KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica5. 11. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/43/2014 z 5. 11. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 5. novembra 2014, sp. zn. 26Sd/43/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6014200259.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/43/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200259
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200259.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky H.
P., nar. X. J. XXXX, bytom P. L. XXX/X C., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v
Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo 4.novembra 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 4. novembra 2013 potvrdzuje. Navrhovateľke právo
na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku
z 21. októbra 2013, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 25 %
miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú,
v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože s posúdením jej zdravotných ťažkostí
a s vyjadrenou percentuálnou mierou jej zníženej pracovnej schopnosti nesúhlasila. Poukázala na to,
že jej zdravotný stav je natoľko vážny, že nie je schopná vykonávať sústavné zamestnanie, nemôže
sa predkláňať, nosiť alebo dvíhať ťažké bremená. Z dôvodu kolísavého krvného tlaku má nestabilnú
chôdzu, závrate a bolesti hlavy.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Uviedla, že sa jej
zdravotný stav stále zhoršuje, musela odísť aj zo zamestnania, pretože prácu nezvládala. Momentálne
pracuje len brigádnicky, toľko, koľko vládze. Vyjadrila presvedčenie, že aj vysoký krvný tlak, ktorým trpí,
má vplyv na jej pracovnú schopnosť, pretože v čase jeho zvýšenia nie je schopná ísť do práce, musí
oddychovať. Uviedla, že jej rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo nesprávne zaradené v rámci prílohy
č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, keď malo byť zaradené medzi choroby mozgu a nie ochorenia
obehovej sústavy. Konkretizovala prejavy svojho zhoršeného zdravotného stavu.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom
na odborné závery posudkových lekárov, ktoré boli zhodné v označení aj zaradení rozhodujúceho
zdravotného postihnutia navrhovateľky i vo vyjadrenej percentuálnej miere jej zníženej pracovnej
schopnosti.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom



administratívneho spisu, so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi
správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou
navrhovateľky a po doplnení dokazovania o lekársku správu posudkového lekára ústredia Sociálnej
poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici z 9.júla 2014 dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok
je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o
40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti, priznaný
pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles pracovnej schopnosti poistenca v zákonom predpokladanom rozsahu, prípadne je
tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav (§ 71 ods. 1,6,7,8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly VI., odd. A, pol. 6, písm. b) možno
pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po subarachnoideálnom krvácaní, pre aneuryzmy
mozgových ciev, so stredne ťažkými poruchami vyjadriť v rozpätí 25 - 50 %. Pre určenie konkrétneho
percenta je rozhodujúci výsledok funkčného neurologického, psychiatrického a psychologického nálezu
s prihliadnutím na lokalizáciu aneuryzmy, zdroj krvácania a vykonaný operačný zákrok.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 2. októbra 2013 žiadosťou z 21.októbra 2013. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval
zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene.
Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky vychádzal z prepúšťacej správy z hospitalizácie na
neurochirurgickom a neurologickom oddelení z októbra 2012 a z neurologického a neurochirurgického
vyšetrenia z júna a októbra 2013. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil
subarachnoideálne krvácanie s artéria cerebri média so zaradením pod kapitolu VII. odd. A, pol. 6, písm.
b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej
hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že 40-ročná navrhovateľka, ktorá bola
bez vážnejšieho predchorobia, bola hospitalizovaná na neurochirurgii pre bolesti hlavy s verifikovaným
subarachnoideálnym krvácaním. Bola vykonaná klipácia artéria cerebri média. Subjektívne u nej
pretrváva bolesť hlavy, objektívny neurologický klinický nález je bez známok lateralizácie, čomu
zodpovedá priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti, pretože pri tomto zdravotnom
postihnutí nemá podstatne obmedzené možnosti pracovného uplatnenia. Svoje posudkové stanovisko
nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a uvedené posúdenie zdravotného stavu sa stalo
podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity
posudzoval jej zdravotný stav v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia
Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. V posudku z 20.februára 2014 zohľadnil okrem
vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ
i doplnené neurologické, interné, psychiatrické a psychologické vyšetrenia z priebehu roka 2013
a 2014 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho
častiach. V posudku uviedol, že u navrhovateľky sa prejavili bolesti hlavy, závraty a zvracanie
ako korelát subarachnoideálneho krvácania, ktoré suponovali možnú cievnu anomáliu mozgových
ciev. Táto bola verefikovaná CT Ag vyšetrením s urgentným neurochirurgickým zákrokom, ktorý bol
nekomplikovaný, preto následne ani neboli zistené prípadné reziduálne neurologické prejavy. Uvedené
bolo opakovane potvrdené neurologickým aj neurochirugickým vyšetrením, bez nutnosti akejkoľvek
liečby. V decembri 2013 sa podrobila psychiatrickému a psychologickému vyšetreniu, ktorými boli
potvrdené mierne narušené kognitívne funkcie (sústredenosť, učenie sa novému, reakcie apod.) so
sekundárnou úzkostne depresívnou poruchou s minimálnou psychiatrickou liečbou. Pri normálnom



