Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/52/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200528 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200528.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu ELSTAP, s.r.o. „v likvidácii", IČO: 44795149, so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, zastúpený Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia č. 95, 058 01 Poprad proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100301/1/62743/2014/5003, č. 1100301/1/62753/2014/5003,č. 1100301/1/62765/2014/5003, č. 1100301/1/62780/2014/5003, č. 1100301/1/62786/2014/5003 zo dňa 11. februára 2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutia č. 1100301/1/62743/2014/5003, č. 1100301/1/62753/2014/5003, č. 1100301/1/62765/2014/5003, č. 1100301/1/62780/2014/5003, č. 1100301/1/62786/2014/5003 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 730,74 Eur na trovách právneho zastúpenia a zaplatiť ich žalobcovmu zástupcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/62743/2014/5003 zo dňa 11. februára 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/4945116/2013/Mad z 5. novembra 2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za mesiac júl 2011 vo výške 2606,64 Eur (pre účely odôvodnenia tohto rozsudku ďalej len rozhodnutie DPH za júl 2011). Žalobca sa žalobou doručenou v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/62753/2014/5003 zo dňa 11. februára 2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/4945196/2013/Mad z 5. novembra 2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za mesiac august 2011 vo výške 5113/49 Eur (pre účely odôvodnenia tohto rozsudku ďalej len rozhodnutie DPH za august 2011). Žalobca sa žalobou doručenou v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/62765/2014/5003 zo dňa 11. februára 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/4945263/2013/Mad zo dňa 5. novembra 2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za mesiac september 2011 vo výške 52 214,03 Eur (pre potreby odôvodnenia tohto rozsudku ďalej len rozhodnutie DPH za september 2011). Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/62780/2014/5003 zo dňa 11. februára 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/4945323/2013/Mad zo dňa 5. novembra 2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za mesiac október 2011 vo výške 6083,19 Eur (pre potreby odôvodnenia tohto rozsudku ďalej len rozhodnutie DPH október 2011). Žalobca sa žalobou doručenou v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/62786/2014/5003 zo dňa 11. februára 2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/4945398/2013/ Ma zo dňa 5. novembra 2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za mesiac november 2011 vo výške 28 953,55 Eur (pre potreby odôvodnenia tohto rozsudku ďalej len rozhodnutie DPH za november 2011). Žalobca sa žalobou doručenou v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/62792/2014/5003 zo dňa 11. februára 2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/4945460/2013/ Ma zo dňa 5. novembra 2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za mesiac december 2011 vo výške 52 214,03 Eur (pre potreby odôvodnenia tohto rozsudku ďalej len rozhodnutie DPH za december 2011). Žalobca vyššie uvedenými žalobami namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí spočívajúcu v tom, že vychádzajú zo skutkových zistení, ktoré sú v rozpore s obsahom spisu a v tom, že napadnuté rozhodnutia, ako aj im predchádzajúce rozhodnutia Daňového úradu v Banskej Bystrici, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žaloby zhodne odôvodnil tým, že proti prvostupňovým rozhodnutiam podal odvolanie, ktoré v žalobách odcitoval. Z citácie vyplýva, že v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam namietal nepreskúmateľnosť pre chýbajúcu správnu úvahu, ktorou boli hodnotené vykonané dôkazy a ktorou boli aplikované právne predpisy. Prvostupňovým rozhodnutiam vyčítal, že v odôvodneniach nespomenuli všetky vykonané dôkazy, konkrétne súpisy vykonaných prác, ktoré tvoria prílohu dodávateľských faktúr a zmluvy medzi obchodnou spoločnosťou ELSTAP, s. r. o., a ARMOVOSTAV, s. r. o. Ostatné dôkazy boli síce vymenované, ale neboli vyhodnotené a nakoniec správca dane uzavrel, že žalobca nepreukázal reálne dodanie služieb dodávateľmi ARMOVOSTAV, s. r. o., JALUM TRANS, s. r. o. a TNŽ, s. r. o., pričom úvaha, ako sa k tomu dopracoval, v rozhodnutí nie je uvedená, a preto je takýto záver svojvoľný. Prvostupňovým rozhodnutiam v odvolaniach vyčítal, že v nich chýba uvedenie skutočností, čo správny orgán považuje za preukázané z dokazovania a z ktorých dôkazov to vyvodzuje a