Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/68/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200416 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200416.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky F. E., nar. XX. G. XXXX, bytom S. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Koľom, advokátom, Advokátka kancelária so sídlom v Košiciach, Hutnícka č. 1, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 22935-1/2014-BA z 18. februára 2014 o zániku nároku na úrazovú rentu takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 22935-1/2014-BA z 18. februára 2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 563,93 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jozefa Koľa č. XXXXXXXXXX/XXXX (IBAN Y do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa s poukazom na zákonné ustanovenie § 89a a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla o zániku nároku navrhovateľky na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej 12.decembra 1991 dňom 16.februára 2004, kedy dovŕšila dôchodkový vek. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že úrazová renta podľa § 88 a § 89 zákona o sociálnom poistení bola navrhovateľke priznaná rozhodnutím odporkyne č. 222-4883/2008 z 2.septembra 2008, na základe ktorého vznikol navrhovateľke nárok na úrazovú rentu a jej výplatu. Zanikol jej dňom dovŕšenia dôchodkového veku v zmysle § 89a cit. zákona. Uviedla, že navrhovateľke vznikol preplatok na úrazovej rente za obdobie od 16.februára do 28.februára 2014 vo výške 183,- €, pretože od marca 2014 bola výplata jej úrazovej renty zastavená. Naposledy jej úrazová renta patrila za mesiac február v alikvotnej čiastke od 1.do 15. dňa v mesiaci, ktorú vyčíslila sumou 222,80 €. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a žiadala, aby ho krajský súd zrušil a vec vrátil odporkyni s tým, že aplikácia zákonného ustanovenia § 89a zákona o sociálnom poistení nebola náležitá. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.decembra 2013 č. 9So/160/2012. Zdôraznila, že choroba z povolania bola u nej zistená dňom 12.decembra 1991, odkedy bola preradená na menej platenú prácu s vyplácanou náhradou straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa § 195 Zákonníka práce. K 1.januáru 2004 bol tento nárok transformovaný na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. V roku 2008 z dôvodu progresie jej ochorenia chorobou z povolania bol na základe jej žiadosti posudkovým lekárom sociálneho poistenia posúdený pokles jej pracovnej schopnosti v dôsledku choroby z povolania podľa § 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, na základe čoho došlo k úprave jej nároku na výplatu úrazovej renty. Odporkyňa nevydala žiadne rozhodnutie o zániku nároku za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Uplatnila si právo na náhradu trov konania. V písomnom vyjadrení k stanovisku zdôraznila, že v roku 2008 nedošlo k zániku jej nároku na tzv. transformovanú úrazovú rentu a k vzniku nového nároku na úrazovú rentu ale len k úprave jej výšky v dôsledku zhoršenia jej zdravotného stavu spôsobeného progresiou choroby z povolania. V písomnom vyjadrení z 30.apríla 2014 odporkyňa zotrvala na vecne správnosti napadnutého rozhodnutia. Nespochybnila, že navrhovateľke bola choroba z povolania zistená dňom 12.decembra 1991 v čase platnosti a účinnosti zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce a podľa § 195 tohto zákona jej bola poskytovaná náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti aj k 31.decembru 2003. Na základe zákonného ustanovenia § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1.januára 2004 sa jej nárok na náhradu straty na zárobku transformoval od 1.januára 2004 na úrazovú rentu v sume, v akej jej patril do 31.decembra 2003. 