Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/109/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200737 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200737.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta č. 1, 975 62 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy, Námestie Ľ. Štúra č. 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. 8, XXX XX N. N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Obvodného úradu v Banskej Bystrici sp.zn. ObU-BB-OVVS3-2013/02339, OVVS-P/12/947, 948/BA zo dňa 24.01.2013, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca podal na tunajšom súde dňa 11.06.2014 podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p. žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia bývalého rozhodnutia Obvodného úradu v Banskej Bystrici sp.zn. ObU-BB-OVVS3-2013/02339, OVVS-P/12/947, 948/BA zo dňa 24.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2013 v časti, v ktorej konajúci orgán verejnej správy uznal F. N. za vinného z priestupku proti majetku podľa ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a bola mu uložená sankcia - pokarhanie. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný správny orgán sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia neriadil ustanoveniami § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona v spojení s § 128 ods. 5 Trestného zákona, § 2 ods. 1, § 50, § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ako aj § 3 ods. 1, § 32 ods. 1, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. Podľa žalobcu mal správny orgán po začatí objasňovania podozrenia z priestupku, a to skutku - drobnej krádeže, ktorého sa dopustil F. N. dňa 26.10.2012, vec postúpiť do trestného konania, ktoré sa malo viesť pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, pretože menovaný bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý, keď prvá priestupková vec, ktorá je potrebná pre kvalifikovanie konania menovaného postupom podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, je evidovaná bývalým Obvodným úradom Rimavská Sobota pod sp.zn. 916/2011-JVS - rozhodnutie zo dňa 04.01.2012, právoplatné dňa 06.02.2012 o uznaní viny z priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. a o uložení sankcie, ktorú skutočnosť správny orgán opomenul. F. N. sa dopustil drobnej krádeže aj dňa 14.12.2012 a blokom na pokutu sp.zn. AC 085510 zo dňa 14.12.2012, vydaného Obvodným oddelením PZ Banská Bystrica - východ bol uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. a bola mu uložená sankcia - pokuta vo výške 10 Eur. Protestu prokurátora podanému proti tomuto rozhodnutiu bolo Obvodným oddelením PZ Banská Bystrica - východ vyhovené rozhodnutím zo dňa 28.02.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2014. Žalobca nezákonnosť postupu a napadnutého rozhodnutia konajúceho správneho orgánu videl v tom, že bez opory v zákone prejednal konanie F. N. vo veci drobnej krádeže, ktorej sa dopustil dňa 26.10.2012, hoci toto jeho konanie nesie znaky trestného činu. Žalobca z uvedeného dôvodu podal protest prokurátora proti napadnutému rozhodnutiu pod sp.zn. Pd 6/14/6601-4 zo dňa 29.01.2014, v ktorom navrhol rozhodnutie zrušiť a následne postupom podľa § 71 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. vec postúpiť Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Banská Bystrica. Orgán verejnej správy nemienil protestu vyhovieť, preto ho predložil na rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, ktorý rozhodnutím sp.zn. OU-BB-OOP1-2014/045632-2/6GM zo dňa 17.03.2014 protestu nevyhovel. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2014. Podľa žalobcu pod pojmom „obdobný čin“, ktorý pojem používa zákonodarca v ustanovení § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona je potrebné vždy chápať priestupok podľa ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., a to bez ohľadu na spôsob jeho spáchania, t.j. bez ohľadu na to, či bol spáchaný formou 1/ krádeže, 2/ sprenevery, 3/ podvodom alebo 4/ zničením alebo poškodením veci z takéhoto majetku, alebo 5/ pokusom o takéto konanie. Podľa žalobcu je nutné vziať do úvahy fakt, že objektom skutkovej podstaty tohto priestupku je vždy (ergo bez ohľadu na spôsob konania) ochrana majetku (súkromného či štátneho vlastníctva), ktorý objekt je prísne rovnaký ako pri objekte skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona. Bez ohľadu na to, akým spôsobom sa priestupca dopustí priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, jeho konanie bude stále posudzované len ako tzv. priestupok na úseku majetku, a nie ako napr. drobná krádež, či drobná sprenevera a podobne. K takémuto predkladanému výkladu, ktorý považoval za logický a gramatický, nie za extenzívny, poukázal na celkový text obsiahnutý v skutkovej podstate trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona, a to odsek 3 písm. b/, v ktorom je použitý pojem „taký čin“ a jasne preto vylučuje z možného okruhu deliktov iné protiprávne konania, než je trestný čin krádeže. Avšak v odseku 2 písm. f/ nie je použité slovné spojenie „taký čin“, ale „obdobný čin“, ktorý je nesporne pojmom širším. S poukazom na zásadu ne bis in idem (žiadna osoba nemôže byť opätovne stíhaná za ten istý skutok) tvrdil, že napadnuté nezákonné rozhodnutie v súčasnosti vytvára právnu prekážku objasňovania tohto konania menovaného (a následného rozhodnutia o ňom) v trestnom konaní, keďže o delikte menovaného bolo už právoplatne rozhodnuté. Žalovaný v písomne podanom stanovisku k žalobe zo dňa 02.07.2014 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že v prvej priestupkovej veci bol F. N. rozhodnutím Obvodného úradu Rimavská Sobota zo dňa 04.01.2012, právoplatným dňa 06.02.2012, uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku a bola mu uložená sankcia - pokarhanie. Skutkovú podstatu priestupku proti majetku v tomto prípade obvinený naplnil zničením, resp. poškodením cudzieho majetku, a to vypílením mreže na okne izby v Reedukačnom centre v H. a vylomením visiaceho zámku na kovovej mreži počas úteku z tohto zariadenia, a nie drobnou krádežou. Skutok, ktorého sa obvinený dopustil dňa 26.10.2012, za spáchanie ktorého bol napadnutým rozhodnutím uznaný vinným z priestupku proti majetku a bola mu uložená sankcia pokarhanie, bol jeho prvou drobnou krádežou, a nie ďalším skutkom kvalifikovaným ako drobná krádež. Podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona sa trestá iba ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý, preto správny orgán nevyhovel protestu prokurátora. K výkladu pojmu „obdobný čin“ v súvislosti s objektívnou stránkou skutkovej podstaty krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona žalovaný zastáva názor, že zákonodarca obdobným činom rozumel čin obdobný konaniu, ktorým si niekto prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní. Je pravdou, že sa jedná o pojem širší ako pojem „taký čin“ uvedený v § 212 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, podľa ktorého sa sankcionujú konania uvedené v odsekoch 1 až 2 za súčasného splnenia podmienky, že páchateľ bol za takýto čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený, avšak protiprávne konania v danom prípade nie sú z možného okruhu deliktov vylúčené slovným spojením „taký čin“, ale práve vymedzením tých trestných činov krádeže, na ktoré sa toto slovné spojenie viaže. Pri ustanovení § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona na založenie trestnoprávnej zodpovednosti zákonodarcovi postačovalo aj spáchanie z pohľadu výšky škody spoločensky menej závažného konania nesúceho znaky krádeže, za súčasného splnenia tej podmienky, že páchateľ bol za obdobný čin v posledných 12 mesiacoch postihnutý. Zákonodarca tu na rozdiel od ustanovenia § 212 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona nemohol použiť slovné spojenie „taký čin“, nakoľko okruh protiprávnych konaní zakladajúcich trestnú zodpovednosť, je z dôvodu absencie určenia minimálnej výšky škody širší, presahujúci rámec trestných činov, čo predstavuje rozdiel v porovnaní s ustanovením § 212 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona. Konaním obdobným konaniu, ktorým si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, je preto taký priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý bol spáchaný formou drobnej krádeže, ale môže ním byť aj iný obdobný delikt, čo predpokladá ustanovenie § 128 ods. 5 Trestného zákona. V prípade posudzovania drobnej krádeže vo väzbe na akýkoľvek majetkový priestupok, za ktorý bol páchateľ v posledných 12 mesiacoch postihnutý, ako trestného činu v zmysle § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, by v praxi dochádzalo k trestnoprávnemu postihovaniu osôb, ktoré sa drobnej