prečo. Ďalej prvostupňovým rozhodnutiam vyčítal, že sa prvostupňový orgán nevysporiadal s dôkazmi, ktoré potvrdzujú reálne dodanie služieb dodávateľmi ARMOVOSTAV, s. r. o., JALUM TRANS, s. r. o. a TNŽ, s. r. o., a to dôkazmi, že boli práce vykonané a odovzdané medzi dodávateľmi a žalobcom a následne odovzdané odberateľom žalobcu, výpoveďou konateľa obchodnej spoločnosti TNŽ, s. r. o., Q. I., ktorý potvrdil plnenia v prospech žalobcu, ako aj plnenia v prospech ARMOVOSTAV, s. r. o., ktorá ich ďalej dodala žalobcovi a potvrdenými súpismi vykonaných prác. Na tieto dôkazy nadväzujú dôkazy o odovzdaní zdaniteľného plnenia odberateľom žalobcu, ktorí za tieto zaplatili. Správca dane nehodnotil svoje poznatky o tom, ako si plnili daňové povinnosti ohľadom DPH dodávatelia žalobcu, pretože títo vykazovali DPH tak na vstupe, ako aj na výstupe. V odvolaní namietal zisťovanie správcu dane u spoločnosti Mondi SCP Ružomberok a Metsa Tissue Slovakia, s. r. o., v ktorých nemali vedomosť o žalobcovi, ale nemali ju mať ani prečo, keďže subdodávatelia plnili svoje úlohy pod názvom tých spoločností, ktorí mali zmluvy s týmito konečnými odberateľmi (Siemens Slovakia, s. r. o., MJKO, s. r. o. a YUSLO, s. r. o. a pod.). Správca dane mal svoj záver oprieť o preukázané kontrolné zistenia a nie o svoje pochybnosti. Ďalej v odvolaniach namietal nedostatok právneho odôvodnenia daňovej povinnosti v prvostupňových rozhodnutiach. Žalobca v žalobách ďalej tvrdil, že druhostupňové rozhodnutia neodstránili nedostatky odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí. Žalovaný rekapituloval priebeh konaní a konštatoval, že všetky konkrétne zistenia správcu dane sú v prvostupňových rozhodnutiach riadne uvedené a jednoznačne z nich vyplýva, že žalobca nepreukázal uskutočnenie a dodanie prác a služieb dodávateľskými spoločnosťami. Podľa žalôb hodnotenie dôkazov je len v slovnom spojení jednoznačne z nich vyplýva. Teda dôkazy boli hodnotené takým spôsobom, ktorý neumožňuje preskúmať myšlienkový pochod žalovaného, ktorý ho viedol k záveru, ku ktorému dospel. Potom sú rozhodnutia arbitrárne v rozpore s požiadavkou § 63 ods. 5 veta druhá zákona č. 560/2009 Z.z. Daňového poriadku, podľa ktorého odôvodnenie musí obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Toto všetko v napadnutom rozhodnutí absentuje. Absentuje aj vyporiadanie sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní ohľadom nedostatku dôvodov predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane. Žalobca ďalej namietal, že skutkové zistenia žalovaného v napadnutých rozhodnutiach sú v rozpore s vykonanými dôkazmi. Žalovaný v odôvodnení uvádza len dôkazy, ale ich nijako nehodnotí z hľadiska ich dôležitosti pre rozhodnutie veci, z hľadiska ich vierohodnosti a dôkaznej váhy. Niektoré dôkazy neboli vôbec vymenované, a to súpisy vykonaných prác, ďalšie zase neboli hodnotené. Podľa žalobcu zdaniteľné plnenia boli preukázané účtovnými dokladmi, faktúrami, potom ich úhradou, potom zmluvnými vzťahmi, preberacími protokolmi, výpoveďou konateľa žalobcu a výpoveďou konateľov dodávateľov, ako i výpoveďou odberateľov. Tieto dôkazy sú takými, ktoré sa bežne evidujú. Správca dane nemôže vyžadovať od kontrolovaného daňového subjektu inú evidenciu, ako takú, ktorú je povinný viesť, čo vyplýva z Ústavy SR z čl. 2 ods. 2 a 3. Štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Žalobca v žalobách uzavrel, že závery správcu dane o nepreukázanosti spochybnených zdaniteľných plnení sú nesprávne, lebo nevychádzajú z preukázaných kontrolných zistení, ale len z pochybností správcu dane. V napadnutých ani prvostupňových rozhodnutiach nebolo uvedené, čím bolo preukázané, že zdaniteľné plnenia neboli uskutočnené tak, ako je uvedené v účtovných dokladoch. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám navrhol tieto ako nedôvodné zamietnuť. Uviedol, že sa nestotožnil so žalobnými námietkami a zotrval na tom, že všetky konkrétne zistenia správcu dane boli v prvostupňových rozhodnutiach riadne uvedené a na tom, že z týchto zistení vyplýva, že žalobca nepreukázal uskutočnenie a dodanie prác, služieb a tovarov dodávateľskými spoločnosťami a tiež na tom, že si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uplatnil odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov ARMOVOSTAV, s. r. o., JALUM TRANS, s. r. o. a TNŽ, s. r. o., pričom spoločnosť ARMOVOSTAV, s. r. o., je so žalobcom personálne prepojená a v roku 2011 nepodala žiadne hlásenia a prehľady za zamestnancov a že práce, ktoré spoločnosť ARMOVOSTAV, s. r. o., fakturovala žalobcovi, vykonala v subdodávkach spoločnosť TNŽ, s. r. o. Konateľ spoločnosti TNŽ, s. r. o., do zápisnice o ústnom pojednávaní