Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/382/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113229232 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113229232.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa G2M, s.r.o so sídlom Hlavná 677, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 47 530 731 (pôvodne SKKP, k. s., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 36 869 732, správca úpadcu TIMEX, akciová spoločnosť, so sídlom Pri Šajbách 7, 831 06 Bratislava, IČO: 00 587 036) proti odporcovi FUN- DAN GS, s.r.o. so sídlom Cementárenská 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 630 499, zast. AK JUDr. Ďurčeková s r. o., so sídlom Námestie Slobody 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 254, zast. JUDr. Dagmar Ďurčeková, advokátka o zaplatenie 700,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb 19/2014-51, IČS: 6113229232 zo dňa 29. apríla 2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb 19/2014-51, IČS: 6113229232 zo dňa 29. apríla 2014 v napadnutej časti prvej a druhej výrokovej vety potvrdzuje. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 59,44 Eur na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 700,- Eur, pričom ho zaviazal na náhradu trov odporcovi vo výške 42,- Eur. Náhradu trov právneho zastúpenia odporcovi nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ v konaní nezvládol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal svoje tvrdenie, že mu odporca dlhuje sumu 700,- Eur za ním vystavené nákupné poukážky v počte 7 ks, každá v hodnote 100,- Eur, hodnotu ktorých vyfakturoval faktúrami č. 110000027 dňa 09.04.2010 v sume 300,- Eur, č. 110000042 dňa 11. 05.2010 v sume 100,- Eur a č. 110000053 dňa 09.06.2010 v sume 300,- Eur. Vo faktúrach uviedol navrhovateľ, že fakturuje odporcovi cenu dodaného tovaru, pričom žiaden dôkaz o tom, že by bol odporca od neho akýkoľvek tovar prevzal v konaní nepredložil. Keďže faktúra nie je dostatočným dôkazným prostriedkom, ktorý by bol spôsobilý preukázať existenciu akéhokoľvek záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom a ani dôkazným prostriedkom spôsobilým preukázať splnenie povinnosti dlžníka z prípadného záväzkového vzťahu, návrh navrhovateľa pre nezvládnutie dôkazného bremena zamietol. S kompenzačnou námietkou, ktorú vzniesol v konaní odporca vo forme obrany sa z tohto dôvodu, keďže nešlo o vzájomný návrh, nezaoberal. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal predovšetkým tú skutočnosť, že okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k jeho právnemu záveru predčasne, pretože navrhovateľovi nebola poskytnutá možnosť dostatočne sa oboznámiť a reagovať na skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej. Tým, že okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz, mal navrhovateľ za to, že vznik nároku je dostatočne preukázaný, inak by nebol dôvod platobný rozkaz vydávať. Aj keď následne okresný súd platobný rozkaz zrušil na základe odporu podaného odporcom, v ktorom však odporca argumentoval len kompenzačnou námietkou, ku ktorej sa navrhovateľ vyjadril písomne dňa 24.03.2014, s argumentáciou týkajúcou sa nezaplatenia ceny za prijaté poukážky sa navrhovateľ prvýkrát oboznámil až v rozsudku, ktorým súd vo veci rozhodol hneď na prvom pojednávaní, a to napriek tomu, že sa navrhovateľ na ňom nezúčastnil. Okresný súd tak nedal možnosť reagovať navrhovateľovi na nové skutočnosti, ktoré na pojednávaní vyšli najavo a ktoré dovtedy neboli navrhovateľovi známe. Súd mal podľa jeho názoru vec odročiť a nariadiť ďalšie pojednávanie, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom a tvrdeniam uplatneným v tomto konaní. Podstatným tvrdením v odvolaní zo strany navrhovateľa bola tá skutočnosť, že v čase podania návrhu nemal ako správca úpadcu k dispozícii relevantné dôkazy o preukázaní základu a výšky uplatnenej sumy. Navrhovateľovi sa až po pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 29.04.2014 a po ukončení dokazovania okresným súdom podarilo zabezpečiť dôkazný prostriedok - e-mailovú komunikáciu medzi odporcom a úpadcom, z ktorej je možné usúdiť na vznik obchodnoprávneho vzťahu, na základe ktorého bol úpadca oprávnený poukážky vydané odporcom a uplatnené tretími osobami u úpadcu na nákup tovaru v nominálnej hodnote každá po 100,- Eur následne vyfakturovať odporcovi, preto si voči nemu uplatnil nárok na zaplatenie ceny za prijaté nákupné poukážky dôvodne. Túto e-mailovú komunikáciu navrhovateľ nemal k dispozícii pred pojednávaním na okresnom súde, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie, preto je túto skutočnosť treba považovať za nový dôkaz podľa § 205a/ ods.1 písm.d/ O.s.p., ktorý bez svojej viny nemohol označiť a ani predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa z dôvodu, že o tomto dôkaze nemal vedomosť, keďže nemal prístup k e-mailovým správam úpadcu. Keďže správca nie je totožná osoba s úpadcom, nie je možné považovať povinnosť správcu pri vynaložení odbornej starostlivosti vedieť o všetkých relevantných dôkazných prostriedkoch, ktoré dôvodnosť nároku úpadcu preukazujú, pretože sa napriek jeho odbornej starostlivosti nemusí o všetkých skutočnostiach od úpadcu a od tretích osôb včas dozvedieť. Predložená e-mailová komunikácia medzi odporcom a úpadcom tvorí jedinú písomnú dohodu odporcu a úpadcu o vzájomných právach a povinnostiach z uplatneného nároku navrhol vypočuť svedka, ktorý bol v rozhodnom čase, t.j. v čase vzniku vymáhaného nároku zamestnaný u úpadcu a ktorý s predmetnými poukážkami a s následnou fakturáciou ich ceny pracoval. Týmto svedkom je U. O., asistentka pre príjem a výdaj tovaru, fakturácie, trvale bytom C. XXX, XXX XX C.. Zároveň namietal neopodstatnenosť kompenzačnej námietky vznesenej odporcom, pretože pohľadávku, ktorú si odporca do konkurzu prihlásil správca úpadcu poprel, v dôsledku čoho je výška zistených pohľadávok odporcu nulová. Okresný súd sa kompenzačnou námietkou doteraz nezaoberal, napriek tomu navrhovateľ predloženie zoznamu pohľadávok, ktoré k odvolaniu priložil, nepovažoval za odvolací dôvod. Tento dôkazný prostriedok predložil súdu len za účelom vykonania ďalšieho dokazovania v prípade, ak by súd uznal odvolacie dôvody navrhovateľa za odôvodnené a vo veci samej bude ďalej pokračovať a rozhodovať o kompenzačnej námietke odporcu. Navrhovateľ tiež nesúhlasil s rozhodnutím v časti jeho výroku o náhrade trov konania, ktorou súd zaviazal navrhovateľa na náhradu iných trov konania vo výške 42,- Eur z titulu súdneho poplatku odporcovi, a to z dôvodu, že ako správca je od súdneho poplatku s poukazom na § 4 ods.2 písm.m/ Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť vrátane náhrady trov konania, prípadne zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril právny zástupca odporcu, ktorý návrh navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. Odporcovi neboli doručené žiadne písomnosti, na základe ktorých by bola zrejmá oprávnenosť vyúčtovaných a žalovaných súm. Uviedol tiež, že odporca eviduje voči navrhovateľovi pohľadávku v sume 144.142,75 Eur, ktorá je podľa neho nesporná čo do dôvodu aj výšky, preto z opatrnosti, ak by navrhovateľ preukázal oprávnenosť žalovanej pohľadávky, vzniesol voči ním uplatnenému nároku vo forme obrany kompenzačnú námietku. Tvrdenia navrhovateľa, ktoré sa týkajú toho, že sa o záväzkovom vzťahu s odporcom dozvedel až po rozhodnutí okresného súdu a že predtým nemal dostatočné podklady sú podľa jeho názoru irelevantné rovnako, ako je aj irelevantné jeho postavenie ako správcu v konkurznom konaní a v konaní o veci samej. Právny zástupca odporcu zdôraznil, že ešte pred vytýčením pojednávania kontaktoval právneho zástupcu navrhovateľa so snahou vec usporiadať a žiadal aj o zaslanie relevantných dokladov. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca navrhovateľa nebol prítomný v kancelárii a ani na ďalších štyroch emailových adresách nikto nepreberal e-mailovú poštu, bol toho názoru, že okresný súd postupoval v konaní správne a keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, správne rozhodol, keď jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 59,44 Eur. Po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní bol doručený súdu návrh na zámenu účastníka na strane navrhovateľa podľa § 92 ods.2 a 3 O.s.p. zo strany správcu konkurznej podstaty s odôvodnením, že dňa 20.08.2014 uzatvoril ako postupca v mene úpadcu so spoločnosťou G2M s.r.o. ako nadobúdateľom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej je aj postúpenie pohľadávky, o ktorej sa vedie súdne konanie. Navrhol preto, aby okresný súd pripustil zámenu účastníkov konania na strane navrhovateľa a aby do konania vstúpila spoločnosť G2M s.r.o. Súčasťou návrhu na postup podľa § 92 ods.2 a 3 O.s.p. je aj zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje tiež pohľadávky vymáhané v tomto konaní s uvedením čísla faktúry, sumy, súpisovej hodnoty a označenie dlžníka (čl. 99) spolu so súhlasom nadobúdateľa pohľadávok s jeho vstupom do súdnych konaní vedených proti dlžníkom úpadcu, ktoré boli začaté pred dňom vydania súhlasu z 13.10.2014. Uznesením č.k. 43Cob 328/2014 zo dňa 26.11.2014, ktoré bolo účastníkom konania doručené 02. a 03.12.2014, ktoré sa stalo právoplatné dňa 03.12.2014 rozhodol odvolací súd o tom, že do konania namiesto doterajšieho navrhovateľa vstúpila spoločnosť G2M s.r.o., Hlavná 677, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 47 530 731. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že pôvodný navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil právo na zaplatenie 700,- Eur, ktoré kvalifikoval ako právo na zaplatenie ceny nákupných poukážok v nominálnej hodnote 100,- Eur v počte 7 ks, ktorú cenu vyfakturoval tromi faktúrami ako daňovými dokladmi pod č. 110000053 dňa 09.06.2010 so splatnosťou 23.06.20101 na sumu 300,- Eur, č. 110000042 zo dňa 11. 05.2010 so splatnosťou 25.05.2010 na sumu 100,- Eur a č. 110000027 zo dňa 09.04.2010 so splatnosťou 23.04.2010 na sumu 300,- Eur. Žiadne iné relevantné dôkazy o tom, na základe akého záväzkového vzťahu navrhovateľ vystavil vyššie uvedené faktúry a ani dôkaz o tom, že na strane odporcu povinnosť zaplatiť tieto sumy reálne vznikla, súdu nepredložil. Po doručení odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom odporca nárok navrhovateľa neuznal z dôvodu, že nie je preukázaný, vzniesol odporca kompenzačnú námietku do výšky žalovanej sumy. Okresný súd predvolal účastníkov konania na pojednávanie, ktoré nariadil na dátum 29.04.2014 s tým, že právny zástupca navrhovateľa prevzal predvolanie na pojednávanie mesiac predtým, t.j. 21.03.2014 a až po urgencii súdu založenej na čl. 42 sa k odporu odporcu vyjadril tak, že tento považoval za nedôvodný a celá argumentácia obsiahnutá vo vyjadrení sa týkala len kompenzačnej námietky, ktorú vzniesol odporca a jej neodôvodnenosti s tým, že k vyjadreniu opätovne priložil len tri vyššie uvedené faktúry bez akýchkoľvek ďalších dôkazov. Na pojednávaní dňa 29.04.2014 sa navrhovateľ ani právny zástupca nezúčastnili, neúčasť písomne a ani inak neospravedlnili a nežiadali ani o odročenie pojednávania. Na pojednávaní odporca namietal, že navrhovateľ nepreukázal základ uplatneného nároku a ani o aký zmluvný vzťah sa medzi nimi malo jednať. Z opatrnosti vzniesol aj kompenzačnú námietku, pretože si do konkurzu prihlásili pohľadávky a mal vedomosť o tom, že tieto popreté správcom neboli. Žiadne iné relevantné tvrdenia, než boli obsiahnuté v odpore na pojednávaní uvedené zo strany odporcu neboli. Podľa § 101 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa ods.2 cit. ust. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa § 120 ods.1 cit. zák. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 153 ods.1 cit. zák. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa § 154 ods.1 cit. zák. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd postupoval v súlade s § 101 ods.2 O.s.p., keď prejednal vec bez účasti navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o jeho odročenie. Úprava obsiahnutá v § 101 O.s.p. nadväzuje na povinnosť účastníka už v návrhu na začatie konania uviesť rozhodujúce skutočnosti a predložiť na svoje tvrdenia relevantné dôkazy. Nesplnenie povinnosti dôkaznej a povinnosti tvrdenia má v spornom konaní za následok rozhodnutie, ktoré vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorý takúto povinnosť nesplnil. Je treba zdôrazniť, že procesná aktivita účastníka nie je zásadne nevyhnutná k tomu, aby súd mohol pokračovať v začatom konaní. Súd preto pokračuje v konaní aj vtedy, keď sú účastníci nečinní a môže vec prejednať a aj rozhodnúť pri splnení zákonom stanovených podmienok aj za neprítomnosti účastníka a vo veci rozhodnúť na základe dôkazov doložených do spisu a s prihliadnutím na dovtedy vykonané dokazovanie. Argumenty odporcu uvedené na pojednávaní o tom, že nárok navrhovateľa nie je preukázaný sa nijako nelíšili od argumentov uvedených ním v odpore, preto nezaujatie stanoviska navrhovateľa k nim nemohlo mať žiaden podstatný vplyv na rozhodnutie súdu a ani na jeho procesný postup v konaní. Ak okresný súd prejednal a rozhodol vec bez prítomnosti navrhovateľa, neporušil § 101 O.s.p. a neodňal navrhovateľovi ako účastníkovi konania, ktorému nič nebránilo, aby sa v prípade, že sa nemôže zúčastniť pojednávania ospravedlnil, prípadne požiadal o jeho odročenie žiadne práva, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky a Občiansky súdny poriadok. Okresnému súdu nič nebránilo v tom, aby rozhodol o návrhu navrhovateľa aj na prvom pojednávaní, ak je z obsahu spisu zrejmé, že navrhovateľ dôkazné bremeno na ním tvrdené skutočnosti nezvládol. Dôkazným bremenom sa rozumie predovšetkým procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nemohla byť pre nečinnosť účastníka, v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej mu § 120 ods.1 O.s.p., preukázaná. Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno je možné urobiť vtedy, ak vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané aj podľa § 120 ods.3 O.s.p. neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka a ani o tom, že by bolo tvrdenie nepravdivé. Ak sa teda navrhovateľ domáhal v konaní zaplatenia určitej sumy s tvrdením, že mu odporca dlhuje za nákupné poukážky ním uvádzanú sumu, spočívalo dôkazné bremeno o tomto tvrdení výlučne na ňom, čo sa mu však v konaní preukázať nepodarilo. Odvolací súd sa stotožnil so zistením skutkového stavu, ako aj s jeho právnym posúdením okresným súdom, keď návrh navrhovateľa pre nezvládnutie dôkazného bremena zamietol. Odporcom tvrdené skutočnosti v odvolaní o tom, že až po rozhodnutí okresného súdu získal dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia nie sú takou novou skutočnosťou, na ktorú by bolo možné v odvolacom konaní prihliadnuť. Postavenie správcu a úpadcu v sporovom konaní je jednoznačné, preto nedostatok dôkazov pri podávaní návrhu vo veci samej zaťažuje výlučne toho z nich, kto návrh podal a to, že emailovú komunikáciu medzi úpadcom a odporcom získal navrhovateľ až následne nie je možné považovať za neskôr objavenú novú skutočnosť, pretože takáto e-mailová komunikácia existovala už v čase podania návrhu. Pri dôslednejšej komunikácii navrhovateľa s úpadcom si mohol pôvodný navrhovateľ tento dôkaz zabezpečiť už pri podaní návrhu. Z vyššie uvedených dôvodov preto nemohol odvolací súd na navrhovateľom tvrdenú novú skutočnosť a nový dôkaz prihliadnuť a ani vykonávať ďalší dôkaz výsluchom svedka, ktorý rovnako mohol navrhnúť už v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tým tvrdením navrhovateľa, že ak je od platenia súdneho poplatku za návrh s poukazom na § 4 ods.2 písm. m/ Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený, že nie je povinný hradiť trovy konania, ktoré odporcovi ako účastníkovi v spore úspešnému, vznikli. Osobné oslobodenie navrhovateľa ako správcu konkurznej podstaty ešte neznamená, že ak je ako účastník súdneho konania v spore neúspešný, že by z tohto dôvodu nemal hradiť odporcovi tie trovy konania, ktoré mu v súvislosti s účelným bránením práva vznikli. Odporca zaplatil za ním podaný odpor súdny poplatok vo výške 42,-Eur, preto okresný súd správne rozhodol, keď podľa § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal na jeho náhradu navrhovateľa. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti prvej a druhej výrokovej vety vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Odporcovi v súvislosti s bránením práva vznikli trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa vo výške 51,45 Eur podľa § 10 ods.1 a § 13a/ ods.1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a 1 x 8,04 Eur režijný paušál podľa § 16 ods.3 cit. vyhl., spolu v sume 59,44 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.