Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/73/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200537 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200537.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: HOLTON, s.r.o., so sídlom Krtíšska 670, 991 06 Želovce, IČO: 45 525 609, zast. advokátom JUDr. Márius Vladovič, Nemocničná 16, 990 01Veľký Krtíš, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia číslo: S/2014/00954-2.1, O-26/2014 zo dňa 20. februára 2014, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Inšpektorát práce Banská Bystrica rozhodnutím č.k.: 164/13-1.0/pok/r. zo dňa 16.12.2013, v znení jeho opravy zo dňa 14.01.2014, podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3, konkrétne za porušenie § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ (v procesnom postavení žalobca) nevykonal preukázateľné zaškolenie postihnutej A. W., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 13.06.2013, z predpisov na zaistenie bezpečnosti práce, vrátane bezpečnej manipulácie so strojmi a zariadeniami pred nástupom do zamestnania, uložil účastníkovi konania za tento delikt pokutu vo výške 33.000 Eur. Vo výroku rozhodnutia konštatoval, že závažný pracovný úraz zamestnankyne A. W. sa stal 13.06.2013 a miestom úrazu bola prevádzka spracovania textilu v U.. Pri pracovnom úraze utrpela A. W. ťažkú ujmu na zdraví - ťažký úraz ľavého oka so zanechaním trvalých následkov. V odôvodnení rozhodnutia Inšpektorát práce Banská Bystrica uviedol, že inšpekcia práce u žalobcu bola vykonaná v súvislosti s vyšetrovaním príčin závažného pracovného úrazu, ktorý sa stal dňa 13.06.2013 A. W. - zamestnankyni. Pri výkone inšpekcie práce bolo inšpektormi práce zistené, že žalobca ako zamestnávateľ nevykonal preukázateľne zaškolenie postihnutej z predpisov na zaistenie bezpečnosti práce, vrátane bezpečnej manipulácie so strojmi a zariadeniami pred nástupom do zamestnania, čo bolo príčinou vzniku predmetného úrazu. Keďže v dôsledku preukázaného porušenia povinností zamestnávateľom vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená u postihnutej zamestnankyne ťažká ujma na zdraví, uložil pokutu vo výške 33.000 Eur, ktorá je v takomto prípade v zmysle zákona minimálnou pokutou. To, že išlo o ťažkú ujmu na zdraví, mal správny orgán preukázané klasifikáciou pracovného úrazu A. W., vyhotovenej zástupcom prednostu Očnej kliniky FNSP Banská Bystrica K.. Q. S. zo dňa 11.07.2013. Uloženie pokuty v najmenšej možnej výške správny orgán odôvodnil najmä rizikami, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, finančnou situáciou zamestnávateľa, a to, že ide o región s vysokou mierou nezamestnanosti. Žalovaný rozhodnutím č. S/2014/00954-2.1 zo dňa 20.02.2014 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia reagoval na odvolacie námietky, ktoré nepovažoval za relevantné privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav bola jednoznačne preukázaná protiprávnosť konania žalobcu, spočívajúca v nevykonaní preukázateľného zaškolenia postihnutej zamestnankyne. Poukazovanie žalobcu v odvolaní na svojvoľné konanie postihnutej považoval za irelevantné, čo podporil záverom vyplývajúcim z rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžo/130/2008, v zmysle ktorého nemožno pri preskúmavaní rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. prihliadať na námietky o zbavení sa zodpovednosti za pracovný úraz s odkazom na § 196 Zákonníka práce. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na pracovnú zmluvu a v nej uvedenú skutočnosť oboznámenia postihnutej s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, túto odvolaciu námietku žalovaný neuznal z dôvodu viacnásobného vyvrátenia jej pravdivosti výpoveďami vypočutých osôb, ale aj s ohľadom na bežne zaužívanú prax, v ktorej sa obdobná zmluvná formulácia používa bez toho, aby k splneniu oboznamovacej povinnosti zo strany zamestnávateľa aj skutočne došlo. Stotožnil sa s výškou uloženej sankcie konštatujúc, že prvostupňový správny orgán v tejto časti rozhodnutie primerane a vecne odôvodnil. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v zmysle 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p., t.j. z dôvodu, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. V žalobe žalobca namietal najmä tieto skutočnosti: 1. Žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkaz, a to pracovnú zmluvu, v ktorej postihnutá svojím podpisom potvrdila, že pri uzavretí zmluvy bola zamestnávateľom riadne oboznámená s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. 2. Žalobca v zmysle § 7 ods. 1 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci preukázateľne oboznámil postihnutú s predpismi uvedenými v § 7 ods. 1 písm. a/ zákona a teda si splnil svoju povinnosť. Žalobca predložil inšpektorátu prácu pracovnú zmluvu postihnutej. Podotkol, že zákon neuvádza konkrétny spôsob, akým má byť zamestnanec oboznámený s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ukladá len povinnosť zamestnávateľovi vykonať to preukázateľne. 3. Náplň práce postihnutej tvorilo len triedenie, strihanie a balenie materiálu, a nie činnosť prestrihávania oceľových pások, čo mal v popise práce iný pracovník - v tej dobe T. P.. Poškodená konala svojvoľne a nad rámec svojej pracovnej činnosti, navyše v rozpore s pokynom od svojho nadriadeného T. P., ktorý jej výslovne povedal, aby počkala, kým jej on sám nepríde prestrihnúť oceľové pásky. 4. Žalovaný vychádzal len z výpovede postihnutej, ktorá vypovedala účelovo a zavádzala orgán dozoru pre žalobcu z neznámych dôvodov. 5. Namietal záver žalovaného, pokiaľ poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na bežne zaužívanú prax, ak v pracovných zmluvách sa len formálne uvádza, že zamestnanec bol oboznámený s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, čo ale podľa žalobcu vôbec nekorešponduje so zaužívaným konaním žalobcu. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Porušenie povinnosti, ktoré viedlo k sankčnému postihu žalobcu, bolo zistené počas vyšetrovania príčin vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, ktorý utrpela dňa 13.06.2013 zamestnankyňa žalobcu A. W.. Inšpektorát práce zistil, že v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu bola skutočnosť nezaškolenia menovanej zamestnankyne z predpisov na zaistenie bezpečnosti práce, vrátane bezpečnej manipulácie so strojmi a zariadeniami pred nástupom do zamestnania, teda skutočnosť, že žalobca ako zamestnávateľ porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z.. Z viacerých dôkazov vyplynulo, že žalobca neoboznámil A. W. s predpismi na zaistenie bezpečnosti práce. Samotná postihnutá do Zápisnice o podaní informácie uviedla, že nebolo vykonané žiadne školenie z bezpečnosti práce, iba zaučenie na pracovisku jej vykonali kolegyne, ktoré jej ukázali, ako je potrebné na strojoch pracovať. T. P. uviedol, že zaškolenie na pracovisku nerobil postihnutej nikto, oboznámenie s pracoviskom jej robili staršie a skúsenejšie zamestnankyne. S. K., autorizovaný bezpečnostný technik, na margo veci uviedol, že čo sa týka vstupného školenia z bezpečnosti práce, toto spravidla vykonáva on sám po oboznámení o prijatí do zamestnania, ale v prípade A. W. nebolo vstupné školenie vykonané, nakoľko mu nikto neoznámil, že bola prijatá do pracovného pomeru. K obrane žalobcu spočívajúcej v tom, že postihnutá podpisom v pracovnej zmluve potvrdila svoje riadne oboznámenie s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, žalovaný uviedol, že takéto uvedenie v pracovnej zmluve je formalitou, ktorá bez preukázateľnosti oboznámenia vôbec nenapĺňa obsah oboznámenia a v konečnom dôsledku ani