Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/44/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200293 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200293.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov senátu JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnych veciach žalobcu: INVESTANO, s.r.o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 361 769, zast. advokátom JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, so sídlom Ul. Janka Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100301/1/567548/2013/5094, č. 1100301/1/567136/2013/5094, č. 1100301/1/567616/2013/5094, č. 1100301/1/567649/2013/5094, č. 1100301/1/567781/2013/5094, č. 1100301/1/567752/2013/5094, č. 1100301/1/564292/2013/5094, všetky zo dňa 11.12.2013, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/567548/2013/5094 zo dňa 11. decembra 2013, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu č. 9600303/5/4219212/2013/Pajg zo dňa 16. septembra 2013, rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/567136/2013/5094, zo dňa 11. decembra 2013, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu č. 9600303/5/4218880/2013/Pajg zo dňa 16. septembra 2013, rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/567616/2013/5094 zo dňa 11. decembra 2013, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu č. 9600303/5/4219480/2013/Pajg zo dňa 16. septembra 2013, rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/567649/2013/5094 zo dňa 11. decembra 2013, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu č. 9600303/5/4219944/2013/Pajg zo dňa 16. septembra 2013, rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/567781/2013/5094 zo dňa 11. decembra 2013, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu č. 9600303/5/4221226/2013/Pajg zo dňa 16. septembra 2013, rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/567752/2013/5094 zo dňa 11. decembra 2013, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu č. 9600303/5/4220947/2013/Pajg zo dňa 16. septembra 2013 a rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/564292/2013/5094 zo dňa 11. decembra 2013, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu č. 9600303/5/4217909/2013/Pajg zo dňa 16. septembra 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a veci vracia na ďalšie konanie. II./ Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konaniana účet právneho zástupcu JUDr. Lindy Kovandovej v sume 1 720,- Eur. v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/567548/2013/5094 zo dňa 11.12.2013 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600303/5/4219212/2013/Pajg zo dňa 16.09.2013, ktorým bol podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní priznaný žalobcovi úrok vo výške 288,20 Eur za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty vo výške 10 020,11 Eur za zdaňovacie obdobie december 2011. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/44/2014. Druhým rozhodnutím č. 1100301/1/567136/2013/5094 zo dňa 11.12.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600303/5/4218880/2013/Pajg zo dňa 16.09.2013, ktorým bol podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní priznaný žalobcovi úrok vo výške 3,60 Eur za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty vo výške 127,37 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2011. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/45/2014. Tretím rozhodnutím č. 1100301/1/567616/2013/5094 zo dňa 11.12.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600303/5/4219480/2013/Pajg zo dňa 16.09.2013, ktorým bol podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. priznaný žalobcovi úrok vo výške 13,00 Eur za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty vo výške 452,85 Eur za zdaňovacie obdobie marec 2012. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/46/2013. Štvrtým rozhodnutím č. 1100301/1/567649/2013/5094 zo dňa 11.12.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600303/5/4219944/2013/Pajg zo dňa 16.09.2013, ktorým bol podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. priznaný žalobcovi úrok vo výške 9,50 Eur za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty vo výške 330,84 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na Krajskom súde pod sp. zn. 23S/47/2014. Piatym rozhodnutím č. 1100301/1/567781/2013/5094 zo dňa 11.12.