Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/75/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200780 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200780.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu S. K., nar. X. XX. XXXX, bytom T. XX, XXX XX D. D., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská č. 28, 040 01 Košice proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17038-3/2014-BA zo dňa 11. apríla 2014 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote dňa 23. 6. 2014 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie a náhrady trov konania vo výške 340,90 Eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že napadnutým rozhodnutím bolo odmietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie pobočky Banská Bystrica, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu za bolesť v sume 4 614.-Eur. Žalobca v žalobe poukázal na to, že si uplatnil nárok na náhradu za bolesť, ktorá mu bola spôsobená pracovným úrazom, ktorý sa stal dňa 17. 9. 2010 na základe lekárske posudku primára S.. S. H. z Národného rehabilitačného centra v Kováčovej zo dňa 14. 10. 2011 a to žiadosťou zo dňa 5. 1. 2012. Predchádzajúce rozhodnutie žalovanej v tejto veci bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici 24S/113/2012 z dôvodu, že žalovaná sa nesprávne domnievala, že bodové hodnotenie nie je možné zvýšiť za splnenia podmienok uvedených v § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., pričom v konaní nebolo sporné, že tieto podmienky boli splnené, a preto vec nesprávne právne posúdila. Podľa žalobcu sa žalovaná rozsudkom krajského súdu neriadila dôsledne. Nesplnila svoje procesné povinnosti pri zistení skutočného stavu veci, správneho právneho posúdenia veci a nepostupovala zákonným spôsobom. Napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie tak v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom rozhodnutí, podľa ktorého základné bodové hodnotenie bolesti, ktorú utrpel žalobca v dôsledku pracovného úrazu nemôže presiahnuť 150 bodov podľa položky č. 159a-exartikulácia v ramenom kĺbe uvedenej v prílohe zákona č. 437/2004 Z. z. a následne nesprávne bolo aj zvýšenie len 300 bodov podľa § 9 ods. 5 a 6 č. 437/2004 Z. z.. Podľa žalobcu je takýto postup nezákonný z dôvodu, že v prípade pochybnosti alebo v prípade vzniku spornej otázky o správnosti lekárskeho posudku, bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia, je povinnosťou žalovanej vo veci ustanoviť znalca. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu, z ktorých to vyplýva. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť v tom, že v napadnuté rozhodnutie sa opiera o stanovisko prof. K.. N. C., P.., hlavného odborníka pre úrazovú chirurgiu pri Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky bez toho, aby o tom zámere bol poškodený informovaný a aby mu bolo umožnené sa s týmto stanoviskom oboznámiť a vyjadriť sa k nemu v zmysle § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Poukázal na to, že pre súd toto stanovisko nie je záväzné. Žalobca uviedol, že toto stanovisko je nesprávne. Žalobca nenamietal síce, že strata končatiny a amputácia v zmysle náhrady za bolesť sú identické pojmy, ale namietal, že: „vo veci sa totiž neposudzuje vzájomný vzťah pojmov strata končatiny a amputácia spätých s akútnou bolesťou, ale vzťah k strate orgánu alebo končatiny, ktorý je následkom. Až tento následok limituje možnosť určiť maximálny možný počet bodov“. Podľa žalobcu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu spočíva v tom, že postup posudkových lekárov ale aj žalovanej nebol v súlade s § 195, 196 a 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože nebol ustanovený znalec preto, že bola použitá položka 159a zvýšená na dvojnásobok v počte 300 bodov. Ďalej, že položka 232c, 248 a 249 prevyšuje hodnotu položky, podľa ktorej bola priznaná náhrada za bolesť a to 159a. Tiež preto, že N.. K.. N. C., P.., nie je zapísaný v zozname znalcov. Podľa žalobcu nesprávny postup a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia je preukázaná tým, že zákon