahnuté za predchádzajúce obdobie, bolo by to retroaktívne pôsobenie zákona, preto zákon príjmy za predchádzajúce obdobie v zmysle prechodných ustanovení takouto povinnosťou nepostihuje. Žalobca vo svojom vyjadrení k žalobe nesúhlasil so žalobnými dôvodmi a uviedol, že sa pridržiava dôvodov napadnutého rozhodnutia. K námietke formálnej nesprávnosti v rozhodovacom procese uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že podaním návrhu na vydanie rozhodnutia platobným výmerom, stratil výkaz nedoplatkov platnosť. Postup zdravotnej poisťovne pri vydávaní výkazu nedoplatkov nebol predmetom správneho konania. Vydanie výkazu nedoplatkov je osobitným konaním zdravotnej poisťovne, ktoré je ukončené podaním návrhu zdravotnej poisťovne na vydanie platobného výmeru žalovanému. S ďalšími žalobnými námietkami, ktoré sú totožné s odvolacími dôvodmi, sa žalovaný podrobne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že žalobca mal príjem podľa § 10b ods. 1, písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z., pretože mu bol v roku 2011 vyplatený príjem z podielu na zisku dosiahnutého v účtovnom období v roku 2003. Poukázal na to, že takéto rozhodnutie je zhodné aj so stanoviskom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky k predpisovaniu poistného na verejné zdravotné poistenie z dividend, vyplácaných zo zisku za účtovné obdobie roku 2003 a skôr zo dňa 16. 10. 2012, ktoré priložil k svoju vyjadreniu. Žalobcovi bol vypočítaný nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 ako príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1, písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. a nie podľa § 10b ods. 1, písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z.. Je tomu tak preto, že príjem vyplatený v roku 2011 sa týkal zisku dosiahnutého v roku 2003. Pre účely priznania dane z príjmov ide o iný príjem uvedený v § 8, ktorý podlieha dani z príjmu podľa zákona č. 595/2003 Z. z. a nie príjem podľa § 5 až 7 zákona 595/2003 Z. z. a tým podlieha aj odvodom na zdravotné poistenie. Pokiaľ by bol žalobcovi v roku 2011 vyplatený príjem, ktorý sa týkal zisku dosiahnutého v roku 2004, tento by nepodliehal dani z príjmu a ani odvodom na zdravotné poistenie. K námietke o nesprávnom poučení platobného výmeru uviedol, že táto je irelevantná, nakoľko v zmysle § 47 ods. 4 správneho poriadku je prikázané, aby rozhodnutie správneho orgánu obsahovalo v rámci poučenia aj údaj o možnosti podania odvolania. Ak rozhodnutie nie je vylúčené zo súdneho prieskumu súčasťou poučenia musí byť aj text o preskúmateľnosti rozhodnutia súdom. Uviedol, že rozhodnutie o trovách konania bolo odôvodnené v druhostupňovom rozhodnutí. Uzavrel, že tak napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú tak po právnej, skutkovej ako aj formálnej stránke správne a v súlade so zákonom, a preto navrhol, aby súd žalobcu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po preskúmaní veci na nariadenom pojednávaní 12. 9. 2014 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že Všeobecná zdravotná poisťovňa ako právnická osoba, ktorej zákon zveril kompetenciu rozhodovať o právach a povinnostiach právnických a fyzických osôb v oblasti zdravotného poistenia najmä oprávnenie vydať výkaz nedoplatkov v postavení správneho orgánu rozhodla výkazom nedoplatkov č. 123633717 o tom, že žalobca mal nedoplatok na zdravotnom poistení za rok 2011 vo výške 2 330,91 Eur. Žalobca proti tomuto výkazu podal námietky, preto bola vec postúpená žalovanému na rozhodnutie. Stalo sa tak až na základe rozsudku tunajšieho súdu 24S/119/2012-24 zo dňa 15. februára 2013. Žalovaný v prvostupňovom konaní ako orgán príslušný podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. a § 18 ods. 1, písm. a), bod 3 v spojení s § 77 a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach rozhodol vo veci neodvedenia nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania poistného voči žalobcovi tak, že je povinný zaplatiť nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 2 330,91 Eur podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania podľa § 31 ods. 2 správneho poriadku vo výške 5.-Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca riadne a včas neodviedol poistné tak, ako to ustanovuje § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z.. V odôvodnení uviedol, že v návrhu zdravotnej poisťovne bolo uvedené, že žalobcovi bola predpísaná povinnosť uhradiť poistné z príjmu podľa § 7 a 8 zákona č. 595/2003 Z. z., t. j. z kapitálového majetku a ostatných príjmov. Žalobca v roku 2011 mal príjem 31 318,45 Eur, z toho príjem podľa § 8 v sume 20 000.