Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/15/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200320 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200320.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Banská Štiavnica, katastrálny odbor, Križovatka 4, 969 01 Banská Štiavnica za účasti: W. H., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. O. XXXX/X, O. B. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-921/2013 zo dňa 28.01.2014 takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporcu č. V - 921/2013 zo dňa 28.01.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-921/2013 zo dňa 28.01.2014. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ doručil na správny orgán návrh na vklad záložného práva titulom Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX- RAČ uzavretej dňa 05.11.2013 medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom W. H., O. Štiavnica v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované v k.ú. O. B. zapísané na LV č. XXXX (stavba - rodinný dom súp. č. XXXX vrátane pozemku CKN parc. č. 1220, zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2 všetko v BSM v podiele 1/1). Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu a príloh zistil, že nie sú splnené podmienky na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností z nasledovných dôvodov: - dohoda o splnomocnení musí byť dostatočne jasne a zrozumiteľne formulovaná tak, aby bolo uvedené, na aké úkony a v akom rozsahu a za akým účelom je splnomocnenec oprávnený za zastúpeného konať. Predložená dohoda o splnomocnení obsahuje však splnomocnenie na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzavretia záložného práva sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom LV ako formy zabezpečenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, - zo zmluvy o zriadení záložného práva je zrejmé, že bola podpísaná zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava na základe dohody o splnomocnení, - časti zmluvy o zriadení záložného práva sú vyhotovené zoskenovaním výpisov z LV vyhotovených z verejne prístupnej webovej stránky www.katasterportal.sk, - dňa 07.11.2013 sa na katastrálny odbor dostavila p. W. H. a vyjadrila sa k podanému návrhu na vklad záložného práva č. V 769/2013 (návrh na vklad záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva, v ktorej je ako záložca jej manžel Q. H.). Obsah jej vyjadrenia je súčasťou úradného záznamu zo 07.11.2013, v ktorom objasnila postup pracovníčky spoločnosti Pohotovosť spočívajúci v tom, že jej manžel od pracovníčky Pohotovosti dostal úplne čisté tlačivo za účelom úradného osvedčenia a podpisu, pričom pracovníčka Pohotovosti neinformovala, že na nehnuteľnosti bude zriadené záložné právo. Úver mal byť splácaný formou mesačných splátok, avšak rodina sa dostala do vážnych problémov. Vo vyjadrení W. H. ďalej uviedla, že uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva s ňou nikto neprerokoval. Majetok je v BSM manželov a zriadenie záložného práva na takýto majetok nie je bežnou vecou pri hospodárení manželov, ktorú by jeden z manželov mohol urobiť bez vedomia druhého manžela. Preto považuje dohodu o splnomocnení v prospech ProHelp a zmluvu o zriadení záložného práva za uzavreté v rozpore so zákonom, a teda neplatné. Vzhľadom na toto vyjadrenie W. H. sa podľa odporcu dá oprávnene predpokladať, že okolnosti podpísania dohody o splnomocnení - zmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ, ktorá bola podpísaná 05.11.2013, teda zmluvy, kde je záložcom W. H., sú rovnaké. Z jej vyjadrenia vyplýva, že pracovníčka spoločnosti Pohotovosť nikdy neinformovala, že na nehnuteľnosti v BSM bude zriadené záložné právo, - postup združenia ProHelp pri uzatvorení záložnej zmluvy je v rozpore s cieľmi združenia, ktoré sú formulované v čl. II stanov združenia, keďže neochraňuje záujmy účastníka, ale záujmy spoločnosti Pohotovosť s.r.o., - dohoda o splnomocnení je vyhotovená formou predtlače (formulár), do ktorej sú ručne dopísané údaje o nehnuteľnostiach, pričom nie je zrejmé, kedy a kto tieto údaje do predtlače dopisoval (viditeľne ide o dva rôzne typy písma). Dlžníkovi ako splnomocniteľovi teda nebol známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Rukou písané záhlavie dohody o splnomocnení zrejme písala iná osoba, ako údaje o nehnuteľnostiach, keďže ide viditeľne o rôzne typy písma, - zmluva o úvere bola W. H. podpísaná 07.12.2012, dohoda o splnomocnení v prospech ProHelp bola dlžníčkou podpísaná rovnako 07.12.2012, - predseda združenia ProHelp p. V. Q. dohodu o splnomocnení podpisoval 07.12.2012 v Bratislave. Keďže v tento deň boli súčasne vyplatené finančné prostriedky - potvrdenie o prevzatí je súčasťou zmluvy o úvere, dá sa podľa odporcu oprávnene predpokladať, že podpísanie splnomocnenia v prospech ProHelp bolo podmienkou na poskytnutie úveru, čo však treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, - z nijakej listiny nie je zrejmé, že sa W. H. dozvedela o prijatí splnomocnenia združením občianskoprávnej pomoci ProHelp, teda nie je preukázané, že splnomocnenie bolo vôbec platne udelené, - nehnuteľnosti evidované v k.