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600303/5/4221226/2013/Pajg zo dňa 16.09.2013, ktorým bol podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní priznaný žalobcovi úrok vo výške 4,20 Eur za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty vo výške 146,71 Eur za zdaňovacie obdobie jún 2012. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/48/2014. Šiestym rozhodnutím č. 1100301/1/567752/2013/5094 zo dňa 11.12.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600303/5/4220947/2013/Pajg zo dňa 16.09.2013, ktorým bol podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní priznaný žalobcovi úrok vo výške 14,90 Eur za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty vo výške 518,82 Eur za zdaňovacie obdobie máj 2012. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/49/2014. Siedmym rozhodnutím č. 1100301/1/564292/2013/5094 zo dňa 11.12.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600303/5/4217909/2013/Pajg zo dňa 16.09.2013, ktorým bol podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní priznaný žalobcovi úrok vo výške 49 240,70 Eur za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 v výške 1 762 045,37 Eur. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/50/2014. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí poukázal na zistený skutkový stav správcu dane - Daňového úradu Banská Bystrica a na jednotlivé rozhodnutia správcu dane (uvedené vyššie), podľa ktorých žalobcovi vznikol na základe predložených daňových priznaní nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia december 2011 (spis 23S/44/2014), júl 2011 (spis 23S/45/2014), marec 2012 (spis 23S/46/2014), apríl 2012 (spis 23S/47/2014), jún 2012 (spis 23S/48/2014), máj 2012 (spis 23S/49/2014), február 2010 (spis 23S/50/2014). Tento nadmerný odpočet (vyčíslenie je uvedené vo výrokovej časti, ako aj v odôvodnení rozhodnutí) bol vrátený oneskorene, na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/89/2011 zo dňa 15.02.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom najvyššieho súdu SR 2Sžf/36/2012 zo dňa 18.04.2013. Podľa rozhodnutia žalovaného suma nadmerného odpočtu bola vo všetkých prípadoch okrem obdobia február 2010 odpísaná z účtu správcu dane dňa 06.09.2013, za obdobie február 2010 bola odpísaná z účtu správcu dane dňa 03.09.2013. Správca dane uznal skutočnosť, že vo všetkých uvedených zdaňovacích obdobiach bol nadmerný odpočet vrátený oneskorene a preto priznal žalobcovi úrok z omeškania na základe ustanovenia § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 (výška úroku je uvedená vyššie - pri výroku jednotlivých rozhodnutí). Správca dane vo všetkých prípadoch stanovil začiatok omeškania na deň vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 23S/89/2011, ktorý sa stal právoplatným dňa 20.05.2013 a vykonateľným dňa 24.05.2013. Vo všetkých prípadoch okrem nadmerného odpočtu za obdobie február 2010 bol stanovený počet dní omeškania 105. U nadmerného odpočtu za február 2010 bol počet dní omeškania 102 (všetko počítajúc do dňa odpísania sumy nadmerného odpočtu z účtu správcu dane). Správca dane pri výpočte použil úrokovú sadzbu vo výške 10% s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. Žalovaný v odôvodnení všetkých rozhodnutí reagoval v podstate rovnako na všetky odvolacie námietky žalobcu (okrem vyčíslenia súm, dní a dátumov pri jednotlivých rozhodnutiach). K námietke žalobcu, že vo veci má ísť o neoprávnené zadržiavanie peňažných prostriedkov a nie o oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu žalovaný uviedol, že skutočnosť, či ide o oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu alebo neoprávnené zadržiavanie finančných prostriedkov nie je rozhodujúca, pretože daňový úrad mal povinnosť tieto prostriedky vrátiť. K námietke žalobcu, že predmetné konania sa mali dokončiť podľa zákona č. 511/1992 Zb. a to podľa ustanovenia § 35b ods. 6 a 7 citovaného zákona žalovaný uviedol, že prvý úkon vo veci priznania úroku vykonal správca dane vydaním rozhodnutia o priznaní úroku za oneskorené vrátenie predmetného nadmerného odpočtu a to v roku 2013, za účinnosti zákona č. 563/2009 Z.z. a podľa tohto aj postupoval (§ 79 ods. 3 