zo 16.4.2013 uviedol, že faktúry za spoločnosť TNŽ, s. r. o., vystavil, ale ich zaúčtovanie nevedel preukázať, pretože spoločnosť predal a vyhlásil, že práce boli vykonané v subdodávkach, avšak dodávateľov prác už nevedel uviesť, nakoľko si na to nespomínal. Správca dane preveroval aj odberateľov žalobcu na predmetné práce, pričom šetrením zistil, že práce boli vykonané, ale nezistil, kto ich konkrétne vykonal, či zamestnanci žalobcu, alebo boli pre žalobcu vykonané subdodávateľsky. Správca dane vyzval žalobcu, aby predložil ďalšie dôkazy ohľadom dodávateľských faktúr od spoločnosti TNŽ, s. r. o., čo sa nestalo. Správca dane preto sám hľadal dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie dane zo sporných dodávateľských faktúr, avšak ani prostredníctvom inštitútu dožiadania sa mu to nepodarilo. Podmienkou uplatnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty je skutočné dodanie tovarov a služieb, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť. Preto je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukazateľnosti, že pri tomto tovare, resp. službe vznikla daňová povinnosť, a to nielen po formálnej stránke (vystavenie a úhrada faktúry), ale je nevyhnutné preukázať aj vecné naplnenie. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou, že dôkazy nie sú hodnotené z hľadiska ich dôležitosti, zákonnosti, vierohodnosti a dôkaznej váhy a že sú len zhrnuté v slovnom spojení jednoznačne z nich vyplýva. Podľa žalovaného tak v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom rozhodnutí sú uvedené všetky zistenia správcu dane a sú aj odôvodnené s tým, že bol podrobne opísaný celý priebeh dokazovania a šetrenia, v rámci ktorého žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal uskutočnenie a dodanie prác, služieb a tovarov dodávateľskými spoločnosťami a na výzvy správcu dane nepredložil vyjadrenia, dôkazy a vysvetlenia. Hodnotenie dôkazov nie je mechanickým preberaním informácií, alebo akceptovaním dokladov bez výhrad. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný a akceptovateľný len vtedy, keď je nepochybné, že údaje v ňom uvádzané sú obrazom skutočnosti. Žalobca bol povinný viesť takú evidenciu, resp. uskutočňovať svoju činnosť tak, aby mal dostatočné podklady na to, aby preukázal existenciu dodanej služby a vznik nároku a povinnosti v zmysle daňových zákonov. Podľa žalovaného si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktorých uplatnenie na podnikateľské účely nevedel dostatočne preukázať, a preto porušil § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Faktúra vystavená formálne, ani prípadná úhrada faktúry nezakladajú podmienku, za ktorej možno uplatniť právo na odpočet dane z prijatej faktúry. Nebolo preukázané skutočné dodanie služieb tuzemskými dodávateľmi. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné. Súd z obsahu správnych spisov zistil, že správca dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011. Daňová kontrola začala 23.10.2012. O výsledku daňovej kontroly bol spísaný protokol č. 9601401/5/4311165/2013/Ma zo dňa 20.9.2013 a protokol o daňovej kontrole obsahuje popis všetkých vykonaných zisťovaní a dôkazov. Správca dane v ňom konštatuje, že daňový subjekt vierohodným spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočet dane z pridanej hodnoty, pretože nepreukázal, že boli dodané fakturované práce, ktoré boli fakturované spoločnosťami ARMOVOSTAV, s. r. o., TNŽ, s. r. o. a JALUM TRANS, s. r. o., preto nebol uznaný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený na základe faktúr od týchto dodávateľov v jednotlivých mesiacoch v roku 2011. Žalobca sa k protokolu vyjadril, pričom jeho pripomienky boli ústne prejednané so správcom dane, o čom bola spísaná zápisnica zo dňa 4.11.2013. Následne vo vyrubovacom konaní správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výškach tak, ako je uvedené na číslo listu 1, 2 tohto rozsudku. Rozhodnutie DPH júl 2011 bolo daňovým úradom odôvodnené tým, že žalobca k vyjadreniu k protokolu z daňovej kontroly nepriložil žiadne nové dôkazy, okrem už predložených dodávateľských faktúr, vrátane preberacích protokolov a zmlúv, ktoré už boli predmetom preverovania v rámci daňovej kontroly. V kontrolovanom zdaňovacom období júl nebolo uznané odpočítanie dane z faktúry dodávateľa TNŽ, s. r. o., vo výške 15 639,84 Eur, z toho DPH 2606,64 Eur za kontrolnú činnosť. Ďalej odôvodnenie obsahuje opis jednotlivých zisťovaní vykonaných správcom dane počas daňovej kontroly. Konštatuje, že zistil, že podľa predložených dokladov práce a služby dodané spoločnosťou TNŽ, s. r. o., fakturoval svojim odberateľom, ktorých vymenoval a následne uviedol, že dožiadaním