č. 427/2004 Z. z. je v § 9 ods. 7 jednoznačný v tom, že súčet bodového hodnotenia nesmie prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Zákonodarca teda odkazuje na anatomickú alebo funkčnú stratu, ktorá je pre hornú (dominantnú) končatinu hodnotená položkou 324 s hodnotou 900 bodov. Túto položku je možné podľa § 10 ods. 4 zvýšiť až na dvojnásobok, t.j. celkových 1800 bodov. Žalovaná aplikovala položku 159a, ktorá je pomenovaná ako „amputácia“, exartikulácia v ramenom kĺbe a ktorá sa vzťahuje iba na exartikuláciu - amputáciu, čo je bolestivý medicínsky výkon a nie následok zákonodarcom mienený až v slovách: „Nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny“. Čiže za amputáciu sa poskytuje náhrada za bolesť, ktorou poškodený trpí pri tomto výkone ako aj následnej liečbe, ale za stratu orgánu alebo končatiny ako trvalému následku sa v závislosti od obmedzenia možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti poskytuje náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. V odkaze a smerovaní zákonodarcu slovami „nesmie prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu“ stanovuje pre bolesť maximálnu hodnotu bodov, ktorá nemôže byť vyššia ako 900 + 900 bodov. Podľa žaloby v tom rozlíšení tkvie z právneho hľadiska rozdiel v tom, že na tej istej končatine poškodeného základné bodové hodnotenie bolesti nemôže byť v súčte vyššie, ako zákon pripúšťa maximálne hodnoty bodov za celkovú stratu orgánu alebo končatiny. V prípade žalobcu tento súčet môže dosiahnuť až hodnotu 900 + 900 bodov. Toto vyplýva z položiek 232c, 248 a 249, ktoré prevyšujú základné bodové hodnotenie pri položke 159a. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že k veci samej uvádza, že pri objektívne zodpovednom prístupe každého lekára je daná povinnosť zisťovať skutočný stav poškodeného zdravia a vždy ho uviesť v dekurze, z ktorého údajov lekársky posudok čerpá. Tento postup je medicínskou činnosťou. Vypracovanie lekárskeho posudku nie je medicínskou činnosťou ale je službou. Otázka vyhodnotenia poznatkov o zistenom zdravotnom stave a ich transfer do lekárskeho posudku podľa obsahu prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. je otázkou právnou. Ide o činnosť, ktorú v rámci tzv. ambivalentnej činnosti vykonáva lekár alebo znalec z príslušného medicínskeho odvetvia. Vyplýva to aj z dôvodovej správy k § 16 zákona č. 576/2004 Z. z., v ktorej sa uvádza: „Výsledok lekárskeho posudzovania - lekársky posudok nie je zdravotnou starostlivosťou, keďže nijako neprispieva k zdravotnému stavu osoby. Ide o službu, ktorú vykonáva lekár na žiadosť alebo so súhlasom príslušnej osoby. Odsek 1 stanovuje okruh takýchto posudkov“. Podľa žalobcu ďalej poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú tzv. ostatnými vykonávateľmi verejnej správy, ktorí majú zmiešané právne postavenie. Lekársky posudok, ktorým sa určuje bodové hodnotenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, má charakter administratívneho aktu v zmysle § 3 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb., ale nie je o zisťovaní zdravotného stavu, pre ktorý dôvod by bol vylúčený z preskúmania. Preto aj požiadavky na jeho vydanie sú také, že musia byť odrazom skutočného stavu veci. Preto správny poriadok zakotvuje zásadu, že ustanovenia o základných pravidlách konania sa použijú primerane aj pri vydávaní takých aktov. Táto činnosť lekára obsahuje jednak zisťovanie zdravotného stavu a jednak službu - výsledok posúdenia podľa § 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti vypracovaním lekárskeho posudku. O tom, že ide o úradnú činnosť svedčí aj znenie § 16 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie podľa odseku 1 vykonáva poskytovateľom určený lekár. Lekár, resp. znalec ovláda výklad a aplikáciu právnych predpisov a iných nástrojov obsahujúcich zákonné kritériá postupu podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z.. To platí aj pre použitie zásad pre hodnotenie výšky bodov bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa zákona o odškodňovaní a správnosť postupu pri vydávaní samotného