krádeže dopustili po prvýkrát. Takýto postup by bol v rozpore s princípom ultima ratio, podľa ktorého trestnoprávna represia má byť používaná výlučne ako krajný prostriedok ochrany pred spoločensky najnebezpečnejšími protiprávnymi deliktami. Podľa žalovaného, zákonodarca mal za cieľ trestnoprávne sankcionovanie páchateľov, ktorí sa opakovane dopúšťajú drobných krádeží, ktoré by sami o sebe z dôvodu absencie niektorého zo znakov skutkovej podstaty prečinu krádeže nezakladali trestnoprávnu zodpovednosť, a nie trestnoprávne sankcionovanie osôb, ktoré sa dopustili krádeže po prvýkrát a súčasne spôsobili škodu menšiu, ako je škoda malá, resp. krádeže sa nedopustili žiadnym zo spôsobov uvedených v § 212 ods. 2 písm. a/ až e/ Trestného zákona. V súlade s ustanovením § 250g O.s.p. súd nariadil vo veci pojednávanie. Zástupca žalobcu, ako aj poverený zástupca žalovaného zotrvali v celom rozsahu na svojich stanoviskách. Súd vec prejednal v neprítomnosti účastníka priestupkového konania F. N., ktorý v súlade s ustanovením § 250 ods. 6 O.s.p. je aj účastníkom súdneho konania o predmetnej žalobe, nakoľko menovaný napriek riadnemu doručeniu predvolania sa pojednávania nezúčastnil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. F. N. sa k žalobe ani k stanovisku žalovaného nevyjadril. Súd konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Správny súd konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je súdom právnym, a nie skutkovým, takže v zásade súd nevykonáva dokazovanie. Posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu z aspektu dodržania príslušných procesnoprávnych a hmotnoprávnych noriem, aplikovaných v konaní pred správnym orgánom. Súd nepovažoval žalobu za opodstatnenú, pretože sa nestotožnil s tvrdeniami v žalobe z nasledovných dôvodov. Súd pri posudzovaní žalobcom nastolenej kľúčovej právnej otázky, či je každý priestupkový postih za priestupok podľa ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., a to bez ohľadu na spôsob jeho spáchania, nutné chápať ako „postih za obdobný čin“ v zmysle ustanovenia § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, alebo relevantným je len priestupok spáchaný tzv. drobnou krádežou, dospel k záveru, že postup nadriadeného správneho orgánu žalovaného, ktorý nevyhovel protestu prokurátora z dôvodu, že považoval rozhodnutie bývalého Obvodného úradu v Banskej Bystrici sp.zn. ObU-BB- OVVS3-2013/02339, OVVS-P/12/947, 948/BA zo dňa 24.01.2013 za vydané v súlade so zákonom, bol správny. Súd posudzujúc nastolenú otázku sa v plnom rozsahu stotožnil so stanoviskom žalovaného, najmä čo sa týka výkladu pojmu „obdobný čin“ použitý v ustanovení § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona. Podľa § 212 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon; (1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a a) čin spácha vlámaním, b) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom, e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. (3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) a spôsobí ním väčšiu škodu, b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, alebo c) z osobitného motívu. Podľa § 128 ods. 5 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon; postihnutým za obdobný čin sa na účely tohto zákona rozumie ten, komu bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. To neplatí, ak je uložená sankcia alebo iné opatrenie zahladené. Podľa § 125 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon; ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň škoda malá. Podľa § 92 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon; ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až l), k zahladeniu dochádza ich vykonaním. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch; priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 50 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch; priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. (1). Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur (2). Podľa § 11 ods. 1, 2, 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch; Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci (1). Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou (2). Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku (3). Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch; ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok; správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z rozhodnutia bývalého Obvodného úradu Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy č. ObU- BB-OVVS3-2013/02339, OVVS-P/12/947, 948/BA zo dňa 24.01.2013 (právoplatné dňa 15.02.2013) vyplýva, že obvinený z priestupku F. N. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 26.10.2012 asi o 10,30 hod. na 5. poschodí obytného domu A. XX, v N. N., odcudzil spolu s ďalším obvineným z priestupku A. Y. spred vchodových dverí bytu O. A. voľne položený 1 ks radiátora s meračom tak, že tento menovaní zobrali a odniesli do zberných surovín, čím O. A. úmyselne spôsobili škodu na cudzom majetku krádežou vo výške 24,54 Eur, za čo bola F. N. uložená sankcia podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch - pokarhanie. Z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z vypracovanej správy o povesti na F. N. zo dňa 11.12.2012, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, mal súd preukázanú skutočnosť, že rozhodnutím bývalého Obvodného úradu Rimavská Sobota sp.zn. 916/2011 zo dňa 04.01.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.02.2012, bol F. N. uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu bola uložená sankcia - pokarhanie. Skutková podstata tohto priestupku proti majetku bola naplnená spáchaním skutku, ktorý sa stal dňa 22.05.2011 formou poškodenia cudzieho majetku, a to vypílením jednej tyče kovovej mreže na okne izby č. 3, na 3. poschodí, v Reedukačnom centre v H., na ulici O. č. XXX a vylomením visiaceho zámku na kovovej mreži pomocou kľučky z dverí počas úteku z tohto zariadenia. Pokiaľ ide o výklad pojmu „obdobný čin“, za ktorý bol v predchádzajúcich 12 mesiacoch páchateľ postihnutý, uvedený v skutkovej podstate prečinu krádeže v § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona v spojení s interpretačnými výkladovými pravidlami všeobecnej časti Trestného zákona v zmysle § 128 ods. 5 a § 125 ods. 2 Trestného zákona, podľa názoru súdu takýmto obdobným činom sa bude rozumieť čin (protispoločenské konanie), za ktorý bola uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt (spravidla pôjde o administratívnoprávny delikt, za ktorý bude páchateľ trestaný v správnom konaní podľa osobitných zákonov), t.j. nejedná sa len o priestupky a trestanie za ne podľa zákona o priestupkoch, avšak vždy musí ísť o spáchanie priestupku alebo iného obdobného deliktu vo forme krádeže, to znamená, že musí byť naplnená objektívna stránka spočívajúca v prisvojení si cudzej veci zmocnením sa jej a spôsobením škody v rozsahu menšom ako škoda malá. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že za „postihnutie za obdobný čin“ je možné považovať postihnutie za každý priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 bez ohľadu na spôsob jeho spáchania. V zmysle tohto názoru absentuje naplnenie objektívnej stránky, a to prisvojenie si cudzej veci tým, že sa jej páchateľ zmocní. Je zrejmé, že vlastníctvo, vlastnícke práva a ich ochrana je významným právnym inštitútom, ktorému sa venuje zvýšená pozornosť, avšak nemožno opomínať ani uplatňovanie princípu zákonnosti v trestnom práve v zmysle zásady nullum crimen, nulla poena sine lege (žiaden trestný čin bez zákona, žiaden trest bez zákona), z ktorej vyplýva, že páchateľ môže byť postihnutý len za jednoznačné skutkové podstaty trestných činov. Inak povedané, ak zákon nejaký čin nepovažuje za trestný čin, nemôže ísť o trestný čin. Taktiež súd poukazuje na právnu zásadu poenalita nullo modo sunt extendenda (trestné predpisy sa žiadnym spôsobom nemajú vykladať rozširujúco). Súd má za to, že prezentovaný výklad žalobcu, je práve rozširujúcim výkladom, ak za obdobný čin, za ktorý bol postihnutý páchateľ v predchádzajúcich 12 mesiacoch v zmysle § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, sa má podľa neho považovať každý priestupok proti majetku bez ohľadu na formu akou bol spáchaný. Je zrejmé, že v praxi pri posudzovaní trestnej zodpovednosti v zmysle § 212 ods. 2 písm. f/ TZ bude prichádzať do úvahy najčastejšie postih za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ale vždy len formou krádeže. Nie je však vylúčené, že pôjde aj o postih za iné administratívnoprávne delikty upravené v osobitných zákonoch, za ktoré môže byť páchateľ sankcionovaný, avšak vždy sa musí jednať o delikt spáchaný formou krádeže. Priestupok proti majetku je v