Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4Tos/95/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010272 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6213010272.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Mikluša v trestnej veci obž. H. T. za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí dňa 2. januára 2014 o sťažnosti obž. H. T. proti uzneseniu samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 8T 117/2013-99 zo dňa 29. 11. 2013 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obžalovaného H. T. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Uznesením samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 8T 117/2013-99 zo dňa 29. 11. 2013 bolo podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. rozhodnuté, že písomný sľub obž. H. T. sa neprijíma a podľa § 238 ods. 3 Tr. por. sa obž. H. T. ponecháva vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po podaní obžaloby, ohľadne ďalšieho trvania väzby obžalovaného, odôvodnil tým, že naďalej pretrvávajú dôvody väzby tak, ako boli ustálené pri vzatí obžalovaného do väzby a že nie je možné v súčasnej dobe nahradiť dôvody väzby písomným sľubom. Prvostupňový súd pritom zdôrazňuje, že zo strany obžalovaného išlo voči poškodenej J. O. o opakované útoky, čím je daný dôvod väzby uvedený v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. a že obžalovaný nemá žiadne trvalé bydlisko a tým je daná aj dôvodná obava, že v prípade prepustenia na slobodu by mohol ujsť, skrývať sa, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, čím sú dané dôvody väzby uvedené v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obhajca obžalovaného, kde v písomných dôvodoch svojej sťažnosti tento uvádza, že obžalovaný je vo väzbe už od 30. 8. 2013, čo vzhľadom na výšku hroziaceho trestu je neprimerane dlhá doba a sadzba pri trestnom čine nebezpečného vyhrážania nie je taká, ktorá by odôvodňovala držať obžalovaného vo väzbe v trestnom konaní tak dlho. Samotná skutočnosť, že obžalovaný je bezdomovec, nie je takou skutočnosťou, ktorá by preukazovala, že by tento mohol ujsť a skrývať sa pred trestným stíhaním, ale je to jeho štýl života. Ďalej obhajca obžalovaného zdôrazňuje, že obžalovaný prerušil akékoľvek kontakty s poškodenou, pričom podaním sťažnosti sa domáha, aby bol prijatý sľub obžalovaného a následne, aby bol tento prepustený z väzby na slobodu za súčasného uloženia adekvátnych zákazov a obmedzení na zabezpečenie ochrany poškodenej. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná, že v danom prípade sú splnené tak materiálne, ako aj formálne podmienky pre ďalšie trvanie väzby obžalovaného. V prípade materiálnych podmienok väzby krajský súd vzal v úvahu, že doterajšie dokazovanie v prípravnom konaní v plnom rozsahu preukázalo to, že skutky, ktoré sa kladú obvinenému za vinu boli spáchané, tieto skutky možno posúdiť ako trestný čin a doposiaľ zistené skutočnosti rovnako nasvedčujú tomu, že týchto skutkov sa dopustil obžalovaný. Svedčí o tom i podaná obžaloba na obžalovaného na Okresný súd Veľký Krtíš. Rovnako tak krajský súd sa stotožnil i so skutočnosťou, že v danom konkrétnom prípade existujú dôvody väzby tak, ako boli ustálené pri vzatí obvineného do väzby, t.j. že existujú dôvody väzby uvedené v § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. por., teda tzv. útekovej a preventívnej. V súvislosti s preventívnou väzbou rovnako ako prvostupňový súd i krajský súd konštatuje, že obžalovaný sa dopustil opakovane skutkov vo vzťahu k poškodenej, kde jeho konanie malo gradujúci charakter a bez obmedzenia zásahu do osobnej slobody by mohlo dôjsť i k nepredstaviteľným následkom. Rovnako tak skutočnosť, že obžalovaný je bezdomovcom nemožno charakterizovať ako skutočnosť, ktorá je prejavom jeho štýlu života ale je to skutočnosť, ktorá môže významným spôsobom ovplyvniť ďalší priebeh dokazovania v prípade prepustenia na slobodu. V tejto súvislosti nahradenie väzby sľubom tak, ako sa to domáha obžalovaný je nedostatočné jednak s poukazom na charakter skutku ako i osobu obžalovaného, kde práve opakovane útoky voči poškodenej sú tou konkrétnou skutočnosťou, ktorá zatiaľ takýto postup vylučuje s tým, že sľub nemožno považovať za dostatočný pre nahradenie reálnych dôvodov väzby. I v súvislosti s existenciou formálnych dôvodov väzby krajský súd konštatuje, že i formálne podmienky pre ďalšie trvanie väzby obžalovaného boli v danom prípade splnené. Po podaní obžaloby v zákonom stanovených lehotách bol obžalovaný vypočutý svojim zákonným sudcom, ktorý riadne procesným spôsobom rozhodol o ďalšom trvaní väzby, ako aj o dôvodoch, ktoré trvajú a tento mal k dispozícii i kompletný spisový materiál. Nakoľko i v súvislosti s doterajším trvaním väzby neboli zistené žiadne pochybenia zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu a lehota trvania väzby zodpovedá zatiaľ ust. § 76 Tr. por. bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, t.j. sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú zamietnuť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.