7.mája 2008 bola pobočke Sociálnej poisťovne so sídlom v Rožňave doručená žiadosť navrhovateľky o priznanie úrazovej renty podľa § 88 z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Na základe tejto žiadosti vydala odporkyňa 2.septembra 2008 rozhodnutie a z dôvodu preukázanej progresie choroby z povolania priznala navrhovateľke nárok na úrazovú rentu, konkrétne na zmenu (zvýšenie) sumy „transformovanej“ úrazovej renty od 29.marca 2004. Dňa 16.februára 2014 navrhovateľka dovŕšila dôchodkový vek, preto aplikovala zákonné ust. § 89a zákona o sociálnom poistení a rozhodla o zániku nároku navrhovateľky na úrazovú rentu dňom dovŕšenia dôchodkového veku. Zdôraznila, že navrhovateľka na základe vlastnej vôle, vlastnoručne podpísanou žiadosťou požiadala o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona o sociálnom poistení, ktorej bolo zo strany odporkyne vyhovené a potom na úrazovú rentu priznanú podľa § 88 zákona o sociálnom poistení bolo správne aplikované zákonné ustanovenie § 89a cit. zákona. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala navrhovateľka na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Zdôraznila, že bola poberateľkou náhrady straty na zárobku podľa právnej úpravy účinnej do 31.decembra 2003, ktorá bola po zmene právnej úpravy od 1.januára 2004 prekvalifikovaná na úrazovú rentu. Pokiaľ by malo dôjsť k zániku už priznaného nároku, muselo by byť o tom vydané rozhodnutie, ktoré by podliehalo možnosti preskúmania súdom. Novým rozhodnutím odporkyne nedošlo k vzniku jej nového nároku, ale došlo len k prehodnoteniu sumy už priznaného plnenia pre totožnú chorobu z povolania. Uviedla, že pokiaľ by samotná odporkyňa považovala úrazovú rentu priznanú podľa § 88 zákona o sociálnom poistení za nový nárok, tak by musela žiadosť navrhovateľky zamietnuť, pretože k škodovej udalosti došlo pred 1.januárom 2004. Aj uvedené bolo podľa nej dôkazom o zmene sumy už priznaného nároku a nie o vzniku nového nároku. Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. V podrobnostiach sa pridržiavala obsahu písomného vyjadrenia z 30.apríla 2014. V nadväznosti na vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky uviedla, že právny názor ohľadom závislosti výšky vyplácanej náhrady straty na zárobku do 31.decembra 2003 od zmien v zdravotnom stave poistenca už nie je od 1.januára 2004 správny, pretože zmeny v zdravotnom stave poistenca po uvedenom dátume nemajú žiadny vplyv na výplatu „pretransformovanej“ úrazovej renty, pretože od 1.januára 2004 sa nárok na náhradu škody v dôsledku choroby z povolania vypláca v takej výške, v akej patril k 31.decembru 2003. Poukázala na to, že Sociálna poisťovňa disponuje tlačivami na podanie žiadosti o zmenu sumy úrazovej renty aj o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona o sociálnom poistení a navrhovateľka podala žiadosť o úrazovú rentu podľa § 88 zákona o sociálnom poistení. O jej žiadosti bolo rozhodnuté kladne. Z uvedeného vyvodila vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože pokiaľ bola poistencovi priznaná úrazová renta podľa § 88 zákona o sociálnom poistení, tak je potrebné na takýto nárok aplikovať aj ďalšie súvisiace zákonné ustanovenia. Zdôraznila, že na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy je úrazová renta podľa § 88 zákona o sociálnom poistení viazaná na aktuálny stav zdravotných ťažkostí poistenca a sú možné zmeny v prospech aj v neprospech poistenca. Suma úrazovej renty nie je závislá od aktuálneho zárobku poistenca ani toho zárobku, ktorý dosahoval pred vznikom škody. Vyjadrila stanovisko, že z dôvodu rovnakej poistnej udalosti môže poistencovi patriť len 1 nárok, preto, pokiaľ bola navrhovateľke priznaná úrazová renta podľa § 88 zákona o sociálnom poistení, nemôže jej byť naďalej vyplácaná aj „pretransformovaná“ úrazová renta (predtým náhrada straty na zárobku). Vo vzťahu k navrhovateľke nebolo v zmysle tohto právneho názoru doposiaľ rozhodnuté, pretože po priznaní úrazovej renty podľa § 88 zákona o sociálnom poistení sa navrhovateľka naďalej nedomáhala výplaty aj „pretransformovanej“ úrazovej renty. Pokiaľ by sa takého nároku domáhala, musela by sa odporkyňa k uvedenému formou rozhodnutia vyjadriť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, resp. ich