Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/127/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200863 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200863.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: M.. W. A., G. XX, XXX XX N. N., správca konkurznej podstaty úpadcu R. R., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, XXX XX F. Z., o určenie vymáhateľnosti popretej pohľadávky, takto r o z h o d o l : I/ Súd u r č u j e , že v konkurznom konaní č. 2K/75/2013 na majetok úpadcu R. R., G. XX, XXX XX F. Z., popreté pohľadávky žalobcu v celkovej výške 857,25 Eur, a to prihlásené pod por.č. 20 v sume 326,06 Eur, pod por.č. 21 v sume 404 Eur, pod por.č. 33 v sume 127,19 Eur sú zistené čo do vymáhateľnosti v celom rozsahu. II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Podaným návrhom, doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 08.07.2014 v zákonom stanovenej lehote podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení, ďalej aj ZoKR (správne žalobou) sa žalobca domáhal, aby súd určil, že v konkurznom konaní č.k. 2K/75/2013 na majetok úpadcu R. R., G. XX, XXX XX F. Z., popreté pohľadávky žalobcu v celkovej výške 857,25 Eur, prihlásené pod 1/ por.č. 20 v sume 326,06 Eur, 2/ por.č. 21 v sume 404 Eur, 3/ por.č. 33 v sume 127,19 Eur sa považujú za zistené čo do vymáhateľnosti a výšky v celom rozsahu. Žalobca žalobu odôvodňoval v podstate tým, že uplatnené pohľadávky, ktoré boli žalovaným popreté, nie je možné v zmysle § 32 ZoKR poprieť, a to z dôvodu, že podľa ustanovenia § 32 ods. 19 tohto zákona „pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú“. Uvedené odôvodňoval tým, že Sociálna poisťovňa ako orgán verejnej moci je zo zákona oprávnený autoritatívne rozhodovať, keď v danom prípade rozhodoval v zmysle ustanovenia § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení predpísaním nedoplatku na poistnom. V zmysle § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa právo vymáhať poistné premlčí za 6 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. Popreté tri rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.12.2007, 23.01.2008 a 21.02.2008. Konkurzné konanie začalo 19.11.2013 a konkurz bol vyhlásený dňa 15.03.2014. Poukázal na účinky začatia konkurzného konania a účinky vyhlásenia konkurzu v zmysle § 14 ods. 5 písm. b/, § 48, § 47 ods. 1 ZoKR, v zmysle ktorých na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať po začatí konkurzného konania konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, a už začaté sa začatím konkurzného konania prerušujú a vyhlásením konkurzu zastavujú. Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, sa prerušujú, pričom lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Dôvodil, že začatím konkurzného konania si žalobca už nemohol pohľadávky voči dlžníkovi uplatniť v individuálnej exekúcii, mohol tak urobiť až ich uplatnením v rámci kolektívneho uspokojovania veriteľov v konkurznom konaní. V dobe medzi začatím konkurzného konania a vyhlásením konkurzu skončilo plynutie 6-ročnej premlčacej lehoty, čo bol dôvod správcu poprieť ich vymáhateľnosť. Namietal, že žalovaný nezohľadnil, že žalobca v období necelých 4 mesiacov od začatia konkurzného konania po vyhlásenie konkurzu nijak nemohol uplatniť nárok z pohľadávky voči dlžníkovi, či už podaním návrhu na exekúciu alebo súdny výkon rozhodnutia tak, aby premlčacia doba neplynula. Podľa žalobcu, ak začatím konkurzného konania by sa začaté exekučné konania a konania o výkon rozhodnutia prerušili a lehoty v týchto konaniach by neplynuli, potom za použitia analógie neplynula ani premlčacia doba na vymáhanie predpísaného poistného podľa rozhodnutí, t.j. lehota by mala byť zachovaná bez ohľadu na to, či boli predtým pohľadávky uplatnené v exekučných konaniach alebo nie. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 30.07.2014 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca ako konkurzný veriteľ svoju prihlášku nezabezpečených pohľadávok doručil správcovi dňa 03.04.2014. Prihláška bola doručená až po uplynutí 6-ročnej premlčacej lehoty na vymáhanie pohľadávok bez toho, aby na základe svojich právoplatných a vykonateľných rozhodnutí žalobca podal súdnemu exekútorovi návrh na začatie exekúcie. Poukazovanie na ustanovenie § 32 ods. 19 ZoKR považoval za irelevantné v tomto súdnom konaní, pretože sa vzťahuje len na pohľadávky už určené rozhodnutím príslušného orgánu v incidenčnom konaní o určenie pravosti popretej pohľadávky, akým je toto súdne konanie. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že žalobca si od 19.11.2013 nemohol uplatniť pohľadávky v exekúcii, keďže tomu bránilo ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b/ ZoKR a s argumentáciou žalobcu, že ak „sa začaté exekučné konania a konania o výkon rozhodnutia prerušili a lehoty v týchto konaniach neplynuli, neplynula tak ani premlčacia doba rozhodnutí - pohľadávok Sociálnej poisťovne bez toho na to, či boli predtým uplatnené v exekučných konaniach alebo nie“. Podľa žalovaného uvedený názor žalobcu nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Ustanovenie § 28 ods. 6 ZoKR jednoznačne stanovuje, že až doručenie prihlášky konkurzného veriteľa správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Žiadne iné ustanovenie relevantného právneho predpisu neustanovuje pre prípad začatia konkurzného konania akékoľvek prerušenie plynutia premlčacej lehoty. Podľa žalovaného, žalobca mal možnosť takmer 6 rokov podať súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, čo však neurobil. Žalobcovi, vzhľadom na zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) nemožno priznať úspech. Poukázal na účel konkurzného konania, ktorým je dosiahnuť pre veriteľov uspokojenie ich pohľadávok v čo najvyššej miere a v čo najkratšom čase, avšak ide len o pohľadávky, ktoré boli v priebehu konkurzného konania riadne zistené, pričom tri pohľadávky žalobcu, ktoré boli popreté, takými nie sú. Súd vykonal dokazovanie súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok, potvrdením o zapísaní pohľadávok do zoznamu, oznámením SKP o popretí pohľadávok, oznámením SKP o uznaní niektorých popretých pohľadávok, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne - pobočka Rimavská Sobota č. 700-2310493507-GC04/07 zo 14.11.2007, č. 700-2310526507-GC04/07 zo 14.12.2007 a č. 700-2310013108-GC04/08 zo 16.01.2008, obsahom pripojeného spisu konkurzného súdu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2K/75/2013, vyjadreniami účastníkov konania, zistil nasledovný skutkový stav. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/75/2013-74 z 12.11.2013, zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 18.11.2013 pod č. 222/2013, súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi - R. R., nar. XX.XX.XXXX, L.: XX XXX XXX, bytom XXX XX G.. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/75/2013-126 z 10.03.2014, zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 14.03.2014 pod č. 51/2014, súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu R. R. a do funkcie správcu ustanovil žalovaného. Žalobca podaním č. 333-20/2014-17; 12287-5/2014-BA zo dňa 28.03.2014 uplatnil súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok pohľadávku v celkovej výške 8.230,38 Eur. Žalobcovi bolo dňa 09.04.2014 doručené potvrdenie SKP o zápise do zoznamu pohľadávok jednotlivých pohľadávok uplatnených súhrnnou prihláškou doručenou správcovi dňa 03.04.2014. Listom zo dňa 04.06.2014 (doručeným žalobcovi 10.06.2014) žalovaný oznámil žalobcovi, že po preskúmaní súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok vyhlásených voči úpadcovi prihlásené pohľadávky podľa § 32 ZoKR sčasti poprel, vrátane pohľadávok pod por.č 20, 21 a 33. Následne listom zo dňa 24.06.2014 oznámil žalobcovi, že dodatočne písomne uznáva vymenované prihlásené pohľadávky uvedené v súhrnnej prihláške s tým, že z prihlásených pohľadávok zostávajú naďalej popreté pohľadávky pod por.č. 20, 21 a 33, spolu vo výške 857,25 Eur a za zistené sa považujú pohľadávky vo výške 7.373,13 Eur. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Rimavská Sobota č. 700-2310493507-GC04/07 zo 14.11.2007, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 27.12.2007, bol R.L. ako zamestnávateľovi predpísaný nedoplatok na poistnom za mesiac september 2007 vo výške 9.823 Sk (po prepočte 326,06 Eur). Pohľadávka z titulu tohto rozhodnutia bola prihlásená v konkurznom konaní pod por.č. 9/20. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Rimavská Sobota č. 700-2310526507-GC04/07 zo 14.12.2007, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 23.01.2008, bolo R.L. ako zamestnávateľovi predpísané dlžné poistné za mesiac október 2007 vo výške 12.171 Sk (po prepočte 404 Eur). Pohľadávka z titulu tohto rozhodnutia bola prihlásená v konkurznom konaní v súhrnnej prihláške pod por.č. 9/21. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Rimavská Sobota č. 700-2310013108-GC04/08 zo 16.01.2008, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 21.02.2008, bolo R. R. ako zamestnávateľovi predpísané dlžné poistné za mesiac november 2007 vo výške 3.832 Sk (po prepočte 127,19 Eur). Pohľadávka z titulu tohto rozhodnutia bola prihlásená v konkurznom konaní v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok pod por.č. 9/33. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval v celom rozsahu na podanej žalobe a poukázal na to, že v období od začatia konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu vzniká pre žalobcu určité bezprávie v tom zmysle, že v tomto období nemôže uplatňovať voči dlžníkovi svoje pohľadávky. Dožaduje sa toho, aby bolo priznané takýmto pohľadávkam to, že by v dôsledku začatia konkurzného konania došlo k spočívaniu plynutia premlčacích lehôt. Na podporu toho poukázal na to, že v prípade, pokiaľ by pohľadávky boli uplatnené v exekučnom konaní alebo v súdnom vykonávacom konaní, v takom prípade by premlčacie lehoty neplynuli. Zastával názor, že ak mal žalobca zákonnú lehotu na vymáhanie poistného 6 rokov, túto mu nebolo možné skrátiť. Po začatí konkurzného konania žalobca v zásade už nikdy nedáva návrhy na exekúciu, nakoľko v zmysle zákona už takéto konanie nemôže začať. Žalovaný na pojednávaní zdôraznil, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ale ani žiadny iný právny predpis v súvislosti so začatím konkurzného konania, resp. vyhlásením konkurzu neupravuje, že by mali spočívať premlčacie lehoty u pohľadávok, ktoré sa prihlasujú prihláškou. Až v ustanovení § 28 ods. 6 ZoKR je upravené, že doručenie prihlášky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky, ako uplatnenie práva na súde. Zastával názor, že v predmetnej veci zaniklo právo vymáhať poistné premlčaním u pohľadávok, ktoré poprel, keďže prihláška mu bola doručená 03.04.2014 a všetky tri pohľadávky už v tom čase boli premlčané. Podľa 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení; právo vymáhať poistné sa premlčí za 6 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005; každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.; prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. Podľa § 32 ods. 13 zákona č. 7/2005 Z.z.; ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal. Podľa § 32 ods. 15 zákona č. 7/2005 Z.z.; v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Podľa § 32 ods. 19 zákona č. 7/2005 Z.z.; pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú. Podľa § 14 ods. 5 písm. b/ zákona č. 7/2005 Z.z.; začatie konkurzného konania má tieto účinky: na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú. Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z.; na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.; k tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z.; doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Je zrejmé, že pohľadávky žalobcu boli popreté správcom konkurznej podstaty z dôvodu premlčania práva vymáhať poistné v zmysle § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. To, čoho sa veriteľ incidenčnou žalobou domáha, musí korešpondovať s dôvodom popretia. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil nemožnosť popierať sporné pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 32 ods. 19 ZoKR, súd považuje tento žalobný dôvod za neopodstatnený. Žalobca nesprávne vymedzil svoje právne postavenie ako „iný orgán verejnej moci“ pri aplikácii ustanovenia § 32 ods. 19 ZoKR. Podľa súdu žalobca dospel k nesprávnemu výkladu tohto ustanovenia o povinnosti správcu považovať pohľadávky žalobcu prihlásené na podklade právoplatných rozhodnutí veriteľa za zistené, a to ex lege v dôsledku existencie takýchto právoplatných rozhodnutí. Zo systematického zaradenia ustanovenia § 32 ods. 19 ZoKR vyplýva, že zákonodarca mal na mysli rozhodnutia vydané v incidenčnom konaní, v ktorom o určení popretej pohľadávky rozhodujú výlučne súdy. Po právnej úprave účinnej od 01.01.2012, na základe ktorej bola prenesená právomoc na rozhodovanie v incidenčných sporoch o popretých pohľadávkach, o ktorých rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, na súd, ktorý by bol príslušný na preskúmavanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, a to aj v prípade, ak by iný orgán takéto rozhodnutie nevydal, je v hypotéze ustanovenia § 32 ods. 19 ZoKR uvedené „...alebo iného orgánu verejnej moci...