Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/76/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200552 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Škvarka ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200552.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov senátu JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: TIDLY, s.r.o., Dolná 5, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 35 859 784, zast. WERNER & ANGER, s.r.o., so sídlom Stromová 54/ A, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1.) DG Záhradníctvo, s.r.o., Galvaniho 16600/25D, 821 04 Bratislava, 2.) HRIVIS Engineering, s.r.o. Cesta na Senec 2/A, 821 04 Bratislava, 3.) Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, 4.) V. M., U. XXXX/X, XXX XX Z. O., 5.) V. M., Z. XX, XXX XX Z. O., 6.) K. M., G. W.. 1, XXX XX Z.G., 7.) LESY Slovenskej republiky, š.p. OZ Žarnovica, Železničná 5, 966 81 Žarnovica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2014/03313-DD zo dňa 24.02.2014, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č.: OU-BB-OVBP2-2014/03313-DD zo dňa 24. februára 2014, ako aj rozhodnutie I. st. správneho orgánu Mesta Banská Štiavnica č. 477/2012 zo dňa 12. augusta 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/, e/ O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. II/ Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 862,07 Eur na účet právneho zástupcu WERNER & ANGER, s.r.o., Bratislava v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový správny orgán Mesto Banská Štiavnica, ako stavebný úrad rozhodnutím č. 477/2012 zo dňa 12.08.2013, vydal podľa § 39, § 39a a § 66 stavebného zákona stavebné povolenie na stavbu „zberné suroviny“ na pozemku registra C, parcelné č. XXXX, kat. územie Z.G. pre stavebníka HRIVIS dealing, s.r.o., Galvaniho 7, 821 04 Bratislava (právny predchodca ďalšieho účastníka 1.)), ktorého v konaní zastupoval HRIVIS engineering, s.r.o. (ďalší účastník č. 2.)). Predmetom stavby je podľa výrokovej časti rozhodnutia oplotená spevnená plocha, odkanalizovaná, zdravotechnika - rozvody úžitkovej a požiarnej vody, sorbčný lapač olejov a podmienená prekládka vedenia NN a oporný múr. Vo výrokovej časti rozhodnutia stavebný úrad zároveň určil aj podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby (celkom v 19. bodoch). Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol druhostupňový správny orgán - Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (žalovaný) tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 12.08.2013 potvrdil. Rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 12.08.2013 a následne rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu zo dňa 24.02.2014 boli vydané po tom, ako Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 3Sžp 9/2011 zo dňa 06.03.2012 predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. 2010/760/1231-1: OŠSS-JA zo dňa 13.07.2010 (týmto rozhodnutím žalovaný potvrdil predchádzajúce rozhodnutie Mesta Banská Štiavnica, týkajúce sa povolenia stavby „zberné suroviny“ na pozemku registra C, parcelné č. XXXX v kat. území Z.G. stavebníkovi HRIVIS dealing, s.r.o.), zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného z 13.07.2010 podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12.08.2013 stavebný úrad uviedol, že na základe zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu č.k. 3Sžp 9/2011 vyzval stavebníka, aby predložil nové záväzné stanovisko Obvodného banského úradu Banská Štiavnica (OBÚ). Stavebník doložil dňa 17.10.2012 nové záväzné stanovisko OBÚ zo dňa 26.09.2012, v ktorom OBÚ znovu uviedol, že nemá pripomienky ani námietky k umiestneniu a povoleniu stavby s prihliadnutím na skutočnosť, že umiestnením a povolením stavby nebudú dotknuté záujmy ochrany a využitia nerastného bohatstva. Ďalej uviedol, že v minulosti bola na tomto území vykonávaná banská činnosť, bola tu vetracia šachta (staré banské dielo), a preto sa nedajú vylúčiť účinky poddolovania na navrhovanú stavbu. Súčasná právna úprava neukladá však OBÚ v záväznom stanovisku sa jednoznačne vyjadriť, či stavba je navrhovaná na poddolovanom území, prípadne či nehrozia iné riziká. Stavebný úrad preto ďalej vyžadoval od stavebníka doložiť stanovisko projektanta statika o vhodnosti umiestnenia stavby. Stavebník predložil stanovisko statika R.. Z. Z. z decembra 2012 a februára 2013, v ktorom bolo konštatované, že na danom území bol realizovaný