preveroval zdaniteľné obchody medzi žalobcom a jeho odberateľmi a podrobne opísal, čo uviedli konatelia odberateľov s tým, že konštatoval, že títo konatelia (pri každom jednom zvlášť) nevedeli uviesť, kto konkrétne za daňový subjekt vykonal práce, ktoré žalobca ich spoločnosti fakturoval. Ďalej správca dane v odôvodnení pokračoval tým, že preveroval prostredníctvom dožiadaných daňových úradov aj prevedenie prác, ktoré mali byť ďalej dodané koncovým odberateľom Mondi SCP, a. s., Ružomberok, Metsa Tissue Slovakia, s. r. o., podľa ktorých tieto spoločnosti zaznamenali vstupy do svojich objektov len od subdodávateľov, ale nie od žalobcu alebo jeho dodávateľov TNŽ, s. r. o., ARMOVOSTAV, s. r. o., YUSLO, s. r. o. Ďalej v odôvodení uviedol, že žiadal žalobcu o predloženie dôkazov opakovanými výzvami, pričom žalobca žiadne dôkazy nepredložil. Ďalej predvolal konateľa žalobcu, ktorého oboznámil so skutočnosťami, ktoré zistil a opakovane žiadal o predloženie dôkazov a vyjadrení ku kontrolným zisteniam. Žalobca dôkazy nepredložil, ale vyhlásil, že práce vykonávali zamestnanci žalobcu a tiež subdodávatelia. Navrhol vypočuť bývalého konateľa spoločnosti TNŽ, s. r. o., Q. I. ako svedka. Správca dane zistil, že tento bol vypočutý ako svedok v konaní pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012, ktorého sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu. Svedok formálne potvrdil dodávky prác pre žalobcu, ale neuviedol žiadne bližšie skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy. Konateľ žalobcu uviedol, že požadované vyjadrenia, dôkazy a doklady nemôže predložiť v stanovenom termíne a žiadal o ďalší termín, avšak nakoniec predložil len písomné vyjadrenie, v ktorom uvádza, že jednotlivé spoločnosti si práce objednávali jednotlivo, pričom s dvomi mal len ústne dohody. Predložil zmluvy s dodávateľom ARMOVOSTAV, s. r. o. a s odberateľmi, ale nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali dodanie prác a služieb spoločnosťou TNŽ, s. r. o., preto bol neuznaný odpočet dane vo výške 2606,64 Eur. Správca dane rozhodnutie DPH august 2011 odôvodnil zhodne s vyššie uvedeným rozhodnutím za júl 2011 s tým rozdielom, že v tomto prípade žalobca nepredložil žiadne doklady k pokladničnému dokladu V073007 zo dňa 4.8.2011 vo výške 3,31 Eur. Ďalej, že si uplatnil odpočet dane vo výške 5110,18 Eur na základe faktúr od ARMOVOSTAV, s. r. o., za vykonané práce za 8/2011 Mondi, ďalej za vykonané práce za 8/2011 - ŠOSD bytové domy a TNŽ, s. r. o., elektroinštalačné práce. V odôvodnení poukázal na to, že ARMOVOSTAV, s. r. o., je v likvidácii od 26.7.2013 a od 3.4.2013 je to zrušená spoločnosť a je personálne prepojená so žalobcom prostredníctvom konateľa, ktorým je O. P.. Majú rovnaké sídlo, pričom od správcu budovy pri miestnom šetrení zistili, že žalobcovi tam je poskytované len sídlo na základe zmluvy o umiestnení sídla a tento subjekt nemá prenajaté žiadne kancelárske priestory, ani tam fyzicky nesídli, pričom pošta sa mu doposiela pravidelne jedenkrát týždenne. Ďalej zistil, že ani ARMOVOSTAV, s. r. o., na tejto adrese v skutočnosti nesídli, ďalej, že táto spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov a nepodala žiadne prehľady o zamestnancoch za rok 2011. Práce, ktoré boli uvedené na faktúrach od dodávateľa ARMOVOSTAV, s. r. o., mala pre žalobcu vykonať v subdodávkach spoločnosť TNŽ, s. r. o., ktorej bývalý konateľ nevedel uviesť žiadne bližšie skutočnosti k týmto faktúram, pretože si na ne nespomínal. Uviedol, že obchodný podiel danej spoločnosti previedol 11.4.2013. Teda od tejto spoločnosti neboli získané doklady preukazujúce vykonanie zdaniteľných obchodov pre žalobcu. Ďalej je rozhodnutie odôvodnené totožne, ako je vyššie uvedené, teda žalovaný opísal zisťovania vykonané u odberateľov a u koncových odberateľov a ďalší priebeh konania. Uzavrel, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie prác a služieb spoločnosťami ARMOVOSTAV, s. r. o. a TNŽ, s. r. o. Správca dane rozhodnutie DPH september 2011, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 14 237,81 Eur, odôvodnil tým, že žalobca uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období september 2011 z dodávateľských faktúr od spoločnosti ARMOVOSTAV, s. r. o., za vykonané práce za 9/2011, vykonané práce za 9/2011 - Mondi, opravy elektronických zariadení a spoločnosti TNŽ, s. r. o., za elektroinštalačné práce, lešenárske práce a elektroinštalačné práce. Ďalej v odôvodnení uviedol ten istý text, ako je vyššie uvedené. Uzavrel odôvodnenie tým, že na základe uvedených skutočností neuznal odpočítanie z pridanej hodnoty vo výške 14 237,81 Eur z dodávateľských faktúr od dodávateľa ARMOVOSTAV, s. r. o. a