Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/44/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200486 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200486.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: H. F., Z. XXX/ XX, XXX XX H., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Trhová 992/1, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/51438/2014/4989 zo dňa 27. januára 2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/51438/2014/4989 zo dňa 27.01.2014 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/4646888/2013/StrM zo dňa 15.10.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. b/, d/ a e/ O. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 594,22 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 524,22 Eur a iné trovy konania vo výške 70,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou dňa 07.04.2014 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/51438/2014/4989 zo dňa 27.01.2014 (ďalej „napadnuté rozhodnutie žalovaného"), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán" alebo „správca dane") č. 9601403/5/4646888/2013/StrM zo dňa 15.10.2013 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 4.845,38 Eur a tým nepriznaný nadmerný odpočet vo výške 1.619,31 Eur a bola vyrubená vlastná daňová povinnosť vo výške 3.226,07 Eur za zdaňovacie obdobie jún 2012. Žalobca v žalobe uviedol, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, žalobca bol ukrátený na svojich právach a zákonom chránených záujmoch, správca dane i žalovaný posudzovali vec neobjektívne, pričom zistenie skutkového stavu, z ktorého správne rozhodnutie vychádzalo, je nepostačujúce na posúdenie veci. Žalobca namietal, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v rozpore so zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") a to § 3 ods. 1 a § 3, pričom správca dane ani žalovaný nevzali do úvahy dôkazy v prospech žalobcu. Správca dane nepostupoval ani podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, t. j. v súčinnosti so žalobcom a neposkytol mu poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach. Správca dane podľa žalobcu konal v rozpore s touto zásadou, pretože neoboznámil žalobcu so všetkými skutočnosťami a zisteniami, ktoré počas výkonu daňovej kontroly preveroval takým spôsobom, aby žalobca mohol využiť svoje práva, najmä mu neumožnil, aby sa vyjadril k skutočnostiam, na základe ktorých správca dane rozhodoval. Daňová kontrola začala 21.09.2012 a správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami kontroly až 17.09.2013, o čom bola spísaná zápisnica. Správca dane pri tomto pojednávaní doručil žalobcovi Protokol a Výzvu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole. Tento úkon správca dane vykonal len formálne a neposkytol žalobcovi reálny časový priestor na oboznámenie sa s výsledkami zisťovania správcu dane. Zápisnice o výsluchu svedkov vykonané policajnými orgánmi neboli zahrnuté medzi skutočnosti, s ktorými správca dane oboznamoval žalobcu. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu a správca dane svojím postupom žalobcovi neumožnil uplatniť svoje právo podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku (predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa ukončenia daňovej kontroly), ako aj právo podľa § 45 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku (nahliadať do zápisníc z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu), ako aj právo podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku (klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní). Takýmto postupom správca dane podľa žalobcu porušil základné zásady daňového konania. Žalobca ďalej namietal, že správca dane sa pri hodnotení dôkazov zameral na nepriame dôkazy, ktoré boli získané v rozpore s Daňovým poriadkom. Tvrdenie žalovaného, že žalobca bol správcom dane vyzývaný na splnenie dôkaznej povinnosti a predloženie dôkazov preukazujúcich reálne dodanie tovaru dodávateľmi DREVO DM s. r. o. a R. K. - REK, a že žalobca okrem dodávateľských faktúr a dodacích listov nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vierohodne preukazovali reálne dodanie tovaru od uvedených dodávateľov, považoval žalobca za rozporné so skutočnosťou. Poukázal na to, že správcovi dane predložil aj iné dôkazy - záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy - stazky za r. 2012 a výpis z tachografových kariet na USB zariadení, avšak správca dane sa týmito dôkazmi nezaoberal. Správca dane podľa žalobcu nepostupoval podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pretože potom, ako vznikli pochybnosti o správnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, žalobcu nevyzval na ich odstránenie, doplnenie, ani vyjadrenie. Výzva na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole o daňovej kontrole nemôže nahradiť výzvu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane ďalej do protokolu o daňovej kontrole uviedol, že podľa § 26 Daňového poriadku vykonal zisťovania v rôznych inštitúciách, resp. vykonal miestne zisťovania u rôznych subjektov, však neuviedol, čo bolo predmetom zisťovania. Žalobca o výsledku a účele týchto zisťovaní nebol informovaný, a preto konštatovanie správcu dane, že tieto nemali vplyv na výsledok daňovej kontroly, je nepostačujúce. Takéto konštatovanie nemožno považovať za vyhodnotenie dôkazov. Poukázal ďalej na to, že podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku protokol o daňovej kontrole musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, čo v tomto prípade nebolo splnené. Správca dane i žalovaný v daňovej kontrole a v odôvodnení rozhodnutia neprihliadali na všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli najavo, tieto nevyhodnotili jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, takéto rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 09062012 z 25.06.2012 od dodávateľa R. K. - REK, Lučenec za dodanie pilín s odôvodnením, že vyfakturovaný tovar nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, avšak neuvádza, ako k tomuto záveru dospel, čo je v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalobca poukázal na obsah svedeckej výpovede p. K., z ktorej vyplýva, že tento predmetnú faktúru vystavil, tovar (piliny) nenakúpil, pretože sa jedná o vedľajší produkt získaný pri výrobe a spracovaní dreva, pričom uviedol niektorých svojich dodávateľov dreva, miesto, kde bolo drevo spracované, ako aj údaj, že prepravu tovaru si zabezpečil odberateľ svojimi dopravnými prostriedkami, ako aj okolnosti prebratia dodávky. Správca dane sa dokladmi predloženými žalobcom nezaoberal a napriek vyššie uvedeným dôkazom vyvodil záver, že faktúra bola vystavená formálne a R. K. - REK nepredložil relevantné dôkazy na potvrdenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Pokiaľ správca dane poukázal na to, že za účelom preverovania skutočností týkajúcich sa zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a R. K. nahliadal do spisu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 vykonávanej u R. K., žalobca poukázal na to, že správca dane neuviedol, čo bolo obsahom tohto úradného záznamu a ktoré skutočnosti správca dane zistil. Pokiaľ správca dane bez náležitého odôvodnenia uviedol, že nedošlo k uskutočneniu zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a R. K., a žalobca si preto neoprávnene uplatnil odpočet dane podľa § 49 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH"), rozhodnutie správcu dane ako i žalovaného sú v tejto časti nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 260612 z 30.06.2012 od dodávateľa DREVO DM s. r. o. Halič za dodanie hobľovaných dubových priebežiek. Žalobca poukázal na obsah svedeckej výpovede konateľa tejto spoločnosti p. H., ktorý potvrdil vystavenie faktúry, označil miesto, kde bol tovar skladovaný a uviedol, že prepravu si zabezpečoval odberateľ. Svedeckú výpoveď správca dane vyhodnotil so záverom, že faktúra bola vystavená formálne, pretože si svedok nepamätal podrobnosti obchodu. Pokiaľ správca dane podľa úradného záznamu nahliadal do spisu daňovej kontroly v spoločnosti DREVO DM s. r. o. v súvislosti s vykonávanou kontrolou u žalobcu a zistil, že spoločnosť DREVO DM s. r. o. preverovanú drevnú hmotu nadobudlo od spoločnosti KEVOLA s. r. o. Šahy, správca dane neuviedol, akou faktúrou a kedy bol tento tovar takto nadobudnutý. K tvrdeniu správcu dane, že dodávateľom v spoločnosti KEVOLA s. r. o. bola spoločnosť KALIPO s. r. o. Bratislava, žalobca uviedol, že skutočnosť, že táto spoločnosť mala uzavretú Rámcovú kúpnu zmluvu a Zmluvu o sprostredkovaní, nie je dôkazom, že spoločnosť KALIPO s. r. o. bola dodávateľom predmetného tovaru. Správca dane navyše neuviedol, akým spôsobom boli zistené tieto skutočnosti. Pokiaľ správca dane ako ďalšie dôkazy o neuskutočnení dodávky tovaru uvádza Zápisnice o výsluchu svedkov, ktoré boli poskytnuté policajnými orgánmi, s týmito dôkazmi žalobca nebol nikdy oboznámený, tieto boli uvedené až v Protokole o daňovej kontrole a žalobca ich považuje za dôkazy získané v rozpore s Daňovým poriadkom. Výsluchy svedkov neboli vykonané správcom dane, a teda neboli dôkazmi zistenými podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, pričom žalobca namietal, že nemohol využiť svoje právo klásť svedkom otázky. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že zo strany žalobcu boli predložené všetky relevantné dôkazy o uskutočnení dodávok (faktúry, dodacie listy, doklady o úhradách, prepravné doklady). Ako správca dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z., nie je v rozhodnutí uvedené. Žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžf/10/2012 a 3Sžf/1/2011, ktoré sa týkali otázky rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. Ďalej poukázal aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora v spojených prípadoch č. C-354/03 Optigen, C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Daňový subjekt podľa žalobcu s poukazom na vyššie uvedené rozsudky Najvyššieho súdu SR nemôže znášať dôkazné bremeno a preukazovať preukázanie skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Žalobca napokon uviedol, že pokiaľ správca dane pri rozhodovaní aplikoval závery rozsudku ESD č. C-253/02, mal sa riadiť aj bodmi 95-98 cit. rozsudku a uviedol, že z uvedeného vyplýva, že správca dane nepreukázal, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojím obchodom podieľa na podvode a v takomto prípade má správca dane posudzovať tieto dodávky jednotlivo, ako by neexistovali plnenia zakladajúce zneužívanie. Žalobca predložil všetky relevantné dôkazy o prijatí dodávok a dôkazy o použití týchto dodávok ako platiteľ, a preto je jeho právny nárok na uplatnenie odpočtu dôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 10.06.2014 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Podrobne sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v žalobe, opísal priebeh daňového konania, pričom poukázal na to, že 21.09.2012 spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo začatie daňovej kontroly, v ktorej bol žalobca zápisnične poučený o právach podľa § 45 ods. 1 písm. a/ až g/ a ods. 2 písm. a/ až h/ Daňového poriadku, z čoho vyplýva, že žalobca mal možnosť predkladať počas výkonu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia aj bez vyzvania správcu dane. Žalovaný poukázal na zistenia správcu dane v priebehu daňovej kontroly týkajúce sa odpočtu dane z dodávateľskej faktúry č. 260612 z 30.06.2012 vyhotovenej dodávateľom DREVO DM s. r. o. za dodávku hobľovaných dubových priebežok a z dodávateľskej faktúry č. 09062012 z 25.06.2012 vyhotovenej dodávateľom R. K. - REK, Lučenec za dodávku pilín. Na základe predložených dokladov správca dane 20.11.2012 vykonal so žalobcom ústne pojednávanie, pri ktorom žalobcu opakovane poučil o jeho právach a povinnostiach a vyzval ho na podanie vysvetlenia k deklarovaným zdaniteľným obchodom. Dňa 26.03.2013 správca dane vykonal miestne zisťovanie v prevádzke žalobcu, o čom spísal zápisnicu. Následne na základe predložených dokladov a vyjadrenia žalobcu z 20.11.2012 správca dane vypočul ako svedka R. K. - REK, ako aj konateľa spoločnosti DREVO DM s. r. o. H. H., o čom spísal Zápisnice o ústnom pojednávaní, na ktorých sa zúčastnil aj žalobca, ktorý mal právo svedkom klásť otázky. Žalovaný z uvedeného vyvodil, že žalobca nebol ukrátený na svojom práve podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Poukázal na to, že tvrdenia svedka H. H. preveroval nazretím do spisovej zložky z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 vykonanej v spoločnosti DREVO DM s. r. o., o čom vyhotovil úradný záznam z 02.09.2013 a zistil skutočnosti týkajúce sa spoločnosti KEVOLA s. r. o. a KALIPO s. r. o., ktoré mali byť dodávateľmi pre spoločnosť DREVO DM s. r. o., ktorá mala byť dodávateľom žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že zistený skutkový stav vo veci podrobne popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Správca dane 17.09.2013 spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej žalobcu oboznámil s výsledkami daňovej kontroly, pričom žalobca sa vyjadril, že s kontrolnými zisteniami nesúhlasí. Súčasne správca dane žalobcovi doručil 17.09.2013 výzvu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole o daňovej kontrole. Žalobca sa v stanovenej lehote písomne nevyjadril. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že správca dane bol so žalobcom súčinný a žalobca nebol ukrátený na svojich právach. K námietke žalobcu, že správca dane žalobcovi nezaslal výzvu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že aj keď správca dane takúto výzvu žalobcovi nezaslal, žalobca bol na základe oznámenia zo 06.09.2012 povinný predložiť všetky doklady a dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie. O svojich právach bol žalobca poučený aj pri ústnych pojednávaniach a žalobca mal možnosť predkladať počas výkonu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia aj bez vyzvania správcu dane. Takúto možnosť mal aj po doručení Protokolu o daňovej kontrole, aj v rámci odvolacieho konania, avšak túto nevyužil a žiadne vierohodné dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov od deklarovaných dodávateľov nepredložil. K námietke žalobcu, že žalovaný ani správca dane neodôvodnili porušenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ Zákona o DPH žalobcom, žalovaný uviedol, že podrobne popísal zistený skutkový stav a dôkazy riadne vyhodnotil so záverom, že neboli predložené dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov od deklarovaných dodávateľov DREVO DM s. r. o. a R. K. - REK. K námietke žalobcu, že Zápisnice o výsluchu svedkov vykonané policajnými orgánmi neboli predmetom oboznámenia dňa 17.09.2013, žalovaný uviedol, že žalobca sa k nim mohol vyjadriť na základe výzvy na vyjadrenie k protokolu o daňovej kontrole. Tieto svedecké výpovede podľa žalovaného neboli získané v rozpore so zákonom. Z vykonaného dokazovania podľa žalovaného bolo preukázané, že k dodaniu tovaru dodávateľmi DREVO DM s. r. o. a R. K. - REK nedošlo. K námietke žalobcu, že správca dane ho počas daňovej kontroly nevyzval na predloženie ďalších dôkazov, žalovaný uviedol, že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu a je povinný preukázať splnenie podmienok na odpočítanie dane. Ak správca dane preukáže zneužívanie systému DPH, ktoré viedlo k získaniu daňovej výhody, je oprávnený požadovať od daňového subjektu - žalobcu zaplatenie odpočítaných čiastok. Žalobca si neoprávnene uplatnil odpočet dane z dodávateľských faktúr od deklarovaných dodávateľov za dodanie tovaru, ktorého reálne dodanie od uvedených dodávateľov nebolo vierohodne preukázané. Podľa žalovaného žalobca nebol ukrátený na svojich právach, skutkový stav bol zistený riadne, dôkazy boli vyhodnotené v súlade so zákonom, odôvodnenie rozhodnutia obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a nemôže byť preto posúdené ako nepreskúmateľné. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Splnomocnený zástupca žalobcu sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval žaloby a dôvodov v nej uvedených a rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné a ukracujúce práva žalobcu. Zdôraznil najmä porušenie Daňového poriadku, pričom správca dane i žalovaný svojím postupom odňali možnosť žalobcu vyjadrovať sa k získaným dôkazom v priebehu daňovej kontroly, klásť svedkom otázky a uplatniť svoje práva spôsobom stanoveným zákonom Namietal, že nebol oboznámený s tým, že správca dane počas daňovej kontroly mal pochybnosti o žalobcom tvrdených skutočnostiach, pričom žalobcu na doplnenie alebo vyjadrenie k týmto dôkazom nevyzval. Namietal proti použitiu výpovedí svedkov vyhotovených policajnými orgánmi, ktoré neboli vykonané správcom dane, ani v súlade s Daňovým poriadkom. Poukázal na to, že žalobca bol dobromyseľný, pričom dodávky tovaru boli riadne realizované. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe Poverenia zo 06.09.2012 správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012. Oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené 13.09.2012. Dňa 21.09.2012 správca dane spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo začatie daňovej kontroly. V zápisnici bol žalobca poučený o svojich právach a povinnostiach v zmysle § 45 ods. 1 Daňového poriadku, o. i. o práve predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia (písm. c/), o práve nahliadať do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu (písm. d/), o práve klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní (písm. e/), vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim (písm. f/), ako aj o povinnostiach podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku, o. i. o povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/). Z predmetnej zápisnice ďalej vyplýva zoznam listín a dokladov odovzdaných žalobcom správcovi dane, o. i. dodávateľské faktúry, príjmové pokladničné doklady, výdavkové pokladničné doklady. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 9601403/5/4229607/2013-Šta zo dňa 17.09.2013, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole doručil žalobcovi 17.09.2013. Súčasne 17.09.2013 vyhotovil Zápisnicu o ústnom pojednávaní, podľa ktorej bol žalobca oboznámený s úkonmi vykonanými v súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou a výsledkami tejto kontroly. Zo zápisnice vyplýva, že žalobca bol o. i. oboznámený so skutočnosťami zistenými z dokladov predložených žalobcom a zadovážených správcom dane, o. i. výsluchom svedka M. H. - konateľa DREVO DOM DM s. r. o. Správca dane konštatoval, že správca dane kontrolou predložených dokladov a evidencií zistil, že spoločnosť DREVO DM s. r. o. drevnú hmotu nadobudla od spoločnosti KEVOLA s. r. o., pričom z odpovede na dožiadanie Daňového úradu Nitra, pobočka Levice vyplynulo, že spoločnosť KEVOLA s. r. o. v čase výkonu daňovej kontroly zmenila konateľa, novým konateľom sa stal p. C. G., ktorý je podľa medzinárodného preverenia neexistujúcou osobou. Bývalý konateľ Y. L. v postavení svedka na ústnom pojednávaní zdaniteľné obchody potvrdil, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce tieto obchody. Správca dane ďalej v zápisnici uviedol, že zistil, že najväčším obchodným partnerom pre spoločnosť KEVOLA s. r. o. Šahy bol daňový subjekt KALIPO s. r. o. Bratislava, s ktorým mala spoločnosť KEVOLA s. r. o. uzatvorenú Rámcovú kúpnu zmluvu z 20.11.2010, predmetom ktorej bola dodávka potravinárskeho tovaru, ako aj Zmluvu o sprostredkovaní z 02.01.2011, na základe ktorej sa sprostredkovateľ KALIPO s. r. o. zaväzoval zabezpečiť požadované objednávky pre obchodných partnerov záujemcu KEVOLA s. r. o. a to surovinu - drevo, produkty z dreva, listnaté, ihličnaté odrezky a produkty. Zo strany dodávateľa KALIPO s.r.o. sa podľa správcu dane nedalo preveriť uskutočnenie obchodov, nakoľko daňový subjekt so správcom dane nekomunikuje a doklady ku kontrole nepredložil. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť KALIPO s.r.o. nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočnenie obchodov a z toho dôvodu nemohli byť uskutočnené. Z uvedeného vyvodil záver, že žalobcovi nie je možné priznať nárokovaný odpočet dane z titulu nadobudnutia tovaru vo výške 4.767,40 Eur z faktúry č. 260612 z 30.06.2012. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že žalobca bol oboznámený s výsluchom svedka R. K. - REK, z ktorého výpovede správca dane vyvodil záver, že svedok síce zdaniteľné obchody potvrdil, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Z uvedeného dôvodu žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 09062012 z 25.06.2012 vo výške 77,98 Eur. Žalobca do zápisnice uviedol, že obsah zápisnice berie na vedomie a s výsledkom kontroly nesúhlasí. Z obsahu spisu vyplýva, a táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná, že žalobca sa v lehote stanovenej správcom dane vo výzve k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril. Zistenia správcu dane uvedené v predmetnom Protokole boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane zo dňa 15.10.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubený rozdiel DPH v sume 4.845,38 Eur a tým nebol priznaný nadmerný odpočet v sume 1.619,31 Eur a vyrubená vlastná povinnosť predstavovala 3.226,07 Eur za zdaňovacie obdobie jún 2012. V odôvodnení rozhodnutia správca dane poukázal na vykonané dokazovanie v predmetnej veci, na ktoré súd odkazuje so záverom, že pri kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2012 mal správca dane zistené, že žalobca si v predmetnom zdaňovacom období uplatňoval odpočítanie dane na základe faktúry č. 260612 zo dňa 30.06.2012 za dodávku hobľovaných dubových priebežiek od dodávateľa DREVO DM s. r. o. Halič, pričom z dokazovania vykonaného výsluchom konateľa spoločnosti DREVO DM s. r. o. správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané skutočné nadobudnutie tovaru od tohto dodávateľa, pretože neboli predložené relevantné dôkazy o uskutočnení zdaniteľného obchodu v zmysle uvedenej faktúry od spoločnosti DREVO DM s. r. o. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nahliadnutím do spisu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 vykonávanej u daňového subjektu DREVO DM s. r. o. a kontrolou predložených dokladov zistil, že DREVO DM s. r. o. preverovanú drevnú hmotu nadobudla od spoločnosti KEVOLA s. r. o., v ktorej v čase výkonu daňovej kontroly došlo k zmene konateľa, ktorým je C. G. a tento je podľa medzinárodného preverenia neexistujúcou osobou. Správca dane ďalej uviedol, že najväčším obchodným partnerom spoločnosti KEVOLA s.r.o. bol daňový subjekt KALIPO s.r.o., s ktorým mala spoločnosť KEVOLA s. r. o. uzatvorenú o. i. Zmluvu o sprostredkovaní z 02.01.2011 týkajúcu sa zabezpečenia požadovaných objednávok pre obchodných partnerov záujemcu KEVOLA s. r. o. - surovinu - drevo, produkty z dreva, o. i. aj pre žalobcu spoločnosť DREVO BB export s. r. o. Málinec, DREVO DM s. r. o. Halič, REK s. r. o. Lučenec, R. K. - REK s. r. o. Lučenec, PEROSA s. r. o. Lučenec. Uskutočnenie obchodov u dodávateľa KALIPO s. r. o. sa nedalo preveriť, nakoľko tento subjekt so správcom dane nekomunikoval a doklady ku kontrole nepredložil. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na získané informácie a kópie dokumentov poskytnutých z PPZ, NAKA, NJFP Banská Bystrica , pričom poukázal na obsah Zápisníc o výsluchu svedkov Z. S., H. F., Y. L. a H. O., z ktorých vyvodil, že spoločnosť KALIPO s. r. o. nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočnenie obchodov a z toho dôvodu nemohli byť uskutočnené. Správca dane z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúru za nadobudnutie tovaru, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, správca dane zistil, že v prípade dodávateľa spoločnosti DREVO DM s. r. o. neprišlo k žiadnemu zdaniteľnému obchodu medzi daňovým subjektom H. F. a daňovými subjektami z tuzemska ako dodávateľmi, resp. subdodávateľmi, a preto si kontrolovaný subjekt neoprávnene uplatňoval odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov so spoločnosťou DREVO DM s. r. o., nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov s uvedenou spoločnosťou predložením dôkazov o tom, že sa zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou č. 260612 uskutočnil, že tovar reálne nadobudol a došlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Na základe uvedených skutočností správca dane žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie dane v sume 4.767,40 Eur, keďže nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie dane z titulu nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ďalej vyplýva, že správca dane pri kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2012 mal zistené, že žalobca si odpočítal DPH v celkovej sume 77,98 Eur z tovaru fakturovaného faktúrou č. 09062012 zo dňa 25.06.2012, vystavenou dodávateľom - R. K. - REK Lučenec za dodávku pilín, pričom z dokazovania vykonaného výsluchom dodávateľa dospel k záveru, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru od tuzemských dodávateľov, pretože R. K. nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdili. V odôvodnení ďalej uviedol, že za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a R. K. - REK bolo