ú. O. B. na LV č. XXX, LV č. XXX-XXXX sú v BSM Q. H. a W. H., rod. K.. Zmluva o zriadení záložného práva však bola uzavretá splnomocnencom (na základe dohody o splnomocnení) len za W. H.. Zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti však podľa odporcu nemožno považovať za bežnú vec, ktorú môže jeden z manželov vybavovať a podpisovať bez výslovného písomného splnomocnenia druhého manžela. Z vyššie uvedených dôkazov odporca vyvodil, že splnomocnený zástupca ProHelp nebol pri tom, keď W. H. podpisovala také závažné listiny, ako je dohoda o splnomocnení a zmluva o úvere, nikto z ProHelp jej nič nevysvetlil, ani v ničom neposkytol pomoc. Za ďalšiu prekážku povolenia vkladu záložného práva odporca považoval skutočnosť, že záložnú zmluvu za záložcu podpísala osoba, ktorú presadil záložný veriteľ Pohotovosť s.r.o. Bratislava. Dohoda o splnomocnení je vyhotovená formou predtlače, určenie splnomocnenca má podobu zmluvnej podmienky, takže záložca ako splnomocniteľ nemal možnosť ovplyvniť výber osoby, ktorá ho má v tak závažnej veci ako je podpísanie záložnej zmluvy zastupovať. Pri takomto koncipovaní splnomocnenia, keď bol vopred vypísaný jediný variant zástupcu zakomponovaný priamo do už vopred pripravenej dohody o splnomocnení, nemožno pri zvolení si splnomocneného zástupcu hovoriť o slobodnej vôli splnomocniteľa a splnomocniteľovi - dlžníkovi tak bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola splnomocniteľkou podpísaná v rovnaký deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené podpísaním splnomocnenia v prospech ProHelp. Rovnaký dátum súčasne nasvedčuje tomu, že poskytnutie úveru bolo podmienené podpísaním dohody o splnomocnení, čo je neprijateľná zmluvná podmienka. Konanie ProHelp a Pohotovosti je teda podľa odporcu konaním v zhode a na úkor W. H., čo spochybňuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Rovnako z dojednaných vopred vpísaných podmienok dohody o splnomocnení (bod III. 5. veta) vyplýva, že účelom konania na základe splnomocnenia je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, čo spochybňuje konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Dohoda o splnomocnení v takomto prípade je podľa odporcu absolútne neplatnou pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ, pretože
záujmy ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci sú v zrejmom rozpore so záujmami zastúpeného. Nakoľko splnomocnenie nebolo udelené platne, nemohli nadobudnúť právne účinky ani neskoršie úkony uskutočnené splnomocnencom na základe takéhoto splnomocnenia. Odporca vyvodil záver, že neplatná je preto i Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ z 05.11.2013. Odporca v odôvodnení ďalej konštatoval, že záložkyňa ako spotrebiteľ nemôže byť zaviazaná zo zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú osobne neuzavrela a z ktorej jej hrozí nenapraviteľná ujma spočívajúca v možnej strane nehnuteľného majetku, o možnosti ktorej nebola riadne oboznámená ani v zmluve o úvere, ani v dohode o splnomocnení. Na základe úkonov záložného veriteľa a splnomocnenca, ktorí konali v zhode, sa mohlo stať, že o tom, že na nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa, sa záložca (dlžník) dozvie až doručením rozhodnutia správneho orgánu o povolení vkladu záložného práva. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že postup Pohotovosti s.r.o. pri uzatváraní dohôd o splnomocnení, v ktorých ako splnomocnenec vystupuje osoba, ktorú presadil záložný veriteľ a záložných zmlúv, ktoré za spotrebiteľov podpísala táto osoba, ktorá bola predformulovaná v dohode o splnomocnení, uvedená na návrh Pohotovosti s.r.o. Bratislava, už bol predmetom preskúmavania súdom, keď v obdobnej veci Najvyšší súd SR vydal rozsudok sp. zn. 10Sžr/136/2012. Pohotovosť s.r.o. má teda vedomosť o tom, že súdy považujú dohody o splnomocnení a zmluvu o zriadení záložného práva za neprijateľné a absolútne neplatné. Pohotovosť s.r.o. napriek tomu pokračuje vo svojom konaní, ktoré ohrozuje práva a poškodzuje oprávnené záujmy spotrebiteľov a ktoré je spôsobilé privodiť spotrebiteľom nenapraviteľné ujmy v ich majetkovej sfére znamenajúce trvalé straty vlastníckeho práva nehnuteľného majetku. Odporca poukázal na ustanovenia zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a na to, že odporcu je potrebné považovať v zmysle § 19 ods. 1 písm. b/ zák. č. 270/2007 Z.z. za štátny orgán, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (OZ) a do zák. č. 250/2007 Z.z.