Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1Scud/6/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200700 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200700.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov senátu JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobkyne: C.. D. U., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX B. U., proti žalovanému: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOSPODSK/BEZ/2014/12392 zo dňa 04.04.2014, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-18-005/2014-SK zo dňa 28.03.2014 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina č. PPZ-HCP- BB7-5-013/2014-AV zo dňa 27.01.2014, ktorým bola žalobkyňa podľa § 82 ods. 2 písm. j) a § 82 ods. 2 písm. o) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov administratívne vyhostená a zároveň jej bol určený podľa § 82 ods. 3 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 1 rok s tým, že je vyhostená podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov na územie Čínskej ľudovej republiky. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal zistený skutkový stav pred prvostupňovým správnym orgánom, v zmysle ktorého dňa 13.01.2014 vykonali pracovníci prvostupňového správneho orgánu spolu s pracovníkmi Inšpektorátu práce Žilina kontrolu podnikateľského subjektu NMP Moda, s.r.o. Prešov, prevádzka Žilina, pričom pri kontrole žalobkyňa vykonávala v kontrolovanom subjekte práce prislúchajúce zamestnancovi prevádzky a na vyzvanie predložila pracovnú zmluvu so spoločnosťou NMP Moda, s.r.o. Z predloženej pracovnej zmluvy vyplynulo, že žalobkyňa je zamestnancom uvedenej firmy odo dňa 06.06.2013 (dátum uzatvorenia zmluvy dňa 05.06.2013). Ďalej bolo zistené, že žalobkyňa však v spoločnosti NMP Moda, s.r.o. vystupuje ako konateľ a na základe tejto skutočnosti má aj udelený prechodný pobyt za účelom podnikania v zmysle § 22 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Ďalej poukázal na písomné oznámenie o spáchaní priestupku z Inšpektorátu práce Žilina č. 2014-2.3/1538 zo dňa 23.01.2014, v ktorom sa konštatuje, že v kontrolovanej prevádzke vykonávala žalobkyňa prácu predavačky, obsluhu pokladne, pričom nemá prechodný pobyt za účelom zamestnania a povolenie na zamestnanie u právnickej osoby NMP Moda, s.r.o., čo je v rozpore so zákonom 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a zákonom 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. So žalobkyňou bola spísaná dňa 27.01.2014 zápisnica, z ktorej vyplynulo, že v čase kontroly okrem iných dokladov predložila aj pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi ňou a firmou NMP Moda, s.r.o. Zároveň však uviedla, že pracovnú zmluvu spísala z dôvodu, že chcela uzavrieť zdravotné poistenie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, resp. Poisťovni Dôvera, kde jej pracovníčka oznámila, že poistenie je možné uzavrieť len keď ku žiadosti o poistenie predloží pracovnú zmluvu. Z toho dôvodu uzavrela pracovnú zmluvu, ktorú predložila pri kontrole. Zároveň uviedla, že si neuvedomila, že svojim konaním porušila zákony Slovenskej republiky a svoj čin ľutuje. Uviedla aj to, že v mesiaci júl 2013 porodila dieťa a je od tej doby na rodičovskej dovolenke. Dieťa má povolený prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny, pričom ona je garantom pobytu svojho dieťaťa. V čase kontroly bol v kontrolovanom subjekte aj jej manžel K. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý má povolený pobyt v Taliansku. Žalovaný v rámci odvolacieho konania požiadal o spoluprácu aj pobočku Sociálnej poisťovne v Žiline, ktorá listom zo dňa 13.03.2014 oznámila, že žalobkyňa je v ich pobočke poistená a figuruje v nej ako: „zamestnanec - pravidelný príjem pre zamestnávateľa NMP Moda, s.r.o. od 06.06.2013 do 31.01.2014“. Aj Všeobecná zdravotná poisťovňa v Žiline listom zo dňa 20.03.2014 oznámila rovnakú skutočnosť, že žalobkyňa bola v ich pobočke poistená: „ako zamestnanec od 06.06.2013 do 31.01.2014 u zamestnávateľa NMP Moda, s.r.o. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuznal námietky žalobkyne, že v čase kontroly vykonávala len činnosti v rozsahu svojich právomocí konateľa spoločnosti, pretože bolo preukázané, že od 1. dňa nástupu do zamestnania bola prihlásená v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec. Taktiež neuznal žalovaná ani námietku nedostatočného preukázania závislej činnosti žalobkyne a námietku neskúmania prekážok administratívneho vyhostenia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa sama potvrdila vo svojej výpovedi dňa 27.01.2014, že jej v domovskej krajine nehrozí akékoľvek nebezpečenstvo, prenasledovanie, či smrť, pričom mal za to, že všeobecne známe informácie z verejne dostupných informačných zdrojov nepoukazujú na to, že by Čína bola krajinou nebezpečného návratu. K námietke, že žalobkyňa má maloleté 8 mesačné dieťa, a že bude narušený rodinný a súkromný život maloletého dieťaťa uviedol, že žalobkyňa má manžela, ktorý má povolený prechodný pobyt na území Talianska a z dostupných systémov bolo zistené, že nemá povolený žiadny druh pobytu na území Slovenskej republiky. Ďalej bolo zistené, že aj žalobkyňa má povolený prechodný pobyt na území Talianska. Konanie rodičov považoval žalovaný za rozpor so základným právom dieťaťa na rovnakú starostlivosť obidvoch rodičov, ku ktorej zrejme podľa žalovaného nedochádza, keď na území SR má povolený pobyt len žalobkyňa a maloleté dieťa. Podľa názoru žalovaného v danom prípade boli všetky Ústavou stanovené podmienky dodržané, pričom jedná sa o obmedzenie len na dobu určitú a pri určení doby zákazu vstupu sa priklonil k najnižšej možnej hranici zákazu vstupu. Žalobkyňa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhovala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa vytýkala žalovanému nedostatočne zistený skutkový stav. Podľa žalobkyne z hľadiska skutkového stavu je spornou skutočnosťou fakticky platný vznik pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou NMP Moda, s.r.o. dňa 06.06.2013. Žalovaný podľa žalobkyne svojim postupom opomenul konkrétne skúmanie existencie vôle ako psychického vzťahu žalobcu k zamýšľanému následku tohto konania - k vyhotoveniu pracovnej zmluvy. Uviedla, že pracovnú zmluvu si dala vyhotoviť tretej osobe a aj s ohľadom na jazykovú bariéru mala na mysli nie založenie pracovnoprávneho vzťahu ale mandátnu zmluvu z dôvodu výkonu funkcie konateľa v NMP Moda, s.r.o. Zastávala názor, že vzťah medzi NMP Moda a žalobkyňou je vzťahom výlučne obchodnoprávnym a nie je preto možné, aby štatutárny orgán vykonával pre spoločnosť závislú činnosť v pracovnom pomere. Mala za to, že takýto pracovný pomer kolidujúci s výkonom funkcie konateľa je neplatný. V súvislosti s oznámeniami sociálnej poisťovne a všeobecnej zdravotnej poisťovne poukázala na prísne formalistický charakter konania v poisťovniach, kedy poisťovne neskúmali reálny výkon závislej činnosti a platnosť pracovnej zmluvy. Taktiež podľa žalobkyne sa žalovaný nezaoberal ani faktom, že jej nebolo vyplatené žiadne peňažné plnenie od NMP Moda, s.r.o. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrvával v celom rozsahu na dôvodoch rozhodnutí a navrhoval žalobu zamietnuť. Uviedol aj to, že úlohou správneho orgánu v danej veci nebolo skúmať pohnútky, resp. dôvody, pre ktoré bola uzatvorená pracovná zmluva. Ak si bola vedomá toho, že vykonáva v prevádzke činnosť výlučne v rozsahu svojej právomoci ako konateľka spoločnosti nebol najmenší dôvod predkladať pracovnú či inú zmluvu pracovníkom vykonávajúcim kontrolu. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe a jej dôvodoch. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu žalobkyne zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v platnom znení, (1) Prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. (2) Policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel podnikania na predpokladaný čas podnikania, najviac však na tri roky. Podľa § 82 ods. 2 písm. j) a písm. o) citovaného zákona, policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak j) vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum, o) iným spôsobom závažne porušil alebo opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy. Podľa § 82 ods. 3 písm. c) citovaného zákona, policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu c) podľa odseku 2 písm. j), k) a o) na jeden rok až tri roky. V danom prípade žalobkyňa bola administratívne vyhostená z územia Slovenskej republiky na základe ustanovenia § 82 ods. 2 písm. j) a písm. o) v spojení s § 82 ods. 3 písm. c) zákona č. 404/2001 Z.z. o pobyte cudzincov. Vo veci nebola sporná skutočnosť, že žalobkyni bol udelený prechodný pobyt na účely podnikania podľa § 22 zákona č. 404/2011 Z.z. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie v pracovnoprávnom vzťahu. V posudzovanom prípade však v súvislosti s kontrolou v spoločnosti NMP Moda, s.r.o. prvostupňový správny orgán, ale aj Inšpektorát práce Žilina zistili, že žalobkyňa vykonávala prácu v prevádzke uvedenej spoločnosti a v súvislosti s kontrolou nelegálnej práce predložila pracovnú zmluvu so spoločnosťou NMP Moda, s.r.o. Prešov. Pracovná zmluva bola dojednaná s nástupom do práce dňa 06. 06.2013 na dobu neurčitú s tým, že účastníci pracovnej zmluvy sa dohodli aj na skúšobnej lehote v trvaní troch mesiacov. V rámci odvolacieho konania žalovaný prostredníctvom dožiadania na Sociálnu poisťovňu a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu v Žiline zistil, že žalobkyňa bola u týchto poisťovní poistená na základe vyššie uvedenej pracovnej zmluvy ako zamestnanec u zamestnávateľa NMP Moda, s.r.o. Uvedené zistenia aj podľa názoru krajského súdu jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa mala v čase vykonania kontroly (dňa 13.01.2014) uzatvorený platný pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.06.2013. Žalobkyňa tento pracovnoprávny vzťah sama pri kontrole v uvedený deň potvrdila tým, že zmluvu sama predložila a taktiež vznik pracovnoprávneho vzťahu na základe predmetnej zmluvy potvrdila aj v zápisnici pred prvostupňovým správnym orgánom dňa 27.01.2014. Úlohou žalovaného (prvostupňového správneho orgánu) nebolo v predmetnej veci skúmať úmysel, resp. dôvody a vôľu žalobkyne v súvislosti s uzatvorením predmetnej zmluvy, naviac keď v prvom štádiu (v rámci kontroly dňa 13.01.2014 a v zápisnici z 27.01.2014) žalobkyňa existenciu pracovnej zmluvy nepopierala. Taktiež nebolo potrebné skúmať ani otázku vyplatenia mzdy za vykonanú prácu, ani reálny výkon závislej činnosti vzhľadom na predchádzajúce zistenia žalovaného (prvostupňového správneho orgánu) uvedené vyššie. Z uvedených dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného považoval za vecne správne a stotožnil aj so správnou úvahou žalovaného v súvislosti s určením doby zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky (najnižšia možná hranica). Súd v konaní nezistil také vady rozhodnutia, prípadne vady v konaní, na ktoré by musel prihliadnuť ex offo v súlade s ustanovením § 250i ods. 3 O.s.p. a § 250j ods. 3 O.s.p., a preto rozhodnutie žalovaného považoval za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a žalobu žalobkyne zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.