Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/514/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6309201761 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6309201761.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcov: v 1. rade F.. Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H., T. 7, v 2. rade F.. S. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G., S. XX, v 3. rade M. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XXX K., O. XXX/X, všetci zastúpení splnomocnenou advokátkou: JUDr. Mária Stahovcová, Advokátska kancelária 977 01 Brezno, ČSA 18, proti žalovaným: v 1. rade Z. S., v 2. rade S. Y., v 3. rade M. N., v 4. rade S. S., v 5. rade M. O., v 6. rade M. A., v 7. rade P. E., v 8. rade Z. K., všetci neznámi, za ktorých koná: Slovenský pozemkový fond Bratislava, 817 15 Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, v 9. rade S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., U. X, v 10. rade S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., F.. S. XX/XX, v 11. rade Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., P. XX, v 12. rade L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. G., O. 9, v 13. rade AGROLEHOTA s. r. o., 976 51 Horná Lehota 61, IČO: 36 026 085, v 14. rade Ing. Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G., J. XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných v 10. a 11. rade zo dňa 27. 03. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/76/2009-198 zo dňa 13. 12. 2012, takto r o z h o d o l : Odvolacie konanie vo vzťahu k žalovanému v 10. rade S. S. odvolací súd zastavuje. Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej určil, že spoluvlastnícky podiel žalovaného v 11. rade vo veľkosti 1/16-tina patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa Y. Y. a jeho manželky M. Y., potvrdzuje. V časti, v ktorej žalovaným v 9., 10., 11. a 12. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania štátu v sume 6,53 € do troch dní zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. V časti, v ktorej žalobcom v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žalobcom v 1., 2. a 3 rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že spoluvlastnícke podiely odporcov v 10. a 11. rade vo veľkosti 2/16-tiny patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa Y. Y. a jeho manželky M. Y. , žalobcom v 1., 2. a 3. rade nepriznal náhradu trov konania, žalovaným v 9., 10., 11. a 12. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania v sume 6,53 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že v súlade s názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici po zrušení rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k odporcom v 10. a 11. rade skúmal dôvod, prečo za S. S. zmluvu podpísala S. U. a za Z. S. P. E., ďalej čo bránilo listinným vlastníkom podpísať zmluvu a či títo boli skutočne v čase uzavretia zmluvy aj listinnými vlastníkmi. Žalobcov tiež viedol k tomu, aby vysvetlili prečo sa Y. Y. a M. Y. uspokojili iba s neperfektnou zmluvou a či prípadne neexistuje iný dôkaz o ich dobromyseľnosti. Vykonaným dokazovaním a to listinnými dokladmi ako aj zhodnými vyjadreniami účastníkov konania na strane žalobcov ako aj žalovaných v 10. a 11. rade súd zistil, že S. U. žalovaná v 9. rade teda S. U. rod. S., ktorá zmluvu podpísala, je totožná s pozemkovoknižnou vlastníčkou S. S., pretože táto vlastníčka sa vydala a jej priezvisko bolo od roku 1975 U., rod. S.. Ide teda o tú istú osobu. Vychádzajúc z tejto skutočnosti poukazujúc na zhodný prejav vôle žalobcov ako aj žalovaných v 10. a 11. rade súd nepokladal za potrebné vypočuť ako svedka S. U., ktorá je v podstate účastníčkou konania. Prihliadol na jej písomné vyjadrenie, vysoký vek, nepriaznivý zdravotný stav, vzdialenosť miesta bydliska od miesta, v ktorom prebieha súdne konanie a stotožnil sa s vyjadrením účastníkov konania, že jej výsluch, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v konaní, nie je potrebný. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že opatrovník P. E. nežije. Dopytom na účastníkov konania zistil, že títo nemajú vedomosť o žiadnych iných svedkoch prípadne účastníkoch zmluvy, ktorí boli prítomní pri podpise dňa 05. 