Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/131/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200904 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200904.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: ELSTAP, s. r. o., „v likvidácii", IČO: 44 795 149, so sídlom Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, zastúpený Podtatranskou advokátskou kanceláriou, s. r. o., adresa na doručovanie: Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 47 234 237, zastúpená konateľom obchodnej spoločnosti G.. A. H., K., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100301/1/214192/2014/5003 zo dňa 02.05.2014, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601403/5/175212/2014/Krau zo dňa 16.01.2014 bolo rozhodnuté tak, že Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubuje platiteľovi DPH ELSTAP, s. r. o., Nám. SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 795 149, DIČ: 2022833340, IČ DPH: SK2022833340, rozdiel dane v sume 16.838,57 Eur. Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 1100301/1/214192/2014/5003 zo dňa 02.05.2014 rozhodol tak, že rozhodnutie I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601403/5/175212/2014/Krau zo dňa 16.01.2014, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012 v sume 16.838,57 Eur daňovému subjektu ELSTAP, s. r. o., „v likvidácii“, IČO: 44 795 149, DIČ: 2022833340, IČ DPH: SK2022833340, Nám. SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, zastúpený splnomocneným zástupcom Podtatranskou advokátskou kanceláriou, s. r. o., Murgašova 6/87, 058 01 Poprad, potvrdil. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že daňovou kontrolou správca dane zistil, že daňový subjekt porušil § 19 ods. 2, § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o DPH“), keď si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr č. 2120309, č. 2120317 a č. 2120323 od dodávateľa ARMOVOSTAV, s. r. o., v celkovej sume 5.798,67 Eur a na základe dodávateľských faktúr č. 20121304 a č. 20121305 od dodávateľa TNŽ, s. r. o., v celkovej sume 11.039,90 Eur. Správca dane zistil, že spoločnosť ARMOVOSTAV, s. r. o., je od 26.07.2013 v likvidácii a 03.04.2013 bola zrušená a že je personálne prepojená s kontrolovaným daňovým subjektom, nakoľko konateľom tejto spoločnosti, ako aj spoločnosti ELSTAP, s. r. o., je K. V., bytom G. XXXX/XX, N. L.. Spoločnosť ARMOVOSTAV, s. r. o., a daňový subjekt majú zároveň rovnakú adresu sídla U.. E. XX, R. R.. Dňa 17.10.2013 vykonal správca dane miestne zisťovanie na adrese sídla daňového subjektu, pričom zistil, že na uvedenej adrese sa nachádza spoločnosť Slovensko, s. r. o., ktorá poskytuje kontrolovanému daňovému subjektu služby Office House. Na uvedenej adrese je poskytované len sídlo spoločnosti na základe Zmluvy o umiestnení sídla a poskytovaní služieb Office House zo dňa 16.03.2012 a daňový subjekt ELSTAP, s. r. o., nemá prenajaté žiadne kancelárske priestory a ani fyzicky nesídli na adrese Nám. SNP 16, Banská Bystrica, nakoľko na adrese Nám. SNP 16, Banská Bystrica, má svoje sídlo aj spoločnosť ARMOVOSTAV, s. r. o., ktorej sú rovnako poskytované služby Office House, je zrejmé, že kontrolovaný daňový subjekt, ako aj spoločnosť ARMOVOSTAV, s. r. o., na uvedenej adrese fyzicky nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť. Spoločnosť TNŽ, s. r. o., na adrese sídla nesídli, so správcom dane nekomunikuje a poštové zásielky sa vracajú s označením „adresát neznámy“. Správca dane hľadal dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov ARMOVOSTAV, s. r. o., a TNŽ, s. r. o., za dodanie stavebných prác a služieb, využil inštitút dožiadania a miestneho zisťovania, predvolal konateľa, ako aj svedkov, žiadal o predloženie dôkazov, avšak dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na odpočet DPH na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa ARMOVOSTAV, s. r. o., a od dodávateľa TNŽ, s. r. o., správca dane nezískal. Existencia faktúry, dodacieho listu, zmluvy a skutočnosť, že doklad vystavil dodávateľ, ktorý je platiteľom DPH, nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie, že sa uskutočnilo dodanie služby a tovaru. Daňový subjekt je povinný preukázať je povinný preukázať a správca dane je oprávnený preveriť, kým a ako sa plnenie uskutočnilo. Kontrolovaný daňový subjekt ELSTAP, s. r. o., nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by dodanie stavebných prác od uvedených dodávateľov preukázali. Rovnako vykonaným zisťovaním v rámci dokazovania správcu dane sa dodanie stavebných prác nepreukázalo, preto nárok na odpočítanie DPH na základe predmetných faktúr od dodávateľov ARMOVOSTAV, s. r. o., a TNŽ, s. r. o., správca dane správne neuznal. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora C-342/87 Genius Holding BV a C-454/98 Schmeink a Strobel. Ďalej poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č. k. 1Sž-o-KS 262/2004, z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje, aby správca dane neprihliadal k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne, keďže žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal, že stavebné práce boli dodané a vykonané na základe predmetných dodávateľských faktúr od spoločností ARMOVOSTAV, s.r. o., a TNŽ, s. r. o. I napriek tomu, že bývalý konateľ spoločnosti TNŽ, s. r. o., M. E. v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 13.06.2013 formálne potvrdil dodávky stavebných prác pre daňový subjekt ELSTAP, s. r. o., žiadne bližšie skutočnosti o realizácii preverovaných stavebných prác ale uviesť nevedel, nevedel predložiť žiadne správcom dane požadované dôkazy, ako napríklad stavebný denník, písomný zoznam spoločností a živnostníkov, ktoré mali stavebné práce pre spoločnosť TNŽ, s. r .o., vykonávať subdodávateľsky. Spoločnosť TNŽ, s. r. o., v mesiaci marec 2012 nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Existencia faktúr, súpisov vykonaných prác a zmluvy ešte neznamená, že platiteľ má právo na odpočítanie DPH, nakoľko súpisy ani zmluva nepreukázali reálne dodanie služieb a stavebných prác, ktoré neodrážali reálny stav, z čoho vyplýva rozpor medzi stavom formálnym a stavom reálnym. Správca dane pri hodnotení dôkazov bral do úvahy aj súpisy vykonaných prác, ktoré tvorili súčasť dodávateľských faktúr pri ústnych pojednávaniach s konateľom kontrolovaného daňového subjektu, ako aj s konateľom spoločnosti ARMOVOSTAV, s. r. o., K. V., ako aj so svedkami E. V. a M. E., sa usiloval čo najúplnejšie zisťovať miesto, druh a rozsah vykonaných stavebných prác a zároveň preverovať aj ďalšie dôležité skutočnosti, napríklad kto tieto práce konkrétne vykonával, v akom časovom rozmedzí boli práce vykonávané, kto zabezpečoval stavebný materiál a stavebné mechanizmy na realizáciu stavby, kedy boli jednotlivé stavby odovzdané do používania a podobne. Reálnosť uskutočnenia stavebných prác sa správca dane snažil preveriť aj v stavebných denníkoch jednotlivých stavieb, tieto však správcovi dane predložené ku kontrole neboli. Dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane kontrolovanému daňovému subjektu nie je len to, že odberatelia nevedeli uviesť, kto uvedené práce vykonával, ale najmä to, že samotný daňový subjekt dodanie prác, služieb a tovarov spoločnosťami ARMOVOSTAV, s. r. o., a TNŽ, s. r. o., nevedel dostatočne preukázať. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako faktov. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v ňom uvedené odrážajú skutočnosť. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane v rámci daňovej kontroly vykonal rozsiahle šetrenie (miestne zisťovanie, zaslané dožiadania, výsluchy svedkov) zamerané na zistenie skutkového stavu, pričom sa snažil nevychádzať len z faktúr predložených kontrolovaným daňovým subjektom, ale k tomuto účelu vykonal aj zistenia, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či neabsentuje materiálny podklad. Samotná výpoveď M. E. nijako neozrejmila skutočnosť, kto reálne sporné práce vykonal a predstavuje len podporný dôkaz o tom, že nebolo vierohodne preukázané uskutočnenie stavebných prác a dodanie služieb tak, ako to uvádzal kontrolovaný daňový subjekt vo svojom daňovom priznaní. Správca dane poukázal v napadnutom rozhodnutí aj na fakt, že ani subdodávateľ nebol konečným dodávateľom fakturovaných prác, ale uvedené práce boli vykonané ešte prostredníctvom ďalších subdodávateľov, ktorých bývalý konateľ spoločnosti TNŽ, s. r. o., M. E. nevedel identifikovať, čo v nadväznosti na ostatné zistenie správcu dane svedčí v neprospech kontrolovaného daňového subjektu. Svedok E. V. bližšie neuviedol, kto v skutočnosti stavebné práce vykonal, nakoľko tvrdenie, že ich vykonali spoločnosti TNŽ, s. r. o., a ARMOVOSTAV, s. r. o., nebolo pre vyvodenie záveru o uskutočnení stavebných prác a služieb postačujúce a opätovne bolo poukázané na skutočnosť, že správca dane vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a následne v ich vzájomnej súvislosti, pričom vydal rozhodnutie, ktoré aj riadne odôvodnil. Výpoveď svedka M. E., bývalého konateľa spoločnosti TNŽ, s. r. o., ktorý vystavil faktúry pre odberateľa ELSTAP, s. r. o., „v likvidácii“, odvolací orgán podobne ako správca dane hodnotil ako nedôveryhodnú a nedostačujúcu, nakoľko k viacerým dôležitým otázkam správcu dane svedok uviedol, že sa nepamätá