-Eur a príjem podľa § 5 zo zamestnania 11 318,45 Eur. Po prepočte príjmu a maximálneho vymeriavacieho základu príslušným koeficientom bol platiteľ povinný uhradiť zdravotnej poisťovni zdravotné poistenie z príjmu zo zamestnania v sume 387,44 Eur a zdravotné poistenie z kapitálového príjmu v sume 2 396,20 Eur. Za rok 2011 bol teda povinný uhradiť zdravotné poistenie v celkovej výške 2 783,64 Eur. Na preddavkoch odviedol 452,73 Eur, a preto mu bol rozdiel 2 330,91 Eur predpísaný výkazom nedoplatkov v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z.. Ďalej dôvodil tým, že zdravotná poisťovňa trvá na svojom stanovisku, ktoré odôvodnila tým, že podľa § 10b ods. 1, písm. e) sa dosahovanie príjmu z dividend považuje za zárobkovú činnosť podľa zákona č. 580/2004 Z. z.. Pričom podľa odkazu k danému ustanoveniu ide len o dividendy podľa § 3 ods. 2, písm. c) a § 5 ods. 7, písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Z uvedeného odkazu k danému ustanoveniu vyplýva, že ustanovenie § 10b ods. 1, písm. e) sa netýka všetkých dividend vyplácaných historicky, ale iba dividend spĺňajúcich tieto podmienky (t.j. dividend podľa § 3 ods. 2, písm. c) a podľa § 5 ods. 7, písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.). Podľa § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z. sa povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo od účinnosti tohto zákona - uvedené ustanovenie teda opravuje dividendy podľa § 3 ods. 2, písm. c) a podľa § 5 ods. 7, písm. i) zákona č. 565/2003 Z. z. o dani z príjmov. Z toho vyplýva, že v prípade, ak boli dividendy za obdobie roku 2003 zahrnuté v daňovom priznaní do § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu, tieto príjmy boli zahrnuté do vymeriavacieho základu v rámci ročného zúčtovania z dôvodu, že ide o zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1, písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. (t.j. ostatné príjmy). Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zdravotná poisťovňa nevyhovela námietkam, a preto postúpila vec na rozhodnutie žalovanému konkrétne jeho pobočke v Trenčíne a že k tomu pripojila výkaz nedoplatkov, podané námietky a svoje vyjadrenie. V odôvodnení ďalej uviedol, že priznáva zdravotnej poisťovni trovy konania a podľa § 31 ods. 2 správneho poriadku ako náhradu úhrady za vydanie rozhodnutia o pohľadávke na poistnom platobným výmerom. Uzavrel, že platobný výmer vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu zdravotnej poisťovne. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie a platobný výmer vydaný pobočkou v Trenčíne z dôvodu porušenia povinnosti odviesť nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. potvrdil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané, že platiteľ poistného bol povinný uhradiť poistné vypočítané na základe ročného zúčtovania poistného z dividend vyplácaných v roku 2011 zo zisku dosiahnutého v účtovnom období 2003 a toto poistné bolo zdravotnou poisťovňou stanovené v správnej výške a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Ďalej bolo preukázané, že zákonom č. 449/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2011 sa v § 36 ods. 12 zakotvilo, že povinnosť platiť poistné sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona. Toto ustanovenie upravuje dividendy zadefinované v ustanovení § 10b ods. 1, písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z. s poukazom na osobitný predpis, a to ustanovenie § 3 ods. 2, písm. c) a ustanovenie § 5 ods. 7, písm. i) zákona o dani z príjmov. Z tohto odkazu na osobitný predpis vyplýva, že ustanovenie § 10b ods. 1, písm. e), ako aj ustanovenie § 36 ods. 12 sa netýka všetkých dividend. Ustanovenie § 10b ods. 1, písm. e) v spojení s § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z. sa vzťahuje len na podiely na zisku, ktoré nie sú zdaňované a boli vyplácané zo zisku z dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po 1. 1. 2011. Žalobcovi bol v roku 2011 vyplatený príjem na zisku za rok 2003, ktorý nie je oslobodený od dane v zmysle citovaných ustanovení zákona o dani z príjmov, a preto je žalobca povinný priznať tento príjem k dani a zaradiť ho medzi ostatné príjmy (§ 8 zákona o dani z príjmov) nakoľko nejde o príjem podľa § 5 až 7 zákona o dani z príjmov. Povinne poistená osoba má podľa § 10b ods. 1, písm. c) a d) zákona č. 580/2004 Z. z. s poukazom na § 7 a 8 zákona o dani z príjmov povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Podľa § 3 ods. 2, písm. c) a § 5 ods. 7, písm. i) v spojení s § 52 ods. 24 zákona o dani z príjmov podiely na zisku nie sú zdaňované, pričom sa to vzťahuje na podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, t. j. po 1. 