lekárskeho posudku podľa § 16 zákona č. 576/2004 Z. z.. Z obsahu tejto ambivalentnej činnosti je podľa žalobcu preukázané, že lekár vo vzťahu k orgánom a organizáciám vykonáva úradnú činnosť spadajúcu pod § 3 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, ktorú osobitný predpis a to zákon č. 567/2004 Z. z. označuje v § 17 ako rozhodnutie. Rovnako výsledkom lekára je akt všeobecne označovaný ako „rozhodnutie“. Preto postup žalovanej nie je správny a vydané rozhodnutie nezodpovedá požiadavkám § 195 a § 196 a predovšetkým § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla, aby súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané pri plnej miere rešpektovania právneho názoru predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/213/2012-36 zo dňa 15. februára 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 18. apríla 2013. Žalobca zopakoval žalobné dôvody uvedené v predchádzajúcej žalobe, s ktorými sa súd v predmetnom rozhodnutí vysporiadal. S námietkou nevykonania znaleckého dokazovania, ktorú žaloba opätovne uplatnil aj v tejto žalobe, sa súd vysporiadal tak, že takýto žalobný dôvod neobstojí, pretože medzi účastníkmi nebolo sporné, že žiadal trpel všetkými diagnózami, ktoré boli v lekárskom posudku uvedené, a za ktoré sa bolesť odškodňuje. Žalobca zopakoval aj námietku nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v tom, že bolesť nebola hodnotená položkou č. 324, žalovaná k tomu uvádza, že nie je možné posudzovať poškodenie zdravia žalobcu podľa položky č. 324 s hodnotou 900 bodov, pretože ide o položku, ktorá je uvedená v časti II., ktorá upravuje sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná poukázala tiež na to, že v samostatnom konaní sa bude posudzovať aj žalobcov nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože aj o tento požiadal. Dôvod, pre ktorý bolo predchádzajúce rozhodnutie zrušené a to, že bolo nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že nebolo priznané zvýšenie bodového hodnotenia za splnenia podmienok, za ktorých to možno urobiť, bol odstránený napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu. Na záver uviedla, že pokiaľ žalobca sa dožadoval znaleckého dokazovania, je sám osobou, ktorá je oprávnená požiadať o vypracovanie znaleckého posudku, čo však neurobil. Podľa žalovanej nejde o vec, ktorú treba zisťovať znaleckým dokazovaním ale o právne posúdenie zistených skutočností, ktoré nepatria do sféry znaleckého dokazovania. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a predchádzajúceho konania správneho orgánu Sociálnej poisťovne Bratislava č. 17038-3/2014-BA zo dňa 11. apríla 2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Banská Bystrica č. 1031-29/2013-BB zo dňa 15. októbra 2013, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu za bolesť v sume 4 614.-Eur. Súd z obsahu správneho spisu zistil nasledovné skutočnosti: Zamestnávateľ žalobcu oznámil poistnú udalosť pracovný úraz žalovanej na príslušnom tlačive dňa 23. 5. 2010. Žalobca doručil žalovanej 5. 1. 2012 žiadosť o priznanie náhrady za bolesť spolu s lekárskym posudkom o bolestnom vypracovaným MUDr. S. H. primárom ortopédom z Národného rehabilitačného centra v Kováčovej. Lekársky posudok o bolestnom spracovaný podľa zákona č. 437/2004 Z. z. obsahoval číselné označenie položiek podľa prílohy č. 1 s číselným označením podľa položiek z prílohy č. I a III uvedeného predpisu nasledovné diagnózy: 113c devastácia manus 1.dx. - pomliaždenie pravej ruky ťažký stav ohodnotené 15 bodmi, položka 115 lacerácia pr.thenaru a hypothenaru s rupt.m abductor pollicis longus vpravo ohodnotenú 15 bodmi, 130b luxácia ocarpi perilu naris oper.riešená ohodnotená 50 bodmi, 131a luxácia I metacarpu manus vpravo ohodnotená 25 bodmi, 155c zlom bázy IV, V.metacarpu vpravo riešené operačne ohodnotené 60 bodmi, 158a zlom.bázy proxin phalang II., III., ohodnotená 40 bodmi, 232c lézia ramus profundus n. mediani vpravo ohodnotená 170 bodmi a 248 traum.lézia aradiális, a.ulnaris vpr.ohodnotená 250 bodmi. Spolu bolestné 625 bodov, ktoré v lekárskom posudku posudzujúci lekár zvýšil