Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/96/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200672 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200672.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov senátu: JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobkyne: Z. O., bytom A. č. XX, XXX XX D. D., zast. Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj, s.r.o., J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: 1) X.. K. T., N. 6, D. D., 2) K. C. S., J. 4, D. D., zastúpená S. N., bytom W. 5, XXX XX D. D., 3) H. K., J. 4, D. D., zastúpená X.. K. T. (ďalší účastník 1.), 4) Z. D., W. 3, D. D., zastúpená X.. K. T. (ďalším účastníkom 1.), 5) E. N., W. 5, D. D., 6) A. J., J. XXX, D., 7) T. Z., R.. Ľ. C. XX, D. D., 8) S. N., W. 5, D. D., 9) K.. N. D., N.., N. I. XX, D. D., 10) T. Q., N. I. XX, D. D., 11) K.. X. R., J. 2, D. D., 12) K.. T. R., J. č. 4, D. D., 13) N.. K. R., J. č. 4, D. D., 14) K. X. R., J. 2, D. D., 15) K.. O. Q., D. 8, D., 16) X.. Z. K., H. XX, J., zastúpená X.. K. K. (účastníkom 17.), 17) X.. K. K., Q. XX, XXX XX J., 18) Bc. K. K., rod. I., H. XX, J., zastúpená X.. K. K. (účastníkom 17.), 19) K. Q., J. R. XX, D., 20) J. Q., J. R. XX, D., 21) U. Q., J. R. XX, D., 22) S. N., W. XX, D. D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2014/10236-KA, zo dňa 12.3.2014, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. OÚ-BB-OVBP2-2014/10236-KA zo dňa 12. marca 2014 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OVZ-SU18854/2013/MM z 29. októbra 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. II./ Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania 511,34 Eur na účet právneho zástupcu advokátska kancelária Patajová Pataj, s.r.o., Banská Bystrica v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový správny orgán - Mesto Banská Bystrica ako stavebný úrad rozhodnutím č. OVZ-SU 18854/2013/MM zo dňa 29.10.2013 v súlade s ustanovením § 39a, § 66 zákona č. 50/1976 Z.z. (stavebný zákon) ako aj § 4, § 10 vykonávacej vyhlášky k stavebnému zákonu č. 453/2000 Z.z. povolil umiestnenie a uskutočnenie stavby: „terasa bytu X.. K. T., J. 4, D. D.“ navrhnutú v D. D., pozemok parc. č. KN C 1492/1, k.ú. D. D., podľa evidencie katastra nehnuteľností dom súpisné č. XXX na J. ulici, a to pre stavebníka X.. K. T., bytom N. 6, D. D.. Podľa rozhodnutia umiestnenie a uskutočnenie prístavby terasy bude k severnému štítovému murivu bytu stavebníka nad garážami bytového domu. Prístavba bude riešená na existujúcich stavebných konštrukciách s uložením na parcelačný múr a do štítovej steny bytového domu. Na mieste prístavby je k severovýchodnému štítu pristavaná dvojgaráž pre osobné autá a stavebníkov zámer je vybudovať terasu nad jestvujúcou pultovou strechou garáže. Podlaha terasy bude vybudovaná na úrovni obytnej plochy bytu a prístupná bude cez novovytvorené vchodové dvere z kuchyne bytu. Nosná konštrukcia terasy bude uložená na kapsy v nosnom murive a na oceľové stĺpiky, ktoré sa skrz železobetónový veniec položia na jestvujúci parcelačný múr na severnej strane objektu. Terasa bude mať pôdorysný rozmer 6,185 x 5,970 m. V ďalšej časti prvostupňový orgán označil spracovateľa projektovej dokumentácie, ako aj statiky stavby a určil aj podmienky pre uskutočnenie stavby, celkom v 14-tich bodoch. Zároveň rozhodol aj o pripomienkach a námietkach uplatnených v konaní účastníkmi konania. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala odvolanie žalobkyňa, ako aj ďalší účastníci, a to K. X. R. s X. R. (tieto boli obsahovo totožné). O odvolaní rozhodol druhostupňový správny orogán - žalovaný tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal odvolacie námietky ako aj celý priebeh stavebného konania od podania žiadosti stavebníka X.. T. o vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu zo dňa 14.06.2013. Uviedol, že na deň 25.07.2013 bolo nariadené ústne pojednávanie a miestne zisťovanie, z ktorého priebehu bola spísaná zápisnica (so vznesenými námietkami viacerých účastníkov konania). Stavebný úrad oznámil listom zo dňa 06.08.2013 pokračovanie spojeného územného a stavebného konania, pričom už upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, nakoľko rozsah žiadosti poskytoval dostatočný podklad pre správne posúdenie navrhovanej stavby a stavebnému úradu boli známe miestne pomery. Podľa odôvodnenia rozhodnutia stavebný úrad viedol konanie a vydal rozhodnutie v súlade s ustanoveniami stavebného zákona, vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a zákona o správnom konaní. Žalovaný po preskúmaní veci zistil, že nie sú dôvody na zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia stavebného úradu. Žalovaný reagoval v odôvodnení rozhodnutia na odvolacie námietky. Nesúhlasil s námietkou, že realizáciou stavby terasy dôjde k zatieneniu obývačky suterénneho bytu vo vyvýšenom nadzemnom podlaží vo východnom krídle. Popísal situáciu na danom mieste stavby tak, že byt stavebníka sa nachádza na prvom poschodí vo východnej strane objektu a k severovýchodnému štítu objektu, v ktorom nie sú okná z obytných miestností je pristavená dvojgaráž a terasa z bytu (kuchyne) stavebníka bude ukotvená na tomto štíte nad uvedenou dvojgarážou bez zásahu do nej. Terasa bude vybudovaná ako priestorový rám z oceľových valcovaných profilov (24 cm) so zábradlím, ktoré je obdobou jestvujúceho zábradlia na pavlačiach. Podľa žalovaného už z tohto technického popisu terasy a bežného oceľového zábradlia nad existujúcou garážou je zrejmé, že takáto konštrukcia nemôže zatieniť okná z obytných miestností na inej, v tomto prípade na východnej strane objektu a taktiež nemôže narušiť ani pohodu bývania. Taktiež je terasa orientovaná tak, že je ukotvená do existujúceho parcelačného múru. Poukázal v tejto súvislosti aj na stanovisko projektanta X.. O.. S. D. k odvolaniu (nachádza sa v správnom spise a je opísané aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného), v zmysle ktorého je už pri súčasnom stave okno z obytnej miestnosti bytu v prízemí orientované na západ a je zatienené celý deň okolitou zástavbou a výstavbou terasy sa nemôže zhoršiť. K námietke, že vlastníčka dvojgaráže nedala súhlas k stavbe terasy žalovaný uviedol, že vlastníčka garáží bola riadnym účastníkom konania v prvostupňovom konaní, do týchto garáží sa stavbou nezasahuje a zároveň stavebník má podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX na parcelu pod garážami zriadené vecné bremeno - právo bezplatného a doživotného užívania. Na záver odôvodnenia žalovaný poukázal na kladné stanovisko k navrhovanému riešeniu terasy zo strany Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu žalobu o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov prvého aj druhého stupňa, ktoré žiadali zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie D. D., a to predovšetkým pozemku parc. č. KN - C 1493, záhrady o výmere 303 m2, ktorý bezprostredne susedí s pozemkom parc. č. KN - C 1492/1, na ktorom má byť podľa rozhodnutia žalovaného umiestnená stavba. V dôvodoch žaloby uviedla, že žalovaný nebral do úvahy hroziace obmedzenia práv pribratých účastníkov konania, ktorým môžu realizáciou stavby vzniknúť reálne obmedzenia pri užívaní nehnuteľností, ktorých sú vlastníkmi. Namietal vyriešenie otázky vlastníckeho práva k parcelačnému múru zapísanému na parcele KN - C 1492/1. Poukázal na tvrdenia účastníkov konania o tom, že parcelačný múr sa nenachádza na pozemku parcelné č. KN - C 1492/1 a vlastnícke právo k tomuto múru svedčí v prospech iných osôb ako v prospech stavebníka X.. T.. Podľa žalobkyne existujúci rozpor v tvrdeniach o umiestnení tzv. parcelačného múru žalovaný žiadnym spôsobom nekomentoval, nevysvetľoval, ani rozpor neodstraňoval. Podľa žalobkyne bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť presné zameranie hraníc jednotlivých dotknutých pozemkov, ktoré by umožnilo presne určiť pozemok, na ktorom sa tento múr nachádza. Následne mal bez akýchkoľvek pochybností zistiť, kto je vlastníkom tohto múru a kto je osobou oprávnenou poskytnúť X.. T. súhlas s umiestnením kovovej nosnej konštrukcie stavby na tomto múre. Žalobkyňa naďalej zotrvávala aj na tom, že realizáciou stavby dôjde k zníženiu kvality užívania susedných nehnuteľností. Podľa žalobkyne stavba reálne naruší jej súkromie a zmení charakter užívania jej pozemku parc. č. KN - C 1493, ktorý bol viac ako 80 rokov nemenný. Z vybudovanej terasy z výšky viac ako 4 m bude nerušený výhľad do jej záhrady, ktorá bola „v istom slova zmysle intímnou zónou žalobkyne a jej rodinných príslušníkov“. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného, že stavba je oddelená od jej nehnuteľnosti vysokou zeleňou. Žalobkyňa na záver poukázala na skutočnosť, že žalovaný pri posudzovaní miery zatienenia susediacich nehnuteľností nerešpektoval ustanovenie § 36 správneho poriadku a neustanovil súdneho znalca. Žalovaný si podľa žalobkyne len bez ďalšieho osvojil tvrdenia X.. O.. D., ktorý pre stavebníka X.. T. vyhotovil projektovú dokumentáciu, a ktorý nie je zapísaný v zozname súdnych znalcov oprávnených posudzovať túto odbornú otázku. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, k námietke vyriešenia vlastníckeho práva k parcelačnému múru na parcele č. 1492/1. Na parcele KN - C č. 1492/1 v kat. území D. D. uviedol, že stavebník X.. T. predložil spolu so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia aj list vlastníctva č. XXX, podľa ktorého má stavebník zriadené na pozemky parc. č. KN - C 1492/1, 1492/2, 1493/3 vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného a doživotného užívania. Parcelačný múr je zakreslený v katastrálnej mape na parcele č. 1492/1 a je zoslučkovaný slučkou v tvare „S“ so stavbou bytového domu, čo znamená že vecné bremeno svedčí v prospech stavebníka a nie je súčasťou parcely č. 1493. K narušeniu súkromia žalobkyne uviedol, že stavebný zákon, ani vykonávacie predpisy nepoznajú a ani neriešia záhrady ako intímne zóny. V danom prípade je stavba terasy vo vzťahu k domu žalobkyne v nadmernej vzdialenosti ako to požaduje § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Stavba terasy je umiestnená na hranici pozemkov a nebude ohrozovať podľa žalovaného užívanie susedného pozemku na určený účel. K otázke zatienenia opätovne poukázal na stanovisko projektanta X.. O.. S. D. (projektanta projektovej dokumentácie predmetnej stavby), ktorý je podľa žalovaného odborne spôsobilou osobou podľa § 46 stavebného zákona. K vyhotoveniu svetlotechnického posudku, ktorým by sa posúdili svetlotechnické pomery na susednú stavbu žalovaný uviedol, že toto nie je povinnou náležitosťou žiadosti o stavebné povolenie a jeho vyhotovenie je nepodstatné vzhľadom na povahu stavby, nakoľko ide o stavbu terasy pozostávajúcu z konštrukčných častí (priestorový rám z oceľových valcovaných profilov so zábradlím) umiestnených nad už existujúcou dvojgarážou. Stavba taktiež podľa žalovaného spĺňa aj záujmy na úseku pamiatkovej starostlivosti, ako aj životného prostredia, nakoľko sa k nej kladne vyjadrili aj dotknuté orgány pôsobiace na uvedených úsekoch štátnej správy. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že parcelačný múr nemá na liste vlastníctva osobitné parcelné číslo, a tento patrí k pozemku, na ktorom je zriadené vecné bremeno v prospech stavebníka. Pokiaľ ide o zatienenie intímnej zóny žalobkyne, záhrady, tak podľa žalovaného stavba neohrozuje užívanie pozemku žalobkyne. Pokiaľ ide o zatienenie okolitých nehnuteľností, tak sa už nejedná o nehnuteľnosti žalobkyne a tieto nehnuteľnosti sú aj tak zatienené ďalšími nehnuteľnosťami stromami a pod. Samotná stavba nespôsobuje zatienenie aj v súvislosti s technickým riešením stavby. Zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrvával na dôvodoch žaloby s tým, že v danom prípade nebol dostatočne zistený skutkový stav, nebolo vyriešené vlastníctvo k parcelačnému múru, nebola vyriešená otázka zatienenia a v súvislosti s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu boli porušené procesné práva účastníkov konania, keď im nebolo umožnené urobiť si fotodokumentáciu zo spisov. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o stavebníka X.. T., tak tento má síce vecné bremeno k pozemku, ale nemá vecné bremeno k stavbe (parcelačného múru). Pribratý účastník X.. K. T. (stavebník) na pojednávaní uviedol, že už v čase keď kupoval nehnuteľnosť, už v tom čase uvažoval s riešením terasy, nakoľko sa jedná o uzavretý domový komplex. V predmetnej veci bola tri krát prerábaná projektová dokumentácia v súvislosti s námietkami, ktoré boli zo strany účastníkov konania. Pokiaľ ide o žalobkyňu, tak túto vyzval, aby sa vyjadrovala v súvislosti s námietkami k veci a nie aby vznášala do konania námietky osobného charakteru. Predložil súdu fotokópie stavby, ktorá je už postavená a po kolaudácii. Pokiaľ ide o žalobkyňu, tak u nej nedochádza k zatieneniu, nakoľko jej dom sa nachádza na severnej strane. K zatieneniu poukázal na vyjadrenie projektanta v predmetnej veci. Na otázku súdu uviedol, že stavba je postavená nad garážami, ktoré sú postavené na parcele č. 1492/4 a č. 1492/5. Ďalej uviedol, že cestou statika si zisťoval aj to, či múr unesie stavbu. Na pojednávaní zástupca ďalšieho účastníka 2.) a zároveň účastník 8.) uviedol, že k stavbe mali pôvodne pripomienky, ktoré dávali krajskému pamiatkovému úradu. Následne sa však so stavebníkom dohodli. So stavebníkom mali dohodu v súvislosti s tým, že odstráni škody, ktoré nastali v súvislosti so stavbou na garáži. Na garáži vznikli praskliny, ale tieto praskliny zostali aj naďalej a neboli opravené. Ďalšia účastníčka č. 5.) a účastník č. 7.) sa stotožnili s výpoveďou účastníka 8.) na tomto pojednávaní. Účastník č. 12.) uviedol, že bude hovoriť zároveň aj za účastníčku č. 13.) s tým, že nevznášali a ani v súčasnosti nemajú žiadne námietky k stavbe. Účastník č. 14.), ktorý uviedol, že hovorí aj za účastníčku č. 11.) uviedol, že sú podieloví spoluvlastníci domu na J. ul. č. 2, majú námietky v súvislosti so stavbou terasy, nakoľko majú suterénny byt a tento je touto stavbou zatienený. Dochádza k znižovaniu kvality užívania domu. Podľa vyjadrenia účastníka 14.) tento byt v súčasnom období nie je obývaný, ale je určený na bývanie a prerába sa. Poukázal aj na svoje odvolanie a doplnok k odvolaniu zo dňa 03.03.2014. Účastník č. 17.) a zástupca účastníkov 16.) a 18.) uviedol, že oni vlastne bývajú na A. ul. č. X v D. D. a sú len susedia stavebníka, avšak v súčasnom období bývajú v J.. Účastníčka č. 22.) na pojednávaní uviedla, že ona je spoluvlastníčka nehnuteľností na A. č. XX, je sestrou žalobkyne, nebýva v predmetných nehnuteľnostiach, ale bola si stavbu pozrieť, pričom je toho názoru, že stavba nebráni alebo neznehodnocuje bývanie žalobkyne. Na nehnuteľnosti má podiel v 1/2-ici. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po preskúmaní veci podľa § 250j ods. 2 písm. c) rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a iným právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Podľa § 61 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon), (1) Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. (2) Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Podľa § 39a ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona, (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa § 61 ods. 3 citovaného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Podľa § 62 ods. 1citovaného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a) c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Podľa § 66 ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona, (1) V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. (2) Ak sa stavebné povolenie týka stavby, vo vzťahu ku ktorej sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. To neplatí, ak po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene v posudzovaní navrhovanej činnosti. Podľa § 140 citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 3 zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok upravujúceho základné pravidlá konania, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Konanie treba viesť tak aby posilňovalo dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia boli presvedčivé a viedli občanov a organizácie k dobrovoľnému plneniu ich povinností (§ 3 ods. 4 správneho poriadku). Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku, (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 16 ods. 1 Ústavy SR nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa § 20 ods. a ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že pre vydanie rozhodnutia žalovaného (stavebného povolenia) nebol zo strany správnych orgánov (stavebného úradu) dostatočne zistený skutkový stav veci. Predovšetkým súd považoval za dôvodné námietky žalobcu vo vzťahu k nezisteniu vlastníctva k múru nachádzajúceho sa na hranici parcely č. KN - C 1492/1 (na parcele je postavený bytový dom s bytom stavebníka X.. T.) a hranici parciel KN - C č. 1492/2, č. 1492/3, 1492/4, 1492/5 (postavené garáže), s hranicami susedných pozemkov parc. č. KN - C 1495, 1493 (pozemok žalobkyne) a č. 1491. Stavba terasy bola pritom navrhnutá a povolená tak, že časť nosnej oceľovej konštrukcie je ukotvená na tomto múre (parcelačný múr) pričom bude stáť nad garážami postavenými na parc. č. 1492/4 a 1492/5. Žalobca síce predložil spolu so žiadosťou aj list vlastníctva č. XXX, podľa ktorého má na pozemky KN - C 1492/1, 1492/2, 1492/3, 1492/4, 1492/5 zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného a doživotného užívania, s poukazom aj na zákres pozemkov na katastrálnej mape (zoslučkovanie pozemku so stavbou bytového domu), avšak týmto bolo preukázané len právo k pozemku a nie aj k múru ako samostatnej nehnuteľnosti - stavbe. Stavebný úrad preto mal pred vydaním stavebného povolenia zisťovať v danom prípade aj vlastníkov predmetného múru a s týmito potom v stavebnom konaní aj konať, a to najmä s ohľadom na to, že stavba terasy priamo zasahovala do tohto múru (zakotvenie nosnej časti terasy do tejto stavby). Nestačilo teda iba vychádzať z toho, že stavebník má právo vecného bremena k pozemku, na ktorom mal byť múr postavený. Vzhľadom na charakter stavby múru (ako to vidieť z priložených fotografií nachádzajúcich sa v správnom spise) išlo o staršiu stavbu parcelačného múra, ktorý ani nie je na snímke z pozemkovej mapy riadne zakreslený, a preto bude potrebné, aby správny orgán v súvislosti so zisťovaním vlastníctva a umiestnenia predmetného múra vyžiadal o stanovisko aj Okresný úrad v Banskej Bystrici, katastrálny odbor. Čo sa týka námietky žalobkyne v súvislosti s narušením jej súkromia v súvislosti s užívaním terasy, tak s touto námietkou sa žalovaný v rozhodnutí nevysporiadal dostatočne (žalovaný iba uviedol, že nemôže byť narušená pohoda bývania, pričom sa v odôvodnení rozhodnutia viac zaoberal námietkou zatienenia). V tomto smere je potrebné s ohľadom na to, že terasa je postavená na hranici pozemkov, podrobnejšie sa zaoberať otázkou ako eliminovať narušenie súkromia nielen pohľadmi, ale aj prípadným zvukovým rušením v súvislosti s užívaním terasy. Vo veci námietky neustanovenia súdneho znalca na určenie miery zatienenia susedných nehnuteľností, najmä bytu účastníka č. XX K. X. R. súd uvádza, že aj táto námietka je dôvodná. Keďže v danom prípade existoval rozpor medzi tvrdením projektanta X.. O.. D. s tvrdením odvolávajúceho sa na K. R. (tento podal vo veci bola podaná aj samostatná žaloba, konanie o nej však bolo zastavené z dôvodu zmeškania lehoty - č.k. 23S/98/2014). Je v tomto prípade potrebné, aby žalovaný prvotne zistil, či ide skutočne o byt a nie iba o suterén - pivnice domu. V prípade, ak ide o suterénny byt ako to tvrdil ďalší účastník, tak je potrebné pre určenie povolenej miery zatienenia tohto bytu novopostavenou terasou vypracovať aj svetlotechnický posudok súdnym znalcom, z ktorého je potom potrebné pri novom rozhodnutí vychádzať. Vzhľadom na odvolacie námietky K. R. doložené príslušnými nákresmi nastali rozpory v tvrdeniach žalovaného (stanovisko X.. O.. D.) s tvrdeniami účastníka konania, ktoré je možné vyriešiť iba vyššie uvedeným spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody krajský súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalobcovi trovy konania, ktoré predstavujú zaplatený poplatok 70,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške spolu s DPH 511,34 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z troch úkonov (príprava a prevzatie veci, spísanie žaloby, účasť na pojednávaní) po 134,- Eur + 3x réžijný paušál 8,04 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia bez DPH 426,12 Eur, z ktorej sumy 20% DPH predstavuje 85,22 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§ 11 ods. 4, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.