zástupcov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s rozhodnutím odporkyne o priznaní úrazovej renty podľa § 88 a § 89 zákona o sociálnom poistení z 2.septembra 2008, so žiadosťou navrhovateľky o priznanie úrazovej renty, s rozhodnutiami o valorizácii úrazovej renty, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Skutkové zistenia, týkajúce sa dátumu zistenej choroby z povolania u navrhovateľky, následne vyplácanej náhrady straty na zárobku po preradení na pracovné miesto s nižším dosahovaným zárobkom, o vyplácaní tohto nároku do 31.decembra 2003 a o jeho transformovaní na úrazovú rentu v zmysle § 272 zákona o sociálnom poistení od 1.januára 2004 neboli medzi účastníkmi konania sporné. Nesporné bolo tiež zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku progresie zistenej choroby z povolania, v dôsledku ktorého požiadala odporkyňu o úrazovú rentu a odporkyňa jej úrazovú rentu podľa § 88 zákona o sociálnom poistení aj priznala rozhodnutím z 2.septembra 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.októbra 2008. Nesporné bolo tiež dovŕšenie dôchodkového veku navrhovateľky dňom 16.februára 2014. Spornou bola otázka, či úrazová renta priznaná navrhovateľke rozhodnutím z 2.septembra 2008 podľa § 88 a § 89 zákona o sociálnom poistení je novým nárokom, odlišným od nároku na náhradu straty na zárobku v dôsledku zistenej choroby z povolania, ktorý sa od 1.januára 2004 transformoval na úrazovú rentu v zmysle § 272 zákona o sociálnom poistení a teda, či je možné na zistený skutkový stav veci aplikovať zákonné ust. § 89a zákona o sociálnom poistení. Z ust. § 88 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods. 3 cit. zákona sa pokles pracovnej schopnosti posudzuje na účely ods. 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2 alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Z ust. § 89 ods. 4 cit. zákona vyplýva, že ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti. Plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, priznané podľa predpisov účinných pred 1.januárom 2004, sa považujú po 31.decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to v sume, v akej patrili k 31.decembru 2003; ak nárok týchto plnení trval k 31.decembru 2003, plnenia sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31.decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedené je upravené v ust. § 260 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá sa vyplácala k 31.decembru 2003 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni, sa považuje od 1.januára 2004 za úrazovú rentu a to v sume, v akej patrila do 31.decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí ust. § 82 primerane (§ 272 ods. 3 cit. zákona). Ak nárok na výplatu úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. 3 trvá k 31.júlu 2006, úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovŕšení 65 rokov veku poberateľa (§ 293o ods. 1 v spojení s § 293y zákona o sociálnom poistení). Pokiaľ zákonodarca v ust. § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení použil výraz „považuje sa“ znamená to, že náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti je aj po 31.decembri 2003 naďalej náhradou za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti a za úrazovú rentu upravenú v § 88 a nasl. zákona o sociálnom poistení sa iba považuje a to na účely jej ďalšej výplaty po 31.decembri 2003, na účely jej valorizácie, resp. úpravy jej výšky pri zmene pracovnej schopnosti jej poberateľa podľa § 88 ods. 3 a § 89 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Nárok na úrazovú rentu podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení môže vzniknúť najskôr od 1.januára 2004 a je iným nárokom, než nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Zo žiadosti navrhovateľky o priznanie úrazovej renty, ktorá bola podaná na tlačive poskytnutom Sociálnou poisťovňou vyplýva, že navrhovateľka ju podala z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu napriek tomu, že poskytnutým tlačivom bolo predurčené, že ide o úrazovú rentu podľa § 88 zákona