nahliadnuté do spisu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 vykonávanej u R. K. - REK. Z vykonaného dokazovania správca dane vyvodil záver, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúru za nadobudnutie tovaru, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, v prípade dodávateľa R. K. - REK neprišlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovými subjektami z tuzemska ako dodávateľmi, resp. subdodávateľmi, a preto si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal reálnosť zdaniteľných obchodov so R. K. - REK, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov s týmto dodávateľom predložením dôkazov o tom, že sa zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou č. 09062012 uskutočnil, že tovar platiteľ reálne nadobudol a došlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Na základe týchto skutočností správca dane nepriznal žalobcom nárokovanú daň uvedenú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2012, keďže nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie dane z titulu nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že samotná existencia faktúr ešte nie je relevantným dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu v zmysle § 8 Zákona o DPH, pretože nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľného obchodu podľa vyššie uvedených faktúr od daňových subjektov DREVO DM s. r. o. a R. K. - REK. Správca dane poukázal na rozsudok ESD č. C-255/02, podľa ktorého ak správca dane napriek formálnemu dodržaniu podmienok zo strany daňového subjektu preukáže zneužívanie systému DPH, ktoré viedlo k získaniu daňovej výhody, je oprávnený požadovať od daňového subjektu s retroaktívnym účinkom zaplatenie odpočítaných čiastok. V odôvodnení rozhodnutia správca dane citoval ustanovenia zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH a to § 49 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1, § 8 ods. 1 a § 51 ods. 1 a konštatoval, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s citovanými ustanoveniami. Na základe uvedeného správca dane žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 1.619,31 Eur, vyčíslil rozdiel dane v sume 4.845,38 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH vo výške 3.226,07 Eur. Žalobca včas podaným odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie správcu dane, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 27.01.2014 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2012 podľa Zákona o DPH, počas ktorej o. i. zistil, že žalobca si v predmetnom období odpočítal daň z dodávateľskej faktúry č. 260612 30.06.2012 vyhotovenej dodávateľom DREVO DM s. r. o. Halič za dodávku hobľovaných dubových priebežiek, prílohou ktorej je dodací list zo dňa 30.06.2012 a z faktúry č. 09062012 z 25.06.2012 vyhotovenej dodávateľom R. K. - REK, Lučenec za dodávku pilín, prílohou ktorej je dodací list zo dňa 25.06.2012. Ďalej poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti uplatneného odpočítania dane a dokazovanie vykonané správcom dane. Správca dane zdaniteľné obchody deklarované predmetnými dodávateľskými faktúrami preveroval aj u dodávateľov uvedených na dodávateľských faktúrach, pričom ako svedkov vypočul R. K. a konateľa spoločnosti DREVO DM s. r. o. M. H.. Poukázal na obsah výpovedí uvedených svedkov, ako aj na zistenia získané zo spisov daňovej kontroly vykonávanej za predmetné zdaňovacie obdobie jún 2012 u dodávateľa DREVO DM s. r. o. a u R. K. - REK. Pri výkone predmetnej daňovej kontroly správca dane využil aj ďalšie zistenia z iných konaní, pričom poukázal na obsah svedeckých výpovedí z výsluchu svedkov bývalých konateľov spoločnosti KALIPO s. r. o. Z. S. a H. F., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s. r. o. a účtovníčky tejto spoločnosti, ktoré výsluchy svedkov boli vykonané policajnými orgánmi. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že správca dane všetky zistené skutočnosti vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k predmetnej daňovej kontrole faktúry od deklarovaných dodávateľov DREVO DM s. r. o. a R. K. - REK, ktorými deklaroval nadobudnutie tovaru - hobľovaných dubových priebežiek a pilín, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, bolo zistené, že nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovými subjektami z tuzemska ako dodávateľmi, a preto si žalobca uplatnil odpočítanie dane neoprávnene. Žalovaný na základe skutočností zistených správcom dane posúdil, že v daňovej kontrole nebolo vierohodne preukázané, že spoločnosti DREVO DM s. r. o. ako dodávateľovi kontrolovaného daňového subjektu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH, žalobcovi preto nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH. Rovnako nebolo podľa žalovaného vierohodne preukázané reálne dodanie tovaru uvedeného na faktúre vyhotovenej dodávateľom R. K. - REK, čím nebolo preukázané, že mu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH z dodania tovaru a tým žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z predmetnej dodávateľskej faktúry v zmysle ust. § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ust. § 51 Zákona o DPH. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v zmysle Daňového poriadku a zistený skutkový stav posudzoval v zmysle Zákona o DPH. Poukázal na podmienky stanovené v Zákone o DPH na vznik práva na odpočítanie dane (citujúc ust. § 49 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, § 8 písm. a/ Zákona o DPH), ako aj na § 24 ods. 1 písm. a/ až c/ Daňového poriadku, podľa ktorého žalobca ako daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní. Správca dane vedie dokazovanie, avšak dôkazné bremeno znáša daňový subjekt. Existencia faktúr a dodacích listov, ktoré znejú na meno platiteľa DPH, nie sú podľa žalovaného dostatočným dôkazom na preukázanie, že došlo k dodaniu tovaru. Žalobca bol povinný preukázať svoje nároky vyplývajúce z odpočítania dane relevantnými dôkazmi a správca dane bol oprávnený preveriť, kým, ako a či si reálne deklarované zdaniteľné obchody uskutočnili. Žalobcovi bolo umožnené plniť si svoju dôkaznú povinnosť a predložiť relevantné dôkazy, ktoré by vierohodne preukazovali reálne dodanie tovaru od spoločnosti DREVO DM s. r. o. a R. K. - REK ako dodávateľov uvedených na predložených dodávateľských faktúrach. Žalovaný poukázal na podmienky, ktoré musia byť splnené, aby vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom základným predpokladom pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane u príjemcu tovaru - žalobcu je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi a to z titulu reálneho dodania tovaru. Pokiaľ žalobca uplatňuje právo na odpočítanie dane na základe predložených faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody nimi deklarované boli reálne uskutočnené dodávateľmi uvedenými na predmetných faktúrach. Správca dane pri preverovaní uplatneného práva na odpočítanie dane na základe predložených dodávateľských faktúr za dodanie tovaru (hobľovaných dubových priebežiek a pilín) vyhotovených dodávateľmi DREVO DM s. r. o. a R. K. - REK nevykonal len formálnu kontrolu dokladov, ale preveroval aj skutkový stav veci a to reálne dodanie deklarovaného tovaru vo všetkých vzájomných súvislostiach, pričom viedol dokazovanie, vyzýval žalobcu na splnenie si jeho dôkaznej povinnosti a poskytol mu časový priestor na predloženie relevantných dôkazov preukazujúcich reálne dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi. Žalovaný konštatoval, že žalobca okrem dodávateľských faktúr a dodacích listov nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vierohodne preukazovali reálne dodanie tovaru od uvedených dodávateľov. Tým nebolo podľa žalovaného preukázané, že uvedeným dodávateľom tovaru deklarovaného predmetnými faktúrami vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH a tým žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z predmetných dodávateľských faktúr v zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu žalovaný uviedol, že táto dôkazná povinnosť je na strane platiteľa, zistenia správcu dane týkajúce sa dodávateľov DREVO DM s. r. o. a R. K. - REK vedú k pochybnostiam o dodaní deklarovaného tovaru týmito platiteľmi a tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo odstrániť. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na rozsudky ESD (vo veci Halifax, Optigen, Fulcrum Electronics Ltd., Bond House Systems Ltd. a Kittel), na ktoré poukázal správca dane vo svojom rozhodnutí z dôvodu, že zistenia daňovej kontroly nasvedčujú podvodnému konaniu. Podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosť žalobcu. Odpočítanie dane len na základe faktúr bez preukázania reálneho plnenia vykazuje podľa žalovaného známky podvodného konania, ktoré je v rozpore so Zákonom o DPH. Zo skutočností uvedených v rozhodnutí žalovaného i v rozhodnutí správcu dane vyplýva, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ a § 71 ods. 2 písm. b/ Zákona o DPH, keď si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od deklarovaných dodávateľov DREVO DM s. r. o. a R. K. - REK za dodanie tovaru, ktorého reálne dodanie od uvedených dodávateľov nebolo vierohodne preukázané. Žalobca nepredložil konkrétne dôkazy o skutočne nereálnych dodávok tovaru uvedeného na predmetných faktúrach, neodstránil pochybnosti o dodávateľoch, a teda nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane. Naopak, správca dane v daňovej kontrole preukázal, že tovar deklarovaný predmetnými dodávateľskými faktúrami nebol reálne dodaný dodávateľmi na ich uvedenými, t. j. spoločnosťou DREVO DM s. r. o. a R. K. - REK. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dane počas daňovej kontroly vypočul žalobcu, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní z 20.11.2011, z ktorej o. i. vyplýva, že žalobca obchoduje s drevom, pričom drevo má od rôznych dodávateľov podľa predložených dokladov ku kontrole a vykonáva aj ťažbu dreva pre urbárske lesné spoločnosti, prenajíma motorové vozidlá, prenajíma budovy - sklady a obchoduje s potravinami. Zo zápisnice vyplýva, že žalobca predložil správcovi dane Záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy - stazky z r. 2012 a výpis z tachografových kariet na USB zariadení ( Tieto dôkazy sa však v administratívnom spise už nenachádzajú.) Zo Zápisnice o miestnom zisťovaní z 26.03.2013 vyplýva, že správca dane overoval prevádzku žalobcu - Pílu Málinec. Zistil, že vlastníkom je žalobca a v prevádzke sa nachádza budova, sklady, garáže, v ktorých sú umiestnené píly na spracovanie dreva, vysokozdvižné vozíky, opravárenské stroje, hydraulické ruky umiestnené na nákladných vozidlách. V prevádzke sa nachádzalo nakúpené drevo - guľatina, vláknina, kálavé palivové drevo v paletách, pryzmy. Z fotokópie faktúry č. 09062012 z 25.06.2012 vyplýva, že dodávateľ R. K. - REK, Lučenec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku pilín v množstve 70 prm s jednotkovou cenou 5,57 Eur, spolu 389,90 Eur + 20 % DPH 77,98 Eur, t. j. spolu 467,88 Eur. K faktúre je pripojená fotokópia Dodacieho listu z 25.06.2012 osvedčujúca dodávku tovaru žalobcovi - piliny 70 prm x 5,57 Eur. Z fotokópie faktúry č. 260612 z 30.06.2012 vyplýva, že dodávateľ DREVO DM s. r. o. Halič vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku prírezov v množstve 24,2 m3, jednotková cena 985,- Eur, cena bez DPH 23.837,- Eur + 20 % DPH 4.767,40 Eur, spolu 28.604,40 Eur. K faktúre je pripojená fotokópia Dodacieho listu z 30.06.2012 osvedčujúca dodávku hobľovaných dubových prírezov - priebežiek 35 x 60 x 1950 v množstve 24,20 m3 s uvedením evidenčného čísla motorového vozidla PT727AP, opatreného pečiatkou a podpisom odberateľa a dodávateľa. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane 20.08.2013 vypočul ako svedka R. K. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil aj žalobca. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že R. K. potvrdil, že v rozhodnom období obchodoval so žalobcom (drevo, preprava), potvrdil vyhotovenie faktúry č. 09062012 z 25.06.2012 za dodávku pilín v cene 467,88 Eur a uviedol, že tento tovar (piliny) nenakúpil, pretože piliny ako vedľajší produkt získal pri výrobe a spracovaní dreva na svojej píle v Lučenci, areál bývalej ZTS, pričom drevo nakupuje od svojich dodávateľov, napríklad DREVO DM s. r. o., DREVO BB Export s. r. o. a pod. Svedok uviedol, že prepravu tovaru si žalobca zabezpečil svojimi dopravnými prostriedkami a tovar bol odovzdaný na píle v Lučenci. Dodávka bola uskutočnená na základe ústnej dohody. DPH z dodávateľskej faktúry bola priznaná aj odvedená. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane 22.08.2013 vypočul ako svedka H. H. konateľa spoločnosti DREVO DM s. r. o. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly žalobcu, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil aj žalobca. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že konateľ spoločnosti DREVO DM s. r. o. M. H. potvrdil, že v rozhodnom období obchodoval so žalobcom (dodával mu drevo, žalobca robil pre neho služby a dodával mu tovar). Potvrdil aj vyhotovenie faktúry č. 260612 z 30.06.2012 za dodávku dubových priebežiek - prírezov v celkovej hodnote 28.604,40 Eur. Uviedol, že drevo nadobudol od svojich dodávateľov, ktorí sú uvedení na faktúrach a dodacích listoch v účtovníctve, po prevzatí ho skladoval na Vajanského ulici v Lučenci, neskôr v areáli ZŤS. K dodaniu tovaru pre žalobcu uviedol, že prepravu si zabezpečoval žalobca, údaje o vozidle sú na dodacom liste, pričom tovar si prevzal na prevádzke spoločnosti DREVO DM s. r. o. Z úradného záznamu z 23.01.2013 spísaného správcom dane vyplýva, že pracovníčky správcu dane overili účtovné doklady (tieto neboli v ú. z. špecifikované), ktoré predložil k daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 R. K. - REK v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na DPH za jún 2012 u žalobcu. Z predložených dokladov zistili, že tieto súhlasia s dokladmi predloženými žalobcom. Z úradného záznamu z 02.09.2013 spísaného správcom dane vyplýva, že pracovníčky správcu dane nazreli do spisového obalu z daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 vykonávaným v spoločnosti DREVO DM s. r. o. Halič, pričom z predložených dokladov (tieto neboli v ú. z. špecifikované) zistili, že tieto doklady súhlasia s dokladmi predloženými žalobcom. Podľa vyjadrenia kontrolovaného subjektu dodávateľom dubového dreva pre spoločnosť DREVO DM s. r. o. bola spoločnosť KEVOLA s. r. o. V administratívnom spise sa nachádzajú Zápisnice o výsluchu svedkov Y. L. (bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s. r. o.), H. O. (účtovníčky vykonávajúcej účtovnícke práce pre spoločnosť KEVOLA s.r.o.), ako aj Z. S. a H. F. (bývalých konateľov spoločnosti KALIPO s. r. o.). Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane (str. 4) vyplýva, že tieto mali byť poskytnuté žalovanému - Prezídiom Policajného zboru, odbor stred, Banská Bystrica, pričom žalovaný ich mal postúpiť správcovi dane pre účely kontroly daňového subjektu KEVOLA s. r. o. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17.09.2013, na ktorom bol žalobca oboznámený s výsledkom daňovej kontroly vyplýva, že správca dane žalobcu s obsahom, resp. s existenciou vyššie uvedených Zápisníc o výsluchu svedkov vyhotovených Prezídiom Policajného zboru, Úradom boja proti organizovanej kriminalite, Banská Bystrica neoboznámil, napriek tomu, že tieto Zápisnice boli zapracované do Protokolu o daňovej kontrole zo dňa 17.09.2013, ktorý bol žalobcovi 17.09.2013 doručený správcom dane. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa § 46 ods. 1, 2, 5, 8, 9 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. (2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH v znení zák. č. 246/2012 Z. z. účinnom do 30.09.2012 dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. (2) Faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť. Žalobca podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal, a teda medzi účastníkmi konania bolo sporné, či správca dane pri výkone daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2012 postupoval podľa Daňového poriadku, ďalej bolo sporné, či žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH, ktorú si uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období z faktúr uvedených v daňovom priznaní od dodávateľa DREVO DM s. r. o. za dodávku hobľovaných dubových priebežiek a od dodávateľa R. K. - REK za dodávku pilín, pričom žalobca súčasne namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane. Medzi účastníkmi konania bola sporná aj otázka rozloženia, resp. rozsahu dôkazného bremena. Z vyššie citovaných ustanovení Daňového poriadku vyplýva, že správca dane daňovou kontrolou zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (§ 44 ods. 1), pričom má povinnosť postupovať podľa Daňového