Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3Tos/66/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212010118 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6212010118.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Petra Chovankum v trestnej veci odsúdeného L. A., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. júla 2014, o sťažnosti odsúdeného, proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 12.05.2014 sp.zn. 9T/57/2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného L. A. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 12.05.2014 sp.zn. 9T/57/2012 súd podľa § 55 ods. 4 Tr. zák. nariadil odsúdenému L. A. trest odňatia slobody vo výmere 23 dní za nevykonaný zvyšok trestu povinnej práce vo výmere 46 hodín. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a § 55 ods. 4 Tr. zák. súd zaradil odsúdeného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený L. A.. V písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí, pretože dôvody porušenia z jeho strany, keď neodpracoval 47 hodín (správne malo byť uvedené 46 hodín) z pôvodných 100 hodín boli tie, že v období, keď mal túto prácu vykonať, mal uzavretý pracovný pomer na dobu určitú, v ktorom vykonával aj povinné nadčasy a mal aj rodinné dôvody. Okrem toho poznamenal, že považuje si za povinnosť rodinu zabezpečiť, má maloleté dieťa a okrem toho má vyživovaciu povinnosť aj voči ďalšej dcére. Záverom dodal, že v prípade výkonu uvedeného trestu automaticky príde o zamestnanie a takisto si nebude môcť plniť vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom. Požiadal odvolací súd o zmenu rozsudku a určiť mu trest formou podmienečného trestu odňatia slobody. Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1,2 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Zo spisového materiálu vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 04.05.2012 sp.zn. 9T/57/2012 bol v tom čase obvinený L. A. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to podrobne uvedené v trestnom rozkaze. Za to mu bol uložený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 a § 54 ods. 1 Tr. zák. trest povinnej práce vo výmere 100 hodín. Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. sa mu uložila aj povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť zameškané výživné do jedného roka od nariadenia trestu podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 05.06.2012. Zo správy mediačného a probačného úradníka Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 13.08.2013 vyplýva, že odsúdený L. A. nastúpil trest povinnej práce dňa 10.04.2013, kde bol zaradený na pomocné, jednoduché práce pri údržbe okolia a upratovačské práce s tým, že musí odpracovať mesačne minimálne dvadsať hodín, na čo bol upozornený. Napriek tomu z uloženého trestu povinnej práce vo výmere 100 hodín odpracoval do 31.07.2013 len 54 hodín. Kontrola plnenia vykonávania práce odsúdeným a dodržiavania uložených povinností bola vykonaná probačným a mediačným úradníkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši v dňoch 12.04.2013, 18.04.2013, 17.05.2013 a 13.08.2013, pričom boli zistené nedostatky, a to v tom slova zmysle, že odsúdený aj napriek upozorneniu, že je povinný odpracovať minimálne 20 hodín mesačne, v mesiaci apríl odpracoval iba 15 hodín v mesiaci, v máji 21 hodín a v mesiaci jún 18 hodín. Celkovo teda odpracoval spolu 54 hodín, o čom svedčí správa Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb Veľký Krtíš z 05.09.2013. Z obsahu výpovede svedkyne I.. C. I. vyplýva, že aj keď odsúdený vykonával práce cez pracovnú agentúru Index Nosluš, kde bol zamestnancom na dobu určitú, nemal také pracovné výsledky, ktoré vyžaduje ich spoločnosť, a preto nechceli s ním uzavrieť pracovný pomer na dobu neurčitú. Ďalej dodala, že odsúdený mal v mesiaci marec či už náhradné voľno alebo hromadné pracovné voľno a tieto skutočnosti sa opakovali aj v mesiacoch apríl, máj, jún, augusta a september. Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že je si vedomý toho, že neodpracoval trest povinnej práce tak, ako je uvedené v správach, čo odôvodňoval najmä tým, že mal predovšetkým rodinné problémy súvisiace s bývaním a čiastočne aj s nadčasmi. Tiež priznal, že súdom ako aj mediačným úradníkom bol upozorňovaný na podmienky vykonania trestu povinnej práce a tiež poznamenal, že je pravdou to, že mal možnosť vykonať trest povinnej práce, nakoľko to nebol veľký objem hodín, ale to, že tento trest nevykonal, súviselo s jeho osobnými problémami. Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uložené v § 51 ods. 3,4 Tr. zák. smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Do doby výkonu trestu povinnej práce sa nezapočíta doba, počas ktorej odsúdený: a) nemohol vykonávať trest povinnej práce pre dočasnú práceneschopnosť alebo preto, že mu v tejto dobe práca nebola určená, b) vykonával povinnú vojenskú službu alebo službu namiesto povinnej vojenskej služby, c) zdržiaval sa v cudzine, d) bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci. Podľa ods. 3 predmetného ustanovenia, trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať osobne vo svojom osobnom voľnom čase, bez nároku na odmenu. Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia, ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal prácu v určenom rozsahu alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že odsúdený L. A. nevykonal uložený trest povinnej práce v zmysle § 55 ods. 1 Tr. zák., teda najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu trestu predovšetkým svojím zavinením, a preto neobstojí jeho obrana súvisiaca s prácou, ktorú vykonával cez pracovnú agentúru Index Nosluš. Odvolací súd prehodnotil skutočnosti uvedené v sťažnosti odsúdeného a dospel k záveru, že jeho argumentácia v danom prípade neobstojí. Sám odsúdený v podstate priznal, že mal možnosť vykonať trest povinnej práce, avšak mal určité osobné problémy, na základe ktorých tento trest neabsolvoval. Odsúdený argumentuje určitými rodinnými problémami, poprípade tým, že mal vykonávať nadčasy. Z výpovede svedkyne I.. C. I. skutočnosti tak, ako to prezentoval odsúdený ohľadne nadčasov nevyplývajú. Práve naopak, podľa názoru odvolacieho súdu, odsúdený mal dostatok voľného času v období od marca do októbra 2013, kedy mohol uvedený trest povinnej práce vykonať. Obranu, ktorú uviedol odsúdený v sťažnosti, odvolací súd považuje len za účelovú, v snahe vyhnúť sa trestu, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 04.05.2012 sp.zn. 9T/57/2012. Keďže odsúdený zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, súd správne v súlade s ust. § 55 ods. 4 Tr. zák. premenil trest povinnej práce, resp. jeho zvyšok na trest odňatia slobody a to tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce, teda za 46 hodín nariadil jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody, teda 23 dní. Súčasne správe postupoval, keď ho podľa § 55 ods. 4 a § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd sťažnosť odsúdeného L. A. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.