TNŽ, s. r. o. Rozhodnutie DPH október 2011 odôvodnil zhodne s vyššie uvedenými s tým rozdielom, že uviedol, že v zdaňovacom období október 2011 si žalobca uplatnil odpočet dane vo výške 6083,19 Eur na základe faktúr od dodávateľa ARMOVOSTAV, s. r. o., vykonanie prác 10/2011 - Mondi a TNŽ, s. r. o., lešenárske práce. Zvyšok odôvodnenia je, vzhľadom na jednu prebiehajúcu daňovú kontrolu, zhodný. Uzavrel, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie prác a služieb spoločnosťami ARMOVOSTAV, s. r. o. a TNŽ, s. r. o., a preto neuznáva odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 6083,19 Eur z dodávateľských faktúr od týchto spoločností. Správca dane rozhodnutie DPH november 2011 odôvodnil zhodne s vyššie uvedenými rozhodnutiami, s tým rozdielom, že v kontrolovanom zdaňovacom období november 2011 si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 28 953,55 Eur na základe dodávateľských faktúr od TNŽ, s. r. o., pričom špecifikoval štyri takéto faktúry, všetky za elektroinštalačné práce a od spoločnosti ARMOVOSTAV, s. r. o., dve, jednu za vykonané práce za 11/2011 - Mondi, Metsa a jednu za poradenské služby. Zvyšná časť odôvodnenia, až na záver, je zhodná s predchádzajúcimi, pričom správca dane uzavrel, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie prác a služieb uvedenými spoločnosťami, a preto neuznal odpočet vo výške dane z pridanej hodnoty vo výške 28 953,55 Eur z dodávateľských faktúr od týchto dodávateľov. Správca dane rozhodnutím DPH december 2011 vyrubil žalobcovi rozdiel dane za toto zdaňovacie obdobie vo výške 52 214,03 Eur. Rozhodnutie odôvodnil zhodne s vyššie uvedenými s tým, že žalobca si v tomto zdaňovacom období uplatnil odpočet dane na základe dodávateľských faktúr, ktoré špecifikoval, a to štyri od spoločnosti TNŽ, s. r. o., za elektromontážne práce, z toho tri za elektromontážne práce, jedna za poradenské, marketingové služby a jedna za stavebné práce a od spoločnosti ARMOVOSTAV, s. r. o., za poradenské služby a vykonané práce za 12/2011. Vo zvyšku rozhodnutie odôvodnil zhodne ako vyššie uvedené s tým, že uzavrel, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie prác a služieb spoločnosťami ARMOVOSTAV, s. r. o., a TNŽ, s. r. o. Ďalej, že na základe uvedených skutočností neuznáva odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 52 214,03 Eur z dodávateľských faktúr týchto dodávateľov. Na základe odvolaní žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam, žalovaný vyššie uvedenými rozhodnutiami DPH júl 2011 až december 2011 rozhodnutia správcu dane potvrdil. Žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutia nasledovne: 1. Správca dane zistil, že žalobca si odpočítal daň z pridanej hodnoty (žalovaný v odôvodnení špecifikoval dodávateľov v danom zdaňovacom období júl 2011 až august 2011, pričom v júli 2011 išlo len o dodávateľa TNŽ, s. r. o. a v ostatných mesiacoch to boli aj dodávateľ TNŽ, s. r. o., aj ARMOVOSTAV, s. r. o.). Vykonaným šetrením správca dane zistil, že bývalý konateľ TNŽ, s. r. o., Q. I. do zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 16.4.2013 uviedol, že faktúry za spoločnosť TNŽ, s. r. o., vystavil, avšak nevie nič preukázať, pretože previedol obchodný podiel novému spoločníkovi. Ďalej, že práce boli vykonané v subdodávkach, ale dodávateľ o prácach nevedel uviesť, pretože si nespomínal ani na žiadne bližšie skutočnosti k faktúram. Ďalej v rozhodnutiach DPH august 2011 až december 2011 uviedol aj to, že správca dane zistil, že ARMOVOSTAV, s. r. o., je od 26.7.2013 v likvidácii a od 3.4.2013 zrušená spoločnosť. Ďalej, že táto spoločnosť je personálne prepojená so žalobcom, má s ním aj rovnakú adresu sídla a podobne ako žalobca na tejto adrese nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, nemá žiadnych zamestnancov a nepodala žiadne hlásenia a prehľady za zamestnancov za rok 2011. Správca dane zistil aj to, že ARMOVOSTAV, s. r. o., práce, ktoré fakturovala žalobcovi, mala vykonať v subdodávkach spoločnosťou TNŽ, s. r. o. 2. Správca dane preveroval odberateľov žalobcu a z tohto preverovania vyplýva, že títo potvrdili, že žalobcom vyfakturované práce boli vykonané, ale nevedeli, kto ich konkrétne vykonal. 3. Správca dane preveroval aj odberateľov žalobcu Mondi SCP, a. s. a Metsa Tissue Slovakia, s. r. o., z čoho zistil, že tieto neevidujú faktúry od žalobcu ani od jeho subdodávateľov TNŽ, s. r. o. a ARMOVOSTAV, s. r. o. 4. Žalobca nepredložil správcovi dane požadované ďalšie dôkazy preukazujúce dopravné a ubytovacie náklady, hotelové účty, cestovné príkazy a podobne. 