Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23Sp/43/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200852 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200852.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, samosudcom JUDr. Milanom Segečom, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Rimavská Sobota, katastrálny odbor, Kraskova 2, 979 01 Rimavská Sobota, za účasti: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 792/2014 zo dňa 23.04.2014, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. V 792/2014 zo dňa 23. apríla 2014 p o t v r d z u j e . II./ Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. III./ Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 35,- Eur v lehote troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporcu č. V 792/2014 zo dňa 23.04.2014 odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 11.03.2014 uzavretej medzi záložným veriteľom: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25 a záložcom K. D., J. XXX/XXXX v zast. ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, IČO 42 180 139, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v kat. území D., bližšie špecifikované v záložnej zmluve. Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že záložnú zmluvu za záložcu podpísal predseda združenia ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, N. K., na základe Dohody o plnomocenstve zo dňa 28.11.2012. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu a pre jeho platnosť sa vyžaduje súlad s § 34 a nasl. OZ. Ak nie sú splnené základné podmienky, tak nemôže ísť o platný právny úkon. Predmetná dohoda o splnomocnení je vyhotovená vo formulárovej (predtlačenej) forme s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o.. Dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah tejto dohody, a preto jeho možnosť, aby si vybral zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý by svedomite hájil jeho záujmy, mu bola v takejto dohode nielen obmedzená, ale priamo odňatá. Z uvedeného dôvodu správny orgán vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa. Na základe doterajšej praxe správneho orgánu pri takýchto záložných zmluvách, ako aj z doterajšej súdnej praxe, v takýchto prípadoch záložca - splnomocniteľ nepozná svojho splnomocnenca, s ktorým uzatvoril dohodu o plnej moci a ani nemienil takúto dohodu uzatvoriť, ani zaťažiť svoje nehnuteľnosti záložným právom na základe záložnej zmluvy. Od roku 2011 vo všetkých doterajších prípadoch doručených na správu katastra záložcov zastupuje združenie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Podľa výpovede záložcov v rovnakých prípadoch sú dohody o plnomocenstve dlžníkom - záložcom predkladané na podpis zo strany zástupcu spoločnosti Pohotovosť, s. r. o., teda záložného veriteľa, a to pri podpise úverovej zmluvy. Podľa čl. II. zmluvy bola úverová zmluva podpísaná v ten istý deň ako dohoda o plnej moci zo strany záložcu, t. j. 28.11.2012. Podľa výpovedí záložcov v rovnakých prípadoch, záložcovia boli v domnení, že podpisujú listiny na poskytnutie pôžičky a nie splnomocnenie na založenie ich majetku. Aj z vopred vypísaných podmienok - dohody o splnomocnení, bod 3. piata veta vyplýva, že účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, čo spochybňuje konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa, a teda združenie tu uskutočňuje zámery a napĺňa záujmy druhej strany, teda záložného veriteľa a nie záložcu. Splnomocnenec - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa - záložcu uzavrel záložnú zmluvu, a preto pri posúdení tejto zmluvy podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. bolo preto potrebné návrh na vklad záložného práva zamietnuť. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie navrhovateľ. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Tvrdil, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predloženie plnomocenstva je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Z rozhodnutia nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu komplexne posúdil a správne zistil skutkový stav. Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu zo dňa 26.05.2014 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v rozhodnutí a navrhol ho potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, zároveň súd sám nezistil také vady v konaní pred správnym orgánom, na ktoré by musel prihliadnuť a zrušiť rozhodnutie, preto napadnuté rozhodnutie odporcu ako vydané v súlade so zákonom, podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 250l ods.1 O.s.p. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 31 ods.7 zákona č. 162/1995 Z.z., správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Zo spisu správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ dňa 26.03.2014 na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor, podal návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 11.03.2014, ktorá bola uzavretá podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom K. D., v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci (v zastúpení N. K. - predsedom združenia). Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. 1 tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva na mene záložcu, a to v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012, najmä na vrátenie istiny úveru vo výške 350,- Eur, úrokov z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Zo spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom K. D. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. V bode 3 tejto dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností...“. Na mieste určenom pre dopísanie mena zástupcu splnomocneného združenia je razítkom uvedené „N. K. - predseda občianskeho združenia ProHelp“. V bode 4. dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Splnomocniteľ zmluvu podpísal dňa 28.11.2012 a zástupca združenia ProHelp N. K. - predseda, zmluvu podpísal dňa 29.11.2012. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver správy katastra, či sú splnené podmienky vkladu z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. Súd dospel k záveru, že správa katastra vydala správne rozhodnutie, ak zamietla návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie uvedených dôvodov. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Ustanovenie § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona upravuje, že vklad je úkonom správy katastra, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. V zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods.2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 ). V zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 tohto zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 písm. d/, prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Súd dospel k záveru, že správa katastra ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri rozhodovaní dôsledne riadila citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona a nepostupovala v rozpore so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 tohto zákona návrh na vklad zamietla. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 2 O.s.p.; v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca - združenie ProHelp je dôkazom toho, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t.j. chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári, pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou zástupcom navrhovateľa dlžníkovi, nemožno tento právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje) jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, t.j. dohoda odporujúca zákonu (v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj v dôsledku jej nedostatkov požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( sloboda vôle, určitosť...). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka; dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka; za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa čl. 3 odsek 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že súvisí so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník K. D. so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. (bod 1. dohody) a plnomocenstvo sa udeľuje na uzatvorenie záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3. dohody), na základe čoho je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, potom aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď prihliadol na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Súd sa stotožňuje so záverom odporcu, že dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné podmienky, čo by znamenalo výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z tohto dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa, a preto záver Správy katastra o potrebe zamietnuť predložený návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona. Podľa čl. 6 odsek 1 Smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do ďalšej vnútroštátnej právnej úpravy - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.). Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp.zn. 1 Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp.zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013). V odôvodnení rozsudku sp.zn. 2 Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu) tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, najmä čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo o výrazný zásah do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Ak teda odporca zamietol návrh na vklad aj z dôvodu hrubého nepomeru medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré mali byť založené, nerozhodoval v podstate o neplatnosti úverovej zmluvy, ale v kontexte celého právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, preskúmaval vo vkladovom konaní predložený titul - zmluvu o zriadení záložného práva- z hľadiska či sa neprieči dobrým mravom, čo správe katastra vyplýva priamo zo znenia ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené v predchádzajúcom odseku súd sa nestotožňuje s argumentáciou v odvolaní, že správny orgán posudzoval neplatnosť zmluvy o úvere. Správny orgán posudzoval predložený titul na vklad - zmluvu o zriadení záložného práva v kontexte celého právneho vzťahu založeného aj súvisiacimi zmluvami. Je nad rámec tohto preskúmavacieho konania zaoberať sa úverovou zmluvou, jej platnosťou z hľadiska poskytnutého plnenia, vrátane príslušenstva, najmä súladnosťou aplikácie Obchodného zákonníka, ak zmluva o úvere ako typová zmluva je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom. Ani správny orgán, ani súd v rámci súdneho prieskumu sa nezaoberá otázkou (ne)platnosti zmluvy o úvere, ale v zmysle vyššie uvedeného vyhodnotením otázky vkladu spôsobilosti predloženej zmluvy o zriadení záložného práva v celkovom kontexte daného prípadu. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku 10Sžr/136/2012 z 15.03.2013 poukázal na potrebu na daný prípad aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tiež zaujal stanovisko k otázke, že v rozpore s dobrými mravmi je jednak samotná dohoda o splnomocnení, vzhľadom na skutočnosť, že splnomocniteľovi bola odňatá možnosť určiť osobu splnomocnenca, splnomocniteľ nebol výslovne poučený o možnostiach a spôsobe ukončenia zastupovania, v dohode o splnomocnení absentujú bežné údaje umožňujúce splnomocniteľovi rýchly kontakt so splnomocnencom, čo všetko vyvoláva pochybnosti o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov splnomocniteľa. Podľa Najvyššieho súdu SR taktiež ani postup, na základe ktorého splnomocnenec v mene splnomocniteľa (ako vlastníka nehnuteľnosti) zriaďuje záložné právo na zabezpečenie úveru nepochybne oveľa nižšej hodnoty, ako je hodnota nehnuteľnosti úverového dlžníka, nemohol byť v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie k akému dospela správa katastra. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III.ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...Súčasťou obsahu základného právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., .... súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“ Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní (zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne zmocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 tohto zákona. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom. Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vydané v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v štyroch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.