Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/138/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200958 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200958.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, Partizánska cesta č. 1, 975 62 Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Banská Bystrica, Nová ulica 13, 974 04 Banská Bystrica, v konaní o nečinnosti žalovaného vo veci sp.zn. 9601401/5/288295/2014/Du zo dňa 23.01.2014, sp.zn. 9601401/5/287287/2014/Du zo dňa 23.01.2014, sp.zn. 9601401/5/295309/2014/Du zo dňa 24.01.2014, sp.zn. 9601401/5/294646/2014/Du zo dňa 24.01.2014, sp.zn. 9601401/5/295014/2014/Du zo dňa 24.01.2014, takto r o z h o d o l : / Súd u k l a d á žalovanému: Daňovému úradu v Banskej Bystrici, so sídlom Nová ulica 13, 974 04 Banská Bystrica, vo veci sp.zn. 9601401/5/288295/2014/Du zo dňa 23.01.2014, sp.zn. 9601401/5/287287/2014/Du zo dňa 23.01.2014, sp.zn. 9601401/5/295309/2014/Du zo dňa 24.01.2014, sp.zn. 9601401/5/294646/2014/Du zo dňa 24.01.2014, sp.zn. 9601401/5/295014/2014/Du zo dňa 24.01.201, konať podľa § 73 ods. 1 alebo ods. 2 Daňového poriadku o odvolaní daňového subjektu UNICHEM, spol. s r.o., Bernolákova 1, Banská Bystrica, a to v lehote 30 dní od doručenia spisov správnemu orgánu pripojených v prejednávaných veciach. II/ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Dňa 27.07.2014 bolo do senátu 23S doručených 5 žalôb, v ktorých žalobca navrhoval krajskému súdu vydať uznesenie podľa § 250t ods. 4 O.s.p. o uložení povinnosti Daňovému úradu Banská Bystrica v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia konať podľa § 73 ods. 1 alebo ods. 2 daňového poriadku o odvolaní daňového subjektu UNICHEM, spol. s r.o., Bernolákova 1, Banská Bystrica z 24.02.2014 proti rozhodnutiu správcu dane z 23.01.2014 sp.zn. 9601401/5/288295/2014/ Du, vec bola zapísaná pod sp.zn. 23S/138/2014. V ďalej veci proti rozhodnutiu správcu dane z 23.01.2014 sp.zn. 9601401/5/287287/2014/Du, vec bola zapísaná pod sp.zn. 23S/139/2014, v tretej veci proti rozhodnutiu správcu dane z 24.01.2014 sp.zn. 9601401/5/295309/2014/Du, vec bola zapísaná pod sp.zn. 23S/140/2014, vo štvrtej veci proti rozhodnutiu správcu dane z 24.01.2014 sp.zn. 9601401/5/294646/2014/Du, vec bola zapísaná pod sp.zn. 23S/141/2014 a v piatej veci proti rozhodnutiu správcu dane z 24.01.2014 sp.zn. 9601401/5/295014/2014/Du, vec bola zapísaná na krajskom súde pod sp.zn. 23S/142/2014. Vo veci vedenej na krajskom súde pod sp.zn. 23S/138/2014 vykonal Daňový úrad v Banskej Bystrici (ďalej len správca dane) u daňového subjektu UNICHEM, spol. s r.o., Bernolákova 1, Banská Bystrica, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie júl 2010. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal dňa 23.01.2014 sp.zn. 9601401/5/288295/2014/Du rozhodnutie, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) daňovému subjektu, ako platiteľovi DPH, určil rozdiel dane v sume 40.838,74 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2010 a znížil nadmerný odpočet zo sumy 55.319,64 Eur na sumu 14.481,35 Eur. V ďalej veci vedenej na krajskom súde pod sp.zn. 23S/139/2014 vykonal správca dane u daňového subjektu UNICHEM, spol. s.r.o., Bernolákova 1, Banská Bystrica, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roku 2010. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal dňa 23.01.2014 sp.zn. 9601401/5/287287/2014/Du rozhodnutie, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 6.740,78 Eur. V tretej veci vedenej na krajskom súde pod sp.zn. 23S/140/2014 vykonal správca dane u daňového subjektu UNICHEM, spol. s.r.o., Bernolákova 1, Banská Bystrica, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal dňa 24.01.2014 sp.zn. 9601401/5/295309/2014/Du rozhodnutie, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní daňovému subjektu, ako platiteľovi DPH, vyrubil rozdiel dane v sume 4.186,74 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2010 a nepriznal nadmerný odpočet v sume 3.646,00 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 540,74 Eur. Vo štvrtej veci vedenej na krajskom súde pod sp.zn. 23S/141/2014 vykonal správca dane u daňového subjektu UNICHEM, spol. s.r.o., Bernolákova 1, Banská Bystrica, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal dňa 24.01.2014 sp.zn. 9601401/5/294646/2014/Du