Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/98/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200577 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200577.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky V. X., nar. XX. V. XXXX, bytom T. XXX/XX T. B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 13.decembra 2013 v spojení s rozhodnutím 705 514 9915 0-I zo 16.mája 2014 a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X-II zo 16.mája 2014 o odňatí invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I zo 16.mája 2014 potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-II zo 16.mája 2014 potvrdzuje Navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím z 13.decembra 2013 odporkyňa s poukazom na ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odňala s počiatkom od 4.februára 2014 navrhovateľke invalidný dôchodok, pretože posudkový lekár pri kontrolnej lekárskej prehliadke realizovanej 3.decembra 2013 skonštatoval, že navrhovateľka od uvedeného dňa už nie invalidná, pretože jej pracovná schopnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou znížená len o 40 %. K odňatiu invalidného dôchodku pristúpila odo dňa nasledujúceho po dni, za ktorý už bol invalidný dôchodok vyplatený. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-I zo 16.mája 2014 odporkyňa v rámci autoremedúry zrušila svoje predchádzajúce rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku, pretože zdravotný stav navrhovateľky bol v rámci odvolacieho správneho konania opätovne posúdený posudkovým lekárom s iným percentuálnym vyjadrením jej zníženej pracovnej schopnosti. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-II zo 16.mája 2014 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odňala navrhovateľke od 4.februára 2014 invalidný dôchodok s odôvodnením, že jej zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom, ktorý v posudku z 24.apríla 2014 konštatoval zánik jej invalidity dňom 3.decembra 2013 s tým, že aktuálny pokles jej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou zodpovedá 30 %. K odňatiu invalidného dôchodku pristúpila odo dňa nasledujúceho po dni, za ktorý už bol invalidný dôchodok vyplatený. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu o odňatí invalidného dôchodku odvolala bez uvedenia konkrétnych dôvodov jeho nesprávnosti. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že absolvovala ďalšie odborné vyšetrenia, ktoré jej boli doporučené odborným lekárom aj posudkovým lekárom, žiadané výsledky z vyšetrení posudkovému lekárovi predložila, napriek tomu nezohľadnil preukázané zdravotné ťažkosti a to vazoneurózu. Tvrdila, že z hľadiska hepatologického ochorenia došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, čo podľa nej bolo podložené výsledkami z odborných vyšetrení z priebehu roka 2014. Konkretizovala svoje zdravotné ťažkosti, ktoré sčasti ešte nie sú diagnosticky uzavreté. Uviedla, že po odobratí invalidity nie je schopná pracovať na plný pracovný úväzok. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Zdôraznila, že zdravotné ťažkosti navrhovateľky boli posudzované ku dňu vykonania kontrolnej lekárskej prehliadky, resp. aj na základe dodatočne doplnených odborných lekárskych nálezov s totožným posudkovým záverom, že invalidita navrhovateľky zanikla, pretože jej aktuálne zdravotné ťažkosti neznižujú jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Krajský súd preskúmal označené rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne v čase vzniku jej invalidity i pri aktuálnom posudzovaní jej zdravotných ťažkostí, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku a dospel k presvedčeniu, že vo výroku označené rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40 % (§ 71 ods. 1 cit. zákona ). Podľa § 112 ods. 2 a 6 cit. zákona sa dávka odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom a to odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly I., pol. 1, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre vírusové infekcie a bakteriálne choroby ich ľahké formy s funkčným obmedzením ľahkého stupňa so zníženou výkonnosťou organizmu vyjadriť v rozpätí 20-30 %. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 3.novembra 2011 na základe jej žiadosti z 24.novembra 2011. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie bola označená chronická hepatitída typu C so zaradením pod kapitolu I. pol. 1, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti bol stanovený v strede možného percentuálneho rozpätia, 35 %. V posudku bolo v čase vzniku invalidity uvedené, že u navrhovateľky, posledne pracujúcej ako upratovačka bola náhodne zistená pozitivita anti-HCV testov pri odbere krvi. Opakovane bola hospitalizovaná na infektologickom oddelení s histologicky potvrdenou chronickou hepatitídou typu C. Bola započatá liečba, po ktorej došlo k zníženiu virémie. Stav bol sprevádzaný vedľajšími príznakmi aplikovanej liečby v zmysle únavnosti, slabosti, gastroindestinálnej nevoľnosti a úbytku hmotnosti. S ohľadom na prítomné pretrvávajúce vedľajšie príznaky aplikovanej liečby nebolo možné v čase vzniku invalidity efekt liečby jednoznačne zhodnotiť, čomu zodpovedal priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke realizovanej 9.októbra 2012 nedošlo k zmene v posúdení miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky a ďalšia kontrolná lekárska prehliadka bola určená na október 2013. Invalidný dôchodok bol navrhovateľke priznaný rozhodnutím odporkyne z 13.augusta 2012. Vykonaná bola 3.decembra 2013 na pobočke Sociálnej poisťovne so sídlom v Rimavskej Sobote. Posudkový lekár pri posudzovaní aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky vychádzal okrem jej vlastného klinického vyšetrenia z kontrolných infektologických vyšetrení z roku 2012 a 2013, z kontrolných neurologických vyšetrení, ORL vyšetrenia a gynekologického vyšetrenia z roku 2013. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil chronickú hepatitídu typu C v remisii, ktorú zaradil pod kapitolu I., pol. 1, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, 40 % s tým, že dňom posúdenia došlo k zániku jej invalidity. V posudku uviedol, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou v roku 2011 so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti. Odvtedy bola priebežne sledovaná na infektologickej ambulancii s aplikáciou liečby jej rozhodujúceho invalidizujúceho ochorenia. Aktuálne je bez medikácie, stav je laboratórne aj klinicky v remisii s miernym pretrvávaním únavového syndrómu. V súčasnosti sú prítomné chrbticové ťažkosti bez závažnejšej klinickej symptomatológie a bez známok významnejšieho diskogénneho postihnutia. Trpí tiež ľahkou poruchou sluchu, ktorá nie je posudkovo významná. Po vykonanej gynekologickej operácii je stav primeraný. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania a toto posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky sa stalo podkladom pre vydanie rozhodnutia z 13.decembra 2013. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle zachovania jej invalidity, posudzoval jeho zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. Bolo jej nariadené doplnenie odborných vyšetrení a posúdenie jej zdravotných ťažkostí posudkový lekár vykonal 24.apríla 2014. Popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky vychádzal z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených infektologických, neurologických, cievnych, chirurgických, reumatologických, ORL vyšetrenia, EMG vyšetrenia, psychiatrických, gastroenterologických, hematologických a laboratórnych vyšetrení z priebehu roku 2013 a 2014 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v konštatovaní zániku invalidity navrhovateľky. Na rozdiel od prvoposudzovateľa však rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označené ako chronická hepatitída typu C v remisii zaradil v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pod kapitolu I., pol. 1, písm. a), ktorý predpokladá 20-30 % pokles pracovnej schopnosti poistenca a navrhovateľke ho priznal v rozsahu 30 %. V posudku uviedol, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú v roku 2011 pre náhodne zistenú hepatitídu typu C s následnou histologickou verifikáciou. Príslušná liečba bola ukončená v novembri 2011. Ďalšími odbornými kontrolami na infekčnej ambulancii bola postupne preukázaná úprava laboratórnych parametrov bez potreby gastroenterologických kontrol. Aktuálne vykonané gastroenterologicko - hepatologické vyšetrenie preukázalo normálny fyziologický nález klinicky, aj laboratórne, čo bolo aj v súlade s jej nevýraznými subjektívnymi ťažkosťami (možná zvýšená únava). Aj vyžiadané hematologické vyšetrenie potvrdilo normálny fyziologický hemogram. Na základe uvedeného konštatoval, že aktuálny klinický stav navrhovateľky nezodpovedá stredne ťažkej forme jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia ale len ľahkej forme, pre ktorú jej priznal pokles pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia s ohľadom len na jej subjektívne, aj to nevýrazné ťažkosti a pracovné zaradenie. Ozrejmil, že pre zhodnotenie funkcie každého orgánu, v prípade navrhovateľky pečene, sú rozhodujúce biochemické parametre, ktoré podľa odborných vyšetrení boli opakovane v norme a v súlade aj s klinickými nálezmi bez nutnosti akejkoľvek liečby. Uvedený stav preto nemôže napĺňať kritéria invalidity. Pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky a to dorzalgie s ľahkou poruchou statodynamiky, ľahká forma únavového syndrómu, vazoneuróza, či depresívny syndróm nepovažoval za posudkovo významné, pretože svojou závažnosťou nedosahovali vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nemali ani vplyv na výkon jej doterajšej práce. Z hľadiska funkcie chrbtice nebola preukázaná závažnejšia porucha ani trvalé koreňové dráždenie, svalová asymetria, porucha postoja a chôdze ani porucha funkcie horných končatín - úchopovej schopnosti alebo jemnej motoriky. Občasné šumenie v ušiach nemá posudkový význam a psychické ťažkosti navrhovateľky boli v liečbe len od januára 2014 na liečbe s postupnou kompenzáciou, preto nenapĺňali zákonný predpoklad dlhodobo nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu, ktorý by bolo možné posudkovo zohľadniť. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že aktuálny záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky, konštatovaný posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne po doplnení potrebných odborných vyšetrení bol prijatý na podklade relevantných odborných nálezov, ktoré boli zobraté do úvahy komplexne a bez rozporov. Jeho posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými aktuálnymi zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne spochybnila, preto si ho osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti vo výroku označených rozhodnutí vychádzal z jeho záverov. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu vo výroku označených rozhodnutí bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne boli i označené rozhodnutia. Správny orgán postupoval správne, keď posudzoval aktuálne zdravotné ťažkosti navrhovateľky a ich vplyv na jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v rámci riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky, pretože už pri vzniku invalidity sa vzhľadom na medicínske poznatky predpokladal pozitívny vývoj v jej zdravotnom stave. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, neskôr ústredia Sociálnej poisťovne, pretože posudkoví lekári sú výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie a pre zhodnotenie konkrétnej miery ich zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Pri aktuálne zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľky, klinického aj biochemického stavu jej rozhodujúceho invalidizujúceho ochorenia ho aktuálne správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení ako ľahkú formu ochorenia a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia zohľadniac pretrvávajúci ľahký únavový syndróm a aj pracovné zaradenie navrhovateľky, ktorá vykonáva fyzickú prácu. Správne nevyužil možnosť zvýšenia percentuálneho vyjadrenia jej zníženej pracovnej schopnosti aj pre ďalšie zdravotné ťažkosti, ktoré boli odbornými vyšetreniami zistené, pretože tieto nedosahovali stupeň závažnosti podmieňujúci invaliditu (dorzalgie s ľahkou poruchou statodynamiky, vazoneuróza), resp. nenapĺňali zákonný predpoklad pre možnosť posudkového vyhodnotenia z hľadiska dlhodobo nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu (depresívny syndróm) tak, ako to bolo vo vyššie citovanom posudku posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne podrobne zdôvodnené. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že oproti času, keď bola navrhovateľka uznaná invalidnou došlo k zlepšeniu jej zdravotného stavu v tom, že jej invalidizujúce ochorenie je bez akýchkoľvek klinických a biochemických prejavov, bez potreby akejkoľvek liečby so zostávajúcim ľahkým únavovým syndrómom, ktorý bol zohľadnený v rámci priznanej percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. V čase vzniku invalidity navrhovateľky bolo ochorenie aktívne s nutnosťou intenzívnej liečby s nepriaznivými dôsledkami na organizmus človeka. Za tohto skutkového stavu veci odporkyňa správne konštatovala zánik invalidity navrhovateľky tak, ako to predpokladá zákonom stanovené percentuálne rozpätie jej zníženej pracovnej schopnosti pri takomto stupni ochorenia a zákonné ustanovenie § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Po zániku invalidity správne rozhodla o odňatí invalidného dôchodku, pretože po zániku jej invalidity jej nárok na invalidný dôchodok zanikol. Správne pristúpila k odňatiu invalidného dôchodku odo dňa nasledujúceho po dni, za ktorý už bol invalidný dôchodok vyplatený. Odporkyňa správne postupovala, keď prvotné rozhodnutie z 13.decembra 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zrušila po tom, čo predpokladom pre odňatie invalidného dôchodku bolo iné percentuálne vyhodnotenie jej zníženej pracovnej schopnosti posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne. Krajský súd preto ako vecne správne potvrdil rozhodnutie I. zo 16.mája 2014, ktorým bolo v rámci autoremedúry zrušené prvotné rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku a tiež rozhodnutie II. zo 16.mája 2014 o odňatí invalidného dôchodku na základe správne určenej percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.