nepredstavuje splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z., pričom poukázal na viacnásobné vyvrátenie pravdivosti uvedenej skutočnosti v pracovnej zmluve výpoveďami vypočúvaných osôb. Neuznal žalobnú námietku o svojvoľnom konaní postihnutej zamestnankyne, keď za relevantnú skutočnosť žalovaný považuje to, že menovaná nebola zaškolená z predpisov na zaistenie bezpečnosti práce, a teda ak nebola zaškolená, nemala ako vedieť, že prestrihnutie oceľových pások na balíku textílií je činnosťou, ktorú nie je oprávnená sama vykonávať, navyše, ak jej ďalšia skúsenejšia zamestnankyňa povedala, aby si túto pásku prestrihla sama. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrvával na žalobných námietkach a zdôraznil, že zamestnávateľ má v zmysle zákona povinnosť preukázateľne oboznamovať zamestnanca s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti práce, pričom dôkazom takéhoto preukázateľného spôsobu oboznámenia je podpis zamestnankyne na pracovnej zmluve, ktorá prehlásila a potvrdila, že sa tak stalo. Namietal nesprávny postup v dokazovaní, keď chýba stanovisko konateľa k otázke, či poškodená zamestnankyňa bola alebo nebola poučená. Namietal, že správny orgán neodstránil rozpory vo vykonanom dokazovaní a že pri výkone dokazovania nebol prítomný konateľ žalobcu, a to najmä pri vypočúvaní svedkov. Uvádzal, že poškodená bola po úraze ešte asi 20 minút na pracovisku a až potom odišla, pričom spochybňoval rozsah poškodenia zdravia, najmä že pracovný úraz nebol až tak vážny. Spochybňoval, či liečba bola adekvátna rozsahu zranenia, a či vôbec vznikli trvalé následky, pričom namietal, že táto skutočnosť nebola správnym orgánom dostatočne preukázaná. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvávala na dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ako aj na stanovisku žalovaného k žalobe. Poukázala na obsah pracovnej zmluvy, z ktorej vyplýva jediné, čo je v nej uvedené, a to, že zamestnanec svojím podpisom potvrdzuje, že bol riadne oboznámený s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, s protipožiarnymi predpismi a predpismi o práci na pracovisku, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať, avšak nič konkrétnejšie, čo považuje za formálne a nedostatočné k tomu, aby bolo jednoznačné, že k riadnemu oboznámeniu v skutočnosti aj došlo. Dokazovanie považovala za vykonané správne. Poukázala na obsah správneho spisu, v ktorom sú zaznamenané jednotlivé výpovede vypočúvaných osôb. Nepovažovala za pravdivé tvrdenie zo strany právneho zástupcu žalobcu, že by konateľ žalobcu nezaujal stanovisko k veci, naopak poukázala na to, že konateľka žalobcu doznala nevykonanie školenia. K neprítomnosti konateľa pri úkonoch vykonávaných inšpektormi uviedla, že inšpektori nemajú povinnosť konateľov k výsluchom svedkov privolávať, a to v záujme objektivity. K spochybňovaniu závažnosti poškodenia zdravia postihnutej zamestnankyne poukázala na to, že správny orgán vychádzal z návratky vystavenej lekárom K.. Q. S., ktorý kvalifikoval úraz zamestnankyne za ťažký úraz ľavého oka, ktorý zanechá trvalé následky, teda jednalo sa o poškodenie zdravia s ťažkou ujmou na zdraví. Navyše, žalobca v správnom konaní vôbec nespochybňoval rozsah zisteného poškodenia na zdraví a správny orgán nemal dôvod nevychádzať zo stanoviska lekára vysloveného v návratke. Žalobca sa v správnom konaní týmto nebránil, nevyužil prípadne možnosť sám si zabezpečiť znalecký posudok. Krajský súd konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Z vyjadrení účastníkov konania, z obsahu administratívneho spisu boli zistené nasledovné skutočnosti. Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal v období od 09.07.2013 do 04.09.2013 (v dňoch 09.07., 05.08., 21.08., 26.08. a 04.09.2013) u žalobcu vyšetrovanie príčin vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, ktorý dňa 13.06.2013 v čase o 9,30 hod. utrpela zamestnankyňa žalobcu A. W.. Postihnutá v čase vzniku úrazu vykonávala prácu obsluhy rezacieho stroja na použité textílie na prevádzke U.. Predmetom jej činnosti bolo triedenie, strihanie a balenie materiálu. Po obdržaní balíka textílií, ktorý bol previazaný troma oceľovými pásmi, za pomoci nožníc na plech prestrihla napruženú pásku, ktorá jej po uvoľnení zasiahla ľavé oko. Na základe výsledkov inšpekcie práce bol vypracovaný protokol o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu č.: IBB-39-18-2.2/P-J02-13 zo dňa 04.09.2013, v ktorom boli konštatované nedostatky (šesť), z ktorých jeden bol v príčinnej súvislosti so vznikom úrazu menovanej, a to, že zamestnávateľ nevykonal preukázateľné zaškolenie postihnutej z predpisov na zaistenie bezpečnosti práce, vrátane bezpečnej manipulácie so strojmi a zariadeniami pred nástupom do zamestnania, čo je porušením § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov (uvedené v protokole pod G, I písm. b/, bod l). Inšpektorát práce Banská Bystrica, ako prvostupňový správny orgán, začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt príčinne súvisiaci s predmetnou udalosťou, oznámenie o čom bolo účastníkovi konania doručené dňa 21.11.2013. Konateľka žalobcu I. D. vo vyjadrení k začatiu správneho konania zo dňa 28.11.2013 poukázala na dôvod nezaškolenia postihnutej zamestnankyne pred nástupom do práce (nevykonanie školenia bolo zapríčinené veľkým pracovným zaťažením konateľa, ktorý pozabudol privolať v deň nástupu zamestnankyne na pracovisko ABT, aby ju tento zaškolil ešte pred samotným začatím prác) i na skutočnosť prijatia opatrenia zamedzujúceho opakovaniu tohto nedostatku. Prvostupňovým rozhodnutím č. 164/13-1.0/pok/r. zo dňa 16.12.2013, v znení opravy zo dňa 14.01.2014, bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 33.000 Eur, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, proti ktorému smeruje predmetná žaloba. Obsahom administratívneho spisu je okrem iných listín aj Zápisnica o podaní informácie postihnutou A. W., Zápisnice o podaní informácie T. J., J. L., W. J., T. P. a S. K.. Súd po oboznámení sa so zaznamenanými vyjadreniami vypočúvaných osôb dospel k rovnakému záveru, ako žalovaný, že k porušeniu zákonnej povinnosti zo strany žalobcu, za ktorú bol sankcionovaný, došlo. Zo žiadnej z týchto výpovedí nevyplynula skutočnosť tvrdená žalobcom, že postihnutú žalobkyňu poučil, že bola zaškolená o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. T. J. - konateľ žalobcu vo vyjadrení uviedol, že zaškolenie postihnutej z BOZP vykonal T. P. pri nástupe do zamestnania bez vyhotovenia záznamu o tomto školení, avšak T. P. vo výpovedi uviedol, že zaškolenie na pracovisku postihnutej nerobil nikto a oboznámenie s pracoviskom jej robili staršie, skúsenejšie zamestnankyne. Potvrdil, že oceľové pásky sa rozstrihávajú nožnicami na plech a toto môže vykonávať iba poverená osoba. Nožnice sú zvyčajne položené na stole vo výrobnej hale. Nevedel povedať, prečo si postihnutá sama išla prestrihávať pásky. Videl ju až na chodbe s rukou zakrytým okom. Z vyjadrenia T. P. nevyplýva tvrdenie v žalobe, že mal dať výslovný pokyn postihnutej, aby počkala, kým jej on sám nepríde prestrihnúť oceľové pásky. S. K., autorizovaný bezpečnostný technik (ABT), vo vyjadrení okrem iného uviedol, že vstupné školenie z bezpečnosti práce spravidla vykonáva on po oznámení o prijatí do zamestnania, ale v prípade A. W. nebolo vstupné školenie vykonané, nakoľko mu nikto neoznámil, že bola prijatá do pracovného pomeru. Asi na štvrtý deň po úraze metodicky pomohol konateľovi vyplniť potrebné tlačivo - Záznam o RPÚ. W. J. vo vyjadrení uviedol, že v deň úrazu mal dovolenku a zastupoval ho T. P.. Školenie z BOZP vykonáva väčšinou konateľ spoločnosti T. J., ale bol tam aj bezpečnostný technik pán K., nevedel sa vyjadriť, kedy bolo robené. Z vyjadrenia zamestnankyne J. L., ktorá bola zaradená ako rezačka textilu, vyplynulo, že pásky zvyčajne prestriháva majster W. J., ktorého v deň úrazu zastupoval T. P.. Nevedela povedať, ako došlo k úrazu, bola k postihnutej otočená chrbtom. Uviedla, že nožnice na plech bývajú položené na stole vo výrobnej hale s tým, že postihnutá si asi sama zobrala tieto nožnice a sama si prestrihla oceľovú pásku na balíku, ktorá jej vystrelila do oka. Súd poznamenáva, že z výpovede J. L. nevyplýva, že by táto mala usmerniť postihnutú, aby si sama prestrihla oceľovú pásku. Z jej vyjadrenia však nevyplýva ani záver, že žalobca postihnutú A. W. zaškolil v zmysle zákona. To, že školenie z BOZP bolo vykonávané pravidelne, čo uviedla menovaná pri výsluchu, nepreukazuje skutočnosť, že bolo vykonané oboznámenie s predpismi na zaistenie BOZP aj v prípade postihnutej A. W.. Súd dospel k záveru, že správny orgán náležite vyhodnotil výsledky vykonaného šetrenia inšpektormi práce a stotožnil sa so záverom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, že žalobca ako zamestnávateľ nevykonal preukázateľne zaškolenie postihnutej zamestnankyne A. W. z predpisov na zaistenie bezpečnosti práce, vrátane bezpečnej manipulácie so strojmi a zariadeniami pred nástupom do zamestnania. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a zamestnankyňou A. W. zo dňa 13.06.2013 vyplýva, že obsahuje klauzulu „Zamestnanec svojim podpisom potvrdzuje, že bol riadne oboznámený s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, s protipožiarnymi predpismi a predpismi o práci na pracovisku, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať.“. V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Žalobca ukrátenie na svojich právach odôvodňoval nedostatočne zisteným skutkovým stavom veci, ako aj nesprávnym právnym posúdením veci, tvrdiac, že neporušil zákonnú povinnosť, za ktorú mu bola uložená sankcia. Úlohou súdu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jeho postupu v správnom konaní, bolo posúdiť, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil skutkový stav veci, či rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3. zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce; inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce; Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. Podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci; zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa, sa dôsledne riadili vyššie citovanou právnou úpravou. Súd jednotlivé žalobné námietky nepovažuje za relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca vytýkal žalovanému, resp. prvostupňovému správnemu orgánu, nesprávne vyhodnotenie dôkazu, a to pracovnej zmluvy, v ktorej postihnutá potvrdila, že bola oboznámená s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, súd nepovažuje túto žalobnú námietku za dôvodnú. Aj podľa názoru súdu podpísanie pracovnej zmluvy zamestnankyňou neznamená, že tvrdenia uvedené v predmetnej klauzule zodpovedajú skutočnosti. Rovnako aj súd dospel k záveru, že z ďalších vykonaných dôkazov, najmä z výpovedí vypočutých osôb, z vyjadrenia konateľky žalobcu k začatiu správneho konania, vyplynulo, že k oboznámeniu zamestnankyne s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tak, ako to má na mysli ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z. v skutočnosti nedošlo. Žalobca okrem podpísanej pracovnej zmluvy postihnutou zamestnakyňou, obsahom ktorej bola aj vyššie uvedená klauzula, na preukázanie ním splnenej povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z. neprodukoval žiadny iný dôkaz. Nevyvrátil tvrdenia postihnutej zamestnankyne, resp. ďalších vypočúvaných osôb, ktoré zhodne uvádzali, že zamestnankyňa nebola