vzhľadom na dlhodobý a bolestivý spôsob liečby podľa § 9 ods. 5 písm. b) a c) a opakovaných operačných zákrokov na dvojnásobok. Bolestné ohodnotil spolu 1250 bodmi. Žalovaná vykonala kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť, o čom bola spísaná zápisnica podľa ktorej výsledkom kontroly bodového ohodnotenia bolo zistenie, že celkový počet mal byť správne uvedený čiastkou 300. Posudkový lekár to zdôvodnil tým, že hodnotené položky boli použité správne, nakoľko zodpovedajú poškodeniu, ktoré žiadateľ utrpel následkom pracovného úrazu. Nesprávne bolo ohodnotenie v tom, že výsledný celkový počet bodov nesmie prevýšiť dvojnásobok za anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny, preto bolesť zodpovedá celkovému počtu bodov najviac 300. Lekársky posudok bol vrátený posudzujúcemu lekárovi v originálnom vyhotovení na prepracovanie, avšak ten nereagoval. Žalobca podľa zápisnice nemal podľa jej obsahu žiadne námietky. Žalovaná prvostupňovým rozhodnutím č. 9073-16/2012-BB zo dňa 02. mája 2012 priznala žalobcovi nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 17.09.2010 v sume 4 614,- Eur určenej podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na odvolanie žalobcu bolo toto prvostupňové rozhodnutie zmenené rozhodnutím žalovanej č. 32571-4/2012-BA zo dňa 23. augusta 2012 tak, že bola zmenená výška priznanej čiastky na čiastku 2 307.-Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v druhostupňovom konaní preskúmala rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že bodové hodnotenie bolesti žalobcu nemôže presiahnuť 150 bodov, pretože ide o bodové ohodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny v prípade dominantnej pravej ruky, ale nemožno túto čiastku zvýšiť na dvojnásobok pre zvlášť bolestivý spôsob, nakoľko v zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. celkový počet bodov nesmie presiahnuť 150 bodov. Na základe žaloby žalobcu o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia bolo toto rozhodnutím tunajšieho súdu 24S/113/2012 zo dňa 15. februára 2013 zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko žiadne ustanovenie zákona nevylučuje zvýšenie bodového hodnotenia bolesti v zmysle § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., pokiaľ bol splnený niektorý z dôvodov uvedených v písm. a) až c) tohto ustanovenia v prípade, keď je potrebné aplikovať § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z.. Ustanovenie § 9 ods. 7 tak, ako vyplýva z jeho znenia upravuje výšku bodového hodnotenia, keďže § 9 ods. 5 tohto predpisu upravuje možnosť zvýšenia tohto bodového ohodnotenia. Tak pri amputácii ako aj pri funkčnej strate orgánu je možné, ak sú splnené podmienky uvedené v § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. príslušné bodové ohodnotenie za takéto diagnózy vo vzťahu k náhrade za bolesť zvýšiť podľa uváženia a podľa toho, aký dôvod nastal a to maximálne do výšky dvojnásobku v zmysle § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.. Z lekárskeho posudku je zrejmé a medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že žalobca si uplatnil náhradu za bolesť spôsobenú úrazom pravej ruky a všetky diagnózy uvedené v lekárskom posudku sa týkajú tej istej končatiny pravej ruky žalobcu. Žalovaná túto skutočnosť správne právne posúdila, keď z toho vyvodila záver, že boli splnené podmienky pre aplikáciu § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. a to, že žalobca utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, a preto sa bolesť hodnotí za každé poškodenie zvlášť a bodové hodnotenia sa sčítajú, avšak keďže sa všetky týkali tej istej končatiny, nemohol tento súčet bodov prekročiť výšku bodového hodnotenia na anatomickú alebo funkčnú stratu tejto pravej končatiny uvedeného v prílohe zákona č. 437/2004 Z. z. časť 1-horná končatina. Tak vzhľadom na to, že sa žalovaná nesprávne domnievala, že takto určené bodové hodnotenie nie je možné zvýšiť za splnenia podmienok uvedených v § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., pričom v konaní nebolo sporné, že tieto podmienky boli splnené, vec nesprávne právne posúdila, a preto bolo rozhodnutie zrušené. Na základe uvedeného rozsudku žalovaná rozhodnutím č. 12494-8/2013-BA zo dňa 6. júna 2013 vyhovela odvolaniu žalobcu a prvostupňové rozhodnutie zrušila a vec vrátila prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 15. októbra 2013 č. 1031-29/2013 priznal žalobcovi náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 17. septembra 2010 v sume 4 614.