“ v súčasnosti nadbytočným, pretože právomoc iných orgánov rozhodovať incidenčné spory po jej prenesení na súdy (§ 32 ods. 13 ZoKR), už neexistuje. V zmysle ustanovenia § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. právo vymáhať poistné sa premlčí v lehote 6 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. Z rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Rimavská Sobota vyplýva, že právo vymáhať poistné u prihlásenej pohľadávky pod por.č. 9/20 sa malo premlčať márnym uplynutím premlčacej doby dňa 27.12.2013, u pohľadávky por.č. 9/21 sa malo premlčať dňa 23.01.2014 a u pohľadávky por.č. 9/33 sa právo vymáhať malo premlčať dňa 21.02.2014. Popretie predmetných pohľadávok správcom z dôvodu premlčania vymáhania v zmysle § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. je v podstate vznesením námietky premlčania. V prípade dôvodne vznesenej námietky premlčania nastávajú účinky premlčania, ktoré sa v konkurznom konaní prejavujú tým, že síce nedochádza k zániku pohľadávok, avšak pre premlčanie práva ich vymáhať, by takéto pohľadávky nemohli byť v rámci konečného rozvrhu uspokojované. Súd dospel k záveru, že popretie predmetných pohľadávok správcom konkurznej podstaty nebolo vykonané po práve, zastávajúc názor, že v danom prípade, vzhľadom na okolnosti veci, nedošlo k premlčaniu práva vymáhať tieto pohľadávky priznané predmetnými právoplatnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne. Súd zastáva názor, že tieto pohľadávky sú vymáhateľné a nemôžu byť vylúčené z pomerného uspokojovania. Súd pri rozhodovaní zohľadnil ako opodstatnenú námietku žalobcu, že tento ako veriteľ v období od začatia konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu, resp. do vzniku možnosti uplatniť pohľadávku v konkurznom konaní, nemá žiadne právne možnosi uplatniť si svoju pohľadávku voči dlžníkovi. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 5 písm. b/ ZoKR vyhlásením konkurzu veriteľ už nemal možnosť uplatniť si pohľadávky voči dlžníkovi podaním návrhu na začatie exekúcie alebo konania o súdny výkon rozhodnutia. Pokiaľ by tak aj urobil (bez ohľadu na to,či by mal vedomosť o konkurznom konaní) tým istým okamihom, ako by konanie začalo, by ex lege došlo aj k jeho prerušeniu. Pokiaľ by tak urobil po vyhlásení konkurzu, došlo by ex lege tým istým okamihom, ako by došlo k začatiu exekučného konania, aj k jeho ex lege zastaveniu v súlade s ustanovením § 48 ZoKR. Vykonávacie konanie, ktoré zákon nepripúšťa, by sa súčasne (ako sa začne) aj ex lege prerušilo, resp. zastavilo. Súd preto zastáva názor, že v prípade podania návrhu na exekúciu po začatí konkurzného konania, táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na prerušenie plynutia premlčacej lehoty, t.j. nezačína týmto okamihom spočívať. Niet pochýb o tom, že vyhlásením konkurzu stráca veriteľ nárok na individuálne uspokojovanie svojej pohľadávky voči dlžníkovi a musí sa podriadiť pravidlám pomerného uspokojovania pohľadávok v rámci konkurzného konania. Preto nemožno vytknúť žalobcovi, že po začatí konkurzného konania už nepodal návrh na exekúciu. V súlade s § 28 ods. 2 ZoKR prihláška musí byť doručená správcovi v základnej prihlasovej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. V súlade s ustanovením § 28 ods. 6 ZoKR doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. V danom prípade bol konkurz vyhlásený 15.03.2014, odkedy začala plynúť žalobcovi lehota na podanie prihlášky. Prihláška bola doručená správcovi dňa 03.04.2014. U všetkých troch pohľadávok, ktoré správca poprel v dôsledku premlčania vymáhania pohľadávok, malo dôjsť k skončeniu plynutia premlčacej doby v období od začatia konkurzného konania (19.11.2013 do 15.03.2014, konkrétne 27.12.2013, 23.01.2014, 21.02.2014), t.j. v období v ktorom nemohol žalobca ako veriteľ žiadnym právnym spôsobom uplatniť svoju pohľadávku voči dlžníkovi napriek tomu, že mu ešte stále plynula premlčacia lehota na jej vymáhanie. Dňom začatia konkurzného konania žalobca už nemohol pohľadávku uplatňovať voči dlžníkovi a táto možnosť sa mu obnovila až vyhlásením konkurzu. Zákonom stanovená 6-ročná lehota, v ktorej má žalobca možnosť vymáhať poistné, podľa názoru súdu nemôže byť žalobcovi skrátená, a to ani účinkami vyhlásenia konkurzu. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR I 3I.ÚS1/2004 medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva garantovaného v Ústave SR. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval. Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neupravuje spočívanie lehôt v prípade začatia konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu napriek tomu, že v tomto období veriteľ žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť osud svojej pohľadávky a môže dôjsť v dôsledku objektívnej skutočnosti plynutia času k jej premlčaniu. Súd má za to, že túto medzeru v právnej úprave je potrebné preklenúť takým výkladom, ktorý by neporušil právo veriteľa, spočívajúce v možnosti vymáhať poistné priznané právoplatným rozhodnutím. Aby tomu tak bolo, súd má za to, že analogicky treba pripustiť spočívanie (neplynutie) premlčacej lehoty v predmetnom spornom období, ktorej plynutie sa nanovo obnoví vyhlásením konkurzu, kedy už veriteľ môže uplatniť pohľadávku. Na mieste je analogická aplikácia ustanovenia § 47 ods. 1 ZoKR, v zmysle ktorého vyhlásením konkurzu neplynú lehoty v konaniach prerušených, ako aj analógia ustanovenia § 14 ods. 5 písm. b/ ZoKR a § 48 ZoKR, v zmysle ktorých sa vykonávacie konania prerušujú, resp. po vyhlásení konkurzu zastavujú. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, pokiaľ poukázal na právnu zásadu, že práva patria bdelým, a že žalobca mal možnosť takmer 6 rokov podať návrh na exekúciu. Podľa názoru súdu žalobcovi nemožno vytknúť, ak takýto návrh nepodal skôr počas plynutia lehoty na vymáhanie (mohol tak urobiť aj v posledný deň lehoty) a nemohol predvídať začatie konkurzného konania v prípade jeho dlžníka. Poukazovanie na predmetnú zásadu by bolo namieste v prípade, pokiaľ by žalobca vlastným konaním zmeškal určitú lehotu, resp. opomenul by niečo v lehote vykonať, avšak nie v prípade, ak má zákonom stanovenú lehotu na uplatnenie svojho práva, v danom prípade práva vymáhať predpísané poistné, avšak z objektívnych dôvodov, v dôsledku vyhlásenia konkurzu, čo nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, toto právo stráca. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že pohľadávka pod por.č. 9/20 bola uplatnená včas. Zákonom stanovená 6-ročná lehota plynula v období od 27.12.2007 do 27.12.2013. Z tejto lehoty je potrebné odpočítať obdobie spočívania lehoty, v ktorom žalobca nemohol žiadnym spôsobom realizovať svoje právo na vymáhanie pohľadávky, t.j. v danom prípade obdobie od 19.11.2013 do 27.12.2013, kedy malo dôjsť k premlčaniu, teda 37 dní. Žalobcovi sa obnovila možnosť uplatniť pohľadávku až vyhlásením konkurzu dňa 15.03.2014, teda týmto dňom začala plynúť opätovne premlčacia lehota, t.j. zostávajúcich 37 dní do 20.04.2014. Tým, že žalobca uplatniť pohľadávku doručením prihlášky u správcu dňa 03.04.2014, pohľadávka ešte nebola premlčaná a došlo k pretrhnutiu plynutia 6-ročnej premlčacej lehoty, t.j. v zmysle § 28 ods. 6 ZoKR došlo k rovnakým právnym účinkom ako pri uplatnení práva na súde (prestala plynúť premlčacia lehota vo vzťahu k prihlásenej pohľadávke). Premlčacia lehota pre právo vymáhať pohľadávku pod por.č. 9/21 plynula v období od 23.01.2008 do 23.01.2014. V dôsledku vyhlásenia konkurzu bolo potrebné od tejto doby odpočítať obdobie od 19.11.2013 do 23.01.2014 s tým, že premlčacia doba opäť začala plynúť 15.03.2014, odkedy mohol opätovne žalobca uplatňovať svoju pohľadávku, avšak už v konkurznom konaní. Je zrejmé, že táto pohľadávka dňa 03.04.2014, kedy bola uplatnená prihláškou, evidentne ešte nebola premlčaná. Rovnako aj pohľadávka pod por.č. 9/33, na vykonanie ktorej plynula 6-ročná lehota v období od 21.02.2008 do 21.02.2012, táto ešte v čase podania prihlášky 03.04.2014 plynula, keďže od tejto doby bolo potrebné odpočítať obdobie od 19.11.2013 do 21.02.2014, v ktorom období žalobca nemohol realizovať svoje právo vymáhať poistné, ktoré sa mu opäť obnovilo vyhlásením konkurzu 15.03.2014 a ktoré právo aj realizoval dňa 03.04.2014. Vzhľadom na obdobie spočívania lehoty a jej opätovné plynutie je evidentné, že pohľadávka nebola premlčaná. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia súdu. Úspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy neuplatnil, rozhodujúc v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.