Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/196/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6101899323 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6101899323.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s. r. o., so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 049 581, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou FELIX NEUPAUER & PARTNERS so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 37 928 422, proti povinnému: MIS - AUTO, s.r.o., so sídlom 917 08 Trnava, Botanická 6269/46, IČO: 36 027 472, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rastislavom Horským, so sídlom Exekútorského úradu 821 09 Bratislava, Priemyselná 6, pod sp. zn. Ex 103/2001, na vymoženie pohľadávky v sume 3 148,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného zo dňa 24.06.2013 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/153/2001-35 zo dňa 31.05.2013, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vedenú pod sp. zn. Ex 103/2001 zastavil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), v spojení s ustanovením § 19 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení. V odôvodnení konštatoval, že platobný výmer, ktorý mal byť exekučným titulom, vydal likvidátor P.. R. O. v čase, kedy PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA sa zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z.z.), ktorému však právna úprava nepriznáva postavenie a právomoci orgánu verejnej správy a teda nie je oprávnený vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Exekučný súd v odôvodnení uznesenia poukázal na závery vyslovené Ústavným súdom SR vo viacerých jeho rozhodnutiach, napr. ÚS 462/2010, ÚS 463/2010), ktorý vyslovil, že na vydaný platobný výmer likvidátorom ako nepríslušným orgánom treba hľadieť ako na nulitný akt. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho ako by neexistoval. Pokiaľ tak v danej exekučnej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie, súd aj bez návrhu exekúciu z dôvodu neprípustnosti jej vedenia zastavil a súčasne zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, o ktorom už vzhľadom na zastavenie exekúcie je bezdôvodné rozhodovať. Proti uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na skutočnosť, že v danej veci prebieha exekúcia viac ako 12 rokov. Pokiaľ súd konštatoval v uznesení, že platobný výmer nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale likvidátorom, táto skutočnosť je nemenná od roku 2001 a bola teda zjavná už v čase vydávania poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený namieta, že záver súdu, že likvidátor nie je príslušným orgánom na vydanie platobného výmeru, evokuje zdanie, že likvidátor mal byť považovaný za samostatný orgán, ktorý koná vo svojom mene a na svoj účet. Likvidátor však je orgán spoločnosti, ktorý konal za spoločnosť a predpisoval poistné v mene právneho predchodcu oprávneného. Oprávnený s poukazom na ustanovenia § 70 ods. 3, § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka poukázal na výkon oprávnení likvidátora, pričom Obchodný zákonník ukladá povinnosť likvidátorovi zo zákona uplatňovať pohľadávky a v prípade pohľadávok na poistnom je nevyhnutné, aby bolo poistné predpísané platobným, výmerom. Argumentáciou súdu by sa dospelo k záveru, že v čase po zrušení právneho predchodcu oprávneného by došlo k odpusteniu dlhov voči niekoľkým tisícom dlžníkov, pretože likvidátor by nemohol vykonávať činnosť smerujúcu k speňaženiu majetku likvidovanej spoločnosti a v tom čase neexistoval nikto iný oprávnený platobné výmery vydávať.. Likvidátor by bol oprávnený inkasovať iba dobrovoľne zaplatené poistné, avšak nemal by nijakú možnosť reálne vymáhať pohľadávky nezaplateného poistného a poplatku z omeškania, čo oprávnený považuje za rozporné s úmyslom zákonodarcu. Oprávnený taktiež považuje za dôležité, že pohľadávku nadobudol od právneho predchodcu oprávneného na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005, ktorej prílohou bola aj pohľadávka vo forme platobného výmeru voči povinnému. Pokiaľ bol následne na predchodcu oprávneného vyhlásený konkurz, postúpeniu pohľadávok z právneho predchodcu na oprávneného predchádzalo vydanie opatrenia konkurzného Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.06.2005 sp. zn. 7K 70/2001, ktorým konkurzný súd odsúhlasil odpredaj pohľadávok. Ustanovenie § 19 ods. 2 a 3 zákona č. 273/1994 Z.z., na základe ktorého súd dospel k záveru, že platobný výmer je nulitný akt, bolo účinné už v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Napadnutým rozhodnutím podľa názoru oprávneného došlo k porušeniu princípu právnej istoty a ochrany dôvery oprávneného, ako nadobúdateľa práv z platobného výmeru. Oprávnený na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Oprávnený sa domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na základe rozhodnutia - Platobného výmeru číslo: 1792/2000 zo dňa 09.10.2000, vydaného likvidátorom subjektu PERSPEKTÍVA družstevná zdravotná poisťovňa v likvidácii Bratislava, P.. R. O., ako rozhodnutia vydaného v správnom konaní, konkrétne podľa ustanovenia § 18 ods. 8 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, upravujúceho oprávnenie príslušnej poisťovne predpísať platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné a poplatok z omeškania, ak neodviedol poistné v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4 uvedeného zákona. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi postupcom JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA DZP v konkurze Bratislava a postupníkom ZH Kredit, spol. s r.o., Bratislava zo dňa 07.07.2005, bola okrem iných prevedená na postupníka i pohľadávka spolu s príslušenstvom, ktorá je predmetom exekúcie v danej veci. Vstup spoločnosti do likvidácie má viaceré zásadné právne dôsledky týkajúce sa určitého právneho subjektu a jeho majetku. Zrušením subjektu a jeho vstupom do likvidácie však na likvidátora neprechádzajú všetky oprávnenia likvidovaného subjektu a vychádzajúc potom z platnej právnej úpravy zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach, likvidátorovi zo žiadneho ustanovenia nevyplynulo oprávnenie vydávať platobné výmery, ako rozhodnutia vydávané správnym orgánom v správnom konaní. Vychádzajúc z ustanovenia § 34 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, zrušením povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne vstupuje rezortná poisťovňa do likvidácie. Likvidátora určí ministerstvo zdravotníctva. Likvidátor vykonáva len úkony, ktoré smerujú k likvidácii rezortnej poisťovne. Pri likvidácii rezortnej poisťovne sa postupuje podľa osobitného predpisu (odkaz na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka), ak tento zákon neustanovuje inak. Poistné, ktoré po dni vstupu rezortnej poisťovne do likvidácie príde na účet poisťovne v likvidácii, poukazuje likvidátor všeobecnej poisťovni alebo inej poisťovni, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Účtovnú závierku predloží likvidátor ministerstvu zdravotníctva na schválenie. Majetkový zostatok, ktorý vyplynie z likvidácie po uspokojení záväzkov a pohľadávok podľa odseku 3, vráti likvidátor zriaďovateľovi alebo jeho právnemu nástupcovi. Ak zriaďovateľ alebo jeho právny nástupca neexistuje, prevedie likvidátor majetkový zostatok všeobecnej poisťovni alebo inej poisťovni, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Vychádzajúc z ustanovenia § 72 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (na ktoré ustanovenie § 34 ods. 4 Zákona o zdravotnom poistení odkazuje, likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Odvolací súd ako relevantnú, a z hľadiska rozhodovania podstatnú skutočnosť známu mu z rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p.) konštatuje právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v rozhodnutí III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010, týkajúceho sa totožného subjektu a za obdobnej situácie, podľa ktorého správca konkurznej podstaty (analogicky je nutné vyvodiť rovnaný právny záver aj ohľadom likvidátora) v danej veci nemal zákonné splnomocnenie, a teda ani oprávnenie, vydávať platobné výmery, ktorými by predpisoval dlžné poistné, prípadne iné nároky zdravotnej poisťovne vyplývajúce zo Zákona o zdravotnom poistení. Ústavný súd SR ustálil, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie žiadneho iného subjektu, okrem príslušnej zdravotnej poisťovne, vydávať individuálne správne akty orgánu verejnej moci a preto je potrebné vydané platobné výmery považovať za nulitný právny akt. Pre vznik nároku na dlžné poistné nepostačuje, že nastala zákonom predvídaná právna skutočnosť - a to že platiteľom poistného nebolo zákonné poistné odvedené včas, ale pre vznik nároku na dlžné poistné sa vyžaduje, aby nastala ďalšia relevantná skutočnosť a to predpísanie dlžného poistného platobným výmerom (§ 18 ods. 8 zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach) - teda vydanie individuálneho právneho aktu príslušným správnym orgánom. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva likvidátorovi postavenie správneho orgánu, ako orgánu verejnej moci. Ani námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd nie je oprávnený už v štádiu po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať súladnosť exekučného titulu so zákonom, neobstojí. Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Nevyhnutným predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnému je existencia spôsobilého exekučného titulu (§ 41 Exekučného poriadku). Exekučný súd v rozsahu jemu danej prieskumnej činnosti (či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní) skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50) a taktiež na prípadný návrh povinného na odklad či zastavenie exekúcie (§ 58). Súd je však povinný v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania) na návrh účastníka konania alebo aj bez osobitného návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, musí nezákonne vedenú exekúciu aj bez návrhu zastaviť (tento záver vyplýva jednoznačne aj z rozhodnutia ÚS SR III. ÚS 86/2010 zo dňa 18.02.2010). Ak potom je nevyhnutné vychádzať zo základu, že platobný výmer č. 1792/2000 zo dňa 09.10.2000, ktorým bolo likvidátorom predpisované dlžné poistné, je nulitný právny akt, pričom z nulitného právneho aktu nemôžu vyplývať žiadne práva a nulitné rozhodnutie nezakladá ani žiadne povinnosti, potom je zrejmé, že oprávnený sa domáha voči povinnému nároku, ktorý nikdy platne predpísaný nebol. Pokiaľ nárok nebol daný, teda neexistovala pohľadávka od počiatku, pretože z nulitného právneho aktu nevyplynuli žiadne práva ani povinnosti, ani postúpenie neexistujúcej pohľadávky nemožno považovať za právne účinné, pretože postupca nemohol postúpiť viac práva, ako mu v danej chvíli prináležalo a teda ani postupník - súčasný oprávnený, nemohol nadobudnúť zo zmluvy o postúpení pohľadávok právo, ktorým v čase postúpenia postupca nedisponoval. Neexistencia spôsobilého exekučného titulu je zákonným dôvodom brániacim vedeniu exekúcie a dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie. Exekučný súd preto rozhodol správne a v súlade s Exekučným poriadkom, keď nezákonne vedenú exekúcie z dôvodu, že absentuje spôsobilý exekučný titul, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil aj bez návrhu. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov odvolania a postupu exekučného súdu napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.