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca s poukazom na § 39 OZ dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení a Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ sú absolútne neplatné, k čomu musel prihliadať ex offo. Vzhľadom na to odporca návrh na vklad s poukazom na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocniteľovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení je podľa odvolateľa uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa odvolateľa sa záložca sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený v jeho mene nakladať s nehnuteľnosťami záložcu. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože v danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ sa správny orgán obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa neobstojí. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje,
že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu a správny orgán ani nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Pokiaľ sa týka námietok ohľadom neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu - dohody o splnomocnení, odvolateľ s touto argumentáciou nesúhlasil a poukázal na to, že platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci, ktorou sa účastníci dohodnú na zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy osobitné náležitosti pre obsah takejto dohody. Z textu splnomocnenia je podľa odvolateľa nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy, na uzatvorenej ktorej mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa. Text nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, čo môže byť predmetom zálohu. Odvolateľ sa napokon nestotožnil ani s právnym názorom správneho orgánu, ktorým poukázal na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 OZ, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vyslovil názor, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, a teda sa na ňu ani nevzťahujú ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré správny orgán odkazuje v napadnutom rozhodnutí. Rovnako irelevantná je argumentácia správneho orgánu vo vzťahu k tomu, že v zmluve o zriadení záložného práva sú niektoré časti týkajúce sa identifikácie nehnuteľností vyhotovené zoskenovaním výpisov z LV. Odvolateľ ďalej poukázal na ust. § 40a OZ upravujúce dôvody neplatnosti právneho úkonu a ust. § 145 ods. 1 a 2 OZ, v zmysle ktorých platí, že relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Právny úkon je teda podmienečne platný. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť. Bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle § 40a neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovoláva. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a aj správny orgán je zásadne povinný, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníctva, resp. záložného práva k nehnuteľnostiam bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný a v prípade nečinnosti účastníkov konania by odporca musel vklad povoliť. K záveru odporcu o nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, ktorý nepomer je podľa názoru správneho orgánu v rozpore so dobrými mravmi, odvolateľ namietal, že takéto odôvodnenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.03.2014 uviedol, že dôvody uvedené odvolateľom považuje za účelové a nič nemeniace na skutočnosti, že na základe neplatného právneho úkonu nemôže byť povolený vklad záložného práva. Namietal, že niektoré časti odôvodnenia odvolania nezodpovedajú odôvodneniu rozhodnutia odporcu. Odporca trval na odôvodnení svojho rozhodnutia o zamietnutí návrhu a k dôvodom uvedeným v odvolaní uviedol, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nekonalo tak, ako by mal konať splnomocnený zástupca, teda v prospech záujmov svojho klienta. Zopakoval dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu a ktoré odporcu viedli k záveru, že dohoda o splnomocnení je neplatná z dôvodu, že je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ a § 34 a nasl. OZ. Zdôraznil, že samotné odvolanie je zrejme vyhotovené pre viacero obdobných konaní, alebo ide o vyjadrenie k inému konaniu, keďže odôvodnenie odvolania v niektorých častiach vôbec nezodpovedá dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vklad č. V 