poriadku, riadiť sa základnými zásadami správy daní (§ 3), umožniť kontrolovanému daňovému subjektu uplatňovať práva a vyžadovať od neho plnenie povinností stanovených v § 45 a nasl. Daňového poriadku. Súd v preskúmavanom prípade zistil, že správne orgány sa vyššie citovanými ustanoveniami Daňového poriadku neriadili, čím daňové konanie zaťažili takou vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane i napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány pri vydávaní rozhodnutí vychádzali jednak z dôkazov predložených počas daňovej kontroly samotným žalobcom a jednak z dôkazov, ktoré vykonal, resp. zabezpečil správca dane počas daňového konania. Žalobca počas daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane za obdobie jún 2012 správcovi dane o. i. predložil doklady, ktorými osvedčoval uplatnenie odpočtu DPH z dodávateľskej faktúry č. 260612 z 30.06.2012 (dodávateľ DREVO DM s. r. o. Halič) a dodávateľskej faktúry č. 09062012 z 25.06.2012 (dodávateľ R. K. - REK, Lučenec), a to: faktúry, dodacie listy, doklady o zaplatení (príjmové a výdavkové pokladničné doklady), záznamy o výkone a prevádzke motorového vozidla nákladnej dopravy. Správca dane za účelom overenia splnenia podmienok na uplatnenie odpočítania dane vykonával ďalšie dokazovanie a to výsluchom svedkov: konateľa a dodávateľa DREVO DM s. r. o. Halič a výsluchom dodávateľa R. K., pričom zo Zápisníc o výsluchu svedkov vyplýva, že títo potvrdili tak vyhotovenie faktúr, ako aj dodanie tovaru žalobcovi s poukazom na predložené listinné dôkazy a ich obsah. Žalobca bol prítomný pri výsluchu týchto svedkov, a preto jeho právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku nebolo porušené. Súd však z administratívneho spisu zistil, že správca dane počas daňovej kontroly nepostupoval v súlade s § 3 ods. 2 Daňového poriadku v úzkej súčinnosti so žalobcom, keď žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly neoboznámil so všetkými skutočnosťami, ktoré preveroval počas výkonu daňovej kontroly a s výsledkami týchto zistení, pričom žalobcovi súčasne neumožnil nahliadať do zápisníc z miestneho zisťovania vykonaného u iných daňových subjektov v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu), čím bolo súčasne porušené právo žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. d/ a f/ Daňového poriadku. Súčasťou administratívneho spisu sú úradné záznamy o tom, že správca dane nahliadal do spisov týkajúcich sa daňovej kontroly vykonávanej u dodávateľa žalobcu DREVO DM s. r. o. Halič, ako aj u dodávateľa žalobcu R. K. - REK, Lučenec v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu. O týchto úkonoch a výsledku zistení žalobca nebol počas daňovej kontroly preukázateľne správcom dane informovaný, pričom v administratívnom spise sa žiadne listinné dôkazy, ktoré boli správcom dane preverované, resp. oboznamované (napr. zápisnice o miestnom zisťovaní, faktúry, dodacie listy, protokol o výsledku predmetných daňových kontrol vykonávaných u dodávateľov žalobcu a pod.) nenachádzajú. Správca dane v úradných záznamoch konštatoval, že z predložených dokladov (ktoré však neboli konkretizované ani označené) zistil, že tieto súhlasia s dokladmi predloženými žalobcom. Skutočnosť, že správca dane vyššie uvedené úkony a zistenia vykonával, sa žalobca mohol dozvedieť až po doručení Protokolu o výsledku kontroly (17.09.2013), t. j. až po ukončení daňovej kontroly. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane v priebehu daňovej kontroly žalobcu neinformoval ani o výsledku zistení získaných zo Zápisníc o výsluchu svedkov vykonaných policajnými orgánmi, a tieto navyše neboli ani predmetnom oboznamovania pri prejednaní Protokolu o výsledku daňovej kontroly 17.09.2013, ktorá skutočnosť vyplýva zo Zápisnice zo dňa 17.09.2013. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že vyššie uvedeným postupom správcu dane nebolo žalobcovi umožnené využiť práva podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, keďže o obsahu uvedených Zápisníc sa mohol dozvedieť najskôr po doručení Protokolu o daňovej kontrole, t. j. po ukončení daňovej kontroly, za ktorý deň sa podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku považuje deň doručenia Protokolu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že správca dane s poukazom na § 24 ods. 4 Daňového poriadku môže ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, pričom Daňový poriadok príkladmo uvádza druhy dôkazov, za ktoré by mohli byť (za splnenia zákonných podmienok) považované aj svedecké výpovede získané orgánmi činnými v trestnom konaní, avšak za predpokladu, že správca dane umožní v priebehu daňovej kontroly žalobcovi oboznámiť sa s týmito dôkazmi, predkladať alebo navrhovať dôkazy preukazujúce žalobcove tvrdenia a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, čo sa v preskúmavanom prípade nestalo. Pokiaľ teda (ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane i rozhodnutia žalovaného) v priebehu daňovej kontroly vznikli na strane správcu dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených daňovým subjektom (žalobcom) alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, správca dane bol povinný podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku tieto pochybnosti žalobcovi oznámiť a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Z tvrdenia žalobcu, ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, žalobcu v priebehu daňovej kontroly o vzniku pochybností neinformoval (a to ani ústne, ani písomne), ani mu nedoručil výzvu v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že výzvu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (v priebehu daňového konania) nemôže nahradiť výzva podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, ktorou bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole o výsledku daňovej kontroly, keďže predmetná daňová kontrola bola dňom doručenia protokolu (17.09.2013) ukončená. Nič na tom nemení ani fakt, že žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole na základe výzvy podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zo 17.09.2013 mohol vyjadriť, avšak tak neurobil v stanovenej lehote. Rovnako skutočnosť, že žalobca bol v Zápisnici o začatí daňovej kontroly dňa 21.09.2012, ako aj v Zápisnici zo dňa 20.11.2011 o ústnom pojednávaní poučený o svojich právach a povinnostiach v zmysle § 45 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, nemôže nahradiť povinnosť správcu dane postupovať podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku potom, ako v priebehu daňovej kontroly vznikli u neho pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených daňovým subjektom - žalobcom (v tomto prípade pochybnosti o reálnosti uskutočnenia žalobcom deklarovaného plnenia - dodávok tovaru od dodávateľov DREVO DM s. r. o. Halič a R. Rehánek - REK, Lučenec). Vyššie uvedeným postupom správcu dane počas daňovej kontroly, ktorý nebol v súlade s § 3, § 45 ods. 1 a § 46 ods. 5 Daňového poriadku, správny orgán zaťažil konanie takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a preto súd považujúc túto námietku žalobcu za dôvodnú, rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorým prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, zrušil s poukazom na § 250j ods. 2 písm. e/ O. s. p. Žalobca ďalej podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal, že mu správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 09062012 z 25.06.2012 od dodávateľa R. K. - REK, Lučenec za dodanie tovaru - pilín, a to napriek tomu, že predložil správcovi dane všetky relevantné dôkazy, pričom správca dane, rovnako i žalovaný konštatovali, že faktúra bola vystavená formálne a neboli predložené relevantné dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Súčasne namietal, že uvedený záver správne orgány vyvodili bez toho, aby sa zaoberali všetkými žalobcom predloženými dokladmi a napriek tomu, že správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutiach poukázali aj na dôkazy zadovážené správcom dane v daňovom konaní, pričom z rozhodnutí navyše nie je zrejmé, aké skutočnosti boli z niektorých dôkazov zistené a nie je ani zrejmé, akými úvahami sa správne orgány riadili pri vyvodení záveru, že žalobca porušil ust. § 49 Zákona o DPH, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane i rozhodnutia žalovaného. Súd považoval uvedené námietky žalobcu za dôvodné. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v daňovom konaní žalobca predložil správcovi dane doklady, ktorými preukazoval splnenie podmienok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry za dodávku pilín od dodávateľa R. K. - REK Lučenec podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Okrem predmetnej faktúry, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 71 Zákona o DPH, predložil žalobca dodací list osvedčujúci dodanie predmetnej dodávky, ktorej cena bola predmetnou faktúrou vyfakturovaná a v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné ani zaplatenie tejto dodávky. Žalobca ďalej v daňovom konaní predložil správcovi dane záznamy o prevádzke motorového vozidla nákladnej dopravy (stazky za r. 2012) a výpis z tachografových kariet na USB zariadení. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôkazné bremeno daňového subjektu (žalobcu) tvoria skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ Zákona o DPH. Z dôkazov vykonaných v daňovom konaní správcom dane - Zápisnica o výsluchu svedka R. K. - REK, Lučenec - dodávateľa žalobcu vyplýva, že dodávateľ potvrdil dodanie tovaru - pilín, ako aj vystavenie faktúry, pričom uviedol, že piliny nenakúpil od žiadneho dodávateľa, pretože sa jedná o vedľajší produkt, ktorý získal pri výrobe a spracovaní dreva a prepravu predmetného tovaru si zabezpečil žalobca svojimi dopravnými prostriedkami. Samotný správca dane v úradnom zázname, ktorý je obsahom administratívneho spisu uviedol, že preveroval predmetný obchod medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, nahliadol do spisu z daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa žalobcu v súvislosti s daňovou kontrolou žalobcu a zistil, že doklady predložené R. K. súhlasia s predloženými dokladmi žalobcu. Pokiaľ teda správca dane, ako aj žalovaný, z vyššie uvedených dôkazov vyvodili záver, že žalobca nepreukázal v daňovom konaní splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, pretože nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov so R. K. - REK, Lučenec, t. j. že medzi žalobcom a jeho dodávateľom R. K. nedošlo k skutočnému zdaniteľnému obchodu, takéto zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutia správcu dane i žalovaného vychádzali, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, čo zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. b/ O. s. p. Z odôvodnenia predmetných rozhodnutí zároveň nie je zrejmé, ako boli správnymi orgánmi vyhodnotené žalobcom predložené doklady - faktúra, dodací list, ako aj záznamy o výkone a prevádzke nákladného motorového vozidla - stazky a tachografový záznam, ktoré žalobca predložil za účelom preukázania okolností prepravy tovaru (pilín), čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane. Z odôvodnenia ďalej nie je zrejmé, aké doklady dodávateľa žalobcu (R. K.), predložené k jeho daňovej kontrole, boli predmetom preverovania a aké skutočnosti z nich boli zistené. Preto je nedostatočne odôvodnený záver správcu dane i žalovaného, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov a nebolo preukázané, že platiteľ reálne nadobudol tovar (piliny), čo rovnako spôsobuje nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí, a táto skutočnosť je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia i rozhodnutia správcu dane podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p. Súd navyše poukazuje na to, že okrem úradného záznamu z 23.01.2013 sa v administratívnom spise nenachádzajú žiadne doklady týkajúce sa daňovej kontroly vykonávanej u dodávateľa žalobcu R. K. (napr. zápisnice, daňové doklady, protokol o daňovej kontrole). Žalobca v žalobe rovnako namietal, že mu správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 260612 z 30.06.2012 od dodávateľa DREVO DM s. r. o. Halič za dodanie hobľovaných dubových priebežiek, a to napriek tomu, že predložil správcovi dane všetky relevantné dôkazy, pričom správca dane konštatoval, že faktúra bola vystavená formálne a neboli predložené relevantné dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Súčasne namietal, že uvedený záver správca dane vyvodil bez toho, aby sa zaoberal všetkými žalobcom predloženými dokladmi a napriek tom, že správca dane i žalovaný v napadnutých rozhodnutiach poukázali aj na dôkazy zadovážené správcom dane v daňovom konaní, z rozhodnutí nie je zrejmé, aké skutočnosti a akým spôsobom boli z týchto dôkazov zistené, ani nie je zrejmé, akými úvahami sa správne orgány riadili pri vyvodení záveru, že žalobca porušil ust. § 49 Zákona o DPH, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane i žalovaného. Z administratívneho spisu je zrejmé, že v daňovom konaní žalobca predložil listinné dôkazy, ktorými preukazoval splnenie podmienok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry za dodávku hobľovaných dubových priebežiek od dodávateľa DREVO DM s. r. o. Halič podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Okrem predmetnej faktúry, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 71 Zákona o DPH, žalobca predložil dodací list osvedčujúci dodanie predmetu dodávky, ktorého cena bola predmetnou faktúrou vyfakturovaná (hobľované dubové priebežky) a v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné ani zaplatenie tejto dodávky. V dodacom liste z 30.06.2012 potvrdenom tak dodávateľom, ako aj odberateľom, bol presne špecifikovaný predmet vyfakturovanej dodávky s uvedením evidenčného čísla motorového vozidla, ktorým bola predmetná dodávka prepravovaná. Žalobca ďalej v daňovom konaní predložil správcovi dane záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy (stazky za r. 2012) a výpis z tachografových kariet na USB zariadení. Súd opätovne v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôkazné bremeno daňového subjektu (žalobcu) tvoria skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ Zákona o DPH. Z dôkazu vykonaného v daňovom konaní správcom dane (zápisnica o výsluchu svedka M. H. - konateľa spoločnosti DREVO DM s. r. o. - dodávateľa žalobcu) vyplýva, že dodávateľ potvrdil vystavenie faktúry a dodanie tovaru - hobľovaných dubových priebežiek žalobcovi, pričom uviedol, že prepravu tovaru si zabezpečil žalobca vozidlom s evidenčným číslom uvedeným na dodacom liste. Samotný správca dane ďalej v úradnom zázname, ktorý je obsahom administratívneho spisu, uviedol, že preveroval predmetný obchod medzi žalobcom a jeho dodávateľom, pričom nahliadol do spisu z daňovej kontroly vykonávanej u dodávateľa žalobcu v súvislosti s daňovou kontrolou žalobcu a zistil, že doklady predložené konateľom spoločnosti DREVO DM s. r. o. súhlasia s predloženými dokladmi žalobcu. Pokiaľ by správca dane i žalovaný z vyššie uvedených dôkazov vyvodili záver, že týmito dôkazmi nebolo preukázané reálne uskutočnenie dodávky tovaru, zistenie skutkového stavu by bolo v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane ako i rozhodnutia žalovaného však vyplýva, že správne orgány pri vyvodení záveru o tom, že žalobca nepreukázal relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľného obchodu so spoločnosťou DREVO DM s. r. o., a teda že nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou DREVO DM s. r. o., (pričom súčasne nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov s uvedenou spoločnosťou predložením dôkazov o tom, že sa zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou č. 260612 uskutočnil, že tovar platiteľ reálne nadobudol a došlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník), vychádzali zo zistení získaných z dôkazov, J. dokladov a evidencií predložených v iných daňových konaniach (daňové kontroly vykonávané u dodávateľa žalobcu DREVO DM s. r. o. a jeho dodávateľov spoločností KEVOLA s. r. o. Šahy a KALIPO s. r. o. Bratislava). Správca dane, ani žalovaný, vo svojich rozhodnutiach dôkazy predložené žalobcom za účelom preukázania splnenia podmienok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa DREVO DM s. r. o. nevyhodnotili, neuviedli ani úvahu, ktorou sa spravovali pri vyvodení záveru, že žalobca ním predloženými dôkazmi nepreukázal reálnosť zdaniteľných obchodov so spoločnosťou DREVO DM s. r. o., t. j. že k dodaniu tovaru deklarovaného predmetnou faktúrou vyhotovenou dodávateľom DREVO DM s. r. o. nedošlo. V tejto časti je rozhodnutie správcu dane i rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, čo zakladá dôvod na zrušenie týchto rozhodnutí podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane navyše vyplýva, že vo vzťahu k uplatneniu odpočtu dane z faktúry od dodávateľa DREVO DM s. r. o. sú rozhodnutia založené na skutkových zisteniach, ktoré vyplývajú z dôkazov zadovážených správcom dane, s ktorými však žalobca v priebehu daňovej kontroly tak, ako bolo vyššie uvedené v odôvodnení tohto rozsudku, nebol oboznámený, nemal možnosť sa k týmto dôkazom vyjadriť, nemal možnosť nahliadať do príslušných zápisníc, listinných dôkazov získaných z predmetných daňových kontrol, resp. protokolov z týchto daňových kontrol, pričom správcom dane súčasne nebol oboznámený o vzniku pochybností správcu dane o úplnosti, pravdivosti a správnosti žalobcom predložených dokladov. Správca dane odkazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia na nahliadnutie do spisu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 vykonávanej u daňového subjektu DREVO DM s. r. o., pričom mal z predložených dokladov a evidencií zistiť, že spoločnosť DREVO DM s. r. o. preverovanú drevnú hmotu nadobudla od spoločnosti KEVOLA s. r. o. a poukázal na výsledok miestneho zisťovania prostredníctvom Daňového úradu Nitra, pobočka Levice, ako aj na Rámcovú kúpnu zmluvu a Zmluvu o sprostredkovaní uzavretú medzi spoločnosťami KALIPO s. r. o. a KEVOLA s. r. o. Z administratívneho spisu však nevyplýva, že by vyššie uvedené dôkazy, ktoré boli správcom dane vyhodnocované, boli v čase vydania rozhodnutia správcu dane ako i žalovaného, súčasťou správneho spisu. Súčasťou administratívneho spisu je len úradný záznam o tom, že nahliadnutie do listín predložených spoločnosťou DREVO DM s. r. o. k daňovej kontrole bolo vykonané. Pokiaľ sa jedná o informácie získané z dokumentov obsahujúcich výsluchy svedkov Z. S., H. F., Y. L. a H. O., ktoré boli Finančným riaditeľstvom SR postúpené daňovému úradu vykonávajúcemu kontrolu daňového subjektu KEVOLA s. r. o., súd uvádza, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na ich obsah, ako aj na vyhodnotenie týchto dôkazov príslušným daňovým úradom vykonávajúcim daňovú kontrolu u spoločnosti KALIPO s. r. o., avšak napadnuté rozhodnutie neobsahuje vyhodnotenie týchto dôkazov (s ktorými navyše žalobca v rozpore s Daňovým poriadkom nebol v priebehu daňovej kontroly oboznámený a nemal možnosť sa k nim vyjadriť) samotným správcom dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu u žalobcu. Pokiaľ teda žalovaný v napadnutom rozhodnutí odkázal na skutočnosti zistené správcom dane, pričom konštatoval, že z vyššie uvedených dôkazov nebolo vierohodne preukázané reálne dodanie tovaru od dodávateľa žalobcu, takéto odôvodnenie nespĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca poukázal v žalobe na rozsah dôkazného bremena daňového subjektu, súd zhodne s argumentáciou žalobcu vychádzajúcou z judikatúry Najvyššieho súdu SR, poukazuje na § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane i žalovaný tvrdili v preskúmavanom prípade porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH žalobcom. Dôkazné bremeno daňového subjektu tvoria skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ Zákona o DPH. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. jeho subdodávateľa (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/1/2011). Predmetné rozhodnutie vychádza z rozsudkov Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Obdobne sa v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 6Sžf/10/2012 uvádza, že daňový subjekt nemôže znášať dôkazné bremeno a preukazovať preukázanie skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Rovnako Najvyšší súd SR v rozsudku č. 8Sžf/9/2013 dospel k záveru, že „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou s opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správcu dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania." K námietke žalobcu, že správca dane ako i žalovaný nepostupovali v preskúmavanom prípade v intenciách judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i judikatúry Súdneho dvora EÚ, súd uvádza nasledovné: V súvislosti s DPH Súdny dvor rozsudkom z 12.01.2006 vo vzťahu k 6. Smernici o DPH čl. 2 bod 1 a čl. 4 ods. 1, 2, čl. 5 ods. 1 odpočítaniu DPH ... plnenia, ktoré sú súčasťou dodávateľského reťazca zahrňujúceho subjekt, ktorý si neplní záväzky ..., podvod typu kolotoč v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 vyhlásil rozsudok, v ktorom poukázal na to, že právo na odpočet upravené v čl. 17 a nasl. 6. Smernice je pevnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Uplatňuje sa bezprostredne na celkovú výšku daní zaťažujúcich plnenia uskutočnené na vstupe. Otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. Ďalej poukázal na to, že z ustálenej judikatúry súdneho dvora vyplýva, že podľa základnej zásady, ktorá je súčasťou spoločného systému DPH a vyplýva z čl. 2, 1.- 6. Smernice sa DPH uplatňuje na všetky plnenia, výroby a distribúcie po odpočítaní daňou, ktoré boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu. Európsky súdny dvor súčasne zdôraznil, že plnenia, ktoré nie sú samé o sebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovaru uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1 a čl. 4 a 5 ods. 1, 6. Smernice, ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu, ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tejto platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia spočívajúce v odpočítaní DPH zaplatenej na vstupe, nemôžu byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Ďalším rozsudkom v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 vo vzťahu k DPH, odpočítanie dane zaplatenej na vstupe, podvod typu kolotoč, zneužitie práva, operácie uskutočnené s jediným cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu, strata práva na odpočítanie dane, Súdny dvor okrem vyššie uvedeného právneho názoru poukázal na to, že ak platiteľ dane aj vie, že je súčasťou širšej operácie zameranej na vyhnutie sa plateniu daňovej povinnosti, no drží sa bokom od protiprávnej dohody, jeho právo na odpočet nie je dotknuté. Podľa názoru súdu sa žalovaný v zmysle cit. judikátov ESD s odvolaním žalobcu dostatočne nevysporiadal, preto súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na § 250j ods. 2 písm. b/, d/ a e/ O. s. p. napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodoval na návrh žalobcu, ktorý mal v konaní plný úspech, a preto mu súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. priznal právo na náhradu trov konania v celkovej výške 594,22 Eur. Za žalobcove účelne vynaložené trovy konania súd považoval trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobný návrh vo výške 70,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 524,22 Eur. Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom na základe plnej moci zo dňa 07.04.2014, ktorý vyčíslil náhradu trov konania podaním zo dňa 14.11.2014. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za právne zastupovanie za 3 úkony právnej služby spolu vo výške 402,- Eur (prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov - ďalej len „vyhláška" vo výške 134,- Eur + 20 % DPH vo výške 26,80 Eur v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky, vypracovanie písomnej žaloby podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške 134,- Eur + 20% DPH vo výške 26,80 Eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, účasť na pojednávaní dňa 14.11.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky vo výške 134,- Eur + 20 % DPH vo výške 26,80 Eur v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky, pričom hodnota jedného úkonu právnej služby bola stanovená v súlade s § 11 ods. 4 vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ďalej z náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 28,92 Eur v zmysle § 15 písm. a/ vyhlášky (režijný paušál 3 x 8,04 Eur + 20 % DPH vo výške 4,80 Eur (3 x 1,60) v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhlášky a náhrady cestovného v zmysle § 15 písm. a/ vyhlášky (základná náhrada + spotrebované pohonné hmoty) spolu vo výške 12,90 Eur (cesta motorovým vozidlom Audi Q7 ev. č. ZV727BO zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť, spotreba 10,4l nafty/100 km, cena nafty 1,429 Eur za1 km koeficient 0,140 Eur, spolu za 1 km 0,140 Eur + 0,183 Eur, t. j. 0,323 Eur/1km). Splnomocnený zástupca žalobcu je platiteľom DPH, o čom predložil v konaní dôkaz - Osvedčenie o registrácii DPH zo dňa 31.03.2014. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.