Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/67/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114200475 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6114200475.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Prievidza, so sídlom Prievidza, Matice slovenskej 10, IČO: 30 807 484 proti povinnému VAE CONTROLS Prievidza, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Sládkovičova 53, IČO: 31 632 343, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Krasňanovou, so sídlom Exekútorského úradu Považská Bystrica, Námestie A. Hlinku 36/9, pod sp. zn. EX 541/13, o vymoženie 2.730,68 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 4Er/65/2014-8 zo dňa 19. 3. 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 2.730,68 EUR na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, č. 700-1011753513- GC04/13 zo dňa 8. 11. 2013, ktorým bolo povinnému predpísané poistné na sociálne poistenie za obdobie mesiaca september 2013 v sume vymáhanej pohľadávky. Okresný súd mal za preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2R/6/2013 zo dňa 27. 9. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 10. 2013, sa začalo reštrukturalizačné konanie povinného a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2R/6/2013 zo dňa 9. 10. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 10. 2013, bola povolená jeho reštrukturalizácia. Konštatoval, že jedným z účinkov začatia reštrukturalizačného konania je, že pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Naopak, pohľadávku, ktorá vznikla počas reštrukturalizačného konania, zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“) označuje ako pohľadávku prednostnú, na ktorú nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania. Pre správne posúdenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo teda potrebné posúdiť, či pohľadávka oprávneného vymáhaná v exekučnom konaní je pohľadávkou prednostnou, t. j. posúdiť okamih vzniku tejto pohľadávky. Ďalej okresný súd uviedol, že zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) neupravuje vznik pohľadávky z titulu poistného na sociálne poistenie. Poistné sa podľa § 142 ods. 1 a 2 tohto zákona platí za kalendárny mesiac pozadu. Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné. Poistné sa platí za predchádzajúci mesiac, z čoho možno konštatovať, že pohľadávka oprávneného zo sociálneho poistenia vzniká uplynutím každého pracovného dňa v mesiaci, v ktorom povinný ako zamestnávateľ prideľuje svojim zamestnancom prácu a je povinný im za ňu poskytovať príjem. Skutočnosť, že splatnosť poistného nastáva až následne je v tomto ohľade bez významu, a to z dôvodu, že vznik pohľadávky a jej splatnosť sú odlišné pojmy. Vymáhaná pohľadávka, ktorou je podľa obsahu exekučného titulu predpísané poistné na sociálne poistenie za obdobie septembra 2013, teda nie je v zmysle § 120 ods. 2 ZKR prednostnou pohľadávkou, ktorá by vznikla v priebehu reštrukturalizácie (t. j. od 4. 10. 2013), ale sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla pred jej začatím (v mesiaci september 2013), a teda bolo ju potrebné do reštrukturalizácie prihláškou uplatniť. Nakoľko s poukazom na § 114 ods. 1 písm. b/ ZRK platí, že po začatí reštrukturalizačného konania nemožno pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie okresného súdu napadol v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, OSP) lehote odvolaním oprávnený. V prvom rade poukázal na znenie § 231 ods. 1 písm. f/ zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ (povinný) je povinný predkladať pobočke Sociálnej poisťovne výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Podľa § 34 ods. 3 opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/24035/2005-74 zo dňa 30.11.2005 sa pohľadávka na poistnom a príspevkoch účtuje podľa výkazu poistného a príspevkov alebo podľa iného účtovného dokladu, ak je známa jej suma. Pohľadávka oprávneného predstavuje poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za obdobie mesiaca september 2013, avšak vzniká až na základe mesačného výkazu poistného a príspevkov, ktoré povinný predložil dňa 29. 10. 2013. Preto vzhľadom k skutočnosti, že reštrukturalizačné konanie povinného začalo dňa 4. 10. 2013, pohľadávka oprávneného je pohľadávkou prednostnou, na ktorú nepôsobia účinky reštrukturalizačného konania a ktorá sa ani nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj „Exekučný poriadok“) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Podľa § 113 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“) o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie. Iné rozhodnutia alebo písomnosti súdu vydané pred začatím reštrukturalizačného konania sa v Obchodnom vestníku nezverejňujú. Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 ZKR). Podľa § 114 ods. 1 písm. b/ ZRK začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú. Povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) ZRK zastavujú (§ 118 ods. 3 veta prvá ZRK). Podľa ust. § 120 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia (§ 120 ods. 2 ZKR). Podľa § 141 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. Odvolací súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že oprávnený dňa 18. 12. 2013 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 8. 11. 2013. Uvedeným rozhodnutím bolo povinnému predpísané poistné na sociálne poistenie za obdobie mesiaca september 2013. Okresný súd z Obchodného vestníka zistil, že voči povinnému bolo počnúc dňom 4. 10. 2013 začaté reštrukturalizačné konanie a nakoľko zaujal záver, že pohľadávka oprávneného z titulu poistného na sociálne poistenie vznikala každým dňom trvania pracovného pomeru zamestnancov k povinnému (t. j. každým dňom, ktorým je zamestnávateľ povinný za svojho zamestnanca odvádzať poistné na sociálne poistenie), konštatoval, že túto pohľadávku si oprávnený mal s poukazom na § 120 ods. 1 ZKR prihlásiť do reštrukturalizácie. Keďže však tak neurobil, po začatí reštrukturalizačného konania už nebolo možné pre pohľadávku oprávneného začať exekučné konanie. Preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. S uvedeným záverom prvostupňového súdu sa však odvolací súd stotožniť nemohol, z nasledovných dôvodov: Povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká podľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vznikom pracovného pomeru a úrazové a garančné poistenie zamestnávateľa podľa §§ 24, 25 tohto zákona vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu. Je však dôsledne potrebné odlišovať vznik povinného sociálneho poistenia podľa §§ 20, 24 a 25 zákona o sociálnom poistení ako právneho vzťahu medzi poisteným a poisťovňou (t. j. vzťahu medzi osobou, na ktorú sa vzťahuje osobný rozsah sociálneho poistenia a poisťovňou) a vznik právneho vzťahu medzi platiteľom poistného a poisťovňou. Povinnosť zamestnávateľa platiť poistné, stanoviť jeho výšku a odviesť poistné (ako zamestnávateľ za zamestnanca - poisteného i ako zamestnávateľ za seba pri úrazovom a garančnom poistení) je totiž povinnosťou, ktorá sa viaže nielen na existenciu vzniku samotného pracovného pomeru, ale napr. aj na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca (napr. či sa nejedná o starobného alebo výsluhového dôchodcu, na ktorého sa zákonné poistenie pre prípad invalidity nevzťahuje, osobu, za ktorú podľa § 128 ods. 5, 7 zákona o sociálnom poistení platí poistné štát alebo osobu v stave práceneschopnosti, osobu poberajúcu materské, podobne). Skutočnosť, že osoba spadá pod osobný rozsah sociálneho poistenia, teda, ešte sama o sebe neznamená, že uvedená osoba (prípadne jej zamestnávateľ, ak ide o zamestnanca) je povinná poistné na sociálne poistenie aj odviesť, a teda ani samotné uplynutie pracovného dňa, v ktorom zamestnávateľ pridelil zamestnancom prácu, neznamená súčasný vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne na sociálnom poistení. Poistné je zamestnávateľ povinný odviesť Sociálnej poisťovni v sumách uvedených vo výkaze poistného, ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného zaťažujúcich mzdy všetkých zamestnancov (jednotlivo i v súhrne) za príslušné mesačné obdobie v lehotách stanovených zákonom. Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Podľa § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zamestnávateľ sa, teda, nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vzťah poisťovňa - zamestnávateľ nie je záväzkovým vzťahom dlžníka a veriteľa, ale ide o vzťah verejnoprávny, založený na zákonnom oprávnení Sociálnej poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné zaplatiť a odviesť. Ak je pohľadávka charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik pohľadávky poisťovne voči zamestnávateľovi je preto možné posudzovať len na základe ustanovení zákona o sociálnom poistení, t. j. na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť a odviesť poistné v zákonom stanovenom čase a výške. Týmto ustanoveniami sú potom § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý stanovuje, že poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu, a ust. § 143 ods. 2 tohto zákona pojednávajúce o tom, kedy vzniká povinnosť tak urobiť. Pokiaľ, teda, s poukazom na citované ustanovenia bol povinný ako zamestnávateľ povinný zaplatiť poistné na sociálne poistenie Sociálnej poisťovni (oprávnenému) za kalendárny mesiac pozadu (t. j. za september 2013 v októbri 2013) s tým, že toto poistné sa stalo splatným v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné, je zrejmé, že oprávnenie Sociálnej poisťovne požadovať poistné (uplatniť pohľadávku), ako určitú konkrétnu majetkovú hodnotu za mesiac september 2013, nemohlo vzniknúť v septembri 2013, ale vzniklo k 31. októbru 2013. Navyše, zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva oprávnenie Sociálnej poisťovne vyžadovať výkazy k vyčísleniu poistného mimo dátumu určenému na výplatu mesačnej mzdy, teda ani na rozlíšenie poistného ku dňu 4. 10. 2013, ktorým sa začalo reštrukturalizačné konanie. Možno, teda, konštatovať, že popri dátume splatnosti poistného na sociálne poistenie je súčasne dátum jeho splatnosti (t. j. deň 31. 10. 2013) aj dátumom vzniku pohľadávky Sociálnej poisťovne na toto poistenie. Uvedený právny názor už bol pritom vyslovený v niekoľkých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 4 Sžso 5/2011 zo dňa 28. 6. 2012, sp. zn. 7 Sžso 81/2011 zo dňa 30. 10. 2012, a ďalšie). Ako už bolo uvedené vyššie, s poukazom na § 120 ods. 2 ZRK sa pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, neuplatňujú v reštrukturalizácii prihláškou. Na uvedené tzv. prednostné pohľadávky potom nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania stanovené v § 114 ZRK a ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže by s tým ich veritelia súhlasili. Preto uvedené pohľadávky možno uplatniť v civilnom konaní, v konaní pred správnym orgánom, prípadne viesť ohľadne nich exekúciu. Z dôkazov tvoriacich obsah spisu vyplynulo, že reštrukturalizačné konanie voči povinnému začalo počnúc dňom 4. 10. 2013. Pohľadávky oprávneného (z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku) vznikli dňa 31. 10. 2013, teda po začatí reštrukturalizačného konania, v jeho priebehu. Z tohto dôvodu ide o prednostné pohľadávky, vymoženia ktorých sa je možné domáhať v exekučnom konaní, a nie o pohľadávky vzniknuté pred začatím reštrukturalizačného konania, ktorý záver prezentoval súd prvostupňový. Na základe uvedených skutočností neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len napadnuté uznesenie okresného súdu s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Po vrátení veci okresnému súdu tento znovu preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a vo veci rozhodne v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa je v zmysle § 226 O. s. p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.