ustanovení § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch koncipovaný širšie, páchateľ sa ho dopustí niekoľkými formami, a to buď krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takéhoto majetku, alebo pokusom o takéto konanie, na rozdiel od Trestného zákona, kde sú majetkové trestné činy koncipované užšie, precíznejšie, pod jednotlivými skutkovými podstatami trestných činov, konkrétne § 212 krádež, § 213 sprenevera, § 221 podvod, § 245 poškodzovanie cudzej veci. Z koncepcie ustanovení § 212 pri trestnom čine krádeže, z kvalifikovaných skutkových podstát v odseku 2 a v odseku 3 vyplýva, že v odseku 3 písm. b/ je uvedené, že páchateľ sa potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2, hoci bol za „taký čin“ odsúdený ..., z čoho je možné vyvodiť, že zákonodarca nemal pochybnosť, že sa jedná o krádež obdobne aj vo vzťahu k odseku 2. Postup žalovaného správneho orgánu, ktorý rozhodol napadnutým rozhodnutím o priestupku F. N. v priestupkovom konaní bol v súlade so zákonom, pretože tento skutok nenapĺňal znaky skutkovej podstaty § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, nakoľko menovaný nebol postihnutý za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch, keďže z dôvodov vyššie uvedených za takéto postihnutie nemožno považovať jeho trestanie v priestupkovom konaní, v ktorom bol uznaným za vinného pre spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, avšak spáchaného formou poškodenia cudzej veci, a nie formou krádeže. Účelom prijatia právnej úpravy v zmysle § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona bolo zamedziť páchaniu priestupkov, ktoré nebolo možné postihovať ako trestné činy krádeže z dôvodu, že odcudzené veci neboli aspoň hodnoty malej a išlo o priestupkovú recidívu, ktorú v podstate zákonodarca mienil povýšiť na stupeň takej závažnosti vo formálnom ponímaní, že ide o trestný čin krádeže za predpokladu, ak trestaná osoba bola postihnutá za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch. Skutková podstata trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, ktorý je v zmysle § 10 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona považovaný za prečin, je založená na dvoch základoch, pričom prvým je spáchanie priestupku a druhým je prítomné postihnutie za priestupok alebo iný administratívnoprávny delikt (obdobný čin), vždy však podľa názoru súdu spôsobom prisvojenia si cudzej veci tým, že sa jej páchateľ zmocní (formou krádeže) v časovo ohraničenom období 12 mesiacov. V posudzovanej veci evidentne absentovalo spáchanie takého priestupku, ktorý by bolo možné pre účely § 212 ods. 2 písm. f/ TZ považovať za obdobný čin. Spornou, okrem nastolenej kľúčovej otázky žalobcom, sa podľa názoru súdu javí aj otázka zahladenia trestov za obdobné činy s poukazom na § 128 ods. 5 posledná veta Trestného zákona. Ak by aj bol páchateľ postihnutý v priestupkovom konaní za spáchanie priestupku proti majetku formou krádeže, za čo by mu bola uložená peňažná sankcia (§ 50 ods. 2 zákona o priestupkoch), podľa názoru súdu by jej zaplatením došlo k vykonaniu sankcie, a teda k jej zahladeniu analogicky s poukazom na § 92 ods. 2 Trestného zákona (ako pri zaplatení peňažného trestu § 32 ods. 1 písm. d/ TZ), keďže v zákone o priestupkoch nie je osobitná právna úprava k zahladeniu trestania (inštitút zahladenia uloženej sankcie alebo opatrenia zákon o priestupkoch vôbec nepozná). O to viac, pokiaľ by bola uložená sankcia pokarhanie, ktoré sa považuje za vykonané bezprostredne po jeho uskutočnení. V danej veci bol menovaný uznaný vinným v predchádzajúcom priestupkovom konaní, vedenom na bývalom Obvodnom úrade Rimavská Sobota, zo spáchania priestupku proti majetku formou poškodenia cudzej veci, za čo mu bola uložená sankcia - pokarhanie. Podľa názoru súdu z dôvodov vyššie uvedených s poukazom na zahladenie sankcie v zmysle § 128 ods. 5 posledná veta TZ, bolo toto ďalším dôvodom, prečo správny orgán nemohol protestu prokurátora vyhovieť a prvostupňový správny orgán rozhodol v súlade so zákonom, ak pri vydaní rozhodnutia napadnutého žalobou v priestupkovom konaní neprihliadol na predchádzajúce trestanie v správnom konaní v tom zmysle, že by zakladalo pre posudzovanie konania, o ktorom rozhodoval správny orgán v priestupkovom konaní, znaky trestného činu, a že by bolo potrebné postúpiť vec odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.