podrobný inžiniersko-geologický prieskum, a že stavba bude pozostávať zo spevnenej plochy a ostatných zariadení prevádzky, kde brali do úvahy aj skutočnosti, že územie je poddolované, a že v mieste stavby sa nachádza vyústenie vetracieho komína, ktoré súviselo s banskou činnosťou vykonávanou v minulosti. Z tohto dôvodu bola v plnom rozsahu navrhnutá konštrukcia spevnenej plochy tak, že hrúbka železobetónovej dosky je 220 mm a bude vystužená pri oboch povrchoch a v oboch smeroch nosnou výstužou. Táto doska podľa statika zabezpečí spoľahlivý roznos účinkov vonkajších zaťažení pôsobiacich na jej povrch tak, aby nepôsobili na poddolovanom pozemku lokálne a aby roznášali tlak na väčšiu plochu a aby nevyvolávali nežiadúce účinky zvýšených napätí, ktoré by mali nepriaznivý vplyv na vetrací komín a ani na iné prípadné podzemné diela. Podľa odôvodnenia rozhodnutia stavebný úrad preskúmal predloženú žiadosť stavebníka, prerokoval ju s účastníkmi konania a s dotknutými orgánmi a zistil, že jej realizáciou alebo užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené stavebným zákonom a predpismi vydanými na jeho uskutočnenie. Zároveň v závere odôvodnenia rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že ústneho pojednávania v rámci konania sa zúčastnil aj zástupca Rudných baní, š.p. ako správca dobývacieho priestoru, ktorý nesúhlasil s umiestnením stavby. Stavebný úrad k tomuto uviedol, že na základe konzultovania s obvodným a hlavným banským úradom stanovisko Rudných baní považuje za nerelevantné, nakoľko Rudné bane nie sú ani účastníkom konania, ani dotknutý orgán. O odvolaní proti tomuto novému rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 12.08.2013 (po zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu č.k. 3Sžp 9/2011 zo dňa 06.03.2012) rozhodol ako už bolo uvedené vyššie druhostupňový správny orgán - žalovaný tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia popísal odvolacie námietky a celý priebeh stavebného konania od podania žiadosti pôvodného stavebníka HRIVIS dealing, s.r.o., o vydanie stavebného povolenia, ako aj vydanie územného rozhodnutia zo dňa 24.02.2010 až po vydanie stavebného povolenia zo dňa 12.08.2013. Žalovaný požiadal po podaní odvolania žalobcu, proti rozhodnutiu zo dňa 12.08.2013 o stanovisko k obsahu odvolania Obvodný úrad Banská Bystrica, ako aj Hlavný banský úrad Banská Štiavnica. Obvodný banský úrad zotrvával na svojom záväznom stanovisku, ktoré vydal dňa 26.09.2012 (uvedené v časti odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu). Hlavný banský úrad listom zo dňa 23.01.2014 potvrdil záväzné stanovisko Obvodného banského úradu zo dňa 26.09.2012, zároveň však Hlavný banský úrad uviedol, že odôvodnenie Obvodného banského úradu obsahuje viaceré údaje a právne názory, na ktorých vyslovovanie nebol Obvodný banský úrad v súvislosti s vydávaním záväzného stanoviska kompetentný, pričom však tieto názory nemajú žiadny vplyv na obsah záväzného stanoviska, ale zbytočne skomplikovali príslušné stavebné konanie. Naviac nemôže byť v kompetencii príslušného stavebného úradu aby zisťoval negatívne vplyvy na navrhovanú stavbu z predchádzajúceho dobývania ložiska a je iba vecou stavebníka, aby si zabezpečil všetky náležitosti súvisiace so zriadením stavby na danom území. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu o nesúlade umiestnenia stavby s územným plánom Mesta Banská Štiavnica. Uviedol, že predmetná stavba „zberné suroviny“ spadá v zmysle platného územného plánu Mesta Banská Štiavnica, ktorý bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Banskej Štiavnici č. 163/2006 zo dňa 15.11.2006 do urbanistického obvodu 5. - Banská Štiavnica - juh, ktorý je charakterizovaný ako urbanistický obvod s prevahou funkcie bývania hromadného charakteru, doplnený funkciou bývania individuálneho charakteru, funkciou občianskej vybavenosti a priemyselnej výroby a je v zmysle výkresu priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia definovaná ako zmiešané územie s prevažnou mestskou štruktúrou. Podľa žalovaného z územného plánu Mesta Banská Štiavnica, ako aj z ustanovenia vyhlášky č. 55/2001 Z.z. (§ 12 ods. 11, ods. 4 písm. f)) vyplýva, že stavba „zberné suroviny“ nie je v rozpore s územným plánom mesta, nakoľko pre plochu, na ktorej sa má predmetná stavba umiestniť nie sú v regulatívoch priestorového usporiadania a funkčného využívania územia uvedené žiadne obmedzujúce alebo vylučujúce podmienky, ktoré