a nevie sa vyjadriť. Nevedel sa vyjadriť, aké stavebné práce a kedy boli v zmysle vystavených faktúr vykonávané, kto konkrétne vykonal predmetné práce, keďže si nepamätal jednotlivých subdodávateľov, nevedel uviesť, kto poskytoval stavebné mechanizmy k výkonu predmetných stavebných prác a nevedel ani uviesť, kto bol konečným odberateľom stavebných prác. Správca dane v napadnutom rozhodnutí nespochybnil vykonanie stavebných prác ako takých, spochybnil ale osobu, resp. subjekt, ktorý uvedené práce vykonal, nakoľko rozsiahlym šetrením bolo zistené, že sporné práce a služby neboli uskutočňované dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach a súpisoch vykonaných prác. Daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktorých uplatnenie na podnikateľské účely nevedel dostatočne preukázať, porušil ustanovenie § 19 ods. 2, § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Faktúra vystavená formálne dodávateľom s náležitosťami podľa § 71 ods. 1 a § 72 ods. 1 o DPH a ani úhrada faktúry nezakladajú zásadnú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr, aj s ohľadom na tú skutočnosť, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom dodaní služieb tuzemskými dodávateľmi. Proti rozhodnutiu žalovaného - II. st. správneho orgánu podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.05.2014 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici zo dňa 16.01.2014 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že celé hodnotenie dôkazov z hľadiska ich dôležitosti pre rozhodnutie vo veci, z hľadiska zákonnosti ich získania a vykonania jednotlivých dôkazov, z hľadiska ich pravdivosti (vierohodnosti) a z hľadiska ich dôkaznej váhy v rámci všetkých dôkazov, nie je vykonané. Nie je najmä zrejmé, prečo správca dane považuje za nevierohodné preberacie protokoly, zmluvy a výpovede svedkov pána V. a E. a z ktorých iných dôkazov vyplýva jeho záver, že obchodné spoločnosti ARMOVOSTAV, s. r. o., a TNŽ, s. r. o., nedodali žalobcovi zdaniteľné plnenie z predmetných faktúr, a to pri závere, že zdaniteľné plnenie ako také vykonané boli. Takéto hodnotenie dôkazov neumožňuje preskúmať myšlienkový pochod žalovaného, ktorý ho viedol k uvedeným záverom, teda ani jeho správnosť, či nesprávnosť. Ide jednoznačne o arbitrárne rozhodnutie v rozpore s požiadavkou uvedenou v § 63 ods. 5 veta druhá zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiada sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje úvaha správcu dane o hodnotení dôkazov. Skutkové zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí sú v rozpore s vykonanými dôkazmi, rozhodnutie neobsahuje hodnotenie dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. V napadnutom rozhodnutí nie sú uvedené žiadne úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov žalovaným, preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce uvádza obsah vykonaných dôkazov, aj to nie všetkých, avšak tieto dôkazy nijak nehodnotí z hľadiska ich dôležitosti pre rozhodnutie vo veci, z hľadiska zákonnosti ich získania a vykonania jednotlivých dôkazov, z hľadiska ich pravdivosti (vierohodnosti) a z hľadiska ich dôkaznej váhy v rámci všetkých dôkazov. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal uskutočnenie a dodanie prác, služieb a tovarov dodávateľskými spoločnosťami. Uvádza to napriek tomu, že zdaniteľné plnenia sú preukázané jednak účtovnými dokladmi - faktúrami, jednak ich úhradou, teda skutočným tokom finančných prostriedkov, ako i zmluvnými vzťahmi, preberacími protokolmi, výpoveďou konateľa žalobcu a výpoveďou konateľa dodávateľov, výpoveďou svedka pána V. a E., i výpoveďami konečných odberateľov, ktorí potvrdili existenciu predmetov plnenia a aj prevzatie predmetom plnenia. Žalobca predložil správcovi dane o spochybnených zdaniteľných plneniach dôkazy, ktoré sa bežne evidujú pri obchodnej činnosti v danom podnikateľskom odvetví. Iné dôkazy si nemal dôvod čo zhromažďovať. Správca dane môže vyžadovať od kontrolovaného daňového subjektu len takú evidenciu, akú je kontrolovaný daňový subjekt povinný viesť v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. Tento limit je daný Ústavou SR, a to čl. 2 bodom 2, 3, podľa ktorých „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Právny názor žalovaného uvedený v treťom odseku na strane 11 napadnutého rozhodnutia žalovaného, podľa ktorého „daňový subjekt je povinný viesť evidenciu, uskutočňovať činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby mal dostatočné podklady pre to, aby preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov“, je ústavne nekonformný, pre to, že dáva správnemu orgánu bez zákonného limitu možnosť určovať, a to ex post, aké dôkazné prostriedky - evidencie má mať k dispozícii daňový subjekt na preukázanie vzniku nároku a povinností v zmysle daňových zákonov. Povinnosťou správcu dane je, aby v zmysle § 47 písm. h) Zákona o správe daní svoje tvrdenie založil na preukazateľných kontrolných zisteniach. Závery správcu dane o nepreukázanosti spochybnených zdaniteľných plnení sú nesprávne, lebo nevychádzajú z preukázaných kontrolných zistení, vychádzajú len z pochybností správcu dane. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Zákona o správe daní, rozhodnutie má vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ale ani v predchádzajúcom rozhodnutí Daňového úradu Banská Bystrica nikde neuviedol, čím je preukázané, že zdaniteľné plnenia spochybnené správcom dane neboli uskutočnené tak, ako je to uvedené v účtovných dokladoch - dodávateľských faktúrach. Pochybnosti správcu dane nie sú podložené kontrolnými zisteniami, naopak sú s nimi v rozpore, keďže žalovaný napadnuté rozhodnutie a ani Daňový úrad Banská Bystrica predchádzajúce rozhodnutie neodôvodnili v súlade s daňovým poriadkom, nemuseli sa s týmto rozporom nijako vysporiadať. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný preskúmaním rozhodnutia I. st. správneho orgánu, ako aj celého administratívneho spisu dospel k záveru, že nakoľko si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktorých uplatnenie na podnikateľské účely nevedel dostatočne preukázať, porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov. Faktúra vystavená formálne dodávateľom s náležitosťami podľa § 71 ods. 1 a § 72 ods. 2 Zákona o DPH, ani prípadná úhrada faktúry, nezakladajú zásadnú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr aj s ohľadom na tú skutočnosť, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom dodaní služieb tuzemskými dodávateľmi. Žalobca relevantne nepreukázal, že plnenie fakturované spornými faktúrami od dodávateľov ARMOVOSTAV, s. r. o., a TNŽ, s. r. o., skutočne aj prijal tak, ako boli uvedené na faktúrach. Nepostačuje len tvrdenie žalobcu, že predmetné služby boli prijaté. Odpočítanie dane len na základe faktúr, bez preukázania reálneho plnenia, vykazuje znaky podvodného konania, ktoré je v rozpore so Zákonom o DPH. Žalobcovi nič nebránilo, aby v priebehu daňového konania preukázal realizáciu sporných plnení. Skutkový stav veci tak, ako bol zistený správcom dane, jednoznačne potvrdil, že sporné plnenie dodávateľ žalobcu nezrealizoval. V daňovom konaní (pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu) platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia, preto správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Správca dane iba prejednáva dôkazy predložené platiteľom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu - platiteľa (§ 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov). Zistenie správcu dane ohľadom dodávateľov ARMOVOSTAV, s. r. o., a TNŽ, s. r. o., vedú k pochybnostiam o dodaní služieb týmito platiteľmi, tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo odstrániť. Správca dane pri daňovej kontrole preveroval faktúry vystavené dodávateľmi, ako aj faktúry vystavené pre odberateľov, ktoré boli predmetom účtovníctva žalobcu, pričom táto kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stránku faktúr podľa § 71 a § 72 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ale predovšetkým bola zameraná na skutkový stav veci a reálnosť vecného plnenia. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný poukazoval na rozhodnutia súdov, ako aj na dôvody, ktoré uvádzal v napadnutom rozhodnutí. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že rozhodnutia a postup daňových orgánov v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu žalobcu zamietol. Zo správneho spisu mal súd preukázané, že správca dane ako I. st. správny orgán vykonal u žalobcu na základe oznámenia zo dňa 29.10.2012 kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012 a o výsledku vyhotovil protokol zo dňa 11.11.2013, ktorý bol prerokovaný a doručený dňa 13.01.2014 a ktorý bol podkladom na vydanie dodatočného platobného výmeru zo dňa 16.01.2014, voči ktorému podal žalobca odvolanie a ktoré bolo na základe podaného odvolania potvrdené II. st. správnym orgánom - žalovaným. Podstatou súdneho prieskumu bolo posúdenie záveru daňových orgánov o nepreukázaní nároku na odpočet DPH na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov ARMOVOSTAV, s.r. o., a TNŽ, s. r. o. za dodanie stavebných prác a služieb za kontrolované obdobie marec 2012. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa ods. 2 citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči inému uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou pre odpočítanie dane je dodanie tovaru alebo služieb. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. K žalobným námietkam týkajúcich sa spôsobu vykonávania dokazovania, rozsahu dokazovania a hodnotenia dôkazov súd konštatuje, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu, nakoľko správca dane v súlade s § 29 ods. 2 Zákona o správe daní vykonal rozsiahle dokazovanie, dbal na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt bol už v priebehu výkonu daňovej kontroly vyzývaný na predloženie dôkazov k svojim tvrdeniam. Oboznámiac sa s obsahom administratívneho spisu sa súd stotožňuje so závermi daňových orgánov, že žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukázali materiálnu podstatu veci, t. j. reálne dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované v predložených listinných dôkazoch. Faktúra je dôkazným listinným materiálom, ktorým daňový subjekt preukazuje, že došlo k nejakej skutočnosti vo väzbe na DPH k zdaniteľnému obchodu. Skutočnosť, že faktúra má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. V danom prípade žalobca síce predkladal listinné doklady, ktorými chcel deklarovať, že k dodaniu služieb došlo tak, ako je to uvedené v dokladoch, avšak šetrením správcu dane sa deklarované tvrdenia žalobcu v listinných dôkazoch nepotvrdilo, lebo nebolo preukázané, že služby boli skutočne v zmysle faktúr aj dodané. Z § 45 ods. 2 Zákona o správe daní vyplýva, že daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie, navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia. Podľa ods. 2 písm. c) citovaného ustanovenia zákona, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť poskytovať požadované informácie, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske, operačné a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. V daňovom konaní (pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu) platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia zásada, preto správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Správca dane iba prejednáva dôkazy predložené platiteľom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu - platiteľa (§ 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov). Zistenia správcu dane ohľadom dodávateľov ARMOVOSTAV, s. r. o., a TNŽ, s. r. o., viedli k pochybnostiam o dodaní služieb týmito platiteľmi a tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo odstrániť. Existencia faktúry, dodacieho listu, zmluvy a skutočnosť, že doklad vystavil dodávateľ, ktorý je platiteľom DPH, neznamená, že došlo k preukázaniu skutočného dodania tovaru a že boli splnené podmienky pre odpočet dane platiteľom v zmysle § 49 Zákona o DPH. Nepostačuje len to, že žalobca je držiteľom takýchto listinných dôkazov a tieto predloží daňovým orgánom, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách, pričom daňové orgány sú oprávnené a zároveň aj povinné vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto dôkazoch preverovať. Správca dane upozorňoval daňový subjekt už v priebehu daňovej kontroly na povinnosť predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenie. Rovnako bol upozornený na povinnosť preukázať skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane v súvislosti s odpočtom. Je síce pravda, že konateľ spoločnosti TNŽ, s. r. o., M. E. formálne do zápisnice dňa 13.06.2013 potvrdil dodávky prác pre daňový subjekt - žalobcu, ale žiadne bližšie skutočnosti k týmto obchodným vzťahom nevedel vysvetliť, nevedel predložiť dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že došlo k reálnemu k uskutočneniu fakturovaných prác. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Sž-o-KS 262/2004, z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje, aby správca dane neprihliadal k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar alebo služby, ktoré sú dokladované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukázať, za správnosť ktorých zodpovedá. Súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že pre odpočítanie dane nepostačuje len formálne naplnenie podmienok pre odpočet dane, ale musí byť preukázané aj skutočné dodanie tovaru alebo služieb. V danom prípade dôkazné bremeno žalobca neuniesol, nevyvrátil pochybnosti správcu dane, nepredložil vierohodné a relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku. Súd preto dospel k záveru, že nie sú dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto žalobu žalobcu zamietol. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, keďže žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.