KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica18. 11. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/251/2014 z 18. 11. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. novembra 2014, sp. zn. 41Cob/251/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6112231237.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/251/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112231237
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112231237.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici , ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci
navrhovateľa PhDr. Ján V., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXXX/X, W. proti odporcovi VAŠA s.r.o., so sídlom
Andreja Hlinku 86, Nováky, IČO: 36 318 990, zastúpeného Právny dom - advokáti, s.r.o., Hurbanova
9A, Banská Bystrica, o zrušenie rozhodcovského rozsudku OS 109/2012, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/383/2012-83 zo dňa 12. februára 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/383/2012-83 zo dňa 12. februára 2014 potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 83,87 Eur na účet právneho zástupcu odporcu Právny dom - advokáti, s.r.o.,
Hurbanova 9A, Banská Bystrica.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica č.k. 9C/383/2012-83 zo dňa 12.2.2014 návrh navrhovateľa
o zrušenie rozhodcovského rozsudku OS 109/2012 zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť
odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 401,86 Eur na účet právneho
zástupcu odporcu.

V odôvodní súd prvého stupňa uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 17.12.2012 sa navrhovateľ
domáhal voči odporcovi zrušenia rozsudku Obchodného súdu, Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Obchodný súd, s.r.o., zo dňa 8.11.2012 pod sp.zn. OS 109/2012 v časti,
v ktorej mu bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 3.895,93 Eur s 9 % ročným úrokom z
omeškania, so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 10.354,10 Eur, v zmysle § 40 ods.
1 písm.c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ( ďalej len
zákon č. 244/2002 Z.z. ) keď popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy voči jeho osobe. Navrhovateľ bol
toho názoru, že účastník sa môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy, aj keď v rozhodcovskom konaní nevzniesol námietku nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu.

Súd prvého stupňa po právnej stránke vec posúdil podľa § 21 ods. 1, 2, 4 a § 40 ods. 1 písm.c) zákona
č. 244/2002 Z.z. V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa zhodnotil aj obsah spisu rozhodcovského
súdu a mal preukázané, že navrhovateľ - v rozhodcovskom konaní odporca 2/, po obdržaní výzvy na
vyjadrenie sa k návrhu nenamietal platnosť rozhodcovskej doložky vo vzťahu k svojej osobe. V súvislosti
s ustanovením § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. uviedol, že túto námietku, navrhovateľ v tomto



konaní, mohol vzniesť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Vzhľadom na
znenie ustanovenia § 21 zákona č. 244/2002 Z.z. je potrebné vykladať znenie ustanovenia § 41 ods.
1 písm.c) citovaného zákona tak, že pre skúmanie otázky právomoci rozhodcovského súdu je možné v
rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 citovaného zákona len v prípade, ak táto
námietka bola vznesená účastníkom rozhodcovského konania v rámci zákonom stanovenej prekluzívnej
lehoty a rozhodcovský súd k nej neprihliadol a vydal rozhodcovský rozsudok. Súd prvého stupňa v
dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 21 zákona č. 244/2002
Z.z. a na obdobný právny názor vyslovený okresným súdom v konaní sp.zn. 64Cb/194/2011 a Krajským
súdom v Banskej Bystrici v konaní sp.zn. 41 Cob/143/2012. Právny vzťah medzi zmluvnými stranami
splátkového kalendára, ako aj navrhovateľa vo vzťahu k veriteľovi posúdil ako obchodnoprávny vzťah
podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka. Mal za to, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, pri ktorom
by navrhovateľovi mala byť poskytnutá zvýšená ochrana. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa
návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania rozhodol v prospech odporcu, ktorý bol v konaní plne
úspešný.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní
namietal, že rozhodcovský súd nemal žiadne oprávnenie konať vo vzťahu k jeho osobe ako fyzickej
osobe, a preto podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. je rozhodcovská zmluva neplatná vo vzťahu
k S. V., ako fyzickej osobe. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak,
aby rozsudok Obchodného súdu, Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný
súd, s.r.o., Banská Bystrica zo dňa 8.11.2012 pod sp.zn. OS 109/2012 v časti, ktorou mu bola uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.895,93 Eur spolu s príslušenstvom, bol zamietnutý.

K odvolaniu sa vyjadril odporca, ktorý považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správne. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov právneho zastúpenie
v odvolacom konaní vo výške 83,87 Eur. Argumentoval tým, že v tomto štádiu konania nie je možné
uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej
doložky a to preto, že tento nedostatok navrhovateľ nenamietal v rozhodcovskom konaní. Navrhovateľ
sa už nemôže dovolávať neplatnosti rozhodcovskej doložky vo vzťahu k jeho osobe.

Krajský súd Banská Bystrica, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 9C/393/2012
vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh navrhovateľa na zrušenie rozsudku Obchodného
súdu, Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd, s.r.o., Banská Bystrica
zo dňa 8.11.2012 pod sp. zn. OS 109/2012 podľa § 40 ods. 1 písm.c) zákona č. 244/2002 Z.z.

Podľa § 40 ods. 1 písm.c) zákona č. 244/2012 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z
účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Z ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. , je zrejmé, kedy sa môže účastník rozhodcovského
konania žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku.



Z citovaného ustanovenia § 40 ods. 1 písm.c) zákona č. 244/2002 Z.z., je zrejmé, že takúto žalobu môže
podať účastník rozhodcovského konania, ktorý popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

V danom prípade navrhovateľ žalobou uplatnil na súde zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu,
že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a dôvodom, pre ktorý navrhovateľ zrušenie rozhodcovského
rozsudku uplatnil na súde prvého stupňa je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu voči jeho
osobe.

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť
námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové
obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci
nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho
pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná
otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu musí účastník rozhodcovského konania uplatniť
najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

Z citovaného ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. jednoznačne vyplýva, že účastník,
ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu, neexistencie
alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom
úkone vo veci samej. Nie je sporná skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania - v tomto konaní
navrhovateľ námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy v rozhodcovskom konaní neuplatnil pri prvom úkone vo veci samej.

Odvolací súd sa z uvedeného dôvodu stotožnil s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa,
že pokiaľ účastník rozhodcovského konania námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone v rozhodcovskom konaní vo veci samej neuplatnil, tak
zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu námietky - nedostatku právomoci rozhodcovského súdu
pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy na príslušnom súde s odkazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm.c)
zákona č. 244/2002 Z.z. už úspešne uplatňovať nemôže.

Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvého
stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností
dôležitých v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, dostatočne zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. a postupoval zákonne a správne, keď rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Uvedené výroky súd prvého stupňa aj
adekvátne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p. ).

Zhrnúc uvedené a vyhodnotiac odvolacie dôvody navrhovateľa odvolací súd môže len konštatovať, že
súd prvého stupňa svojím rozhodnutím skutkovo ani právne nepochybil, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu odvolací súd priznal náhradu
trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci vo výške 61,85 Eur
( vyjadrenie k odvolaniu ), plus režijný paušál vo výške 8,04 Eur, plus 20 % DPH vo výške 13,98 Eur
podľa § 11 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm.c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Odporcovi
odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 83,87,-Eur.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 9C/383/2012

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam