Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 21Sd/69/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200415 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200415.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa A. D., nar. XX. W. XXXX, bytom F., I. XXX/X, právne zastúpeného JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 70/36 proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 11. februára 2014 o odňatí invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 11. februára 2014 potvrdzuje. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa odňala navrhovateľovi od 18.apríla 2013 dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok, pretože pri kontrolnej lekárskej prehliadke realizovanej 17.decembra 2013 posudkový lekár konštatoval zmenu miery poklesu jeho pracovnej schopnosti z pôvodných 45 % pri vzniku invalidity na súčasných 35 %. V dôsledku uvedeného došlo k zániku jeho invalidity s následným zánikom nároku na vyplácaný invalidný dôchodok. K odňatiu invalidného dôchodku pristúpila odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré už bol invalidný dôchodok navrhovateľovi vyplatený. Navrhovateľ požiadal o preskúmanie rozhodnutia súdom, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Uplatnil si právo na náhradu trov konania. Rozhodnutiu odporkyne vytýkal, že bolo založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Posúdenie svojho zdravotného stavu považoval za neobjektívne a odporujúce zákonu, pretože odporkyňa zdravotné ťažkosti neskúmala riadne a náležite ani jednotlivo ani súhrnne. Trpí výraznými bolesťami pravého členkového aj kolenného kĺbu, bolesťami ramenného kĺbu, opakovane podstupuje príslušné liečebné opatrenia a používa ortézy členka aj kolena. Zdravotné ťažkosti v oblasti pravého členka posudkový lekár uzavrel ako Sudeckovu dystrofiu, jej miernu formu. Jeho predchádzajúci zdravotný stav, ktorý nebol negatívnejší, než stav aktuálny, bol uzavretý ako ťažká forma Sudeckovej dystrofie. Poukázal na to, že okrem stupňa ochorenia s rozdielnym vyjadrením percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca sa má prihliadať tiež na lokalizáciu ochorenia, stupeň a rozsah funkčnej poruchy. Týmito hľadiskami sa odporkyňa náležite nezaoberala. Okrem uvedeného trpí aj ďalšími poúrazovými postihnutiami - pravého kolenného kĺbu, s ktorými sa posudkový lekár vôbec nezaoberal. Vyjadril presvedčenie, že poškodenia zdravia, vrátane prejavov chronických bolestí a trvalých následkov, ho obmedzuje a vyraďuje nielen z pracovného ale aj z bežného života, čomu zodpovedá vyšší než priznaný 35 % pokles jeho pracovnej schopnosti. Zdôraznil, že k zlepšeniu jeho zdravotného stavu oproti času, keď bol uznaný invalidným nedošlo, zhoršuje sa čo do rozsahu, intenzity aj obmedzení. Vyjadril presvedčenie, že odporkyňa sa dôsledne neriadila závermi predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 21Sd/184/2013. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Poukázal na to, že posudkoví lekári nie sú odborníkmi v oblasti ortopédie a jeho ošetrujúci ortopéd sa vyjadril tak, že jeho zdravotné ťažkosti majú tendenciu sa zhoršovať, progredovať. Zdôraznil, že oproti pôvodnému zhodnoteniu jeho zníženej pracovnej schopnosti na úrovni 45 % nedošlo k žiadnemu zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Naopak, v roku 2010 utrpel úraz ramena, ktorý bol posudkovo zhodnotený 10 % navýšením percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti až po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu, v dôsledku čoho nemá dôveru v objektivitu posudkových lekárov. Je sústavne v liečbe ortopéda, každého 1 roka sú mu injekčne implantované liečivá. Skutočnosť, že k zlepšeniu jeho zdravotného stavu nedošlo odôvodnil skutočnosťou, že jeho zdravotné ťažkosti majú tendenciu sa zhoršovať a to jednak z hľadiska bolestí kostí i zmeny chrupavkových častí. Odporkyni vytýkal, že posudkový lekár nespolupracoval s praktickým ani ošetrujúcim lekárom tak ako jej to ukladá zákon o sociálnom poistení. K svoju posudkovému záveru posudkový lekár dospel len na základe očného kontaktu s jeho členkovým kĺbom. Žiadal, aby pre riadne zistenie jeho zdravotného stavu bolo nariadené znalecké dokazovanie. Predložil doposiaľ posudkovo nezhodnotený ortopedický nález zo 7.augusta 2014. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. V podrobnostiach poukázala na obsah písomného vyjadrenia zo 6.septembra 2014 z ktorého vyplynulo, že aj po opakovanom posudzovaní zdravotných ťažkostí navrhovateľa aj na základe doplnených odborných lekárskych nálezov nedošlo k zmene posudkového záveru. Pokles jeho pracovnej schopnosti bol vyjadrený 35 %. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne v čase vzniku jeho invalidity a pri aktuálnom posudzovaní jeho zdravotných ťažkostí, s predchádzajúcim rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 21Sd/184/2013 z 2.októbra 2013, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom sa dávka odníme, ak zanikol nárok na dávku a to odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Základným predpokladom existencie nároku poistenca na invalidný dôchodok je jeho invalidita, tj. existencia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pre ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok (§ 70 ods. 1, § 71 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV. odd. B, pol. 2, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre miernu formu Sudeckovej dystrofie vyjadriť v rozpätí 15-25 %. Ťažká forma uvedeného ochorenia alebo jeho nepriaznivá lokalizácia odôvodňuje priznanie poklesu pracovnej schopnosti poistenca v rozpätí 35-45 %. Konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti sa určuje podľa funkčného postihnutia, tj. postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb a vplyv na ostatné systémy a orgány. Vyhodnocuje sa, či rozsah a výskyt pohybových a degeneratívnych zmien presahuje zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Skutočnosť, že bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom pokles pracovnej schopnosti poistenca nezapríčiňujú, rovnako ako ani samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny. Pri chronických zápaloch kĺbov sa prihliada popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri osteoporóze sa zisťuje stupeň patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Podľa kapitoly XV., odd. G, pol. 6, písm. b) zodpovedá pokles pracovnej schopnosti poistenca pre obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu na dominantnej končatine rozpätiu 15-25 %. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 27.februára 2008 žiadosťou z toho istého dňa. Od 3.marca 2008 bol uznaný invalidným so 45 % poklesom jeho pracovnej schopnosti pre ochorenie podporného a pohybového aparátu, Sudeckovu dystrofiu, jej ťažkú formu v zmysle kapitoly XV., odd. B, pol. 2, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku bolo uvedené, že 32-ročný navrhovateľ v marci 2007 utrpel nepracovný úraz, špirálovitú zlomeninu dolného konca fibuly s posunom, pričom došlo k predĺženiu hojenia rany, neskôr k rozvoju Sudeckovej dystrofie s opuchom končatiny, bolestivosťou a obmedzením pohyblivosti. Bola mu odporučená rekalcinačná liečba, operačné riešenie poranenia s odňatím synovie a vyčistením chrupavky s následnou rehabilitačnou liečbou a chôdza s odľahčením. Pre nutnosť šetrenia pravej dolnej končatiny bolo konštatované obmedzenie možnosti jeho pracovného uplatnenia. Ďalšia kontrolná lekárska prehliadka bola stanovená o 6 mesiacov vzhľadom na predpoklad zlepšenia zdravotného stavu po vyčerpaní doporučenej liečby. K zmene posudkového stanoviska nedošlo ani pri ďalších kontrolných lekárskych prehliadkach realizovaných 3. septembra 2008, 17. septembra 2009, 14.októbra 2010, pretože navrhovateľovi bola naďalej doporučená chôdza s odľahčením, v dvojmesačných intervaloch mu boli intraartikulárne aplikované chondroprotektíva. Celkové posudky boli v priebehu rokov nezmenené. Navrhovateľ bol poberateľom invalidného dôchodku od vzniku jeho invalidity. Naposledy bola kontrolná lekárska prehliadka stanovená na september 2012. Vykonaná bola 15.januára 2013, kedy posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z ortopedických nálezov od júna 2012 do januára 2013. Z nich po vykonanom röntgenologickom vyšetrení vyplynuli nerovnosti hlavice talu, redukcia štrbiny, viac fibulárne. Objektívny ortopedický nález opísal opuch pravého členka s obmedzenou hybnosťou, s doporučením plnej záťaže. Uvedené posudkový lekár vyhodnotil ako miernu formu Sudeckovej dystrofie so zaradením pod kapitolu XV., odd. B, pol. 2, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že od posledného prejednania sa zdravotný stav navrhovateľa zmenil. Podľa posledných ortopedických nálezov uňho pretrváva mierne obmedzenie pohyblivosti v členkovom kĺbe, ortopéd doporučuje členkový kĺb plne zaťažiť. Vlastným vyšetrením zistil mierne obmedzenie pohyblivosti pravého členkového kĺbu, bez opuchu a trofických zmien na koži, s postojom a chôdzou v norme. Toto posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia odporkyne zo 6.marca 2013, ktorým bol navrhovateľovi invalidný dôchodok odňatý. Rozhodnutie bolo v rámci preskúmavacieho konania krajského súdu zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, pretože zdravotný stav navrhovateľa nebol posúdený komplexne z hľadiska všetkých zákonných kritérií pre invaliditu. V rámci realizácie zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu posudzoval zdravotný stav navrhovateľa opätovne posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene 17.decembra 2013. Popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľa vychádzal z ortopedických vyšetrení od júna 2012 do januára 2013 a zohľadnil novo predložené ortopedické vyšetrenie zo 17.septembra 2013. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil ochorenie podporného a pohybového aparátu Sudeckovu dystrofiu, jej miernu formu so zaradením pod kapitolu XV., odd. B, pol. 2, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktorú priznal navrhovateľovi 25 % pokles jeho pracovnej schopnosti a uvedené navýšil o 10 % pre obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu na dominantnej končatine. V posudku uviedol, že po utrpenom nepracovnom úraze v marci 2007 došlo k predĺženiu hojenia rany, neskôr k rozvoju Sudeckovej dystrofie s opuchom končatiny, bolestivosťou a obmedzením pohyblivosti. Pri vyšetrení z 22.júna 2012 ortopéd doporučil členkový kĺb plne zaťažovať. RTG vyšetrenie z januára 2013 potvrdilo tvarové nerovnosti v oblasti členka, zúženie štrbiny, neboli však dokumentované prejavy ťažkej Sudeckovej dystrofie, ktorá sa prejavuje chladnou cyanotickou kožou, svalovým úbytkom, preriednutím kostí a stuhnutím postihnutého kĺbu. Aj vyšetrením posudkového lekára bolo na pravom členkovom kĺbe zistené mierne obmedzenie pohyblivosti bez opuchu a trofických zmien na koži, postoj a chôdza bez významnejšieho obmedzenia, čo zodpovedá miernej forme Sudeckovej dystrofie. Novo predloženým ortopedickým nálezom bol dokumentovaný stav po operácii pravého ramenného kĺbu s počínajúcimi artrotickými zmenami s obmedzením pohyblivosti ramenného kĺbu, čo odôvodňuje navýšenie percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti o 10 %. Po podaní odvolania zotrval na svojom posudkovom závere a uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle zachovania jeho invalidity posudzoval jeho zdravotný stav v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 27. mája 2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z početných ortopedických vyšetrení z priebehu roka 2012- 2014, z prepúšťacej správy z hospitalizácie na ortopedickom oddelení z februára 2008 a 2012, z chirurgických vyšetrení z marca 2007, z MR vyšetrenia členkového zhybu z augusta 2007. Dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že pre posúdenie zdravotného stavu a určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú relevantné odborné nálezy, klinické a zobrazovacie vyšetrenia, ktoré objektivizujú subjektívne ťažkosti poistenca. Dôvodom uznania a pretrvávania invalidity navrhovateľa bolo protrahované hojenie zlomeniny tenkej kosti pravého predkolenia a luksácia pravého členka. Uvedené bolo potvrdené bezprostredne po úraze vykonanými RTG nálezmi a s odstupom času aj MR vyšetrením. Protrahované hojenie bolo následkom RTG aj klinicky preukázaného Sudeckovho syndrómu. V akútnej fáze bol stav spojený s bolestivosťou, opuchom, trofickými zmenami na koži a rigiditou postihnutého kĺbu s prestavbou kostnej štruktúry, ktorý vyžadoval dlhodobú komplexnú liečbu. RTG vyšetrením v januári 2013 boli naďalej potvrdené tvarové nerovnosti členka, zúženie štrbiny, neboli však dokumentované prejavy ťažkej Sudeckovej dystrofie, ktorá sa prejavuje chladnou cyanotickou kožou, svalovým úbytkom, preriednutím kostí a stuhnutím kĺbu. Aj podľa jeho vyšetrenia bol členok bez opuchu, bez kožných zmien, bez diferencie teploty s terminálnym obmedzením hybnosti. Na základe uvedeného konštatoval, že bolo preukázané zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľa spočívajúce v tom, že neboli prítomné prejavy opuchov, kožné zmeny alebo porucha štruktúry kostí. Uviedol, že iné zaradenie tohto ochorenia v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení nebolo možné, pretože zlomenina členka nebola príslušnými vyšetreniami preukázaná rovnako ani závažnejší posun úlomkov, preto nešlo o nepriaznivú lokalizáciu prejavov tohto ochorenia. Z ortopedických nálezov ani vlastným vyšetrením nezistil postihnutie funkcie pravého kolena, pretože vystretie aj ohnutie bolo možné v plnom rozsahu, len s prítomnými drásotmi. Percentuálnym navýšením zohľadnil opakujúce sa bolesti v pravom ramennom kĺbe u praváka, ktoré boli podmienené rozvíjajúcou sa chronickou kapsulitídou s terminálnym obmedzením hybnosti. Uvedené ochorenie by bolo možné zohľadniť maximálne 25 %. Uviedol, že napriek uvádzaným subjektívnym ťažkostiam navrhovateľ vykonával aj po uznaní invalidity prácu vodiča, neskôr prácu robotníka, s ukončením pracovného pomeru z organizačných a nie zo zdravotných dôvodov. Konštatoval, že naďalej môže vykonávať práce podobného charakteru. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o aktuálnom poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, medicínskymi poznatkami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal z ich záverov. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo zrealizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď posudzoval zdravotný stav navrhovateľa v rámci riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky, ktorá bola stanovená s ohľadom na medicínsky predpoklad zlepšenia jeho zdravotného stavu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie a pre zhodnotenie konkrétnej miery ich zníženej pracovnej schopnosti pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave. Pri objektívne zistených aktuálnych zdravotných ťažkostiach navrhovateľa a ich prejavoch považoval správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie podporného a pohybového aparátu, Sudeckovu dystrofiu, jeho t.č. miernu formu, ktorá sa rozvinula ako následok utrpeného úrazu. Pre toto ochorenie stanovil pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia a využil aj zákonnú možnosť jeho zvýšenia o ďalších 10 % pre pridružené zdravotné postihnutie navrhovateľa a to obmedzenie pohyblivosti pravého ramenného kĺbu. Posudkové závery boli podrobne a presvedčivo zdôvodnené vo vyššie cit. posudkoch posudkových lekárov a vyplynulo z nich jednoznačné zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľa oproti času, keď bol uznaný za invalidného. Jeho invalidita pretrvávala najmä z dôvodu prebiehajúcej komplexnej liečby s nutnosťou nezaťažovania postihnutej končatiny. Aktuálnymi ortopedickými vyšetreniami bolo preukázané zmiernenie prejavov Sudeckovej dystrofie v zmysle len mierneho opuchu, obmedzenia pohyblivosti v členkovom kĺbe len terminálnych polohách a doporučením ortopéda plne zaťažovať dolnú končatinu. V odborných posudkoch o invalidite tak ako je to vyššie uvedené, bolo ozrejmené aj prejavy Sudeckovej dystrofie v rôznych štádiách tohto ochorenia. Napriek tom, že medzičasom došlo u navrhovateľa k ďalšiemu zdravotnému postihnutiu, postihujúcemu jeho pravú hornú končatinu, jeho závažnosť neovplyvnila percentuálny pokles jeho zníženej pracovnej schopnosti na takú úroveň, aby bol dosiahnutý zákonný predpoklad vzniku, resp. zachovania invalidity, tj. viac ako 40 % pokles jeho pracovnej schopnosti. Z vyššie uvedených skutkových zistení, ktorými bolo presvedčivo preukázané zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľa vyvodila odporkyňa správny právny záver, keď napadnutým rozhodnutím odňala navrhovateľovi invalidný dôchodok, pretože po zániku jeho invalidity, po zmene miery poklesu jeho pracovnej schopnosti na úroveň nepodmieňujúcu trvanie invalidity, (tj. pod 40 %) došlo k zániku jeho nároku na invalidný dôchodok. Správne pristúpila k odňatiu dôchodkovej dávky odo dňa nasledujúceho po dni, za ktorý už bol invalidný dôchodok vyplatený. Krajský súd preto jej rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil. Vyslovený posudkový záver nemohol ovplyvniť ani navrhovateľom predložený ortopedický nález zo 7.augusta 2014, ktorý dokumentoval burzitídu pleca, ktorá bola posudkovo zohľadnená, pretože nepreukázal iný, resp. závažnejší a dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by mal posudkový význam. Ošetrenie u ortopéda si vyžiadalo podvrtnutie palca ľavej nohy po zakopnutí, bez traumatických zmien. Súd nepovažoval za dôvodné ani námietky navrhovateľa, týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, či nedostatočne zisteného skutkového veci. K označeniu a zaradeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa sa posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne z medicínskeho hľadiska vyjadril, percentuálne zhodnotenie jeho zníženej pracovnej schopnosti ako aj označenie posudkovo významných ochorení navrhovateľa boli podrobne zdôvodnené a nebol dôvod pochybovať ani o dostatočne zistenom skutkovom stave veci, pretože tento bol posúdený na základe všetkých odborných lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľ k posúdeniu zdravotného stavu predložil. Úlohou posudkových lekárov nie je vyhľadávať ochorenia poistencov. Poistenci sú povinní k posúdeniu svojho zdravotného stavu predložiť všetky odborné lekárske nálezy, ktoré majú k dispozícii a na základe ktorých chcú dokumentovať závažnosť svojho zdravotného stavu. Krajský súd nepovažoval za potrebné nariadenie znaleckého dokazovania, pretože nemal pochybnosti o správnom a vyčerpávajúcom zistení a zhodnotení zdravotných ťažkostí navrhovateľa. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.