Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/28/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6104112433 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6104112433.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: 1/ Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, 2/ Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej: W. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. K. XX, XXX XX Y., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Stanislavou Kolesárovou, so sídlom Exekútorského úradu Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 113/2004, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 370,68 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/210/2004-67 zo dňa 02. 08. 2011, takto r o z h o d o l : Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil p o t v r d z u j e . Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 105,41 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s ust. § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd rozhodol odvolaním napadnutým uznesením potom čo jeho predchádzajúce uznesenie č.k. 3Er/210/2004-49 zo dňa 18. 10. 2010 vydané vyšším súdnym úradníkom bolo vo výroku, ktorým exekúcia bola zastavená a vo výroku, ktorým oprávnený bol zaviazaný uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 104,91 eura v lehote do troch dní, zrušené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoE/ 114/2011-63 zo dňa 27. 04. 2011 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V odvolaním napadnutom uznesení vydanom zákonnou sudkyňou okresný súd konštatoval, že exekučné konanie sa začalo v roku 2004, pričom je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica napísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom Notárskeho úradu v Partizánskom č. N 4388/2003, NZ 99997/2003 zo dňa 31. 10. 2003, v ktorej Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci udelenej mu advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom uznal v mene povinnej dlh voči oprávnenému v celkovej výške 370,68 eura (11 167 Sk - vtedy platná mena), pozostávajúci z istiny nesplatené úveru, príslušného poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Notárska zápisnica zároveň obsahuje i súhlas s jej vykonateľnosťou ako exekučným titulom , výšku úroku z omeškania a dátum splatnosti pohľadávky. Okresný súd zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu pre Mgr. Tomáša Kušníra je obsiahnuté v Zmluve o úvere č. 6110846 zo dňa 20. 08. 2003 (ďalej aj len „zmluva“), ktorú uzatvorila povinná ako dlžník s oprávneným ako veriteľom a ktorá bola podkladom pre spísanie notárskej zápisnice. Predmetná zmluva bola medzi účastníkmi uzatvorená podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, pričom zmluvné strany sa zároveň dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Z ust. § 323 Obchodného zákonníka vyplýva, že zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku a na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Okresný súd zistil, že zmluvné zastúpenie vzniklo zároveň v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh neexistoval a kedy bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť; nebolo však určité v akej výške. Poukazom na ust. § 574 ods. 2 a § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka okresný súd uviedol, že predmetné splnomocnenie je obsiahnuté vo formulárovej Zmluve o úvere č. 6110846 zo dňa 20. 08. 2003. Ak teda oprávnený postupoval tak, že vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za povinnú, došlo tým k spochybneniu základného predpokladu pre udelenie plnej moci, a teda, že splnomocnenec bude hájiť záujmy povinnej, pretože išlo o osobu, ktorá už pri spisovaní predtlače Zmluvy o úvere bola v kontakte s oprávneným a ktorá mala hájiť jeho záujmy v súvislosti s vymáhaním prípadných dlhov v budúcnosti. Na základe týchto skutočností dospel okresný súd k záveru o absolútnej neplatnosti dohody o plnomocenstve uzavretej medzi povinnou a Mgr. Tomášom Kušnírom v predmetnej Zmluve o úvere, v dôsledku čoho predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, preto exekúciu aj bez návrhu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol okresný súd s poukazom na ust. § 200 ods. 2, § 196, § 200 ods. 1 prvá veta, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 08. 2005 a na ust. § 27a, § 14 ods. 1 až 3, § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30. 04. 2008 (ďalej len „vyhláška“). Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie spolu v sume 145,12 eura, z ktorých okresný súd súdnej exekútorke priznal len 113,38 eura. Povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie uložil okresný súd oprávnenému, nakoľko oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že v danom prípade okresný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tomto konaní okresný súd uznal exekučný titul za súladný so zákonom a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený ďalej uviedol, že predmetné plnomocenstvo preskúmal aj notár pri spisovaní notárskej zápisnice. Ani v jednom prípade pritom nebol zistený rozpor so zákonom. Zdôraznil, že povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo odvolať, pričom tak neurobila. Udelením plnomocenstva sa povinná nevzdala svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšírila možnosť uznania záväzku za svoju osobu aj na osobu advokáta. Platné právne predpisy povinnej nebránili v tom, aby dobrovoľne sama uznala záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnej známa, lebo oprávnený ju pravidelne vyzýval na úhradu jej záväzku a vždy špecifikoval výšku dlžnej sumy. V zmysle platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznania záväzku presným číselným vyjadrením. Podľa názoru oprávneného tiež žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal súd v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, musela by to byť podľa názoru oprávneného v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený záverom zdôraznil, že napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým sa predmetná exekúcia vyhlásila za neprípustnú, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti a následného zastavenia exekúcie situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Oprávnený tiež uviedol, že sa nestotožňuje ani s rozhodnutím okresného súdu o trovách exekúcie. Mal za to, že okresný súd pochybil pri priznaní odmeny za úkon označený ako „spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie“, ktorý nie je možné označiť ako „vypracovanie vyúčtovania“, a teda podľa oprávneného nejde o úkon, ktorý by mal byť odmeňovaný podľa počtu hodín. Domnieval sa tiež, že tento úkon nie je účelný na dosiahnutie výsledku exekúcie, ale spadá pod administratívne práce (§ 25 vyhlášky). Tiež pokiaľ ide o priznanú náhradu hotových výdavkov, oprávnený poukázal na ust. § 25 vyhlášky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil. Dňa 10. 09. 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie oprávneného datované dňom 03. 09. 2012, v ktorom oprávnený doplnil právnu argumentáciu k podanému odvolaniu a zároveň podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. V tomto podaní poukázal oprávnený na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, konkrétne na uznesenie z 14. 03. 2012, sp. zn. I. ÚS 120/2012-12, ako aj na novelu k Exekučnému poriadku č. 384/2008. Uviedol, že okresný súd posúdil plnomocenstvo v zmluve o úvere ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa bez náležitého zdôvodnenia. Namietal, že súd sa nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere splnomocnenie, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa jeho názoru je nutné požiadať Súdny dvor EÚ o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Žiadal preto predložiť Súdnemu dvoru EÚ dve prejudiciálne otázky, a to konkrétne, či „je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?“ A či „je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“ Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Súdna exekútorka vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že nesúhlasí s názorom oprávneného, ktorý spochybňuje rozhodnutie okresného súdu v časti o trovách exekúcie, nakoľko okresný súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie za úkon označený ako „spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie“. Nestotožnila sa tiež s názorom oprávneného podľa ktorého úkon „vypracovanie vyúčtovania“ nie je úkonom účelne vynaloženým na exekúciu. V tejto súvislosti súdna exekútorka zdôraznila, že pojem exekúcia je širší pojem ako len vydanie exekučného príkazu. Vyúčtovanie trov exekúcie je povinný úkon, ktorý súdny exekútor musí realizovať. Nejde pritom o administratívnu prácu, ale ide o úkon, ktorý znamená reálne preštudovanie celého exekučného spisu a na jeho základe zistenie a sčítanie jednotlivých položiek úkonov v exekučnom konaní, jednotlivých položiek hotových výdavkov, jednotlivých položiek náhrad straty času a výpočet DPH. Je preto namieste, keď okresný súd za tento úkon priznal náhradu trov exekúcie podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Súdna exekútorka tiež mala za to, že oprávnený, ktorý podaným odvolaním v skutočnosti napáda sumu 3,32 eura, účelovo vyvoláva ďalšie konanie na exekučnom súde, ktoré má zaťažiť súd pri riešení bagateľnej sumy. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Vo výroku o trovách exekúcie odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 220 OSP zmenil. Pokiaľ oprávnený navrhol exekučné konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP odvolací súd uvádza: Vzťah Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku je vzťahom špeciálneho právneho predpisu k predpisu všeobecnému. Otázky upravené v Exekučnom poriadku nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 251 ods. 4 OSP). Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie je možné prerušiť, iba ak to výslovne ustanovuje právny predpis (napr. Zákon o konkurze a vyrovnaní). Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolateľom podaný návrh na prerušenie konania z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru EÚ v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP zamietol. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného odvolací súd po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok oprávneného uvádza, že sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu pokiaľ ide o vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie a to z nasledovných dôvodov: V zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica, ktorá nemá uvedené náležitosti, nie je spôsobilá byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Exekučný súd je v priebehu celého exekučného konania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie súdu (resp. iný exekučný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné tak po stránke formálnej (z hľadiska právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané, alebo stanovujúceho postup pri vyhotovení exekučného titulu), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia alebo iného titulu - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku zápisnicu, neznamená to, že by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R 58/1997). Ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (porovnaj I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011). V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého nevyhnutnou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (majúci procesnú povahu) je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 63/2009). Až týmto súhlasným prejavom vôle povinnej osoby sa završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Tento súhlas udeľuje buď ten, kto je osobne prítomný pri spísaní notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného. Ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nemožno „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice udelený „zástupcom“ považovať za súhlas povinnej osoby. Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému (§ 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 20. 08. 2003 „Zmluvu o úvere“ (č.l. 6 spisu) ako tzv. formulárovú zmluvu. Jej súčasťou je aj „Splnomocnenie“, ktorým povinná splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, „na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného“. Dňa 31. 10. 2003 bola pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom spísaná notárska zápisnica č. N 4388/2003, NZ 99997/2003, v bode 2 ktorej je konštatované, že povinná splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V bodoch 3 až 5 notárskej zápisnice Mgr. Bruno Žlnay ako substitučne splnomocnený zástupca advokáta Mgr. Tomáša Kušníra vyhlásil, že „v mene povinnej osoby uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 11 167 Sk (pozn. odvolacieho súdu - vtedy platná mena), čo do jeho základu aj do výšky vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 22. 09. 2003 do zaplatenia, ktorý splatí v lehote do 10. 11. 2003, ďalej uviedol, že v opačnom prípade súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ako exekučného titulu“. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi povinnou priamo v Zmluve o úvere nie je platným jednostranným právnym úkonom, nakoľko bola úplne vylúčená slobodná voľba povinnej pri výbere advokáta zastupujúceho jej záujmy. V skutočnosti advokáta, ktorý zastupoval dlžníka (povinnú) pri uznaní záväzku z úveru poskytnutého veriteľom (oprávneným), ako aj pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu s jej vykonateľnosťou (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), vopred vybral veriteľ (oprávnený) tým, že uviedol jeho meno v predtlači úverovej zmluvy predloženej povinnej na podpis. V čase uzavretia úverovej zmluvy nemal oprávnený žiadny právny dôvod trvať na tom, aby povinná udelila plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi) vybranému oprávneným na právny úkon, ktorý v budúcnosti môže ale aj nemusí byť potrebné urobiť. Keďže záujmy zástupcu (advokáta) boli v rozpore so záujmami zastúpeného - povinnej (§ 22 ods. 2 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka), povinná platne nesplnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na svoje zastupovanie; preto tento advokát nemohol následne platne splnomocniť Mgr. Bruna Žlnaya na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Dôsledkom neplatného plnomocenstva nebol advokát (ani jeho substitút) oprávnený udeliť za povinnú súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak Mgr. Bruno Žlnay napriek tomu v notárskej zápisnici udelil za povinnú „súhlas“ s jej vykonateľnosťou, chýba podstatná náležitosť materiálnej vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd už skúmal exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nezistil rozpor žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom, táto skutočnosť nie je prekážkou, aby exekučný súd kedykoľvek v priebehu exekúcie zisťoval, či trvajú podmienky exekúcie. Ak zistí, že tomu tak nie je, rozhodne o zastavení exekúcie aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 EP). Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým rozhodnutím, ktoré by podľa ust. § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Na základe uvedeného odvolací súd námietku oprávneného, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, považoval za nedôvodnú, rovnako ako námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva posúdil notár pri spisovaní notárskej zápisnice, keďže súd nie je viazaný názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice. Odvolací súd sa s ďalšími argumentmi oprávneného týkajúcimi sa odvolaním napadnutého uznesenia uvedenými v návrhu na prerušenie konania, ktorým oprávnený doplnil dôvody podaného odvolania nezaoberal, nakoľko tieto boli podané po uplynutí lehoty na podanie odvolanie, ako aj preto, že okresný súd danými skutočnosťami svoje rozhodnutie neodôvodnil a preto, že vo vzťahu k vyššie uvedenému posudzovanému dôvodu na zastavenie exekúcie nie sú právne relevantné. Oprávnený napadol rozhodnutie okresného súdu aj do výroku o trovách exekúcie. Ako vyplýva z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia okresný súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie podrobne zaoberal vyúčtovaním trov exekúcie, ktoré súdu predložila súdna exekútorka. Okresný súd pritom súdnej exekútorke podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (vyhláška) v znení platnom do 30. 04. 2008 priznal odmenu len za jednu začatú hodinu exekučnej činnosti (súdna exekútorka si uplatnila odmenu za štyri začaté hodiny), a to vo vzťahu k jednému úkonu exekučnej činnosti - vypracovanie vyúčtovania (v trvaní 20 min); okrem toho priznal okresný súd súdnej exekútorke odmenu podľa § 15 vyhlášky za 15 paušálnou sumou odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti. Oprávnený podaným odvolaním tento úkon namieta (vypracovanie vyúčtovania trov exekúcie), pričom tvrdí, že spadá pod administratívne práce (§ 25 vyhlášky). Odvolací súd sa s názorom odvolateľa stotožňuje. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku). Úkon označený ako „vypracovanie vyúčtovania“ trov exekúcie nie je úkonom potrebným na účelné vymáhanie nároku oprávneného priznaného exekučným titulom; v zásade nijako nesúvisí s vykonávaním exekúcie, ale je len k podkladom k tomu, aby súd mohol rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade ak exekúciu zastavuje. Preto tento úkon treba považovať za administratívny úkon podľa § 25 vyhlášky. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd súdnej exekútorke tento úkon nepriznal, v dôsledku čoho jej neprislúcha odmena podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Oprávnený v podanom odvolaní ďalej namietal náhradu hotových výdavkov priznaných súdnej exekútorke rozhodnutím okresného súdu. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov spolu v sume 45,65 eura, pozostávajúcich zo sumy 16,80 eura za poštovné, zo sumy 2 eurá za telekomunikačné poplatky, zo sumy 23,86 eura za cestovné (Banská Bystrica - mesto - Liskovec a späť, 86 km, koeficient 0,28/km), zo sumy 1,33 eura za overenie a zo sumy 1,66 eura za kolkové známky. Odvolací súd preskúmaním takto priznaných hotových výdavkov nezistil pochybenie okresného súdu pri rozhodovaní. Podľa § 22 ods. 1 Exekučného poriadku, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Okresný súd sa pri posudzovaní súdnou exekútorkou vyčíslených hotových výdavkov riadil zákonnou úpravou; žiadny z priznaných hotových výdavkov nie je takého charakteru, ktorý by mal byť posudzovaný inak než hotový výdavok. Hotové výdavky súdnej exekútorky nemožno zahrnúť pod administratívne práce tak ako to tvrdí oprávnený (§ 25 vyhlášky), nakoľko ide výdavky, ktoré v súvislosti s exekúciou skutočne súdnej exekútorke vznikli, preto má právo na ich náhradu. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolaním napadnutého uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie podľa ust. § 220 OSP zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože dospel k záveru, že súdna exekútorka má nárok na náhradu trov exekúcie spolu v sume 105,41 eura, pozostávajúcich zo sumy 49,80 eura (za 15 úkonov odmeňovaných podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky), zo sumy 45,65 eura (hotové výdavky podľa § 22 ods. 1 vyhlášky) a zo sumy 9,96 eura (20 % DPH zo základu 49,80 eura). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.