zaškolená. Žalobca v žiadnom zo svojich vyjadrení neuviedol, ako, kedy a kým mala byť oboznámená s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, resp. ako bola poučená o nevykonávaní činnosti (prestrihávanie oceľových pások), ktorá by mohla bezprostredne ohroziť jej zdravie. Preto tvrdenie žalobcu, že postačovalo predložiť inšpektorátu práce pracovnú zmluvu na dôkaz preukázateľného oboznámenia zamestnankyne s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, je nedostatočným. Je pravdou, že zákon neuvádza konkrétny spôsob, akým má byť zamestnanec oboznámený s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, avšak za preukázateľné oboznámenie nemožno bez ďalšieho považovať podpísanie pracovnej zmluvy, v ktorej je uvedená klauzula, že k tomu došlo. Poukazovanie žalobcu na svojvoľné konanie postihnutej zamestnankyne súd považuje za irelevantné vo vzťahu k trestaniu za správny delikt. Rozhodujúcou skutočnosťou nie je pracovný úraz a posudzovanie správania zamestnankyne, či si tento privodila aj svojim zavinením, ale preukázanie porušenia povinnosti, za ktoré správny orgán ukladá sankciu. Zákon č. 124/2006 Z.z. konštruuje zodpovednosť za konkrétne porušenie nejakej povinnosti v ňom stanovenej a nejde v ňom o zodpovednosť za následok tak, ako je tomu v prípade konštrukcie zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka. Jedinou relevantnou skutočnosťou pre dôvodné sankcionovanie je nepochybné zistenie a preukázanie porušenia konkrétnych povinností zamestnávateľa. Správne poukázal žalovaný v dôvodoch rozhodnutia aj na záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžo/130/2008. Súd sa nestotožňuje s tvrdením v žalobe, že žalovaný vychádzal len z výpovede postihnutej, ktorá vypovedala účelovo a zavádzajúco. Naopak súd zastáva stanovisko, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán dôsledne posudzoval a vyhodnotil výpovede všetkých vypočutých osôb, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré sa stali podkladom rozhodnutia. K žalobnej námietke, že u žalobcu sa nejedná o bežne zaužívanú prax uvádzať v pracovných zmluvách klauzulu o tom, že zamestnanec bol oboznámený s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, súd poznamenáva, že nie je rozhodujúce, či pracovné zmluvy, ktoré uzatváral žalobca so svojimi zamestnancami, vždy obsahovali, resp. neobsahovali takúto klauzulu, ale to, že ďalšími dôkazmi bolo v danom prípade preukázané, že postihnutá A. W. nebola oboznámená s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnávateľom, a teda zamestnávateľ porušil svoju povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z.. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného len v rozsahu žalobných námietok uplatnených v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ žalobca namietal rozsah poškodenia zdravia postihnutej zamestnankyne A. W., k tomuto súd poznamenáva, že žalobca uplatnil námietku po zákonom stanovenej lehote, a navyše prvýkrát v súdnom konaní, takže žalovaný sa s predmetnou obranou nemohol v správnom konaní vysporiadať, čo v zmysle ustálenej judikatúry znamená nemožnosť súdneho prieskumu v rozsahu takejto žalobnej námietky. Napriek uvedenému súd navyše poznamenáva, že ani túto žalobnú námietku by nepovažoval za dôvodnú, stotožniac sa so záverom správneho orgánu, ktorý vychádzal z klasifikácie pracovného úrazu vyhotovenej K.. Q. S. zo dňa 11.07.2013. Tak ako porušenie povinnosti, za ktorú bola uložená sankcia, tak aj ťažká ujma na zdraví postihnutej zamestnankyne, bola v správnom konaní náležite preukázaná, čo odôvodňuje uloženie pokuty v zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. vo výške najmenej 33.000 Eur. Z dôvodov vyššie uvedených súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a contr. O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.