05. 1975. Ďalej súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že Y. Y. s manželkou požiadali o vydanie stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu. Stavba bola povolená rozhodnutím odboru pre výstavbu ONV v Banskej Bystrici č. výst. 1247/1968 zo dňa 23. 05. 1968. Ešte pred vydaním uvedeného stavebného povolenia bol pre účely územného rozhodnutia vyhotovený geometrický plán, ktorým boli vytvorené parcely č. XXXX/X a XXXX/X z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX, vedenej vo vložke č. XXX kat. úz. X.. Jednalo sa o novovytvorené parcely, ktoré boli následne predmetom zmluvy zo dňa 05 .05. 1975. Na základe uvedeného geometrického plánu bolo vydané územné rozhodnutie a následne aj stavebné povolenie. Dňa 30. 11. 1970 bolo vydané rozhodnutie o povolení užívať rodinný dom na novovytvorenej parcele č. XXXX/X podľa vyššie uvedeného geometrického plánu. Napriek tomu, že boli štátnymi orgánmi vydané uvedené rozhodnutia, nedošlo k vyporiadaniu predmetných pozemkov ani zo strany štátnych orgánov s pôvodnými pozemno-knižnými vlastníkmi. Z týchto dôvodov inicioval štátny orgán - vtedajší Miestny národný výbor v Podbrezovej uzavretie kúpnej zmluvy na novovytvorené parcely č. XXXX/X a XXXX/X. Miestny národný výbor v Podbrezovej zisťoval vlastníkov podľa pozemkovej knihy, teda vtedajšieho evidovaného vlastníckeho stavu aký bol v roku 1975. Týchto jednotlivých vlastníkov aj MNV pozval a text zmluvy bol koncipovaný s uvedením tých mien, ktorí v tom čase boli evidovaní v pozemkovoknižnej zápisnici. Za nežijúcich pozemkovoknižných vlastníkov bol zo strany MNV určený opatrovník P. E. Súd sa stotožnil s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcov v tom smere, že žalobcovia dôverovali vtedajšiemu orgánu štátnej správy, že zmluva takto vytvorená je titulom pre vznik ich vlastníctva na základe dobromyseľnej držby. Objektívne dôvody, ktoré u pôvodných žalobcov vyvolali subjektívny pocit svedčiaci o dobromyseľnosti vo vzťahu k držbe, boli okrem kúpnej zmluvy zo dňa 05. 05 .1975 spísanej a uzavretej na MNV v Podbrezovej, aj stavebné povolenie vydané na stavbu rodinného domu na predmetných parcelách. Ešte pred jeho vydaním im bolo vydané územné rozhodnutie na účely stavby rodinného domu. V novom stave vo výkaze plôch ku geometrickému plánu je uvedený v kolónke "meno vlastníka užívateľa" Československý štát, Národný výbor a Y. Y. s manželkou. Na základe toho bola zo strany MNV iniciovaná zmluva zo dňa 05. 05. 1975 medzi vlastníkmi vedenými v pozemkovoknižnej zápisnici ako predávajúcimi a kupujúcimi - manželmi Y.. MNV prizval ako účastníkov zmluvy zistených pozemkovoknižných vlastníkov. Títo kúpnu zmluvu uzavreli, podpísali a prezvali kúpnu cenu. Za nežijúcich pozemkovoknižných vlastníkov peniaze prebral a zmluvu podpísal ich opatrovník P. E.. V predmetnej zmluve bol nazvaný ako opatrovník. Toto pomenovanie (odborný termín) mu musel dať miestny orgán štátnej moci a správy - MNV Podbrezová. Ďalej z kúpnej zmluvy vyplýva, že celková prevádzaná výmera pozemkov je 1 920 m2 za kúpnu cenu 6,- Kčs/1 m2. Zreteľne je tam uvedené, že predávajúci predávajú parcely č. XXXX/X a XXXX/X. Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru súdu svedčia o tom, že kupujúci - manželia Y., boli vzhľadom na objektívne okolnosti týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva v subjektívnom presvedčení, že na základe tejto listiny - kúpnej zmluvy, na základe ktorej vyplatili vlastníkom dohodnutú kúpnu cenu a zmluvu ktorú spisovali a uzatvárali na orgáne štátnej moci a správy im vlastnícke právo k predmetným parcelám patrí. Vstúpili preto do dobromyseľnej držby, predmetné pozemky si oplotili, nikto si vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam neuplatňoval. Okolnosti ohľadom podpisu opatrovníka P. E., ktorý zmluvu podpisoval za nežijúcich spoluvlastníkov, nemôžu byť okolnosťami spôsobujúcimi nedobromyseľnosť kupujúcich. Kúpnu zmluvu za nežijúcich pozemkovoknižných spoluvlastníkov podpisoval opatrovník, pretože pozemkovoknižní spoluvlastníci patrili do vetvy rodiny S. a on bol