rozhodnutie, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní daňovému subjektu, ako platiteľovi DPH, určil rozdiel dane v sume 12.803,14 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2010 a nepriznal nadmerný odpočet v sume 11.887,70 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 915,44 Eur. Vo piatej veci vedenej na krajskom súde pod sp.zn. 23S/142/2014 vykonal správca dane u daňového subjektu UNICHEM, spol. s.r.o., Bernolákova 1, Banská Bystrica, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal dňa 24.01.2014 sp.zn. 9601401/5/295014/2014/Du rozhodnutie, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní daňovému subjektu, ako platiteľovi DPH, vyrubil rozdiel dane v sume 2.554,04 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2010 a nepriznal nadmerný odpočet v sume 1.845,95 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 708,09 Eur. Vo všetkých piatich rozhodnutiach poučenia o odvolaní neobsahujú zmienku o povinnosti dodržať písomnú elektronickú formu podania odvolania. Daňový subjekt dňa 24.02.2014 (teda včas) podal na poštovú prepravu proti označeným rozhodnutiam správcu dane písomné odvolania v listinnej forme, ktoré mu boli doručené dňa 25.02.2014. Správca dane na odvolania reagoval oznámením zo dňa 07.03.2014, kde vyjadril názor, že odvolania považuje za nepodané, čo odôvodnil nesplnením povinnosti daňového subjektu komunikovať elektronicky podľa § 14 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku. Na základe ďalších podaní daňového subjektu a opätovne podané odvolania elektronickou formou správca dane reagoval obdobne s tým, že odvolania podané elektronicky považoval za podané po určenej lehote. V liste zo dňa 23.04.2014 správca dane v podstate doplnil, že elektronická forma podania sa tiež považuje za písomnú a konštatuje, že nemohol daňový subjekt vyzvať na odstránenie nedostatkov podaní, keďže podania - odvolania považoval za nepodané. V dôvodoch žalôb žalobca ďalej citoval ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), ďalej § 3 ods. 2, § 3 ods. 8, § 13 ods. 1, § 13 ods. 4, § 13 ods. 5 citovaného ustanovenia zákona, § 13 ods. 6, § 13 ods. 7, § 13 ods. 8, § 13 ods. 9, § 14 ods. 1 písm. a/, § 63 ods. 3 písm. e/, § 72 ods. 1, § 72 ods. 2, § 72 ods. 3, § 73 ods. 1, § 73 ods. 2, § 1 ods. 2, všetko ustanovenia daňového poriadku (zákona o správe daní), ktorými sa správca dane ako príslušný orgán verejnej správy uvedenými ustanoveniami zákona neriadil. V dôvodoch žalôb žalobca ďalej uviedol, že podstatou danej právnej veci je právne posúdenie procesnej otázky, ako sa mal správca dane, súladne so zákonom, vysporiadať s včas a v listinnej forme podanými písomnými odvolaniami proti rozhodnutiam. Po oboznámení sa s na vec sa vzťahujúcimi spismi správcu dane a po posúdení vecí dospel žalobca k záveru, že výklad a interpretácia práva zo strany správcu dane v postupe po podaní odvolaní proti označeným rozhodnutiam bol nesprávny, nenáležitý a dokonca vykazujúci znaky svojvôle a šikanózneho uplatňovania práva. Uplatneným postupom správca dane neumožnil daňovému subjektu dovolať sa právnej ochrany v rámci zákonom garantovaného dvojinštančného systému daňového konania. Daňovému subjektu tak bola nečinnosťou správcu dane odňatá možnosť na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia odvolacím orgánom, a to aj napriek riadne a včas podaným písomným odvolaním. Odvolanie je dispozitívny úkon účastníka daňového konania, ktorým prejavuje nespokojnosť s prvostupňovým rozhodnutím, a ktorým smeruje k jeho náprave. Odvolanie je možné podať proti každému rozhodnutiu správcu dane, s výnimkou zákonom identifikovaných rozhodnutí (čo nie sú tieto prípady). Odvolania boli podané písomne v súlade s § 72 daňového poriadku, obsahujúce osobitnú úpravu odvolania, ktoré je svojou povahou a následkami špecifickým druhom podania. Inak by zákonodarca neupravoval odvolanie samostatne ako osobitný procesný inštitút. Podľa § 72 ods. 2 citovaného zákona je prípustné podať odvolanie písomne, bez ohľadu na jeho ďalšiu formu (listinnú alebo elektronickú). Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku sa na podanie odvolania nevzťahuje. Opačný interpretačný prístup je reštriktívny a nesprávny a nemal byť použitý, pretože nie je v súlade s účelom a významom daňového konania, ani so zásadami, na ktorých daňové konanie stojí (§ 3 ods. 1, ods. 2, ods. 8 daňového poriadku). Účelom zakotvenia ustanovenia § 14 v systematike daňového poriadku bolo určité zjednodušenie podávania podaní typu daňových priznaní, výkazov, súvah, hlásení a podobne. Úmyslom zákonodarcu bolo zjednodušiť, urýchliť a zefektívniť daňové konanie. V rozpore s uvedeným cieľom a so zákonom je aplikácia tohto ustanovenia takým spôsobom, ktorý ho dovoľuje zneužiť na ukrátenie daňových subjektov o ich procesné práva. Záruka preskúmateľnosti správnosti a zákonnosti rozhodnutí správcu dane je garantovaná (ex lege) priamo daňovým poriadkom bez ďalšieho. K tomu sám správca dane bránil svojou nečinnosťou, nejde o právny stav v demokratickom a právnom štáte akceptovateľný, pretože reálna ochrana práv daňových subjektov (Slovenská republika prijala pozitívny záväzok na inú právnu ochranu vyjadrenú v čl. 46 a nasl. Ústavy SR), právna istota a rovnosť pred zákonom boli daňovému subjektu odopreté. Pri ustálení tohto názoru sa žalobca spravoval zákonom, avšak s rešpektom k potrebe účelného, logického a systematického výkladu práva. K správnemu výsledku v rámci interpretácie zákonných ustanovení vo vzájomných súvislostiach nie je možné dospieť izolovane od následku, ktoré prijatý záver spôsobí (odňatie možnosti účinne sa brániť) a bez kontextu so skutočným účelom zákona. Vôli zákonodarcu sa prvotne približuje výklad gramatický, ktorý však v procese nachádzania a interpretácie práva bez vážneho dôvodu nemôže byť uplatnený ako jediný. Nevyvážené a účelové uplatňovanie výkladu práva v danom prípade popiera kvalitu zákonnosti. Materiálne chápanie zákonnosti, ktoré je potrebné zabezpečiť ústavne konformným výkladom právnych noriem (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR), má v právnom štáte prednosť pred formalizmom a jednoduchým právnym pozitivizmom. Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR v sebe implikuje i princíp zákazu zneužitia práva, ktorý je zo strany štátu a orgánov verejnej moci potrebné chrániť. Správca dane svojou nečinnosťou poprel túto ústavnú požiadavku. Odňatím práva na odvolanie bolo daňovému subjektu súčasne odňaté i právo na súdnu ochranu, pretože preskúmaniu rozhodnutí správnym súdom tak bráni ustanovenie § 247 ods. 2 O.s.p., nakoľko z formálneho hľadiska nebol vyčerpaný riadny opravný prostriedok, ktorý sa preň pripúšťa. V rámci uvedených úvah nemožno opomenúť, že podľa § 63 ods. 3 písm. e/ Daňového poriadku rozhodnutie musí obsahovať poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania. S poukázaním na § 13 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku z toho vyplýva záver, že takouto úpravou daňový poriadok, okrem všeobecne zaužívaných foriem podaní (písomnej a ústnej urobenej do zápisnice), ďalej rozlíšil písomnú formu podania na podanú listinne a podanú elektronicky. Pojem listinná forma výslovne používa v § 13 ods. 5 daňového poriadku. Každopádne teda ide o formu podania. Ak by skutočne mala byť forma podania písomného odvolania daňovým subjektom obmedzená len na elektronickú, jej špecifikácia by musela byť nevyhnutnou súčasťou poučenia rozhodnutia o opravnom prostriedku. Poučenia označených rozhodnutí správcu dane neobsahuje ďalšie takéto rozlíšenie písomného podania odvolania, ktoré by bolo pri takom výklade zákona potrebné, najmä ak s tým zákon pre daňové subjekty spája negatívne dôsledky (§ 3 ods. 1, ods. 2, § 63 ods. 3 písm. e/ daňového poriadku). Odhliadnuc od toho, že formu podania odvolania zákon v danom prípade neobmedzuje výhradne na elektronickú písomnú, žalobca konštatoval, že ak sa daňový subjekt riadil takýmto nedostatočným poučením, bolo prinajmenšom nenáležité ho za to trestať ignorovaním včas podaných písomných odvolaní. V súhrne možno konštatovať, že správcom dane nebol v súlade so zákonom zvládnutý postup po včasnom podaní písomných odvolaní daňovým subjektom, pretože nepostupoval podľa § 73 ods. 1 alebo ods. 2 daňového poriadku, naopak zostal nečinný (nekonal bezodkladne, resp. bez zbytočných prieťahov a nedbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov). Oznámenia zaslané daňovému subjektu nemožno stotožniť so zákonom predpísaným zákonným postupom správcu dane po riadnom a včasnom podaní odvolaní proti jeho rozhodnutiam. Preto bolo potrebné použiť právny prostriedok dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy za účelom ochrany práv osoby, ktorá sa jej poskytnutia podnetom podaným orgánom prokuratúry domáhala, ako aj za účelom ochrany objektívneho práva (zákonnosti) vo verejnom záujme, uplatniť voči postupu správcu dane (jeho nečinnosti) upozornenie prokurátora. Prokurátorom krajskej prokuratúry boli za účelom odstránenia porušovania zákonnosti, spočívajúcich v nečinnosti, dňa 04.07.2014 podané upozornenia pod sp.zn. Kd 109/14/6600-4, sp.zn. Kd 139/14/6600-4, sp.zn. Kd 142/14/6600-4, sp.zn. Kd 140/14/6600-4, sp.zn. Kd 141/14/6600-4, podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Správca dane nemienil upozorneniam prokurátora vyhovieť, preto predložil spisy na rozhodnutie Finančnému riaditeľstvu SR, čo oznámil listami zo dňa 10.07.2014. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky listami zo daň 24.07.2014 krajskej prokuratúre oznámilo, že správca dane postupoval v zmysle zákona o správe daní. Daňový subjekt z dôvodu, že je uvedený v § 14 daňového poriadku, bol povinný doručovať všetky podania, vrátane odvolaní, elektronickými prostriedkami. Ak daňový subjekt podal odvolanie v listinnej forme, takéto podania nezakladá právne účinky, lebo neboli podané zákonným spôsobom a považujú sa za nepodané. Finančné riaditeľstvo SR ďalej oznámilo, že nevidí dôvod na podrobnejšie poučenie o opravnom prostriedku. Interpretácia právnej úpravy zvolená správcom dane je v rozpore so zásadou zákonnosti, ktorou sa musia orgány verejnej správy riadiť pri akejkoľvek svojej činnosti a neprimerane znevýhodňuje daňový subjekt, keď mu bolo odopreté právo účinne sa brániť. Táto zásada vyjadruje požiadavku na súladnosť postupov a rozhodovania správnych orgánov so všetkými právnymi predpismi. Tým je vylúčená akákoľvek svojvôľa správneho orgánu rozhodovať o tom, od koho bude povinnosti ustanovené zákonom vyžadovať a od koho nie. Postup správcu dane sa neodzrkadľuje v stave, ktorý by bol v demokratickom a právnom štáte akceptovateľný, pretože reálna ochrana práv daňových subjektov, právna istota a rovnosť pred zákonom neboli zaručené. Postup správcu dane naráža na ústavou garantované právo na inú právnu ochranu (Slovenská republika prijala pozitívny záväzok na jeho ochranu vyjadrenú v čl. 46 a nasl. Ústavy SR), ktoré nesmie byť bez vážnych dôvodov odopreté (denegatio iustitiae). Právo na dvojinštančné konanie je súčasťou obsahu práva na súdnu a inú právnu ochranu. Vzhľadom na to, že ide o základné právo, nebol na mieste uplatnený reštriktívny výklad zákona, naopak okolnosti si vyžadovali skôr ústavne konformný prístup (in dubio mitius). Správca dane je vo veci odvolaní daňového subjektu nečinný. Nečinnosť správcu dane má charakter zásahu do základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Nečinnosť správcu dane - nekonanie o riadne a včas podanom odvolaní spôsobuje pre daňový subjekt stav právnej neistoty. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Sžp/4/2012. Vzhľadom k tomu, že všetkých päť vecí, ktoré napadli pod spisovými značkami 23S/138/2014 až 23S/142/2014, sa týkajú tých istých účastníkov konania, veci spolu súvisia, súd v súlade s § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania spojil všetkých päť vecí na spoločné konanie a vedie ich pod spoločnom spisovou značkou 23S/138/2014. Vo všetkých piatich veciach, ktoré napadli na Krajskom súde v Banskej Bystrici, podal vyjadrenie žalovaný, ktoré sú obsahove zhodné. Žalovaný vo vyjadreniach uviedol, že správca dane postupoval v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní a nemal dôvod odstúpiť odvolania odvolaciemu orgánu v zmysle § 73 ods. 1 alebo ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Daňový subjekt uvedený v § 14 daňového poriadku je povinný doručovať všetky podania elektronickými prostriedkami. Podanie možno urobiť buď písomne alebo ústne do zápisnice. Písomné znamená buď v listinnej podobe, alebo elektronickými prostriedkami. Nepriamo tieto skutočnosti vyplývajú aj z ustanovenia § 13 ods. 2, ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Daňový subjekt uvedený v § 14 daňového poriadku je povinný všetky dokumenty doručovať elektronicky napriek tomu, že nebol poučený o tejto povinnosti v príslušnom rozhodnutí. To znamená, že pokiaľ je poučený, že môže urobiť podanie (odvolanie) buď písomne alebo ústne do