neurologickom náleze a ľahkých psychických zmenách je stanovené percentuálne vyjadrenie zníženej
pracovnej schopnosti navrhovateľky na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia adekvátne jej
zdravotnému postihnutiu. Jej pridružené zdravotné ťažkosti a to esenciálna hypertenzia II. stupňa ESH/
ESC nemá vplyv na výkon jej pracovnej činnosti.

Na dožiadanie krajského súdu v rámci preskúmavacieho konania posudkový lekár v posudku z 9.júla
2014 ozrejmil, že rozhodujúce zdravotné postihnutie nie je možné zaradiť pod ochorenie ciev v rámci
kapitoly IX., odd. B, pol. 2, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pretože v tejto položke
sa zohľadňujú aneuryzmy rôznej lokalizácie po mozgových krvácaniach, pri pretrvávaní hemiparéz, čo
u navrhovateľky nebolo dokumentované, rovnako ako nebola dokumentovaná ani funkčná neurologická
porucha. Z toho dôvodu by jej rozhodujúce zdravotné postihnutie mohlo byť zaradené nanajvýš pod
kapitolu IX., odd. B, pol. 2, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá predpokladá 10-20
% pokles jej pracovnej schopnosti. Z uvedeného dôvodu zotrval na pôvodnom označení rozhodujúceho
zdravotného postihnutia navrhovateľky, jeho zaradení pod aplikovanú položku prílohy č. 4 k zákonu o
sociálnom poistení i na percentuálnom zhodnotení jej zníženej pracovnej schopnosti.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými aktuálnymi
zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i
napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej pracovnej schopnosti,
pretože platná právna úprava pre vznik invalidity poistenca predpokladá pokles pracovnej schopnosti
poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky
Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni
sú podľa platnej právnej úpravy (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení) výlučnými kompetentnými
subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie.
Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky a ich zostávajúcich následkov
považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie stav po subarachnoideálnom krvácaní
z aneuryzmy mozgových ciev a zaradenie tohto rozhodujúceho zdravotného postihnutia z hľadiska
posudkových kritérií pod ochorenie nervového systému, postihnutie mozgu ozrejmil v doplňujúcom
posudku, tak, ako to bolo vyššie citované. S ohľadom na odbornými lekárskymi nálezmi zistené
následky po tomto poškodení zdravia - z neurologického hľadiska bez akejkoľvek patológie, a s ľahkými
psychickými zmenami v zmysle mierne narušenej schopnosti sústrediť sa, učiť sa novému, so zníženým
psychomotorickým tempom a pozornosťou a s mierne zhoršenými funkciami pamäte vyjadril pokles
pracovnej schopnosti navrhovateľky na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia v súlade s
posudkovými kritériami. Správne nevyužil možnosť navýšenia percentuálnej miery zníženej pracovnej
schopnosti navrhovateľky aj pre ďalšie zdravotné ťažkosti ktorým trpí, a to arteriálnu hypertenziu
hranične na úrovni II. stupňa ESH/ESC, pretože pri tomto zdravotnom postihnutí, bez akýchkoľvek
sekundárnych komplikácií zodpovedá pokles pracovnej schopnosti poistenca maximálne 25 %, tzn., že
neznižuje jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v zákonom predpokladanom rozsahu.

Na základe takto správne a úplne zistených skutkových okolností, týkajúcich sa zdravotných ťažkostí
navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu skutkovému záveru, že jej invalidita nevznikla, z čoho
správne vyvodila, že jej nevznikol ani nárok na invalidný dôchodok. Invalidný dôchodok ako dávka
dôchodkového poistenia je odvodená predovšetkým od vzniku invalidity poistenca. Krajský súd preto jej



rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku potvrdil ako zákonné
a vecne správne.

Náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní pred súdom nemala úspech,
rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.