Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/63/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200431 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200431.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: STAVBY MOSTOV SLOVAKIA, a. s., IČO: 35727951, Ul. Janka Kráľa 11/231, 974 01 Banská Bystrica, zastúpený Mgr. Jurajom Jancom, advokátom, Mierové nám. 52/6, 019 01 Ilava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/17797/2014/4975 zo dňa 23. januára 2014, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100307/1/17797/2014/4975 zo dňa 23. januára 2014, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu č. 9600303/5/4827854/2013/Buš zo dňa 28. októbra 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu č. účtu: 1689032751/0200 v sume 511,94 Eur a na účet žalobcu 70 Eur, všetko v lehote troch dní. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím I. st. správneho orgánu Daňového úradu v Banskej Bystrici zo dňa 28.10.2013 č. 9600303/5/4827854/2013/Buš bolo rozhodnuté tak, že daňovému subjektu - žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 11.159,60 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/ zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov - zníženie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy 125.129,46 Eur na sumu 13.532,89 Eur rozhodnutím č. 9615401/5/3057488/2013/Gaf zo dňa 25.06.2013. Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 1100307/1/17797/2014/4975 zo dňa 23.01.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu potvrdil, pretože dospel k záveru, že rozhodnutie I. st. správneho orgánu je správne, nakoľko žalobca sa dopustil správneho deliktu, keď v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie január 2013 si uplatnil nadmerný odpočet DPH podľa zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal právo uplatniť podľa Zákona o DPH, z dôvodov uvedených v právoplatnom rozhodnutí č. 9615401/5/3057488/2013/Gaf zo dňa 25.06.2013, proti ktorému sa daňový subjekt nedovolal. Správca dane bol preto povinný uložiť mu pokutu, pretože ide o obligatórne ustanovenie zákona, ktoré musí dodržať, a teda nie je na úvahe správcu dane, či pokutu uloží a v akej výške a nemôže prihliadať na žiadne skutočnosti, ktoré neustanovuje zákon. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100307/1/17797/2014/4975 zo dňa 23.01.2014 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600303/5/4827854/2013/Buš zo dňa 28.10.2013 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že žalobca vidí nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a im predchádzajúcich postupov v nesprávnom uplatňovaní ustanovenia § 154 ods. 1 písm. g/ zákona č. 563/2009 Z.z. a s ním súvisiacich zákonných ustanovení. Žalobca si neuplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo väčšej výške, ako mu dovoľuje zákon, ale za iné obdobie, ako si ho podľa názoru daňového úradu mal uplatniť. Po žalobcovej korekcii obdobia uplatnenia jeho nároku na odpočet DPH mu táto DPH bola v plnej výške vyplatená. Na základe vykonanej daňovej kontroly Daňový úrad Banská Bystrica zistil nasledujúce skutočnosti: 1. žalobca dňa 21.01.2013 obdržal faktúru od spoločnosti PPA Inžiniering za práce vykonané v decembri 2012 vo výške základ dane 437.458,06 Eur plus DPH 20% 87.491,61 Eur, 2. žalobca dňa 23.01.2013 obdržal faktúru od spoločnosti DAG Slovakia za práce vykonané v decembri 2012 vo výške základ dane 120.524,78 Eur plus DPH 20% 24.104,96 Eur. DPH z týchto faktúr spolu v hodnote 111.596,57 Eur žalobca zahrnul do daňového priznania k DPH za mesiac január 2013. Daňový úrad Banská Bystrica v protokole z daňovej kontroly zo dňa 30.04.2013 namietal uplatnenie nároku na odpočet dane z týchto faktúr do januára 2013 tvrdením, že si žalobca mal uplatniť nárok na odpočet dane už v decembri 2012 s ohľadom na dátumy obdržania faktúr. Správca dane nenamietal výšku nadmerného odpočtu DPH ako takú, ale namietal len skutočnosť, že bola uplatnená v inom daňovom období. Žalobca následne v dobrej viere spolupracoval s daňovým úradom, nespochybnil jeho názor o inom období uplatnenia nadmerného odpočtu DPH a pristúpil k praktickej náprave, ktorá spočívala v akceptovaní rozhodnutia daňového úradu zo dňa 25.06.2013, ktorým bol znížený nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy 125.129,46 Eur na sumu 13.532,89 Eur, proti ktorému žalobca nepodal odvolanie. Následne žalobca podal dodatočné daňové priznanie za december 2012. Žalobca pôvodne za december 2012 vykázal v daňovom priznaní k DPH vlastnú daňovú povinnosť na úhradu vo výške 19.347,17 Eur, ktorú aj 24.01.2013 do štátneho rozpočtu uhradil. V uvedenom dodatočnom daňovom priznaní za december 2012 už vykázal nadmerný odpočet DPH vo výške 92.249,40 Eur (19.347,17 Eur - 111.596,57 Eur). Týmto žalobcovým dodatočným daňovým priznaním za december 2012 spolu s nevrátením nadmerného odpočtu za január 2013 došlo k finančnému vysporiadaniu medzi žalobcom a štátnym rozpočtom. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že dodatočné daňové priznanie za december 2012 daňový úrad akceptoval a vyplatil žalobcovi požadovaný nadmerný odpočet vo výške 92.249,40 Eur. Žalobca si neuplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo väčšej výške, ako mu dovoľuje zákon, ale za iné obdobie, ako si ho mal uplatniť a nenaplnil tak skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. g/ zákona č. 563/2009 Z.z.. Ďalej žalobca poukazoval na to, že treba brať do úvahy aj vôľu zákonodarcu z príslušnej dôvodovej správy k zákonu, a to je potrestanie nesprávne vypočítaných nárokov na nadmerný odpočet DPH, ktoré by mohli poškodiť štátny rozpočet. V predmetnom prípade štátny rozpočet nebol a ani nemohol byť poškodený. Žalobca ďalej argumentoval tým, že túto skutočnosť použil žalobca aj v odvolaní proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu, ktorým mu bola uložená pokuta. Napriek tomu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 23.01.2014 s touto skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu vôbec nevysporiadal. Žalobca ďalej poukazoval na dôvodovú správu ku komentáru O.s.p. z roku 2006 od autora Jaroslava Krajču a kol. (rozhodnutie R 22/1997, R 24/1997, R 75/1998). K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu zameranú na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2013. Na základe záverov z daňovej kontroly, z ktorej bol vyhotovený protokol, správca dane rozhodnutím zo dňa 25.06.2013 č. 9615401/5/3057488/2013/Gaf znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy 125.129,46 Eur na sumu 13.532,89 Eur, t. j. určil rozdiel v sume 111.596,57 Eur z dôvodov uvedených v odôvodnení predmetného rozhodnutia, z čoho je zrejmé, že daňový subjekt si v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie január 2013 uplatnil nadmerný odpočet vo výške, ktorá bola väčšia, ako výška nadmerného odpočtu, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z.. Proti rozhodnutiu zo dňa 25.06.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2013, sa daňový subjekt neodvolal, nevyužil opravné prostriedky v zmysle Zákona o správe daní. Je nesporné, že v kontrolovanom zdaňovacom období január 2013 si žalobca uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške, ktorá bola väčšia, ako výška nadmerného odpočtu DPH, ktorý si mal právo uplatniť podľa Zákona o DPH z dôvodov uvedených v právoplatnom rozhodnutí správcu dane zo dňa 25.06.2013, čím bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. g/ Zákona o správe daní. Správca dane bol preto povinný uložiť žalobcovi pokutu, pretože ide o obligatórne ustanovenie zákona, ktoré musí dodržať, a teda nie je na úvahe správcu dane, či pokutu uloží a v akej výške a nemožno prihliadnuť na žiadne skutočnosti, ktoré neustanovuje zákon. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že rozdiel, o ktorý bol nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2013 znížený, po daňovej kontrole mal žalobca právo si uplatniť a aj si uplatnil v zdaňovacom období december 2012 podaním dodatočného daňového priznania DPH a ktorý bol správcom dane žalobcovi aj vyplatený. Zákon o správe daní v § 155 ods. 10 a 11 ustanovuje prípady, kedy sa pokuta neuloží, prípadne ju nemožno uložiť. Zákon o správe daní neobsahuje osobitné ustanovenia, ktoré by vylučovali uloženie pokuty žalobcovi v prípade, že si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov vo výške väčšej, ako mal právo uplatniť si a toto si mal uplatniť v inom zdaňovacom období. Ak Zákon o správe daní alebo iný hmotnoprávny predpis ukladá povinnosť niečo splniť alebo povinnosť uloží v rozhodnutí správcu dane, pričom táto povinnosť nepeňažnej povahy nie je menovite uvedená v § 154 ods. 1 písm. a/ - i/, dopustí sa ten, ktorý túto povinnosť nesplní alebo splní po lehote stanovenej zákonom alebo v rozhodnutí správcu dane, taktiež správneho deliktu a správca dane mu uloží pokutu. Zákon o správe daní neobsahuje osobitné ustanovenia, ktoré by vylučovali uloženie pokuty daňovému subjektu v prípade, že si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov vo výške väčšej, ako mal právo uplatniť si a toto si mal uplatniť v inom zdaňovacom období. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., pretože dospel k záveru, že zo strany správneho orgánu šlo o nesprávne právne posúdenie veci. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Rozhodnutím Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9615401/5/3057488/2013/Gaf zo dňa 25.06.2013 určil daňový úrad podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov platiteľovi DPH STAVBY MOSTOV SLOVAKIA, a. s., Janka Kráľa 11/231, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35727951, rozdiel v sume 111.596,57 Eur podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH za zdaňovacie obdobie január 2013. Daňový úrad Banská Bystrica znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy 125.129,46 Eur na sumu 13.532,89 Eur. Daňový subjekt sa proti uvedenému rozhodnutiu neodvolal a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 17.07.2013. Ďalším rozhodnutím Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9600303/5/4827854/2013/Buš zo dňa 28.10.2013 bola daňovému subjektu - žalobcovi uložená pokuta vo výške 111.159,60 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/ zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov - zníženie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy 125.129,46 Eur na sumu 13.532,89 Eur rozhodnutím č. 9615401/5/3057488/2013/ Gaf zo dňa 25.06.2013. Podľa § 154 ods. 1 písm. g/ zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uplatní si nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov. Žalobca už v podaní zo dňa 28.10.2013, ktoré bolo adresované Daňovému úradu v Banskej Bystrici, v ktorom žiadal, aby udelená sankcia bola odpustená, resp. aby bola povolená zľava zo sankcie v súlade s § 157 zákona z dôvodu nejednoznačného znenia právneho predpisu. Žalobca v tomto podaní poukazoval na skutočnosť, že zaúčtovanie faktúr spolu v hodnote 111.596,57 Eur zahrnuli do daňového priznania k DPH za mesiac január 2013 a nie do daňového priznania za mesiac december 2012 nie z vlastného zavinenia, pretože v čase doručenia týchto faktúr spoločnosti, t. j. dňoch 21.01.2013 a 23.01.2013, bolo už daňové priznanie za mesiac december 2012 podané, spoločnosť pri spracovaní a podaní daňového priznania k DPH za mesiac december 2012 nespravila chybu. Oddelenie učtárne na spracovanie daňového priznania k DPH potrebuje mať vyhradený čas. Podľa dátumu o odovzdanom daňovom priznaní za december 2012 bolo vyhotovené 21.01.2013. Prijaté faktúry musí najskôr odsúhlasiť príslušný stavbyvedúci a až následne sa faktúry po ich odsúhlasení dostanú do učtárne na zaúčtovanie, teda kolobeh faktúr od ich obdržania do zaúčtovania trvá približne 5 - 7 dní. Obidve faktúry sa pritom týkajú stavieb realizovaných v Košiciach, pričom učtáreň žalobcu je na adrese sídla v Banskej Bystrici. Právo na odpočet dane si spoločnosť uplatnila v daňovom priznaní za január 2013 a v tomto období už mala doklad, ktorý ju na to oprávňoval. Podľa názoru žalobcu sa ustanovenie § 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH nemôže vykladať v tom zmysle, že faktúry, ktoré spoločnosti prídu pár dní pred posledným termínom na podanie daňového priznania k DPH za január nasledujúceho roka, musia byť, aj bez overenia oprávnenosti ich vyúčtovania, zohľadnené v daňovom priznaní k DPH v decembri príslušného roka. Z tohto pohľadu ide o nejednoznačné znenie právneho predpisu, čo by malo byť pri rozhodovaní o odpustení sankcie zohľadnené. Spoločnosť počas celej svojej existencie vždy vzorne spolupracovala so správcom dane, jej daňová disciplína bola dobrá a nikdy nebol evidovaný akýkoľvek nedoplatok na dani. Zo správneho spisu vyplýva, že žalobca si podal dodatočné daňové priznanie za mesiac december 2012, žalobca pôvodne za december 2012 vykázal v daňovom priznaní k DPH vlastnú daňovú povinnosť na úhradu vo výške 19.347,17 Eur, ktorý si 24.01.2013 zo štátneho rozpočtu uhradil. V dodatočnom daňovom priznaní za december 2012 už vykázal nadmerný odpočet DPH vo výške 92.249,40 Eur. Dodatočným daňovým priznaním za december 2012 spolu s nevrátením nadmerného odpočtu za január 2013 došlo k finančnému vysporiadaniu medzi žalobcom a štátnym rozpočtom. Dodatočné daňové priznanie za mesiac december 2012 daňový úrad akceptoval a vyplatil žalobcovi požadovaný nadmerný odpočet vo výške 92.249,40 Eur. I keď je pravdou, že za mesiac január 2013 si žalobca uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške, ktorá väčšia, ako mu za mesiac január 2013 patril, v konečnom dôsledku si ho neuplatnil vo väčšej výške, ako mu dovoľoval zákon, len za iné obdobie, ako si ho mal uplatniť. V konečnom dôsledku nedošlo k ukráteniu štátneho rozpočtu, došlo len k uplatneniu nároku za iné obdobie, než to dovoľuje zákon. Uloženie pokuty je administratívno-procesnou sankciou pre účely vymáhania určitých povinností, preto sú často aj aktom donucovacej povahy. Pokiaľ ide o uloženie pokuty podľa § 154 ods. 1 písm. g/ zákona č. 563/2009 Z.z., bolo úmyslom zákonodarcu potrestanie nesprávne vypočítaných nárokov na nadmerný odpočet DPH, ktoré by mohli poškodiť štát. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s ústavou, v danom prípade s čl. 1 ods. 1 a čl. 50 ods. 6. Právna istota a spravodlivosť, ako princípy materiálneho právneho štátu, podľa názoru súdu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy, ak zákonodarca v záujme generálnej prevencie chce chrániť závažný verejný záujem. Súd je pri ukladaní sankcie povinný vychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov. Nijaký právny poriadok nemôže regulovať všetky situácie, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy. Každý právny poriadok sa môže uplatniť vo všetkých prípadoch iba vtedy, ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva. Základnom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. K dôležitým materiálnym znakom právneho štátu je aj existencia kritérií, podľa ktorých sa vysvetľuje a uplatňuje každá právna norma (cit. Drgonec: Ústava SR - komentár, Heuréka 2004, str. 57 - 58). Princípu legitímneho očakávania, proporcionality a zdravého rozumu potom zodpovedá, že i keď zákonodarca v § 154 ods. 1 písm. g/ zákona č. 563/2009 Z.z. stanovil, že správneho deliktu sa dopustí ten, kto si uplatní nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov a nestanovil, že uplatnenie nadmerného odpočtu síce v hromadnej výške, ale za obdobie iného mesiaca (uplatnenie nadmerného odpočtu za mesiac január 2013, hoci správne mal byť uplatnený za mesiac december 2012), keď nedošlo k poškodeniu štátneho rozpočtu, neznamená, že by mal byť žalobca postihnutý za správny delikt, ktorý nedosahuje žiaden stupeň poškodenia štátneho rozpočtu. Súd je v konaní podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy zodpovedný za to, že preskúmava zákonnosť uloženej sankcie na základe princípov materiálneho právneho štátu. Súd vychádzajúc z týchto princípov dospel preto k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na uloženie sankcie, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie II. st. správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca bol v konaní úspešný, preto súd uznal žalobcovi náhradu trov konania v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.. Trovy pozostávajú: Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (advokátska tarifa) prináleží advokátovi za jeden úkon v roku 2004 134,- Eur. 1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia 134,- Eur, 2. podanie žaloby 134,- Eur, 3. zastupovanie na pojednávaní 134,- Eur, spolu 402,- Eur. Režijný paušál za tri úkony po 3 x 8,04 Eur činí 24,12 Eur. Náhrada za stratu času za 4 polhodiny po 13,40 Eur činí 53,60 Eur. Cestovné splnomocnenca právneho zástupcu na pojednávaní dňa 20.08.2014 pri použití vlastného motorového vozidla Audi A6, ev. č. BS XXX AN, pri cestnej vzdialenosti Banská Štiavnica - Bystrica a späť, 100 km. Spotreba „kombináciou“ podľa TP je 8,6 l/100 km v cene dňa 20.08.2014, 1,62 Eur / 1 liter. Výpočet: náklady na 1 km = 8,6 x 1,62 : 100 = 0,13932,- Eur + zákl. sadzba 0,183,- Eur /km podľa Opatrenia MPSVR SR č. 632/2008 Z.z., spolu 0,32232 Eur / km. 1 x 100 x 0,32232 = 32,22 Eur. Celkove trovy právneho zastúpenia činia 511,94 Eur. Žalobca zaplatil súdny poplatok 70,- Eur, preto súd uložil žalovanému nahradiť žalobcovi na trovách konania 70,- Eur. Súd nepriznal žalobcovi tarifnú odmenu podľa tarifnej hodnoty vo výške pokuty, pretože v danom prípade išlo o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a v takýchto prípadoch sa neurčuje odmena podľa výšky tarifnej hodnoty veci, ale podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Súd nepriznal žalobcovi ani náhradu trov konania za odvolanie proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu, pretože v tomto prípade išlo o správne konanie, súdne konanie nie je pokračovaním správneho konania, preto bolo možné priznať žalobcovi náhradu trov konania len v súvislosti so súdnym konaním. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.