5. Žalobcov konateľ tvrdil, že práce boli vykonané žalobcom alebo subdodávateľsky, prisľúbil dôkazy, ale nepredložil o tom žiadny dôkaz. Žalovaný v odôvodnení k týmto zisteniam správcu dane uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu, ktorou preveroval v súlade so Zákonom o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z.z. odpočítanie dane platiteľa v zmysle § 49 ods. 2 tohto zákona. Pri kontrole sa zameral na podmienku možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo odpočítať daň podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. môže platiteľ uplatniť pri dodržaní podmienok uvedených v § 51 ods. 1 tohto zákona, preto boli kontrolované faktúry, ktoré boli žalobcovi vystavené dodávateľmi tovarov a služieb. Odvolací orgán zistil, že žalobca požadované dôkazy nepredložil, preto správca dane vykonal dokazovanie využitím inštitútu dožiadania, výsluchom konateľa žalobcu a miestnym zisťovaním, avšak týmito dôkazmi sa nepreukázal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Uplatnenie práva odpočítať daň v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. je viazané na kumulatívne splnenie všetkých podmienok, pričom nesplnenie len jednej z nich vylučuje priznanie nároku na odpočítanie dane. Základnou podmienkou uplatnenia odpočítania dane je skutočné dodanie tovarov alebo služieb, pričom platiteľ je zaťažený dôkazným bremenom o tom, že táto skutočnosť nastala a ďalej uviedol v odôvodnení, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu s tým, že sa nestotožnil s námietkou chýbajúceho hodnotenia dôkazov, pretože všetky konkrétne zistenia správcu dane sú v prvostupňovom rozhodnutí uvedené a z nich vyplýva, že žalobca vierohodným dôkazom nepreukázal uskutočnenie prác, služieb a tovar tak, ako boli fakturované dodávateľmi. Námietku chýbajúcich hmotnoprávnych ustanovení, ktoré boli aplikované, vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože v rozhodnutiach správcu dane sú uvedené ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku, § 68 ods. 1 a 5, podľa ktorých bolo vykonané vyrubovacie konanie, ale aj to, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný uzavrel, že žalobca nevedel preukázať dodanie služieb podľa dodávateľských faktúr, porušil § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Faktúra vystavená formálne a ani jej úhrada nezakladajú právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, keď nebolo preukázané reálne dodanie služieb dodávateľmi počas daňovej kontroly, keďže neboli relevantné dôkazy o reálnom dodaní služieb tuzemskými dodávateľmi. Podľa § 244 ods. 1 a 3 O. s. p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250i ods. 1 a 3 O. s. p. (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. (3) Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 63 ods. 2, 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 74 ods. 2, 3, 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. (4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a predchádzajúci postup žalovaného ako aj správcu dane, pričom rozsah prieskumu bol určený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách. V tomto prípade boli prvostupňové rozhodnutia správcu dane, ktorými boli vyrubené rozdiely dane z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobie júl 2011 až december 2011 potvrdené napadnutými rozhodnutiami žalovaného. Žalobná námietka nedostatočného odôvodnenia korešponduje s obsahom odôvodnení napadnutých rozhodnutí ako aj prvostupňových rozhodnutí tak, ako sú uvedené na čl. 5 až 9 tohto rozsudku, a preto bol dôvodný žalobný dôvod, ktorým bola namietaná ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Nedostatok dôvodov znamená nielen absolútne chýbajúce odôvodnenie ale aj to, že v odôvodnení rozhodnutia chýbajú dôvody skutkové a úvaha, ktorou správny orgán k skutkovým záverom dospel a z akých dôkazov jednotlivé skutočnosti zistil. Takýmito vadami trpí rozhodnutie založené na v danom konaní nezisťovaných skutočnostiach, na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom, ale aj rozhodnutie, z odôvodnenia ktorého nie je zrejmé, ako boli vykonané dôkazy vyhodnotené a čo bolo z nich zistené. V tomto prípade žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutia, ktoré neobsahujú hodnotenie dôkazov. Chýba vyhodnotenie predloženej faktúry, resp. faktúr, chýba vyhodnotenie predložených príloh k faktúram súpisov vykonaných prác a písomných zmlúv s dodávateľom, o ktorých sa žalobca domnieva, že sú dôkazom o jeho práve na odpočet dane z pridanej hodnoty v jednotlivých zdaňovacích obdobiach júl až december 2011. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení konštatoval, že bola vykonaná daňová kontrola a že k vyjadreniu k protokolu z daňovej kontroly žalobca predložil len faktúry vrátane preberacích protokolov a zmluvy, ktoré už boli predmetom preverovania v rámci daňovej kontroly. Takéto konštatovanie nie je hodnotením týchto listín, z hľadiska ich dôkaznej sily vo vzťahu k preukazovaným skutočnostiam. Nie je možné z odôvodnenia rozhodnutia zistiť, ako tieto listiny boli správcom dane hodnotené a ani čo z nich správca dane zistil, resp. nezistil. Správca dane len uzavrel, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie prác a služieb. Súd k tomu dodáva ešte aj to, že odkaz na protokol z daňovej kontroly a to aj v prípade, že by mal náležitosti podľa § 47 písm. h) daňového poriadku, podľa ktorého musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, nestačí, pretože tým nie je možné nahradiť náležitosti odôvodnenia tak, ako sú vyžadované v citovanom § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí dať odpoveď na otázku, prečo bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, na základe čoho a z ktorých skutočností správny orgán vychádzal a ako k týmto skutkovým zisteniam dospel bez toho, aby bolo potrebné skúmať podklady rozhodnutia za účelom dozvedieť sa o týchto dôvodoch. Ďalej odôvodnenie prvostupňových rozhodnutí pokračuje opisom priebehu daňovej kontroly a opisom vyjadrení konateľov odberateľov žalobcu bez toho, aby tieto vykonávané šetrenia boli nejakým spôsobom vyhodnotené. Bolo úlohou správcu dane vyhodnotiť vykonané dokazovanie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, t. j. uviesť, či bolo niečo z týchto výpovedí zistené alebo nie v nadväznosti na ich obsah atď.. Takisto je to v ďalšej časti odôvodnenia, ktoré obsahuje opis šetrení u koncových odberateľov služieb, ktoré žalobca fakturoval svojim odberateľom ako ich subdodávateľ. Ďalej odôvodnenie pokračuje opisom priebehu daňovej kontroly a opisom svojich úkonov, ktorými vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov a jeho reakcie na tieto výzvy a konečné vyjadrenie do zápisnice. Ďalej, že správca dane využil výsluch konateľa spoločnosti TNŽ, s. r. o. vykonaný v súvislosti s inou daňovou kontrolou, kde bol vypočutý ako svedok a ktorého sa zúčastnil aj zástupca žalobcu. Tiež bez hodnotenia tejto výpovede z hľadiska jej vierohodnosti a z hľadiska jej obsahu, a teda skutkových zistení, ktoré boli z nej zistené, resp. či bolo vôbec niečo z nej zistené. Odôvodnenie končí tým, že žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce reálne dodanie služieb a že na základe uvedených skutočností správca dane neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty od dodávateľa TNŽ, s.r.o.. (v rozhodnutí za júl 2011) a dodávateľov ARMOSTAV s.r.o. a TNŽ, s.r.o. (v rozhodnutiach za august až december 2011). Takéto odôvodnenie nespĺňa zákonnú požiadavku na zrozumiteľnosť. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane musí mať náležitosti uvedené v § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sú tam práve z toho dôvodu, aby účastník porozumel tomu, prečo bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku. V tomto prípade, prečo musí zaplatiť rozdiel dane z faktúr, o ktorých tvrdí, že mu nimi boli vyfakturované služby dodané jeho dodávateľom. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí nesúhlasil s dôvodmi odvolania. Argumentoval len všeobecnými závermi o tom, že evidencia faktúry neznamená, že platiteľ má právo na odpočet DPH a že platiteľ je povinný preukázať, že plnenie prijal, s čím síce možno súhlasiť, avšak neoprel tieto závery o skutkové zistenia daných prípadov získané na základe v odôvodnení uvedenej úvahy, ktorou boli hodnotené dôkazy predložené daňovníkom ako aj tie, ktoré boli vykonané z podnetu správcu dane. To, že je uvedený všeobecný záver žalobcu vo všeobecnosti správny, nič nemení na tom, že prvostupňové a ani odvolacie, teda napadnuté rozhodnutia neobsahujú vyhodnotenie dôkazov, ktoré na preukázanie zisťovaných skutočností predkladal žalobca a ktoré vykonal správca dane, a to zo žiadneho hľadiska. Teda ani z hľadiska ich obsahu, závažnosti, vierohodnosti, výpovednej schopnosti vo vzťahu k preukazovanej skutočnosti. Preto, keď žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre chýbajúce dôvody, tak z tohto žalobného dôvodu bolo napadnuté rozhodnutie v rozpore so zákonom. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou uvedenou v odvolaní, že získané dôkazy neboli hodnotené, s argumentáciou, že hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií a že daňový doklad je použiteľný a akceptovateľný len vtedy, keď je nepochybné, že údaje v ňom uvádzané sú odrazom skutočnosti. To ale v daných preskúmavaných prípadoch nebolo sporné. Žalobca v odôvodneniach proti prvostupňovým rozhodnutiam nenamietal, že správca dane nesprávne hodnotil dôkazy. Namietal, že to, ako ich hodnotil v odôvodnení neuviedol, a teda žalobca nevie, prečo správca dane dospel k nesprávnym záverom. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie skutočnosti. Hodnotenie znamená posúdenie predloženého dôkazu z hľadiska jeho obsahu, jeho vypovedacej schopnosti, t. j. závažnosti a vierohodnosti, t. j. pravdivosti. V odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí správcu dane a žalovaného absentuje správna úvaha, ktorá predstavuje myšlienkový proces správneho orgánu, ktorým vyhodnotil dôkazné prostriedky z hľadiska ich obsahu, t. j. o akých skutočnostiach sa z nich možno dozvedieť hodnotenie, z hľadiska závažnosti, ktorým bol priradený význam tomu-ktorému dôkazu pre rozhodnutie, či o tento dôkaz možno oprieť skutkové zistenie ohľadne zisťovanej skutočnosti, alebo nejde o dôkaz pre jej zistenie použiteľný a samozrejme z hľadiska vierohodnosti. Účastník konania má v zmysle § 63 ods. 5 O. s. p. právo poznať úvahu, ktorou sa správca dane a žalovaný pri takomto hodnotení riadil. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia aj v tom, že správca dane ani žalovaný nikde neuviedli, čím bolo preukázané, že zdaniteľné plnenia spochybnené správcom dane neboli uskutočnené tak, ako je uvedené v dodávateľských faktúrach, tak takáto námietka neobstojí. Nie je úlohou správcu dane dokazovať, že niektorá z podmienok vyžadovaných zákonom splnená nebola. Podľa daňového poriadku je jeho úlohou zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane. Naopak, dôkazné bremeno je na daňovníkovi. On musí preukázať, že všetky podmienky vyžadované zákonom o dani z pridanej hodnoty na uplatnenie odpočtu, splnené boli. V daných prípadoch bolo jeho úlohou preukázať, že prevzal od dodávateľa uvedeného na faktúrach služby, ktoré boli predmetom fakturácie. Neobstojí ani námietka nezákonnosti spočívajúca v tom, že správca dane mohol od žalobcu vyžadovať len doklady a evidenciu, ktoré je žalobca povinný viesť, jednak preto, že bola nekonkrétna - žalobca neuvádza, aký konkrétny doklad alebo evidenciu, ktorá bola správcom dane v priebehu daňovej kontroly od neho požadovaná, je takým dokladom alebo takou evidenciou, ktorú nie je povinný uchovávať (napr. v zmysle zákona o účtovníctve) a jednak nie je zrejmé, aký vplyv to malo mať na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobca netvrdí, že bolo rozhodnuté preto, že neboli predložené tie doklady, ktoré boli od neho vyžadované. Naopak, správca dane v prvostupňových rozhodnutiach uvádza, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie služieb, ktoré boli fakturované dodávateľmi, ktorí tieto faktúry vystavili. Žalobca musí formulovať dôvody nezákonnosti dostatočne konkrétne, aby súd mohol rozhodnutie a predchádzajúci postup správneho orgánu, resp. jeho zákonnosť skúmať z tohto dôvodu. Súd nemá oprávnenie, dôvody nezákonnosti konkretizovať, či vyhľadávať a žalobu tak dopĺňať (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Na základe vyššie uvedeného súd napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 2 písom. d) O. s. p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p. tak, že žalovaného zaviazal nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania vo výške 730,74 Eur. Súd rozhodoval o náhrade trov podľa § 151 O. s. p., na základe návrhu žalobcu, pričom žalobca trovy konania vyčíslil už v žalobách a žiadal náhradu trov za právne zastupovanie v každej veci vo výške 284,08 Eur. Trovy vyčíslil ako odmenu za zastupovanie podľa § 11 ods. 4 vyhlášky 655/2004 Z. z. vo výške 134.-Eur za jeden úkon právnej pomoci a to za dva úkony právnej pomoci príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby vo výške 268.-Eur a paušálna náhrada hotových výdavkov 2x8,04 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., spolu 16,08 Eur. Vzhľadom na to, že súd spojil konania o žalobách o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí DPH júl až december 2011 na spoločné konanie, nepriznal odmenu žalobcovi v uplatnenej výške (6x284,04 Eur), nakoľko bol povinný aplikovať § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., podľa ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Odmenu za jeden úkon právnej pomoci potom určil vo výške 134.-Eur plus 5x1/3 zo 134.-Eur, čo je spolu 357,33 Eur a za dva úkony právnej služby spolu 714,66 Eur plus 2 x režijný paušál, spolu 16,08 Eur a trovy zastúpenia celkom 730,74 Eur. Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 730,74 Eur a žalovaného podľa § 149 ods. 2 O. s. p. zaviazal, aby žalobcovi prisúdenú náhradu trov konania zaplatil jeho advokátovi. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.