1. 2004. Žalobcov príjem bol za rok 2003. Pre účely určenia dane z príjmov ide o iný príjem uvedených v § 8 zákona o dani z príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov a nie je príjmom podľa § 5 až 7 zákona o dani z príjmov a tým pádom podlieha aj odvodom na zdravotnom poistení. Pokiaľ by žalobcovi bol v roku 2011 vyplatený príjem, ktorý sa týkal zisku dosiahnutého v roku 2004, tento by nepodliehal dani z príjmu a ani odvodom na zdravotné poistenie. K námietke nesprávneho poučenia v platobnom výmere, uviedol, že ak rozhodnutie správneho orgánu nie je vylúčené zo súdneho prieskumu, súčasťou poučenia musí byť aj text o preskúmateľnosti rozhodnutia súdom. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou § 31 ods. 2 správneho poriadku a § 31 ods. 1, písm. d) a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. v spojení s vyhláškou č. 765/2004 Z. z. o výške úhrady za úkony úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Povinnosť uhradiť trovy konania ako náhradu úhrady za vydanie rozhodnutia o pohľadávke na poistnom platobným výmerom zdôvodnil zavinením platiteľa poistného. Podľa § 10b ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, (1) Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 18) okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu, 19a) b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 20) okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta, 21) c) dosahovanie príjmu z kapitálového majetku podľa osobitného predpisu, 22) d) dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu, 23) e) podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva podľa osobitného predpisu 24) (ďalej len "dividendy"). 24) § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, Povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona. Podľa § 3 ods. 2, písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí. Podľa § 5 ods. 7, písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (7) Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako i) podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Podľa § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (24) Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie od 1. apríla 2004 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, je príjmom zo zdroja na území Slovenskej republiky zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou ( § 43); tento príjem nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25% priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25% priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, tento príjem odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nie je predmetom dane. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj argumentácie žalovaného, ktorú použil v tomto konaní, je zrejmé, že žalovaný dospel k záveru, že dividendy za rok 2003 a predchádzajúce roky, vyplatené po účinnosti zákona č. 499/2010 Z. z., t. j. po 1. 1. 2011, nie sú dividendami podľa § 10b ods. 1, písm. e), a preto sa na ne nevzťahuje § 36 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého najskôr v účtovnom období, ktoré začalo po 1. 1. 2011 nasledovnou úvahou: „Dividendy zadefinované v § 10 písm. e) sú len tie príjmy, ktoré predstavujú podiel na zisku za účtovné obdobie od účinnosti zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z., t. j. za účtovné obdobie po 1. 1. 2004. Podiely na zisku za predchádzajúce obdobie nemožno považovať za dividendy v zmysle § 10b ods. 1, písm. e) z toho dôvodu, že toto ustanovenie odkazuje na zákon o dani z príjmov a konkrétne na jeho § 3 ods. 2, písm. c) a § 5 ods. 7, písm. i), pričom podiely na zisku za účtovné obdobie predchádzajúce 1. 1. 2004 sú takými príjmami, na ktoré sa § 3 ods. 2, písm. c) zákona o dani z príjmov podľa prechodného ustanovenia a to § 52 ods. 24 uvedeného zákona nepoužije. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na zužujúcom výklade textu § 10b ods. 1, písm. e), ktorým činnosť zakladajúcu podiel na zisku v obchodnej spoločnosti za rok 2003 a predchádzajúce vylúčil z činností uvedených v § 10b ods. 1, písm. e) zakladajúcich nárok na príjmy, pre ktoré zákon prijal legislatívnu skratku dividendy. Preto na príjmy žalobcu neaplikoval § 36 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení. Odkaz na iné zákony uvedený v právnom predpise má informačný charakter. Pokiaľ má zákonodarca v úmysle recepciu iného zákona do prijímaného zákona, musí tak urobiť jednoznačným spôsobom a s odkazom naň v poznámke pod čiarou uviesť, ktorý iný zákon sa použije aj na právne