citovaného zákona). Taktiež k námietke žalobcu vo veci výšky úrokovej sadzby, keď podľa žalobcu mala byť použitá pri výpočte úroková sadzba 15% v zmysle § 35b ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., žalovaný uviedol, že konanie prebiehalo podľa ustanovení zákona č. 563/2009 Z.z., konkrétne v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3. Keďže trojnásobok úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10%, pre výpočet úroku správca dane použil vo všetkých prípadoch ročnú úrokovú sadzbu 10%. K vytýkanému nesprávnemu určeniu počtu dní omeškania žalovaný uviedol, že správca dane vyplatil predmetné nadmerné odpočty vo všetkých prípadoch na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 23S/89/ˇ2011 zo dňa 15.02.2012, ktorý v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 2Sžf/36/2012 zo dňa 18.04.2013 sa stal právoplatným dňa 20.05.2013 a vykonateľným dňa 24.05.2013. Predmetom sporu v uvedených rozsudkoch boli rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, ktorými potvrdilo rozhodnutia prvostupňového daňového orgánu, ktorými nevyhovel žiadostiam daňového subjektu INVESTANO, s.r.o. o vrátenie daňového preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2010, marec 2010, apríl 2010 v súvislosti s posúdením oprávnenia osoby, ktorá predmetné daňové priznania za daňový subjekt podala. Podľa žalovaného išlo v merite veci o rovnakú vec, ako aj v prípade podaných daňových priznaní za zdaňovacie obdobia vo všetkých predmetných prípadoch (december 2011, júl 2011, marec 2012, apríl 2012, jún 2012, máj 2012, február 2010). Preto obsah týchto rozsudkov mal podľa žalovaného dopad aj na postup správcu dane vo veci nadmerných odpočtov za všetky predmetné vyššie uvedené zdaňovacie obdobia. Na základe uvedených rozsudkov vznikla podľa žalovaného skutočnosť, že nárok predpokladaný daňovým subjektom existuje, tento nie je daňovým preplatkom, ale s posudzovaných skutočností je nárokom na nadmerný odpočet. Z tohto hľadiska bol účinok predmetných rozsudkov rozhodujúci, preto počet dní omeškania bol vypočítaný za obdobie od 25.05.2013 (vykonateľnosť rozsudku) do zaplatenia jednotlivých nadmerných odpočtov za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiam žalovaného samostatné žaloby, ktorými sa domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a žiadal veci vrátiť na ďalšie konanie. Vo všetkých žalobách žalobca vytýkal žalovanému, ako aj prvostupňovému správnemu orgánu, že nemali dôvody čakať na rozhodnutia súdov (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/89/2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžf/36/2012) a na ich vykonateľnosť a právoplatnosť, ale nadmerné odpočty mal správca dane vrátiť v zákonnej lehote podľa § 79 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, t.j. do 30 dní od podania daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet k DPH vznikol. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NSSR č.k. 3Sžf/97/2008 zo dňa 14.05.2009, v zmysle ktorého podľa názoru súdu v prípade nadmerného odpočtu DPH právny titul existuje, ide o nárok ex lege, t.j. vyplývajúci z § 79 ods. 4 zákona o DPH a tento teda nie je podmienený existenciou rozhodnutia správcu dane (a analogicky ani súdu), lebo vyplýva priamo zo zákona o DPH. Podľa žalobcu žalovaný (správca dane) neoprávnene zadržiaval finančné prostriedky žalobcu vo forme nevráteného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2011 vo výške 10 020,11 Eur odo dňa 29.03.2012 (nasledujúci deň po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH na vrátenie nadmerného odpočtu) do 05.09.2013 (do odpísania sumy nadmerného odpočtu z účtu správcu dane - 06.09.2013), čo predstavuje celkom 526 dní omeškania. Za zdaňovacie obdobie júl 2011 správca dane podľa žalobcu neoprávnene zadržiaval finančné prostriedky vo forme nevráteného nadmerného odpočtu DPH vo výške 127,37 Eur od 27.10.2011 do 05.09.2013, čo predstavuje celkom 680 dní omeškania. Za zdaňovacie obdobie marec 2012 správca dane neoprávnene zadržiaval finančné prostriedky vo forme nevráteného nadmerného odpočtu DPH vo výške 452,82 Eur od 24.06.2012 do 05.09.2013, čo predstavuje celkom 439 dní omeškania. Za zdaňovacie obdobie apríl 2012 správca dane neoprávnene zadržiaval finančné prostriedky žalobcu vo výške 