by neumožňovali danú stavbu na tejto ploche umiestniť. V súvislosti s námietkou žalobcu o nezohľadnení názoru správcu dobývacieho priestoru - Rudných baní, š.p., Banská Bystrica, žalovaný poukázal na pôvodné stanovisko Obvodného banského úradu zo dňa 21.02.2011, ako aj záväzné stanovisko Obvodného banského úradu zo dňa 26.09.2012, v ktorom Obvodný banský úrad uviedol, že nemá pripomienky ani námietky k umiestneniu a povoleniu stavby s prihliadnutím na skutočnosť, že umiestnením a povolením stavby nebudú dotknuté záujmy ochrany a využitia nerastného bohatstva. K nesúhlasnému stanovisku správcu dobývacieho priestoru - Rudné bane, š.p. na ústnom pojednávaní dňa 09.01.2013 žalovaný uviedol, že zo zápisu z pojednávania nevyplýva, že by sa odvolateľ (žalobca) stotožnil s námietkami a pripomienkami Rudných baní, š.p. a ani nijakým iným spôsobom nespochybnil záznam z ústneho pojednávania. Preto nemohol stavebný úrad rozhodnúť o týchto námietkach odvolateľa. K námietke týkajúcej sa nerešpektovania stanoviska Obvodného banského úradu, jeho nedostatočnosti a porušenia zákonného postupu pri nariadení ochranného opatrenia žalovaný uviedol, že postupoval podľa ustanovenia § 140b ods. 6 stavebného zákona. Zároveň poukázal na vyjadrenia dotknutých orgánov Obvodného banského úradu zo dňa 16.12.2013 a Hlavného banského úradu, ktorý sa vyjadrili k odvolacím námietkam. Z týchto vyjadrení podľa žalobcu vyplýva, že výroková časť záväzného stanoviska Obvodného banského úradu obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 44/1988 Zb. (banský zákon). Pričom nie je v kompetencii Obvodného banského úradu vyslovovať v súvislosti s vydávaním záväzného stanoviska k navrhovanej stavbe svoje názory týkajúce sa zakladania stavby na území, kde v minulosti bola vykonávaná banská činnosť. Naviac nemôže byť v kompetencii príslušného stavebného úradu, aby zisťoval negatívne vplyvy na navrhovanú stavbu z predchádzajúceho dobývania ložiska. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov prvého aj druhého stupňa, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe, ktorá obsahovala v prevažnej miere v podstate rovnaké námietky ako odvolanie, žalobca namietal: 1. Skutočnosť poddolovania pozemku, na ktorom sa má stavba nachádzať. V súvislosti s touto námietkou žalobca okrem iného uviedol, že žalobca zistil vlastným zisťovaním, že zamýšľaná stavba „zberných surovín“ sa nachádza v druhom a treťom pásme ochrany banského diela, v ktorých nie je vhodné zakladať nové stavby. Zistil, že v minulosti na predmetnej parcele č. 1834 došlo k rozsiahlemu poddolovaniu územia, ktoré môže mať podstatný vplyv na stabilitu povrchu a môže ovplyvniť aj susediace pozemky. Taktiež zistil, že na predmetnom pozemku sa nachádza aj prienik starého banského diela Lég akna (vetracia šachta) s povrchom priamo na veľkej časti parcely č. XXXX z dôvodu uvedeného poddolovania existuje reálna možnosť zosuvu ílovitej zeminy, možnosť vzniku prepadliska s účinkami aj na susedné parcely vo vlastníctve žalobcu a tým ohrozenia bezpečného pohybu, zdravia a života osôb na týchto parcelách. Podľa žalovaného bolo povinnosťou stavebného úradu vysporiadať sa s predmetnou skutočnosťou prostredníctvom riadneho zistenia skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázal aj na zrušujúci rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžp 9/2011 v danej veci s tým, že v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici č.k. 24S/81/2010 (toto konanie pred Krajským súdom predchádzalo konaniu pred NSSR) boli predložené všetky žalobcovi dostupné informácie týkajúce sa poddolovania pozemku, na ktorom má byť stavba umiestnená, ktoré zohralo aj kľúčovú úlohu v prípade zrušenia pôvodného rozhodnutia žalovaného rozsudkom Najvyššieho súdu. S ohľadom na tieto informácie, ktoré boli predložené stavebnému úradu, ako aj žalovanému (informácie o existencii šácht), tak bolo ich povinnosťou požiadať o stanovisko Ministerstvo životného prostredia SR (§ 36 zákona č. 569/2007 o geologických prácach), ako aj požiadať o podrobné vykonanie geologického prieskumu presne na mieste stavby. Podľa žalobcu stavebníkom predložené vyjadrenie z decembra 2012 (technická správa statika) neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ozrejmiť skutkový stav v súvislosti s poddolovaním. Stavebný úrad v stavebnom povolení ani neuviedol podmienky uvedené v technickej správe - statika R.. Z. Bohunického z decembra 2012 a súčasne nemá žalobca vedomosť o tom, že by existovalo technické opatrenie podľa STN 7339 priamo v projektovej dokumentácii. 