vzťahy upravované v prijímanom zákone. Vyplýva to aj z legislatívnych pravidiel tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z. a ich prílohy č. 2. Samotným odkazom na iný predpis sa nepreberá znenie tohto iného predpisu a nestáva sa tým súčasťou tohto predpisu. Z citovaného znenia § 10b ods. 1, písm. e) vyplýva, že príjem spoločníka v obchodnej spoločnosti, ktorý sa podieľa na jej základom imaní je medzi príjmami, pre ktoré zákon použil legislatívnu skratku dividendy. Právne normy v právnom štáte zásadne nepôsobia spätne. Preto súčasne so zmenou a rozšírením druhu príjmov, ktoré podliehajú plateniu povinného poistenia na verejné zdravotné poistenie, prijaté novelou zákona č. 499/2010 Z. Z. bolo zároveň prijaté prechodné ustanovenie v § 36 ods. 12 tak, aby neboli postihnuté príjmy, ktoré boli výsledkom zárobkovej činnosti vykonanej pred účinnosťou zákona. Výkladom žalovaného bol tento úmysel zákonodarcu zmarený. Pokiaľ zákon pripúšťa rozdielny výklad, je vždy nevyhnutné, aby sa orgán verejnej moci priklonil k tomu výkladu, ktorý je súladný s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát. Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa článku 13 ods. 1 Ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Z citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že je vylúčené, aby bolo možné dospieť k tomu, že fyzická alebo právnická osoba má povinnosť na základe výkladu zákona. Pokiaľ zákon pripúšťa rôzny výklad o tom, či fyzická alebo právnická osoba má zákonom uloženú povinnosť, alebo či jej na základe zákona možno uložiť povinnosť, je potrebné zaujať taký výklad, ktorý je ústavne konformný, a teda v prospech tejto osoby. Inak povedané, ak nie je jednoznačné, že povinnosť zákonom daná je, potom ju nemožno uložiť. Nebolo by ale v súlade s princípom právneho štátu, keby bola ako zárobková činnosť podliehajúca plateniu povinného poistenia zahrnutá činnosť vykonaná pred účinnosťou zákona. Pokiaľ zákonodarca príjme text zákona, ktorý umožňuje rôznu interpretáciu, nemožno dospieť k záveru, že povinnosť zákon ukladá. Z citovaných článkov Ústavy SR vyplýva, že záver o tom, že pre žalobcu, resp. pre kohokoľvek je daná povinnosť platiť poistné z určitých príjmov, musí byť založený na jednoznačnom a zrozumiteľnom vymedzení takejto povinnosti zákonom. Pokiaľ žalobca namietal vadu konania spočívajúcu v nesprávnom poučení o možnosti preskúmať prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, tak na takúto vadu súd nemohol v tomto konaní prihliadnuť, nakoľko v zmysle § 250i ods. 3 O. s. p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie obsahovalo aj správne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, a preto vada spočívajúca v tom, že obsahovalo zároveň poučenie o tom, že prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému je ešte možné podať opravný prostriedok je preskúmateľné súdom, a teda nesprávne poučenie je takou vadou, ktorá nemohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého druhostupňového rozhodnutia. Námietka žalobcu o neexistencii dôvodov na rozhodnutie o trovách konania podľa § 31 ods. 2 správneho poriadku bola dôvodná. Účastník konania zodpovedá, resp. je povinný nahradiť len také trovy konania, ktoré zaviní svojím správaním. Treba prisvedčiť žalobcovi, že v predmetnom konaní nebolo preukázané, že by nejaké trovy vznikli v dôsledku správania žalobcu. Námietka o tom, že rozhodnutie v tejto časti trpí nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov neobstojí, nakoľko žalovaný v rozhodnutí odôvodnil, o aké trovy ide, že predstavujú poplatok za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, a preto ho podľa § 250j ods. 2, písm. a) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p., že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal ich náhradu. Žalobcove trovy podľa vyčíslenia doručeného súdu v zákonom stanovenej lehote predstavovali čiastku 511,34 Eur, pozostávali z trov právneho zastúpenia určených podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. za tri úkony právnej pomoci príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a účasť na súdnom pojednávaní po 134.-Eur, 3x režijný paušál po 8,04 Eur, DPH z odmeny a náhrady spolu 85,22 Eur a trovy celkom 511,34 Eur. Vzhľadom na to, že trovy boli vyúčtované v súlade s uvedenou vyhláškou, súd žalobcovi náhradu priznal vo vyčíslenej výške. Žalobca vo svojom podaní, v ktorom vyčíslil trovy uviedol, že účet právneho zástupcu je vedený v F. R. a.s. R. R. pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX. jednohlasne Poučenie: : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.