zápisnice, tak ústne do zápisnice môže urobiť podanie (odvolanie) každý daňový subjekt (aj ten, ktorý je uvedený v § 14), ale ak sa daňový subjekt rozhodne urobiť podanie (odvolanie) písomne, tak pre daňový subjekt uvedený v § 14 to znamená, že písomnosť (odvolanie) musí byť doručené elektronickými prostriedkami. Odvolanie je samostatným podaním, a preto ho daňový subjekt nemôže doručovať osobne alebo poštovou prepravou ako prílohu podania. Ak daňový subjekt uvedený v § 14 podá odvolanie v listinnej podobe, hoci ho mal povinnosť podať elektronickými prostriedkami, takéto podanie nezakladá právne účinky, lebo nebolo podané zákonom predpísaným spôsobom a správca dane môže o tejto skutočnosti daňový subjekt informovať oznámením. Takto podané odvolanie sa považuje za nepodané a právoplatnosť rozhodnutie nadobudne márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na odvolanie. Správca dane nemá povinnosť vyzývať daňového dlžníka na podanie odvolania elektronickými prostriedkami. Správca dane nesúhlasil s názorom, že ak by skutočne mala byť forma podania písomného odvolania daňovým subjektom obmedzená len na elektronickú, jej špecifikácia by musela byť nevyhnutnou súčasťou poučenia rozhodnutí o opravnom prostriedku. V § 14 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní sú uvedené fyzické a právnické osoby, ktoré majú povinnosť doručiť všetky podania elektronickými prostriedkami, a tak nie je dôvod, aby táto skutočnosť bola uvedená v poučení rozhodnutí ako ďalšia poučovacia povinnosť, keď zo žiadneho ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní takáto povinnosť nevyplýva. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250p ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánov, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako 3 mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánov verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti (piatej časti) primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Z ustanovenia § 250p ods. 1 O.s.p. vyplýva, že konanie sa začína na návrh (nazýva sa žalobou v zmysle § 249 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250t ods. 8 O.s.p.), v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z.; právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú: a) protest prokurátora, b) upozornenie prokurátora, c) návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z.; prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou. Podľa § 250t ods. 2 O.s.p.; prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom. V danom prípade mal súd preukázané, že prokurátor vo všetkých piatich veciach správneho orgánu - žalovaného upozornil orgán verejnej správy na porušovanie zákonnosti spočívajúcich v nečinnosti. V upozorneniach navrhoval, aby boli vykonané príslušné opatrenia. Správca dane - žalovaný, ale aj nadriadený orgán - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, upozorneniam prokurátora nevyhovelo. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o žalobách v zmysle § 250t O.s.p., dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepostupoval správne, keď po písomných odvolaniach daňového subjektu nekonal, písomné odvolania daňového subjektu považoval za nepodané, preto krajský súd uložil žalovanému, aby vo všetkých piatich veciach konal o odvolaniach daňového subjektu UNICHEM, spol. s r.o., Bernolákova 1, Banská Bystrica tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky; Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podstatou vo všetkých piatich veciach je posúdenie procesnej otázky, či správca dane postupoval správne, ak v prípade včas a v listinnej forme podaných písomných odvolaní, považoval tieto odvolania za nepodané z dôvodu, že daňový subjekt má povinnosť doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami v zmysle § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Podľa § 84 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty; na správu dane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným predpisom je aj zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok). Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 8 citovaného zákona; právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona; podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa § 13 ods. 5 citovaného zákona; podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Podľa § 13 ods. 7 citovaného zákona; na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. Podľa § 63 ods. 3 písm. e/ citovaného zákona; ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku. Podľa § 72 ods. 1 citovaného zákona; proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa § 72 ods. 2 citovaného zákona; odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. Podľa § 72 ods. 3 citovaného zákona; odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. Podľa § 73 ods. 1 citovaného zákona; prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Podľa § 73 ods. 2 citovaného zákona; ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona; sa podľa tohto zákona - daňového poriadku postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Základným výkladovým pravidlom pre orgány štátnej moci je čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, tzv. princíp ústavného konformného výkladu. V súvislosti s týmto ústavným princípom a v súvislosti s požiadavkou zachovania práv daňového subjektu vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR dospel krajský súd k záveru, že výklad a interpretácia práva zo strany správcu dane v postupe po podaní odvolaní proti napadnutým rozhodnutiam bol nesprávny. Správca dane svojou nečinnosťou spôsobil, že daňovému subjektu bola odňatá možnosť na preskúmanie prvostupňových rozhodnutí odvolacím orgánom, a to aj napriek tomu, že odvolania boli podané písomne a včas. I napriek tomu, že § 14 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku stanovuje povinnosť doručovať podanie elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe daňovým subjektom, ktorí sú platiteľom dane z pridanej hodnoty, nie je toto ustanovenie uplatniteľné v prípade odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane, pretože toto ustanovenie by bolo v rozpore s ustanovením § 72 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak, alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa § 72 ods. 2 daňového poriadku odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. Z ustanovenia § 72 ods. 2 daňového poriadku výslovne vyplýva, že odvolanie je možné podať aj písomne. Ide o špeciálne ustanovenie pre podanie odvolania. Bolo by v rozpore s ustanovením § 72 ods. 2 daňového poriadku, ale predovšetkým v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ak by bola pripustená možnosť podať odvolanie len elektronickými prostriedkami v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku, pretože by bolo porušené ústavné právo daňového subjektu na prípadnú súdnu ochranu (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). Pri výklade ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku nemožno akceptovať gramatický výklad, pretože by bol v rozpore jednak so zásadami samotného daňového konania, ale predovšetkým s princípom zákonnosti a s princípom práva súdnej ochrany, ktoré patria medzi nosné piliere Ústavy Slovenskej republiky. Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Rešpektovanie princípu právnej istoty je aj súčasťou rozhodovania orgánov verejnej moci pri aplikácii práva. Vzhľadom k tomu, že správca dane - žalovaný nepostupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania, ktoré sú zakotvené v zákone o správe daní, nepostupoval v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, preto súd uložil žalovanému správnemu orgánu povinnosti tak, ako vyplývajú z výroku tohto uznesenia. Súd dospel k záveru, že žalobné návrhy žalobcu sú prípustné, posudzoval ich z hľadiska dôvodnosti. Súd dospel k záveru, že zo strany správneho orgánu došlo k nečinnosti v dôsledku nesprávneho postupu, a to nekonaním s podanými opravnými prostriedkami. Súd preto považoval žalobné návrhy za dôvodné a v zmysle § 250t ods. 4 druhá veta O.s.p. uložil žalovanému správnemu orgánu povinnosť v predmetných veciach konať v stanovenej lehote, za primeranú lehotu považoval súd 30 dní. Primeranú lehotu určil súd tak, že počiatok plynutia 30-dňovej lehoty určil zo dňa doručenia pripojených správnych spisov správnemu orgánu - žalovanému (§ 250j ods. 4 O.s.p.). Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože v súvislosti s týmito konaniami žalobcovi trovy nevznikli a okrem toho náhradu trov ani nežiadal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.