2. Nerešpektovanie stanoviska Obvodného banského úradu Banská Bystrica. Podľa žalobcu žalovaný postupoval v absolútnom rozpore s obsahom a povahou jednoznačných a nerozporných vyjadrení obvodného banského úradu (zo dňa 21.02.2011, 26.09.2012, 03.01.2013, 016.12.2013), keď napriek neexistencii akéhokoľvek rozporu medzi uvedenými vnútorne konzistentnými stanoviskami Obvodného banského úradu požiadal Hlavný banský úrad o potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska Obvodného banského úradu. Žalobca uviedol, že svoje odvolanie nesmeroval proti záväznému stanovisku Obvodného banského úradu zo dňa 26.09.2012 ako nesprávne uvádza žalovaný. Zdôraznil však existenciu nevyjasnenej a nezodpovedanej otázky uvedenej aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR spočívajúcej v hrozbe poddolovania. Žalovaný uviedol, že v danom prípade nebolo možné postupovať podľa § 140b stavebného zákona, keďže neexistoval žiaden rozpor medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní. Napriek potvrdeniu stanoviska Obvodného banského úradu, Hlavný banský úrad nad rámec postupu vyslovil nezvyčajne rozsiahlu kritiku Obvodného banského úradu, ktorá očividne smerovala k uľahčeniu ponechania stavebného povolenia v platnosti. 3. Nezohľadnenie názoru správcu dobývacieho priestoru. Podľa žalobcu v danom prípade boli splnené podmienky na to, aby Rudné bane, š.p., Banská Bystrica boli účastníkom konania o vydanie stavebného povolenia. Podľa dostupných informácií sú rudné bane, š.p. správcom dobývacieho priestoru, ktorý sa nachádza pod pozemkom, na ktorom má byť zriadená stavba, a to zrejme na základe zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, nakoľko v súlade s § 5 ods. 5 zákona č. 44/1988 Z.z. (banský zákon) je nerastné bohatstvo vo vlastníctve Slovenskej republiky. Podľa žalovaného odhliadnuc od skutočnosti, či Rudné bane boli účastníkom konania, nie je zrejmé, prečo opätovne stavebný úrad postupoval tak že prišlo k porušeniu zásady materiálnej pravdy, ktorej uplatnenie predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie (tak ako to bolo uvedené aj na strane 9 rozsudku Najvyššieho súdu SR). 4. Nedostatočnosť záväzného stanoviska Obvodného banského úradu Banská Bystrica z pohľadu riadneho zistenia stavu. Podľa žalovaného pokiaľ rozsudok najvyššieho súdu uvádza, že je potrebné, aby sa Obvodný banský úrad v záväznom stanovisku jednoznačne vyjadril, či sa stavba uskutočňuje, resp. neuskutočňuje na poddolovanom území, a či nehrozia iné riziká pre dotknuté verejné záujmy, avšak zákon obvodnému banskému úradu povinnosť takéhoto vyjadrenia neukladá, tak je potrebné postupovať tak, že stavebný úrad sa vysporiada s predmetnou skutočnosťou prostredníctvom riadneho zistenia skutkového stavu k poddolovaniu pozemku, na ktorom sa má stavba nachádzať a zabezpečiť tak záujmy chránené stavebným zákonom, ako sú právo na ochranu života, zdravia a majetku vrátane práva na kľudné užívanie pozemku. 5. Porušenie zákonného postupu pri nariadení ochranného opatrenia. Podľa žalobcu bolo potrebné vo veci zvážiť aj použitie ochranných opatrení podľa § 33 ods. 7 banského zákona a v súvislosti s informáciou o existencii poddolovania pozemku sa mal stavebný úrad vysporiadať aj s otázkou, či nemal postupovať podľa § 39d stavebného poriadku (rozhodnutie o stavebnej uzávere). 6. Nesúlad umiestnenia stavby s územným plánom mesta. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne vyhodnotil možnosť zahrnutia stavby „zberné suroviny“ do oblasti, ktorá podľa územného plánu Mesta Banská Štiavnica patrí medzi územia s funkčným zameraním do zmiešaného územia s prevažne mestskou štruktúrou. Poukázal na stranu 14/46 územného plánu mesta (definícia pojmu zmiešané územia s prevažne mestskou štruktúrou), ktorá definícia je identická s rovnomernou definíciou vyhlášky č. 55/2001 Z.z., pričom definícia zmiešaného územia s prevažne mestskou štruktúrou neobsahuje možnosť umiestnenia akýchkoľvek iných stavieb než v definícii pojmu výslovne uvedených, a to najmä výrobných prevádzok a skladovacích plôch, a to na rozdiel od definície pojmu zmiešané územia s prevahou plôch pre obytné budovy. Ďalej poukázal aj na bod 33.11 územného plánu mesta (regulatívy priemyselnej výroby, skladového hospodárstva a výrobných služieb) do ktorých je potrebné zaradiť aj stavbu zberných surovín, ktoré sú zaradené do jednej skupiny typov územia a sú pre ne určené aj rovnaké regulatívy. Ďalej poukázal na stranu 16/46 územného plánu mesta (výrobné územia) a stranu 4/46 územného plánu mesta. 