-Eur určenú podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že náhrada za bolesť podľa § 3 zákona č. 437/2004 Z. z. sa poskytuje jednorázovo a musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovania jeho následkov. Poskytuje sa na základe lekárskeho posudku. Sadzby bodového hodnotenia sú uvedené v prílohe zákona č. 437/2004 Z. z.. Nárok vznikol v roku 2011, a preto hodnota jedného bodu je 15,38 Eur. V lekárskom posudku zo 14. 10. 2011, ktorý vystavil K.. S. H. z Národného rehabilitačného centra Kováčová bolo uvedené, že žalobca utrpel bolesť v dôsledku poškodení ohodnotených bodov položkou č. 113c - pomliaždenie pravej ruky ťažkého stupňa, 115 - 115 lacerácia pr.thenaru a hypothenaru vpravo, 130b- luxácia carpi perilu naris vpravo operačne riešená, 131a luxácia I metacarpu manus vpravo, 155c zlom bázy IV, V.metacarpu vpravo riešené operačne, 158a zlom.bázy proxin phalang II., III., 232c lézia ramus profundus vpravo, 248 traum.lézia aradiális, a.ulnaris vpravo, spolu bolestné 625 bodov. Dané ohodnotenie podľa § 9 ods. 5 (b, c) v lekárskom posudku zvýšil na dvojnásobok vzhľadom na dlhodobý a bolestivý spôsob liečby, opakované operačné zákroky na 1 250 bodov. Ďalej tým, že bola vykonaná kontrola bodového ohodnotenia posudkovým lekárom, z ktorej bolo zistené, že jednotlivé položky hodnotenia sú správne použité a zodpovedajú poškodeniu zdravia, ktorý menovaný utrpel následkom pracovného úrazu. Ďalej, že podľa § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. ak sa viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového ohodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. V danom prípade došlo k poškodeniu na tej istej končatine poškodeného, a preto základné bodové hodnotenie bolesti nemôže presiahnuť počet bodov 150 podľa položky č. 159a-exartikulácia v ramenom kĺbe zákona č. 437/2004 Z. z.. Vzhľadom na priebeh liečby možno v tomto prípade zvýšiť toto hodnotenia dvojnásobok, t. j. na 300 bodov. Napadnutým rozhodnutím žalovaná na odvolanie žalobcu toto zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Opätovnou kontrolou bodového hodnotenia v rámci odvolacieho konania bolo zistené, že použité položky uvedené v lekárskom posudku boli uvedené správne, avšak nesprávny je celkový počet bodov. Poukázala aj na to, že hlavný odborník pre úrazovú chirurgiu prof. K.. N. C., P.., ktorého žalovaná oslovila, považuje hodnotenie bolestného v zákone č. 437/2004 Z. z. o úrazovom poistení a náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia za jednoznačné. Ak súčet bodov presahuje stratu končatiny môže byť tento súčet maximálne do výšky bodového hodnotenia za stratu končatiny. V tomto prípade strata končatiny je hodnotená v položke 159a ako amputácia - odňatie exartikulácia v ramennom kĺbe, čo je 150 bodov. Túto možno zvýšiť na dvojnásobok na 300 bodov. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o úrazovom poistení v I. a III. časti. Nie je možné ich zamieňať so sadzby za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sú upravené v tej istej prílohe, avšak v II. a IV. časti. Odborník na záver konštatuje, že strata končatiny amputácia v zmysle náhrady za bolesť sú identické pojmy. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí dôvodila aj tým, že žiadosti žiadateľa o vyhotovenie znaleckého posudku nevyhovela z dôvodu, že disponuje vyjadrením najvyššieho odborníka z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre úrazovú chirurgiu prof. K.. N. C., CSc., ktorý je súčasne aj súdnym znalcom. Každý iný názor, ako ten, ktorý on vyslovil, by nebol v súlade so zákonom a zároveň by nešlo o účelné vynaloženie finančných prostriedkov. Žalovaná sa v rozhodnutí vyrovnala s jednotlivými námietkami uvedenými v odvolaní. V odôvodnení sú uvedené skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Ďalej tým, že kontrola bodového hodnotenia vyhotovená posudkovým lekárom má charakter odborného posudku je jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré prispievajú k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci podľa § 196 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V rámci bodového hodnotenia v tomto konaní zistili, že lekársky posudok je v rozpore so zákonom, a preto lekára požiadali o opravu, čo však neurobil. Ďalej tým, že námietka žalobcu, že anatomická alebo funkčná strata orgánu alebo končatiny je definovaná v časti spoločenského uplatnenia počtom bodov 900/750 podľa stanovenej lokalizácie, je irelevantná, pretože podľa § 9 ods. 1 zákona č. 4 437/2004 Z. z. posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti, pričom v I. časti sú uvedené sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri pracovných úrazoch a v III. časti sú uvedené sadzby bodového ohodnotenia za bolesť pri chorobách z povolania. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. (1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. (2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Podľa § 9 ods. 1, 5, 6 a 7 zákona č. 437/2004 Z. z. (1) Posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti. 5) Bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví. (6) Pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby. (7) Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Podľa tretej hlavy zákona č. 461/2003 Z. z. ktorý upravuje lekársku posudkovú činnosť pri výkone sociálneho poistenia konkrétne podľa § 153 ods. 4, písm. c) (4) Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch. Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej v tomto texte len o náhrade za bolesť) § 3 ods. 2 výslovne stanovuje, že sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Zásady hodnotenia bolesti upravil zákon o náhrade za bolesť v § 9. Medzi účastníkmi nebolo sporné posúdenie zdravotného stavu žalobcu obsiahnuté v lekárskom posudku, na základe ktorého žalobca požiadal o odškodnenie bolesti. Nebolo sporné, že žalobca utrpel v zmysle sadzobníka bodového hodnotenia bolesti viacerými poškodeniami zdravia pravej ruky a že súčet bodového hodnotenia týchto poškodení predstavoval čiastku 625 bodov. Sporné bolo, či táto čiastka presahuje bodové hodnotenie anatomickej alebo funkčnej straty tejto končatiny. V podstate bolo sporné právne posúdenie skutočnosti, že žalobca utrpel viacero poškodení zdravia pravej ruky. Žalovaná v súlade s vyššie citovaným § 9 ods. 7 druhá veta zákona o náhrade za bolesť priznala náhradu za bolesť podľa zásady, že ak súčet bodov viacerých poškodení zdravia na jednej ruke prekročí sadzbu bodového ohodnotenia bolesti za anatomickú stratu tejto končatiny alebo funkčnú stratu tejto končatiny patrí žiadateľovi bodové ohodnotenie bolesti maximálne do výšky, ktorá patrí za bolesť pri anatomickej alebo funkčnej strate končatiny. Bodové ohodnotenie bolesti za anatomickú stratu pravej ruky je stanovené v položke 159a príloha č. 1 zákona o náhrade za bolesť počtom bodov 150. Keďže podľa lekárskeho posudku žalobcovo poškodenie zdravia bolo sprevádzané dlhodobým a bolestivým spôsobom liečby a operačnými revíziami, toto bodové ohodnotenie bolo potrebné v zmysle lekárskeho posudku zvýšiť na dvojnásobok. Takýto postup bol v súlade s § 9 ods. 5 a 6 zákona o náhrade za bolesť. Nezákonnosť postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia videl žalobca v tom, že žalovaný nesmie rozhodnúť inak, ako je uvedené v lekárskom posudku bez toho, aby vykonal znalecké dokazovanie. Odkazoval pritom na judikatúru slovenských súdov. Skutočne, v prípade, že žalovaná pri kontrole bodového hodnotenia posudkovým lekárom zistí, že je sporné, či žiadateľ utrpel také poškodenie zdravia, ako je uvedené v lekárskom posudku, či už preto, že zdravotná dokumentácia takémuto poškodeniu zdravia nezodpovedá, alebo preto, že rovnaké poškodenie zdravia bolo v lekárskom posudku