330,84 Eur odo dňa 22.07.2012 do 05.09.2013, čo predstavuje celkom 411 dní omeškania. Za zdaňovacie obdobie jún 2012 správca dane podľa žalobcu neoprávnene zadržiaval finančné prostriedky žalobcu vo výške 146,71 Eur od 20.09.2012 do 05.09.2013, čo predstavuje celkom 351 dní omeškania. Za zdaňovacie obdobie máj 2012 správca dane neoprávnene zadržiaval finančné prostriedky žalobcu vo výške 518,82 Eur odo dňa 24.08.2012 do 05.09.2013, čo predstavuje celkom 378 dní omeškania. Za zdaňovacie obdobie február 2010 správca dane neoprávnene zadržiaval finančné prostriedky žalobcu vo výške 1 762 045,37 Eur odo dňa 27.05.2010 do 02.09.2013 (v tomto prípade bola suma nadmerného odpočtu DPH odpísaná z účtu správcu dane dňa 03.09.2013), čo predstavuje celkom 1 195 dní omeškania. S ohľadom na nesprávnosť určenia počtu dní omeškania zo strany správcu dane (v prípade odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2010 - 102 dní a vo všetkých ostatných prípadoch počet dní omeškania podľa správcu dane 105) žalobca namietal aj výpočet výšky celkovej sumy úroku za jednotlivé obdobia s tým, že výpočtový vzorec mal mať podobu: (nadmerný odpočet DPH x 10%/365)x počet dní omeškania v jednotlivých prípadoch. Podľa žalobcu rozhodnutia správcu dane mali byť pomenované ako rozhodnutia o priznaní úroku z omeškania s poukazom na ustanovenie § 165 ods. 7 daňového poriadku, v spojitosti s § 35b ods. 7 zákona o správe daní a nie ako rozhodnutie o priznaní úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku, nakoľko nejde podľa jeho názoru o vrátenie preplatku, ani o oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu, ale o neoprávnené (t.j. nezákonné zadržiavanie finančných prostriedkov bez právneho titulu. Podľa žalobcu žalovaný (správca dane mal priznať žalobcovi úrok z omeškania (predtým nazývaný ako sankčný úrok) za neoprávnene zadržiavané finančné prostriedky v zdaňovacom období december 2011 vo výške 1 443, 90 Eur, v zdaňovacom období júl 2011 vo výške 23,70 Eur, v zdaňovacom období marec 2012 vo výške 54,40 Eur, v zdaňovacom období apríl 2012 vo výške 37,20 Eur, v zdaňovacom období jún 2012 vo výške 14,10 Eur, v zdaňovacom období máj 2012 vo výške 53,70 Eur, a v zdaňovacom období február 2010 vo výške 576 887,80 Eur. Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám trval na zákonnosti napadnutých rozhodnutí ako aj na dôvodoch v nich uvedených a žaloby žalobcu navrhoval zamietnuť. Uviedol, že daňové konania vo veci priznania úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu začali podľa § 58 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. Prvý úkon vo veci priznania úroku vykonal správca dane vydaním rozhodnutí o priznaní úroku za oneskorené vrátenie predmetného nadmerného odpočtu po oneskorenom vrátení nadmerného odpočtu, a to v roku 2013, teda za účinnosti zákona č. 563/2009 Z.z. Preto správca dane predmetný úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu vypočítal a priznal podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. V zmysle citovaného ustanovenia bola použitá aj ročná úroková sadzba 10% a nie 15% v zmysle § 35b ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. K žalobcom vytýkanému nesprávnemu stanoveniu počtu dní omeškania žalovaný opätovne uviedol, že správca dane vyplatil predmetné nadmerné odpočty na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 23S/89/2011, ktorý sa v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR 2Sžf/36/2012 stal právoplatným dňa 20.05.2013 a vykonateľným dňa 24.05.2013. Ďalej uviedol, že predmetom sporu v uvedených rozsudkoch boli rozhodnutia finančného riaditeľstva SR, ktorými potvrdilo rozhodnutia prvostupňového daňového orgánu, ktorými tento nevyhovel žiadostiam žalobcu o vrátenie daňového preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2010, marec 2010, apríl 2010 v súvislosti s posúdením oprávnenia osoby, ktorá predmetné daňové priznania za daňový subjekt podala. V merite pritom išlo o rovnakú vec, ako aj v prípade podaných daňových priznaní za zdaňovacie obdobie december 2011, júl 2011, marec 2012, apríl 2012, jún 2012, máj 2012, február 2010 (daňové priznania vo veci rozhodnutí, ktoré sú predmetom preskúmania v danom prípade) a preto obsah týchto rozsudkov mal dopad aj na postup správcu dane vo veci nadmerných odpočtov za zdaňovacie obdobie december 2011, júl 2011, marec 2012, apríl 2012, jún 2012, máj 2012, február 2010. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe uvedených rozsudkov vznikla tá skutočnosť, že nárok predpokladaný daňovým subjektom existuje, tento nie je daňovým preplatkom, ale z posudzovaných skutočností je nárokom na nadmerný odpočet. Preto z tohto hľadiska bol účinok predmetných rozsudkov rozhodujúci. Krajský súd podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil v rámci pojednávania dňa 14.05.2014 na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 23S/44/2014 až 23S/50/2014 z dôvodu, že ide o veci, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov a skutkove spolu súvisia s tým, že konanie sa ďalej bude viesť pod sp. zn. 23S/44/2014. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 247 ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní vecí v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V danom prípade (ako to vyplýva z výrokových častí rozhodnutí, ako aj z ich odôvodnení) žalovaný (správca dane) vydal rozhodnutia podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok), ktorými priznal žalobcovi úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2011, júl 2011, marec 2012, apríl 2012, jún 2012, máj 2012, február 2010 a zároveň bol aj priznaný úrok vyčíslený za každé obdobie (tak ako je to uvedené aj v odôvodnení tohto rozhodnutia). Predmetné konania začal správca dane z vlastného podnetu a všetky rozhodnutia boli vydané za účinnosti zákona č. 563/2009 (prvostupňové rozhodnutia boli vydané dňa 16.09.2013 a druhostupňové rozhodnutia dňa 11.12.2013). Podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z., ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7. Podľa § 79 ods. 7 citovaného zákona, na nadmerný odpočet a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6. Podľa § 58 ods. 3 citovaného zákona, ak daňové konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon. Podľa § 165 ods. 2 citovaného zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Podľa § 165b (prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012) citovaného zákona, (1) Daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (2) § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú. (3) Podľa § 14 sa postupuje od 1. januára 2014 a podľa § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 sa postupuje od 1. januára 2015. Súd sa stotožňuje s postupom správcu dane a žalovaného, ktorý zvolil vo všetkých prípadoch postup upravený v § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. Ako to vyplýva z obsahu rozhodnutí išlo vo všetkých prípadoch o priznanie úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia v rozpätí od februára 2010 do júna 2012. Uvedené ustanovenie daňového poriadku má síce označenie ako daňové preplatky a úrok, avšak v ods. 7 citovaného ustanovenia je daná možnosť primeraného použitia aj tohto ustanovenia v prípadoch dotýkajúceho sa nadmerných odpočtov. Taktiež vzhľadom na to, že správca dane rozhodoval už za účinnosti zákona č. 563/2013, ako aj s poukazom na prechodné ustanovenie § 165b nebolo možné v danom prípade postupovať podľa zákona č. 511/1992 Zb. (§ 35b) ako to žiadal žalobca. Správca dane, ako aj žalovaný vo všetkých prípadoch preto správne použil aj úrokovú sadzbu vo výške 10% a nie úrokovú sadzbu 15% v zmysle § 35b ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Súd sa však nestotožnil s názorom žalovaného v súvislosti s vypočítaním počtu dní omeškania vo veci vrátenia nadmerných odpočtov za predmetné obdobia (105, resp. 102 dní), keď žalovaný (správca dane) počítal začiatok omeškania od vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/89/2011, t.j. od 25.05.2013. Citovaným rozsudkom, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu č.k. 2Sžf/36/2012 zo dňa 18.04.2013 krajský súd zrušil 3 rozhodnutia žalovaného (Finančného riaditeľstva SR Bratislava) zo dňa 21.07.2011, ktorými žalovaný potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica II. zo dňa 21.03.2011 o nevyhovení žiadosti žalobcu vo veci vrátenia daňového preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010, zdaňovacie obdobie apríl 2010 a zdaňovacie obdobie marec 2010. Uvedené rozsudky sa nachádzajú v správnom spise. V citovanom rozsudkom sa krajský súd nestotožnil s názorom žalovaného, že zastupovanie žalobcu D.. D. A. na základe splnomocnenia nemá oporu v zákone. Podľa odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu D.. A. mal jednoznačné a nespochybniteľné splnomocnenie na spísanie a podpísanie daňových priznaní. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní 23S/89/2011 išlo o vyriešenie otázky platnosti plnomocenstva D.. A. na spísanie a podpísanie daňových priznaní za zdaňovacie obdobie február 2010, apríl 2010 a marec 2010. Ďalšie otázky neboli v citovanom rozhodnutí riešené. V konaniach, ktoré sú predmetom napadnutých rozhodnutí žalovaného zo dňa 11.12.2013 ide okrem zdaňovacieho obdobia február 2010 o iné zdaňovacie obdobia než boli riešené vo vyššie uvedenom rozhodnutí krajského súdu č.k. 23S/89/2011, pričom v týchto konaniach sa vôbec neriešil vecný problém odpočtov dane z pridanej hodnoty, ale bola riešená iba otázka procesná, t.j. či splnomocnený zástupca mohol podávať v daných veciach daňové priznania a konať pred daňovými orgánmi. V konaní o preskúmanie predmetných rozhodnutí vo veci priznania úrokov podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku žalovaný ani správca dane iba odkazovali na citované rozsudky súdov s tým, že vo veci vrátenia nárokov na nadmerný odpočet je rozhodujúci účinok predmetných rozsudkov. Citované rozsudky však nadmerné odpočty ani neriešili, riešili iba platnosť plnomocenstva. Nebolo preto možné počítať začiatok omeškania od vykonateľnosti rozsudku krajského súdu, ale podľa lehôt v zmysle § 79 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v platnom znení v čase rozhodovania. V tejto súvislosti žalobca správne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/97/2008 zo dňa 14.05.2009, v zmysle ktorého v prípade nadmerného odpočtu DPH právny titul existuje, ide o nárok vyplývajúci z ustanovenia § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. Žalovaný ani správca dane nezdôvodnili dostatočne prečo nevychádzali v daných prípadoch zo zákona o DPH. Preto je potrebné v ďalšom konaní, aby rozhodnutia boli riadne zdôvodnené, najmä v tom smere, prečo nebolo vychádzané z ustanovenia zákona o DPH o vrátení nadmerných odpočtov a následne aby zdôvodnili aj to prečo a akým postupom dospeli k úvahe o výpočte konkrétnej výšky úrokov za oneskorené vrátenie nadmerných odpočtov na dani z pridanej hodnoty v každom jednotlivom prípade. Z uvedených dôvodov súd žalobami napadnuté rozhodnutia zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. (nesprávne právne posúdenie a nedostatok dôvodov) a vec vrátil na ďalšie konanie. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ktoré pozostávajú z náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 490,- Eur (7x70,- Eur) a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.230,- Eur. Právnemu zástupcovi žalobcu bola priznaná odmena za 3 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie veci, spísanie žaloby, účasť na pojednávaní) s tým, že hodnota jedného úkonu predstavuje sumu 401,96 Eur (podľa § 13a ods. 1 písm. d) a § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - spojenie 7 vecí), pričom úkon v prvej veci má hodnotu 134,- Eur a každý úkon v ostatných šiestich veciach má hodnotu 44,06 Eur (1/3), spolu teda hodnota jedného úkonu po zvýšení predstavuje 401,96 Eur. Vo veciach boli vykonané 3 úkony (príprava a prevzatie, spísanie žaloby, účasť na pojednávaní). Spolu za 3 úkony predstavuje odmena sumu 1.205,88 Eur + 3x réžijný paušál (3x 8,04 Eur) - 24,12 Eur = 1.230,- Eur. Spolu s náhradou za zaplatený súdny poplatok súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške 1.720,- Eur. Vzhľadom k tomu, že súd spojil do jedného konania 7 vecí. Vychádzal pri výpočte odmeny právneho zástupcu z ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v zmysle ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Ďalej vychádzal aj z ustanovenia § 11 ods. 4, 13a ods. 1 a § 16 ods. 3, § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Vzhľadom na uvedené spojenie vecí a citované ustanovenie súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za úkony pred spojení v plnej výške, tak ako to požadoval vo svojom podaním zo dňa 16.05.2014. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.