7. Poškodenie práv žalobcu a spoločnosti, resp. Slovenskej republiky v dôsledku zriadenia stavby zberných surovín a ďalšie porušenia všeobecne záväzných predpisov. V tejto časti žalobca poukázal na to, že mal a má vôľu postaviť stavby, ako aj niekoľko rodinných domov s pridruženým parkom a oddychovými zónami a altánkami na pozemku parc. č. XXXX/X vo výmere 5 282 m2 evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX v kat. území Z. O., ktorý je v jeho vlastníctve. Výstavbou stavby zberných surovín bude ohrozené právo žalobcu nakladať s dotknutými pozemkami v súlade s vôľou žalobcu (postaviť stavby na dotknutých pozemkoch) v dôsledku zníženej atraktivity všetkých stavieb žalobcu pre ich užívateľov, čím bude poškodené, resp. ohrozené jeho vlastnícke právo k dotknutým pozemkom. Ďalej negatívnym faktorom bude aj obťažovanie užívateľov budúcich stavieb emisiami spojenými s prevádzkou zberných surovín. Žalobca poukázal aj na to, že stavba zberných surovín má byť vykonaná na pozemku v majetku SR, a korešponduje s ochranným pásmom nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie, resp. pamiatkovej zóny, v ktorej bezprostrednej blízkosti sa stavba zberných surovín má nachádzať. Stavebný úrad sa nevysporiadal so zákazom umiestňovať dočasnú stavbu, ktorá by toto územie kultúrne znehodnotila. Žalobca zároveň kladie aj otázku, či neprichádza k porušeniu zásady zabránenia výstavbe, ktorá by bola esteticky nevhodná. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, k žalobnej námietke 1. uviedol, že stavebník v konaní predložil statický posudok vypracovaný odborne spôsobilou osobou R.. Z. z decembra 2012 a februára 2013. V tomto posudku prihliadol aj na skutočnosť, že na mieste stavby bola v minulosti vykonávaná banská činnosť. Statický posudok predložený v konaní stavebníkom je podľa žalovaného verejnou listinou a nie názorom súkromnej osoby ako to tvrdí žalobca. Žalobca podľa žalovaného v územnom a stavebnom konaní nepreukázal, že predložený statický posudok je nepravdivý. Pre stavebný úrad je obsah záväzného stanoviska Banského úradu záväzný podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona. Žalovaným predložený statický posudok a navrhované riešenie statika považoval za postačujúci pre zrealizovanie stavby. K žalobnej námietke č. 2. žalovaný poukázal na ustanovenia § 140b ods. 5, § 140b ods. 6, § 136 ods. 1 a 2 stavebného zákona s tým, že postupoval výhradne podľa ustanovenia § 140 ods. 6 stavebného zákona, keďže žalobca ako účastník konania vyslovene namietal vo svojom odvolaní nedostatočnosť záväzného stanoviska dotknutého orgánu - Obvodného banského úradu Banská Bystrica, a preto požiadal jeho nadriadený orgán - Hlavný banský úrad o potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Hlavný banský úrad potvrdil záväzné stanovisko Obvodného banského úradu s odôvodnením, že nie je v kompetencii Obvodného banského úradu vyslovovať v súvislosti s vydávaním záväzného stanoviska k navrhovanej stavbe svoje názory týkajúce sa zakladania stavby na území. K námietkam pod bodom 3. žaloby žalovaný uviedol, že hoci sa zástupca štátneho podniku Rudné bane zúčastnil ústneho pojednávania v konaní pred prvostupňovým stavebným úradom a uplatnil svoje nesúhlasné stanovisko, stavebný úrad naň neprihliadol, keďže štátny podnik Rudné bane nemal v konaní postavenie účastníka konania alebo dotknutého orgánu štátnej správy. Taktiež nebol ani vlastníkom pozemku, keďže vlastníkom pozemku, na ktorom mala navrhovaná stavba stáť je Slovenský pozemkový fond, ktorý bol účastníkom konania a stavebník preukázal iné právo pozemku. K bodu 4. žaloby žalovaný uviedol, že stavebný úrad rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR a požiadal o vydanie záväzného stanoviska Obvodného banského úradu, a keďže námietky žalobcu v odvolaní smerovali voči záväznému stanovisku dotknutého orgánu - Obvodného banského úradu, žalovaný ako odvolací orgán požiadal Hlavný banský úrad SR o potvrdenie alebo zmenu uvedeného záväzného stanoviska podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona. K bodu 5. žalobného návrhu žalovaný uviedol, že žalobca pri tomto žalobnom dôvode nepreukázal, akým spôsobom bol ukrátený na svojich právach a tento dôvod nemá žiaden súvis s navrhovanou stavbou, pretože ustanovenie § 33 ods. 7 banského zákona hovorí o vykonaní ochranných opatrení na už existujúcich stavbách. Ani dotknuté orgány Obvodný banský úrad a Hlavný banský úrad vo svojich stanoviskách sa nezmieňovali o potrebe vykonať ochranné opatrenia. K bodu 6 žalobných námietok žalovaný uviedol, že z územného plánu Mesta Banská Štiavnica vyplýva, že stavba „zberné suroviny“ nie je v rozpore s územným plánom Mesta Banská Štiavnica, nakoľko pre plochu, na ktorej sa má predmetná stavba umiestniť nie sú v regulatívoch priestorového usporiadania a funkčného využívania územia uvedené žiadne obmedzujúce alebo vylučujúce podmienky, ktoré by neumožňovali danú stavbu na tejto ploche umiestniť. Uvedená plocha patrí do zmiešaného územia s prevažne mestskou štruktúrou. K bodu 7 žalobných námietok žalovaný poukázal na názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku 3Sžp 9/2011 s tým, že v minulosti boli už žalobcovi vydané dve stavebné povolenia na stavbu polyfunkčného domu GOLEM a nakoľko stavebník nezačal so stavebnými prácami, stavebné povolenia stratili platnosť. Ďalej podľa Najvyššieho súdu SR žalobca má vo vlastníctve len pozemky, a preto stavebné úrady nemohli v správnom konaní posudzovať prípadnú budúcu vôľu vzťahujúcu sa na plánované stavby, ktoré reálne neexistujú. K stavbe sa v územnom a stavebnom konaní ako dotknutý orgán štátnej správy vyjadril aj Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici, ktorý s navrhovanou stavbou súhlasil a určil aj svoje pripomienky z hľadiska záujmov chránených predpismi o kultúrnych pamiatkach. Preto považoval námietku žalobcu o kultúrnom znehodnotení územia za neopodstatnenú. Žalovaný navrhoval preto z uvedených dôvodov žalobu zamietnuť. Žalobca na pojednávaní zotrvával na všetkých dôvodoch svojej žaloby a navrhoval, aby súd rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný na pojednávaní taktiež zotrvával na všetkých dôvodoch rozhodnutia a žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Súd zistil z podania DG Záhradníctvo, s.r.o., Bratislava (ďalší účastník 1.) - stavebník), ktoré bolo doručené Mestskému úradu v Banskej Štiavnici dňa 09.05.2014, že spoločnosť HRIVIS dealing, s.r.o. (pôvodný stavebník) na základe dohody o postúpení práv a povinností stavebníka zo dňa 30.04.2014 postúpila práva a povinnosti zo stavebného povolenia vydaného dňa 12.08.2013 pod č. 477/2012 na stavbu „zberné suroviny“ na pozemku parcelné č. XXXX v kat. území Z. O. na spoločnosť DG Záhradníctvo, s.r.o., Galvániho 16600/25D, Bratislava. DG Záhradníctvo, s.r.o. (ďalší účastník 1.)) podaním zo dňa 02.09.2014, doručil súdu aj kópiu dohody o postúpení práv a povinností stavebníka zo dňa 30.04.2014, ktorá je založená v súdnom spise pod č. listu 70 - 71. Ďalší účastník 1.) sa pojednávania vo veci nezúčastnil, avšak podaním zo dňa 16.09.2014 sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu pokročilého štádia tehotenstva konateľky. Žiadal však vykonať pojednávanie aj v jej neprítomnosti. Ďalší účastník 2.) sa taktiež ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Ďalší účastníci 4.) a 5.) ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní, zároveň však súhlasili, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Ďalší účastník 7.) sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu pracovného zaneprázdnenia. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 247 ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní veci rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. c), e) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a iným právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. V rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré boli vydané po tom, ako Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 3 Sžp 9/2011 zo dňa 06.03.2012 zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného vo veci vydania stavebného povolenia stavby „zberné suroviny“ na pozemku parcelné číslo C KN XXXX v kat. území Z. O. (rozhodnutie žalovaného č. 2010 - 760/1238-1; OŠSSJA zo dňa 13.07.2010), súd zistil, že žalovaný (prvostupňový správny orgán) sa dopustil vážnej procesnej chyby, keď nekonal ako s účastníkom konania aj s Rudnými baňami, š.p., Banská Bystrica. Z obsahu správneho spis (stanovisko Obvodného banského úradu Banská Bystrica zo dňa 21.02.2011 a zo dňa 26.09.2012, stanovisko Rudných baní, š.p. predložené na ústnom pojednávaní dňa 09.01.2013 (zápis 16.03.2010) a zo zistení žalobcu, bolo preukázané, že Rudné bane š.p. Banská Bystrica je správca (držiteľ) dobývacieho priestoru, ktorý sa nachádza pod pozemkom, na ktorom má byť postavená predmetná stavba. Taktiež bolo zistené, že z predmetného dobývacieho priestoru vychádza na povrch parcely č. XXXX stará vetracia šachta (staré úklonné banské dielo). Zástupca Rudných baní, š.p. vo svojom stanovisku na ústnom pojednávaní nesúhlasil s umiestnením predmetnej stavby z dôvodov, že výstavbou by došlo k znemožneniu záujmu o obnovenie banských prác v dobývacom priestore, ale aj z dôvodov možného vzniku škôd následkom postavenia a prevádzkovania stavby. Uviedol, že staré úklonné banské dielo nebolo likvidované a ani nijako zabezpečené práve z dôvodu jeho prípadného budúceho využitia. Prienik úklonnej šachty s povrchom bol likvidovaný opustením bez potrebnej dokumentácie prekrytia diela, ktoré sa na začiatku 20 storočia realizovali nedostatočne. Na predmetnej parcele č. XXXX bola prepadlisková zóna označená kamennými znakmi. Rudné bane nezaručujú po skúsenostiach s prejavmi výchozov banských diel na povrch práve v lokalite Štiavnicko- hodrušského rudného rajónu, že ohraničenie za kamennými znakmi je zabezpečené bezpečné pre namáhanie povrchu zaťažením alebo otrasmi pohybom nákladných vozidiel tak, aby nedošlo aj v širšom okolí k prejavom poklesov výchozu žily, alebo aj priamo k výrazným prepadliskám. Z dôvodu, že po prípadnom ukončení činnosti „zberné suroviny“ ostane povrch ohrozený činnosťou prevádzky (zaťaženie, otrasy), zostane bremeno na prípadnej sanácii škôd na organizácii rudnej bane, prípadne štátu. Podľa § 61 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb (stavebný zákon), (1) Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. (2) Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Podľa § 62 ods. 1, 3 a ods. 4 citovaného zákona, (1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. (3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. (4) Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Podľa § 59 ods. 1 citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 66 ods. 1 a 2 citovaného zákona, (1) V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. (2) Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k) h) povinnosť oznámiť začatie stavby. Podľa § 140 stavebného zákona, Podľa § 3 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok) upravujúceho základné pravidlá konania, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Konanie treba viesť tak, aby posilňovalo dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia boli presvedčivé a viedli občanov a organizácie k dobrovoľnému plneniu ich povinností (§ 3 ods. 4 správneho poriadku). Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nie je pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa čl. 20 ods. 1 a ods. 3 Ústavy SR, (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. (3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Podľa názoru súdu žalovaný (prvostupňový správny orgán) mal v predmetnom správnom konaní konať ako s účastníkom správneho konania aj so štátnym podnikom Rudné bane Banská Bystrica, ktorý bol účastníkom konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, pretože postavením stavby na základe staveného povolenia môže byť zasiahnuté do jeho práva v súvislosti s tým, že Rudné bane, š.p. sú držiteľom dobývacieho priestoru nachádzajúceho sa pod miestnom výstavby. Samotnou výstavbou, ako aj následným užívaním predmetnej stavby, by mohlo dôjsť k ohrozeniu možnosti prípadnej ďalšej ťažby v dobývacom priestore vzhľadom k tomu, že ide o poddolované územie. V tejto súvislosti súd poukazuje okrem vyjadrenia Rudných baní š.p. aj na vyjadrenia Obvodného banského úradu zo dňa 26.09.2012 a zo dňa 21.02.2011. V záväznom stanovisku Obvodného banského úradu Banská Bystrica zo dňa 26.09.2012, tento orgán síce uvádza, že nemá pripomienky ani námietky s umiestnením a povolením stavby v chránenom ložiskovom území Banská Štiavnica (dobývací priestor Banská Štiavnica) s tým, že nebudú dotknuté záujmy ochrany a využitia nerastného bohatstva. Obvodný banský úrad ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona však v ďalšej časti stanoviska uvádza, že bolo zistené z predloženej mapovej dokumentácie, že v podzemí miesta plánovanej stavby sa v minulosti vykonávala banská činnosť na Grunner žile a bola tu vyrazená vetracia šachta „lég okna“ a z tohto dôvodu sa nedajú vylúčiť účinky poddolovania na navrhovanú stavbu. Dotknutý orgán zároveň uviedol, že súčasná právna legislatíva neukladá obvodnému banskému úradu v záväznom stanovisku jednoznačne vyjadriť sa, či stavba je navrhovaná na poddolovanom území, prípadne či nehrozia iné riziká. Podľa dotknutého orgánu preveriť skutkový stav, či banská činnosť vykonávaná v minulosti môže mať negatívny vplyv na navrhovanú stavbu je v kompetencii stavebného úradu. V danom prípade obvodný banský úrad potvrdil skutočnosť, že predmetný pozemok, na ktorom sa má uskutočniť výstavba zberných surovín sa nachádza na poddolovanom území a vzhľadom k tomu sa nedajú vylúčiť účinky poddolovania na navrhovanú stavbu. t.j. účinky vzniku prípadných škôd, ktoré škody by podľa názoru súdu mohli byť ako na strane správcu dobývacieho priestoru, tak aj na strane vlastníkov susedných pozemkov a prípadne aj ďalších osôb. Obvodný banský úrad uvedeným stanoviskom nevyriešil jednoznačne otázku, či navrhovanou stavbou nevzniknú riziká na ohrození života, zdravia a majetku a riziká ani nevylúčil. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalovaného (stavebného úradu) vysporiadať sa v súvislosti s vydaním stavebného povolenia aj s touto vážnou námietkou (vznesenou v konaní žalobcom), t.j. odstránenia možnosti vzniku rizík v súvislosti s poddolovaným územím pozemku, na ktorom sa má stavba postaviť. V tomto smere správne orgány neodstránili ani požiadavku vyslovenú Najvyšším súdom SR v zrušujúcom rozsudku, aby v novom stavebnom konaní bola jednoznačne vyriešená otázka, že uskutočnením stavby na poddolovanom území nebudú ohrozené riziká pre dotknuté verejné záujmy. Obvodný banský úrad síce v danom prípade vo svojom vyjadrení z 26.09.2012 otázku ohrozenia verejných záujmov riešil, avšak vyriešil ju iba s ohľadom na záujmy ochrany a využitia nerastného bohatstva. Ohrozenie ostatných verejných záujmov a rizík v súvislosti so stavbou sa obvodný banský úrad jednoznačne nedotkol a neriešil. V súvislosti s odstránením uvedených rizík bolo preto potrebné zo strany žalovaného (stavebného úradu) vyriešiť všetky otázky v súvislosti s odstránením rizík poddolovania pozemku, čo v danom prípade nebolo dostatočne vykonané a ani odôvodnené. Pre odstránenie uvedených nedostatkov nepostačuje iba stanovisko statika, ktoré vychádzalo už zo skutočnosti, ktorá bola známa aj pred vydaním predchádzajúcich rozhodnutí (stavebné riešenie), ale je potrebné vychádzať zo zistení po vykonanom podrobnom geologickom prieskume, prípadne aj iných zistení, ktoré by odstránili pochybnosti vzniku možnosti rizík predmetnej stavby. Všetky zistenia je následne potrebné uviesť a vyhodnotiť v novom rozhodnutí (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Medzi ďalšiu podstatnú námietku súd považoval aj námietku nesúladu stavby s platným Územným plánom Mesta Banská Štiavnica. V súvislosti s touto námietkou súd uvádza, že žalobca ako aj žalovaný vo svojich vyjadreniach citovali príslušné časti územného plánu, avšak súdu nebol predložený predmetný územný plán, resp. jeho príslušná časť. Súd preto dané námietky nemohol riadne preskúmavať. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, krajský súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) a e) O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom sa už nezoberal ani ďalšími námietkami žalobcu, ktoré môže žalobca uplatňovať v ďalšom konaní za účasti ďalšieho účastníka - Rudné bane, š.p., Banská Bystrica. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k O.s.p. tak, že priznal žalobcovi trovy konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok 70,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia spolu s nákladmi na cestovné a stratu času vo výške 862,07 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo štyroch úkonov (príprava a prevzatie vecí, spísanie žaloby, 2x účasť na pojednávaní) po 61,85 Eur + 4x réžijný paušál 8,04 Eur + 20 % DPH 55,09 Eur + náklady spojené s cestou na pojednávanie osobným motorovým vozidlom na pojednávanie z Bratislavy do Banskej Bystrici (2x), spolu s náhradou za stratu času - 512,62 Eur s DPH. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§ 11 ods. 1, § 13a, § 15, § 16, § 17, § 18). Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon (vyjadrenie k stanovisku žalovaného k žalobe), pretože súd podanie takéhoto stanoviska žalobcu nežiadal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.