Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/31/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200641 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200641.2
Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Rimavská Sobota, katastrálny odbor, Kraskova 2, 979 01 Rimavská Sobota za účasti: J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. R. XX, C. XX N. Y. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 491/2014 zo dňa 18.03.2014 takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporcu č. V 491/2014 zo dňa 18.03.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ - Pohotovosť, s. r. o., Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 491/2014 zo dňa 18.03.2014. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na vklad záložného práva v katastri nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 11.02.2014 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s. r. o., Bratislava a záložcom J. S. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu nachádzajúce sa v k. ú. W., zapísané na LV č. XXXX, s poukazom na § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Svoje rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že prílohou návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva bola dohoda o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení R. J., predseda občianskeho združenia, na zastupovanie záložcu v rokovaniach so záložným veriteľom - Pohotovosť s.r.o.. Ide o formulárovú dohodu o splnomocnení, kde názov zástupcu - splnomocnenca bol už predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi a špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Odporca v odôvodnení uviedol, že v tomto prípade došlo k porušeniu § 22 ods. 2 OZ, nakoľko záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Dohoda o plnej moci je vyhotovená na predtlačenom formulári, a preto splnomocniteľovi ani nebola daná možnosť slobodne a dobrovoľne si vybrať, koho splnomocňuje na zastupovanie. Tieto skutočnosti svedčia podľa odporcu o tom, že navrhovateľ - Pohotovosť vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za splnomocniteľa konať, a teda splnomocniteľovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Aj skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je podpísaná splnomocniteľom v ten istý deň, ako úverová zmluva, teda dňa 07.02.2013 (čo vyplýva z čl. II záložnej zmluvy), nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by bol úver poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na formulári, pričom splnomocniteľovi nebola daná možnosť zmeniť podmienky dohody o splnomocnení. Takýto právny úkon nie je možné považovať za úplne nezávislý od veriteľa, aj v dojednaných vopred vypísaných podmienkach dohody o splnomocnení bod III piata veta splnomocnenia podľa odporcu vyplýva, že účelom takéhoto konania je zabezpečenie
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, čo spochybňuje konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o plnej moci vyplýva, že účelom tejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutia úveru a zástupca koná najmä v záujme navrhovateľa a to neumožňuje, aby jeho konanie bolo zároveň aj konaním v záujme zastúpeného. Z predloženej plnej moci ďalej vyplýva, že splnomocniteľ sa sám nemohol rozhodnúť, na aké úkony a do akého rozsahu splnomocňuje splnomocnenca, nakoľko aj rozsah úkonov bol predtlačený na formulári. Dohoda o plnej moci bola podpísaná zmluvnými stranami zo strany splnomocniteľa dňa 07.02.2013 v Rimavskej Sobote a zo strany splnomocnenca dňa 08.02.2013 v Bratislave, z čoho vyplýva, že záložca - splnomocniteľ podpísal plnomocenstvo bez prítomnosti splnomocnenca, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že plnú moc splnomocniteľ podpísal v Rimavskej Sobote a splnomocnenec o deň neskôr v Bratislave. Odporca poukázal na ust. § 45 OZ a konštatoval, že z predloženej plnej moci nevyplýva a ani k návrhu nie sú pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie takéhoto návrhu bolo urobené včas. Z uvedeného odporca vyvodil, že právny úkon nie je urobený vážne, zároveň poukázal na to, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu a pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s § 34 a nasl. OZ. Súčasne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/136/2012. Odporca napokon poukázal na § 39 OZ a konštatoval, že daný právny úkon odporuje dobrým mravom, pretože využíva stav núdze, neskúsenosť, hospodársku slabosť záložcu.
Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolateľ poukázal na to, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (OZ) o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Na základe platne uzavretej dohody o splnomocnení vzniklo preto splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože v danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu nevychádzajúce z objektívne zisteného skutkového stavu. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku a rozhodnutie je podľa odvolateľa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Odvolateľ uviedol, že plnomocenstvo bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, pričom zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytoval mu potrebné poučenia o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Pokiaľ bol ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záver správneho orgánu o hrubom nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, pričom tento nepomer je podľa názoru správneho orgánu v rozpore so dobrými mravmi, takéto odôvodnenie je podľa odvolateľa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odporca neuviedol, prečo uprednostil aplikáciu ust. § 39 OZ o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ust. § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon v rozpore s pravidlami obchodného styku. Odvolateľ napokon namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Takáto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie odporcu preto odvolateľ považuje v tomto smere za nezákonné.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo 14.05.2014 uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených v rozhodnutí a navrhol, aby súd rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2 O. s. p., v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O. s. p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, napadnuté rozhodnutie odporcu a dohodu o splnomocnení.
Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 25.02.2014 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 11.02.2014, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s. r. o., Bratislava a J. S., Q. R. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. W., obec N. Y., zapísané na LV č. XXXX. Podľa článku II. citovanej záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.02.2013. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami boli: záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení.
Z administratívneho spisu súd zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom J. S. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola podpísaná splnomocniteľkou dňa 07.02.2013 v Rimavskej Sobote vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 08.02.2013 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 07.02.2013 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzatvorenie dohody o splnomocnení dlžníčkou dňa 07.02.2013 v Rimavskej Sobote. V bode 4. dohody o splnomocnení sú v predtlačených kolónkach ručne dopísané údaje o nehnuteľnostiach vo vlastníctve splnomocniteľa, pričom tieto údaje sú vyplnené evidentne iným druhom písma, ako záhlavie predmetnej dohody. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľky podpísaná dňa 07.02.2013 v Rimavskej Sobote, t.j. v rovnaký deň ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z čl. II Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 11.02.2014.
Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal zákonné rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol.
Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").
Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ citovaného zákona prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 citovaného zákona.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodnúť o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad zamietol.
Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupnej vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o. i., že nemá právne účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná v Rimavskej Sobote dňa 07.02.2013 (t. j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava ako veriteľom a J. S. ako dlžníčkou na vopred pripravenou tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci podpísaná v Bratislave až nasledujúci deň t. j. 08.02.2013, vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody v Rimavskej Sobote dňa 07.02.2013. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľky J. S. dňa 07.02.2013), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením inej osoby alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval rozpor s § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere) sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení, ktorý odporca vyhodnotil s tým, že účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Rovnako skutočnosť, že osoba splnomocnenca viac krát, resp. opakovane vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľa, čo vyplýva z podkladov a informácií správneho orgánu i súdu z iných konaní v obdobných prípadoch, vyvoláva pochybnosti, či výkon práva povinnosti splnomocnenca je v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka, resp. záložcu. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení bez toho, aby bol zástupca splnomocnenca prítomný pri podpísaní tejto dohody a odvolateľ nepreukázal ani skutočnosť, že záložca si splnomocneného zástupcu sám vybral, požiadal o zastupovanie, resp. že záložca bol poučený o jeho právach vyplývajúcich z tohto právneho úkonu. Navyše nie je preukázaná ani skutočnosť, v akom rozsahu bola listina - dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného v záhlaví a v bode 4 predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jeho možnosť zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, mu bola už v takejto dohode obmedzená, resp. odňatá.
Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o hrubom nepomere medzi výškou zabezpečenej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, súd uvádza, že takéto odvolacie dôvody nekorešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odporcu.
Rovnako pokiaľ odvolateľ namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení „rozsudku“ (správne malo byť uvedené „rozhodnutia“) skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi súd uvádza, že táto odvolacia námietka
rovnako nemá podklad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd preto k vyššie uvedeným námietkam neprihliadol.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Súd preto odvolacie námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. Tvrdenie odvolateľa v odvolaní, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám, zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenia, nevyplývajú ani z predloženej dokumentácie, ani ich odvolateľ nepreukázal. Naopak, z predložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení bola podpísaná v neprítomnosti zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci.
Keďže podmienky na vklad neboli splnené, správny orgán postupoval v súlade so zákonom, ak takýto návrh na vklad svojím rozhodnutím zamietol. Súd preto napadnuté rozhodnutie odporcu z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil.
Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu konania podľa § 250k ods. 1 O. s. p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.