ohodnocované podľa viacerých sadzieb alebo z iného dôvodu, ktoré spochybňujú dané posúdenie zdravotného stavu žiadateľa, nemôže žalovaná rozhodnúť podľa svojej úvahy a musí vykonať ďalšie dokazovanie, ktorým je dokazovanie znalecké. Avšak, ak žalovaná zistí pri kontrole bodového ohodnotenia chybu a nesprávnosť v lekárskom posudku, ktorá nie je výsledkom posudzovania zdravotného stavu žiadateľa, je práve jej úlohou, aby takúto zistenú chybu vyhodnotila a rozhodla v súlade so zákonom. Zákon o sociálnom zabezpečení tak, ako je vo vyššie citovanom § 153 jednoznačne určil posudkovému lekárovi žalovanej oprávnenie vykonať kontrolu bodového hodnotenia. Toto ustanovenie nie je samoúčelné, ale slúži práve na to, aby v správnom konaní bolo zistené, že či lekársky posudok v časti bodového ohodnotenia zistených porušení zdravia bol v súlade so zákonom o náhrade za bolesť ako aj jeho prílohou č. 1. Zákon teda priamo predpokladá, že lekársky posudok, ktorý nie je vydaný orgánom štátnej správy, a teda nie je rozhodnutím, ktorým by bola žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti o odškodnenie bolesti viazaná bez výnimky, podlieha ešte kontrole v konaní pred správnym orgánom. Keďže v tomto prípade nebola zistená nesprávnosť týkajúca sa určenia rozsahu poškodenia zdravia, a teda žalobcovho zdravotného stavu, nebol dôvod na jeho zisťovanie prostredníctvom znaleckého dokazovania znalca z medicínskych odborov. Preto námietka žalobcu, podľa ktorej nezákonnosť postupu mala spočívať v tom, že nebolo vykonané znalecké dokazovanie, v tomto prípade neobstojí. Žalobca tvrdil, že žalovaný mal priznať žalobcovi bodové hodnotenie bolesti uvedené v lekárskom posudku počtom bodov 1250, pretože nepresahuje bodové hodnotenie, ktorým sa ohodnocuje poškodenie zdravia pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia. Takáto úvaha nemá žiadnu logiku a z právneho hľadiska je nezmyselná. Tak, ako je vyššie uvedené, zákon o náhrade za bolesť výslovne určil, že bolesť sa hodnotí podľa prílohy č. 1 a to konkrétne v I. a III. časti. Žalobca sa v rozpore s tým dožaduje, aby žalovaná rozhodla podľa prílohy č. 1 časť II.. Podľa tejto časti sa odškodňuje výlučne sťaženie spoločenského uplatnenia, čo nebolo predmetom napadnutého rozhodnutia. Neobstojí ani námietka, podľa ktorej bolo napadnuté rozhodnutie nezákonné preto, že sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí odvoláva na stanovisko najvyššieho odborníka ministerstva zdravotníctva, s ktorým sa žalobca nemal možnosť oboznámiť. Z napadnutého rozhodnutia ani z obsahu spisu nevyplýva, že by sa v správnom konaní bolo vykonávalo dokazovanie odborným posudkom odborníka ministerstva zdravotníctva. Z rozhodnutia vyplýva, že žalovaná na podporu svojho názoru poukazuje aj na názor inej osoby - odbornej autority. Z napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené na čl. 7- 8 tohto rozsudku, je zrejmé, že žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie, pretože bol správne zistený skutkový stav a správne bolo jeho právne posúdenie na základe skutočností, ktoré boli v správnom konaní zistené a to na základe lekárskeho posudku a na základe kontroly bodového hodnotenia vykonanej v priebehu správneho konania opakovane posudkovými lekármi s tým istým výsledkom. Posudzujúci lekár v lekárskom posudku ignoroval zásady na hodnotenie bolesti uvedené v § 9 ods. 7 zákona o náhrade za bolesť. To však neznamená, že žalovaná nie je povinná toto ustanovenie aplikovať na svoje rozhodnutie. Práve naopak, úlohou žalovanej bolo, aby zistené skutočnosti posúdila a aplikovala na ne právny predpis, čo aj urobila. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania z dôvodov nezákonnosti uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods.1 O. s. p. zamietol. Žalobca si uplatnil právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že podľa § 250k O. s. p. žalobca má právo na náhradu trov konania len v tom prípade, keď je v konaní celkom alebo sčasti úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nebol v konaní úspešný. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.