o sociálnom poistení. Táto skutočnosť však nemení vôľu navrhovateľky, ktorá mala záujem o zmenu sumy už poskytovaného finančného plnenia pre zhoršenie svojho zdravotného stavu a takéto stanovisko vyplynulo aj z jej vyjadrení v konaní. Pre posúdenie vôle poistenca nie je rozhodujúci formálny charakter podanej žiadosti, zvlášť, ak bola žiadosť napísaná na predtlačenom, odporkyňou poskytnutom tlačive. Navrhovateľka bola poberateľkou náhrady za straty na zárobku po skončení práceneschopnosti k 31.decembru 2003 a tento jej nárok sa od 1.januára 2004 v zmysle § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení považuje za úrazovú rentu. Jej nárok nezanikol a preto možno jej žiadosť o priznanie „novej“ úrazovej renty považovať len za žiadosť o zvýšenie sumy prekvalifikovanej úrazovej renty, vyplácanej aj v čase podania „novej“ žiadosti. Rozhodnutie odporkyne z 2.septembra 2008 je preto možné v týchto súvislostiach považovať len za zmenu sumy dovtedajšieho nároku, tj. prekvalifikovanej úrazovej renty, postupom vyplývajúcim z ust. § 89 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Je zrejmé, že u poistencov, u ktorých došlo k poškodeniu ich zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania môže dôjsť k zmene ich zdravotného stavu, či už pozitívnej alebo negatívnej. Zákon o sociálnom poistení však nepredpokladá zánik nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pre súbeh s nárokom na úrazovú rentu a nepredpokladá ani súbeh týchto dvoch nárokov, z čoho možno vyvodiť len toľko, že aj tzv. „transformovaná“ renta sa môže meniť v závislosti od zmien v zdravotnom stave podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy a to zákonného ust. § 89 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Charakter priznaného nároku sa však nemení, zostáva pôvodným nárokom na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, podľa novej právnej úpravy sa za úrazovú rentu len považuje, preto na takýto nárok nie je možné aplikovať zákonné ust. § 89a zákona o sociálnom poistení. Nárok na plnenie titulom náhrady škody pre chorobu z povolania, ktorý bol priznaný podľa právnej úpravy platnej do 31.decembra 2003 nemôže zaniknúť aplikujúc aktuálny právny predpis, zákon o sociálnom poistení, pretože tento zánik tohto nároku nepredpokladá v súvislosti s dovŕšením dôchodkového veku. Na základe uvedených dôvodov považoval krajský súd rozhodnutie odporkyne za vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke priznal voči odporkyni právo na náhradu trov konania, pretože v konaní bola úspešná. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie opravného prostriedku, písomné vyjadrenie k veci, účasť na pojednávaní) pri hodnote 1 úkonu právnej služby 61,87 € spolu s režijným paušálom patriacim ku každému úkonu právnej služby v hodnote 8,04 €, celkom 279,52 € podľa § 11 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. K uvedenej odmene patrí aj náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 za 12 polhodín pri ceste z Košíc do Banskej Bystrice a späť v hodnote 13,40 € za 1 polhodinu, celkom 160,80 € a náhrada preukázaných cestovných výdavkov v zmysle § 15 písm. a) a § 16 ods. 4 cit. vyhlášky vo výške 123,49 € pri použití osobného mzdového vozidla Opel Astra so spotrebou pohonných hmôt 5,5l/100 km pri cene pohonných hmôt 1,450 € pri najazdených 470 km. Finančná náhrada za pohonné hmoty predstavuje 37,48 € a základná náhrada podľa osobitného právneho predpisu predstavuje 86,01 € (0,183 x 470), celkom 123,49 €. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Zb. vo vzťahu k uplatnenej odmene za jednotlivé úkony právnej služby i príslušným náhradám, preto boli v súlade s vyčíslením navrhovateľke aj priznané. Súd uložil odporkyni povinnosť uhradiť tieto trovy v lehote 15 dní s odkazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v súlade s jej požiadavkou založenou v správnom registri krajského súdu z dôvodu prevádzkovej nemožnosti výplaty priznaných trov konania v kratšej lehote. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.