921/2013. Odporca poukázal na to, že zo všetkých dôkazov, aj z písomného vyjadrenia manžela ďalšej účastníčky Q. H. zo dňa 06.11.2013 a vyjadrenia W. H., ktoré bolo vyhotovené vo forme úradného záznamu dňa 07.11.2013 a ktoré je súčasťou úradného spisu je zrejmé, že dohodu o splnomocnení podpisovala len v prítomnosti pracovníčky Pohotovosť s.r.o.. Údaje o nehnuteľnostiach vôbec neboli vypísané. So zástupcom ProHelp sa nikdy nestretla, nie je s ním v žiadnom kontakte. Pracovníčka Pohotovosti nikoho neinformovala, že by mohlo byť zriadené záložné právo k nehnuteľnosti. Samotná W. H. spochybňuje i zmluvu o zriadení záložného práva, o ktorej nebol nik z manželov informovaný. Nehnuteľnosti sú v BSM a zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti preto nepovažuje za bežnú vec, ktorú by mohol manžel urobiť bez jej výslovného súhlasu. Odporca mal za preukázané, že o možnosti záložného práva nebola informovaná ani W. H., ani jej manžel, preto tu neprichádza do úvahy relatívna neplatnosť právneho úkonu, ktorej by sa musel druhý z manželov dovolať. Platnosť dohody o splnomocnení W. H. spochybňuje a považuje dohodu o splnomocnení a rovnako aj zmluvu o zriadení záložného práva za neplatné. Splnomocnenec ProHelp nijakým spôsobom nepreukázal, že prijatie splnomocnenia oznámil W. H. a je teda oprávnená
pochybnosť o tom, či dohoda o splnomocnení vôbec platne vznikla. Konanie zástupcu je v záujme spoločnosti Pohotovosť, a teda proti záujmom W. H.. Odporca sa v rozhodnutí nezaoberal výškou poplatku, ani výškou úrokov a tiež neskúmal rozpor úverovej zmluvy s dobrými mravmi. Odporca rovnako vo svojom rozhodnutí neuviedol, že považuje dohodu o splnomocnení za zmluvu spotrebiteľskú a uvedené argumenty sa na konanie V 921/2013 nevzťahujú. Všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že splnomocniteľka W. H. si splnomocnenca nemohla vybrať sama, tento bol predformulovaný v dohode o splnomocnení. Rovnako je zrejmé, že splnomocnený zástupca ProHelp nebol pri podpise takých dôležitých listín, akými sú dohoda o splnomocnení a zmluva o úvere. Predtlač dohody o splnomocnení bola vypísaná ručne, ide o viditeľne rozdielne typy písma a nie je zrejmé, kto a kedy údaje vyplňoval, t.j. W. H. nemohol byť známy rozsah splnomocnenia. Z predložených listín nie je preukázané, že W. H. ako splnomocniteľovi splnomocnený zástupca ProHelp nejakým spôsobom oznámil prijatie splnomocnenca. Odporca vyslovil nesúhlas s argumentáciou odvolateľa proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva v časti, kde tvrdí, že zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré sú v BSM manželov sú bežná vec, v ktorej jeden z manželov môže bez vedomia druhého manžela konať aj za druhého manžela a že tu ide len o relatívnu neplatnosť, ktorej sa musí druhý z manželov dovolať. Z písomného vyjadrenia manžela ďalšej účastníčky Q. H., aj z vyjadrenia záložkyne W. H. je preukázané, že ani jeden z manželov nebol informovaný o možnosti zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré sú v BSM manželov, preto argument o relatívnej neplatnosti právneho úkonu manželky, kde jeden z manželov konal bez výslovného súhlasu aj za druhého manžela, podľa odporcu neobstojí. Samotná záložkyňa spochybňuje platnosť splnomocnenia, teda nemôžu byť platné ani ďalšie právne úkony, ktoré nasledovali (zmluva o zriadení záložného práva). Odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013, ktorý v obdobnej veci potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24Sp/10/2012-24 zo dňa 26.07.2012 a tým potvrdil správnosť postupu správneho orgánu, ktorý rozhodol o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva. Keďže podmienky na povolenie vkladu neboli splnené, navrhol odporca rozhodnutie ako zákonné potvrdiť.
Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, dohodu o splnomocnení, zmluvu o úvere zo 07.12.2012, výpis z registra organizácií Štatistického úradu SR, potvrdenie Ministerstva vnútra SR zo 06.03.2012, Stanovy združenia ProHelp, vyjadrenie Q. H. v konaní č. 769/2013, úradný záznam zo dňa 07.11.2013 pre konanie V 769/2013 vyhotovený so W. H..
Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O.s.p. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 20.11.2013 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 05.11.2013, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava a záložcom W. H., O. B.. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. O. B., ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve záložkyne a jej manžela vo veľkosti podielu 1/1. Podľa článku II. citovanej záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.12.2012.
Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom W. H. O. B. a splnomocnencom ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci Bratislava, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorou navrhovateľ preukazoval existenciu právneho vzťahu zastúpenia na účely uzatvorenia záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom a ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná dňa 07.12.2012 v Banskej Štiavnici vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 07.12.2012 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 07.12.2012 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzatvorenie dohody o splnomocnení dlžníčkou dňa 07.12.2012 v Banskej Štiavnici. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky vyhotovenej vo forme úradného záznamu zo dňa 07.11.2013, v ktorom sa vyjadrila k okolnostiam uzatvorenia dohody o splnomocnení, ktorú uzatváral v rovnakom období jej manžel Q. H. a z ktorého vyplýva, že dohoda o splnomocnení bola čistím tlačivom, na ktorom neboli vyplnené žiadne údaje a pracovníčka Pohotovosti dala toto prázdne tlačivo za účelom úradného overenia podpisu. V bode IV dohody o splnomocnení sú v predtlačených kolónkach ručne dopísané údaje o nehnuteľnostiach vo vlastníctve resp. bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu - splnomocniteľa, pričom tieto údaje sú vyplnené evidentne iným druhom písma ako záhlavie predmetnej dohody. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 07.12.2012 v Banskej Štiavnici t. j. v rovnaký deň ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva tak z overenej fotokópie Zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, ako aj zo záložnej zmluvy (článok II). Z predložených overených fotokópií zmluvy o úvere a dohody o splnomocnení, ktoré boli podpísané ďalšou účastníčkou v rovnaký deň t. j. 07.12.2012 je zrejmé, že záhlavie dohody o splnomocnení aj zmluvy o úvere je vyplnené úplne rovnakým druhom písma mandatárkou veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. pani V.. Z uvedeného nesporne vyplýva, že uvedené záhlavia vypísala zástupkyňa veriteľa (navrhovateľa), ktorá skutočnosť bola potvrdená samotnou ďalšou účastníčkou vo vyjadrení dňa 07.11.2013, v ktorom sa ďalšia účastníčka vyjadrovala k okolnostiam uzatvárania dohody o splnomocnení a zmluvy o úvere v obdobnom prípade v rovnakom období jej manželom Q. H.. Z uvedeného je možné preto vyvodiť záver, že tlačivami zmluvy o úvere ako aj dohody o splnomocnení disponovala zástupkyňa veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. pani V..
Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal zákonné rozhodnutie, keď návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení je neplatná a táto skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva.
Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Zb. práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").
Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5d citovaného zákona prílohou návrhu na vklad je okrem iného dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis
splnomocniteľa musí byť osvedčený ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 citovaného zákona.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad zamietol.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupnej vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o. i., že nemá právne účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občiansko- právnej pomoci Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná v Banskej Štiavnici dňa 07.12.2012 (t. j. v deň uzavretia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava ako veriteľom a W. H. ako dlžníčkou na vopred pripravenou tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp združenie občiansko-právnej pomoci Bratislava podpísaná síce v rovnaký deň 07.12.2012, avšak v Bratislave, ako aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky k okolnostiam uzatvárania dohody o plnomocenstve vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci nebol osobne prítomný pri podpise tejto dohody v Banskej Štiavnici dňa 07.12.2012. Prejav vôle môže
byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľky W. H. dňa 07.12.2012 v Banskej Štiavnici), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval, t. j. aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením inej osoby alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení, ako aj z vyjadrenia samotnej dlžníčky - ďalšej účastníčky v správnom konaní je nepochybné, že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, pričom ďalšia účastníčka uviedla, že tlačivo dohody o splnomocnení bolo predložené ako čisté tlačivo na ktorom neboli vyplnené žiadne údaje a to pracovníčkou Pohotovosti (veriteľa). Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupca a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci bolo podľa zistených okolností uzavretia zmluvy predložené mandatárkou záložného veriteľa (odvolateľa), ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere) sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení, ktorý odporca vyhodnotil, že účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutia úveru navrhovateľovi t. j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Navyše nie je preukázaná ani skutočnosť v akom rozsahu bola táto listina - dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníčkou vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného v záhlaví a v bode 4 predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto mu možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, bola obmedzená resp. odňatá.
Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené slovenským právnym poriadkom ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.
Podľa článku 3 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Odporca správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V preskúmavanom prípade mal súd za to, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzavretá v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú uzatvorila dlžníčka so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. (bod 1 dohody) a plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť spod režimu ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení, ako aj Zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Odporca postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, ktorú skutočnosť skonštatoval odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže podľa zistených okolností uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv bola vopred pripravená dohoda o splnomocnení predložená dlžníčke formou pripraveného formulára súčasne pri uzatváraní úverovej zmluvy a bola predložená mandatárkou veriteľa, nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníčku zastupovať jej vopred určený zástupca mimo jej slobodnú vôľu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudky sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.7.2012, sp. zn. 10/Sžr/136/2012 zo dňa 15.3.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.6.2013.
Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody pre ktoré by mal byť vklad povolený, je potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe takto neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy, je správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by mal byť vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že návrh na vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre
odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. Súd navyše poukazuje na skutočnosť, že niektoré odvolacie dôvody nekorešpondovali s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odporcu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR Uznesením č. III.ÚS/237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „ ... súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky ..., ... súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentami.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.
Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a preto mu nevzniklo právo na náhradu konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.