právnym nástupcom po S. E., rod. S., ktorá bola vedená ako pozemkovoknižná spoluvlastníčka pod poradovým číslom 1. Preto bol P. E. určený MNV v Podbrezovej ako opatrovník týchto nežijúcich osôb, a to aj z toho titulu, že bol najstarší a jeho matka, príp. stará matka bola v pozemkovej knihe zapísaná pod poradovým číslom 1. Súd sa stotožnil s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcov, že žalobcovia boli jednoduchí ľudia, dôverovali Miestnemu národnému výboru, textu a obsahu zmluvy, ktorá bola iniciovaná Miestnym národným výborom. Súd potom dospel k záveru, že sú splnené podmienky vzniku vlastníckeho práva vydržaním. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd postupoval podľa ust. § 150 ods. 1 za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval najmä charakter sporu, teda žalobcovia mali možnosť doriešiť svoje vlastníctvo aj formálne skôr. Žalovaným v 9., 10., 11. a 12. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania. Tieto trovy konania predstavujú náhradu nákladov na cestovné osobným motorovým vozidlom na obhliadku vykonanú dňa 08. 04. 2010. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný v 11. rade Z. S.. Na písomne podanom podaní je uvedený aj odporca v 11. rade F.. S. S., tento ale podané odvolanie vlastnoručne nepodpísal, v ďalšom na základe výzvy súdu F.. S. S. uviedol, že „sa vzdávam odvolania, podaného dňa 27. 03. 2013 aj v mojom mene". Žalovaný v 11. rade v podanom odvolaní uviedol, že žalovaný v 12. rade L. J. zomrel v priebehu konania a to dňa 16. 09. 2011, stratil teda spôsobilosť byť účastníkom konania, nie je možné mu uložiť žiadnu povinnosť v časti, v ktorej okresný súd rozhodol o náhrade trov konania. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvostupňový súd nepostupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu. Nerešpektoval skutkové a právne závery odvolacieho súdu. Odvolací súd jednoznačne uvádza, že je spochybnená dobromyseľnosť držiteľov. Títo nemohli byť na základe takto uzavretej zmluvy prinajmenšom v časti, v ktorej boli predávajúci S. S. a Z. S. presvedčení, že ich držba je oprávnená. Právnou skutočnosťou, ktorá nasvedčuje tomu, že začala plynúť vydržacia doba, môže byť čo aj len neperfektná kúpna zmluva, ale nie taká, v ktorej posledný doložený listinný vlastník nebol jej účastníkom. Tieto jednoznačné závery odvolacieho súdu sú pre súd prvého stupňa záväzné, okresný súd neakceptoval tieto závery. Žalovaný v 9. rade v podanom odvolaní uviedol, že S. U. rod. S., ktorá žije v G., s návrhom nesúhlasila. Súd mal vyhodnotiť aj jej stanovisko v súvislosti s prednesmi žalovaných v 10. a 11. rade. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť, prípadne zmeniť a žalobu zamietnuť. Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že prvostupňové rozhodnutie okresného súdu č. k. 4C/76/2009-110 zo dňa 14. 09. 2010 bolo napadnuté odvolaním len zo strany žalovaného v 10. a 11. rade. V tejto časti bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Vo zvyšku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý, teda právoplatný. Nebol potom ani dôvod pokračovať s právnymi nástupcami žalovaného v 12. rade a to L. J.. L. J. zomrel po právoplatnosti rozsudku okresného súdu. Po ďalšom rozhodnutí okresného súdu bolo podané odvolanie len žalovaným v 11. rade. S. U. nenapadla rozsudok okresného súdu odvolaním, v tejto časti je rozsudok okresného súdu právoplatný. Objektívne dôvody, ktoré u pôvodných žalobcov vyvolali subjektívny pocit, že sú dobromyseľní v držbe k sporným nehnuteľnostiam, boli okrem kúpnej zmluvy zo dňa 05. 01. 1975 spísanej a uzatvorenej na MNV v Podbrezovej, vyvolané aj správnymi aktmi a to stavebným povolením na stavbu rodinného domu, ešte predtým vydaným územným rozhodnutím MNV prizvalo ku kúpnej zmluve všetkých zistených pozemkovoknižných spoluvlastníkov, títo menovite boli vypísaní z pozemkovoknižnej zápisnice a dostavili sa k uzavretiu kúpnej zmluvy. Kúpnu zmluvu uzatvorili, prevzali kúpnu cenu. Za nežijúcich pozemkovoknižných vlastníkov podpísal a kúpnu cenu prevzal P. E., v zmluve nazvaný ako opatrovník. V zmluve je uvedená výmera pozemkov 1 920 m2 za kúpnu cenu 6 Kčs/1 m2. Uvedené sú aj predávané parcely č. XXXX/X a XXXX/X. Na základe uvedeného žalobcovia boli v subjektívnom presvedčení, že im vlastnícke právo patrí. Vstúpili do dobromyseľnej držby. Pozemky si oplotili. Nikto si nikdy vlastnícke právo neuplatňoval. Boli teda splnené všetky podmienky vzniku vlastníckeho práva vydržaním a to dobromyseľnosť držby, oprávnená držba, pokojná držba, vec vydržateľná a doba držby. Žiadali rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 97,92 €. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil; podľa ust. § 207 ods. 3 OSP odvolacie konanie vo vzťahu k žalovanému v 10. rade F.. S. S. zastavil z týchto dôvodov. Podľa ust. § 201 prvá veta OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa ust. § 207 ods. 3 OSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Žalovaný v 10. rade S. S. podaním zo dňa 28. 05. 2013 vzal podané odvolanie v celom rozsahu späť (č. l. 228 spisu). Odvolací súd odvolacie konanie vo vzťahu k žalovanému v 10. rade zastavil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré je podrobné a komplexné, tak pokiaľ ide o skutkový stav, aj právne zdôvodnenie a preto naň v celom rozsahu odkazuje. Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, predložených listinných dôkazov, vec správne právne posúdil. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Okresný súd rozsudkom č. k. 4C/76/2009-110 zo dňa 14. 09. 2010 vyhovel žalobe žalobcov v celom rozsahu. V dôsledku podaného odvolania žalovaným v 10. a 11. rade odvolací súd uznesením č. k. 13Co/270/2010-127 zo dňa 24. 02. 2011 rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej určil, že spoluvlastnícke podiely žalovaných v 10. a 11. rade vo veľkosti 2/16-tiny patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa Y. Y. a jeho manželky M. Y. a v časti, v ktorej rozhodol o povinnosti žalovaných v 9., 10., 11. a 12. rade nahradiť štátu trovy konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Z uvedeného teda vyplýva, že rozsudok okresného súdu č. k. 4C/76/2009-110 zo dňa 14. 09. 2010, ktorým okresný súd žalobe žalobcov vyhovel, zostal v časti vo vzťahu k žalovanému v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 12., 13., a 14. rade nedotknutý, v tejto časti teda rozsudok nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd v uznesení č. k. 13Co/270/2010-127 zo dňa 24. 02. 2011 poukázal na to, že vydržaním nadobudne vlastníctvo „oprávnený držiteľ" (§ 134 ods. 1 OZ), teda ten, „kto s vecou nakladá ako s vlastnou" (§ 129 ods. 1 OZ) a „ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí" (§ 130 ods. 1 OZ). Pri oprávnenej držbe nestačí preukázať len fyzické ovládanie veci alebo vykonávanie práva. Držiteľ musí tiež preukázať dobromyseľnosť, teda okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti. Držba (nadobudnutie vlastníctva vydržaním) predpokladá držobnú vôľu (animus possidendis) a faktické ovládanie veci (corpus possessionis). Obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Držobná vôľa je vôľa držať vec pre seba a svojím menom, teda nakladať s ňou ako s vlastnou, prípadne vykonávať právo pre seba. Vždy musia byť dané také právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva (= držby). Nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nekoná protiprávne, potrebné je pozitívne presvedčenie, že mu vec (alebo právo) patrí. Dobromyseľnosť musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorým možno nepochybne usúdiť, že presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Takými okolnosťami sú spravidla tie, ktoré sa týkajú právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. „titul uchopenia sa držby - objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby". Povinnosť tvrdiť a preukazovať tieto okolnosti má ten, kto tvrdí, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Predpokladom vydržania aj pred 01. 01. 1992 bola skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný, že mu vec patrí. Nemožno vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa sa musí vzťahovať k okolnostiam, z ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda k právnemu dôvodu. Za právnu skutočnosť, ktorá nasvedčuje tomu, že začala plynúť vydržacia doba, môže byť čo aj len neperfektná kúpna zmluva, ale nie taká, v ktorej posledný doložený listinný vlastník ( v súdenej veci S. S. a Z. S.) nebol jej účastníkom. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že bude úlohou súdu skúmať prečo za S. S. zmluvu podpísala „M. U." a za Z. S. „P. E."; čo bránilo listinným vlastníkom podpísať zmluvu a či títo boli skutočne v čase uzavretia zmluvy aj listinnými vlastníkmi. Za tým účelom vypočuje ako svedkov „M. U." a „P. E." ( za predpokladu, že žijú), prípadne vypočuje aj iných svedkov, napr. účastníkov zmluvy. Žalobcovia musia vysvetliť, prečo sa Y. Y. a S. Y. uspokojili len s neperfektnou zmluvou, a či prípadne neexistuje iný dôkaz o ich dobromyseľnosti. Podľa ust. § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v ďalšom v intenciách zrušujúceho uznesenia doplnil dokazovanie. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu skúmal dôvod prečo za S. S. podpísala zmluvu S. U. a za Z. S. P. E., ďalej čo bránilo listinným vlastníkom podpísať zmluvu a či títo boli skutočne v čase uzavretia zmluvy aj listinnými vlastníkmi. Žalobcov tiež viedol k tomu, aby vysvetlili prečo sa Y. Y. a M. Y. uspokojili iba s neperfektnou zmluvou a či prípadne neexistuje iný dôkaz o ich dobromyseľnosti. V ďalšom okresný súd v podrobnostiach v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na ním zistený skutkový stav a aký právny záver vyvodil z takto zisteného skutkového stavu. Uviedol, že vykonaným dokazovaním a to listinnými dôkazmi ale aj zhodnými vyjadreniami účastníkov konania na strane žalobcov, ako aj na strane žalovaných v 10. a 11. rade zistil, že S. U., žalovaná v 9. rade teda S. U., rod. S., je totožná s pozemkovoknižnou vlastníčkou S. S.. Takto vykonaným dokazovaním teda bolo nepochybne preukázané dôvod prečo za S. S. podpísala zmluvu „M. U.". V ďalšom sa súd zaoberal otázkou z akého dôvodu za Z. S. zmluvu podpísal „P. E.". Aj v tomto smere dostatočne okresný súd vyhodnotil ním zistený skutkový stav veci. Uviedol, že okolnosti ohľadom podpisu opatrovníka P. Huňu, ktorý zmluvu podpisoval za nežijúcich spoluvlastníkov, nemôžu byť okolnosťami spôsobujúcimi nedobromyseľnosť kupujúcich. Kúpnu zmluvu za nežijúcich pozemkovoknižných spoluvlastníkov podpísal opatrovník, ktorý bol určený Miestnym národným výborom v Podbrezovej ako opatrovník, v tomto smere súd sa stotožnil s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcov, že kupujúci manželia Y. boli jednoduchí ľudia a dôverovali miestnemu národnému výboru v Podbrezovej, dôverovali textu a obsahu zmluvy, ktorá bola iniciovaná vtedajším Miestnym národným výborom. Už v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy bolo vydané územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Odvolateľ v podanom odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nerešpektoval skutkové a právne závery odvolacieho súdu. Odvolací súd jednoznačne uvádza, že je spochybnená dobromyseľnosť držiteľov, títo nemohli byť na základe takto uzavretej zmluvy prinajmenšom v časti, v ktorej boli predávajúci S. S. a Z. S. presvedčení, že ich držba je oprávnená. Odvolateľ uviedol, že tieto závery odvolacieho súdu okresný súd neakceptoval. Okresný súd ale nepochybne v intenciách zrušujúceho uznesenia okresného súdu doplnil dokazovanie, skúmal dôvod prečo za S. S. zmluvu podpísala „M. U." a za Z. S. „P. E.". Tak ako bolo vyššie konštatované, okresný súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že „M. U." je totožná s osobou S. S.; zisťoval tiež okolnosti ohľadom podpisu opatrovníka P. E.. Potom posledný doložený listinný vlastník S. S. bola účastníčkou zmluvy, túto podpísala ako "M. U." a za Z. S. túto podpísal opatrovník „P. E.". Rozsudok okresného súdu č. k. 4C/76/2009-110 zo dňa 14. 09. 2010, ktorým okresný súd vyhovel žalobe vo vzťahu k žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 12., 13. a 14. rade nebol napadnutý odvolaním, v tejto časti je teda právoplatný. Z uvedeného potom vyplýva, že je právoplatný aj vo vzťahu k žalovanej v 9. rade S. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., U. 9. Rozsudok okresného súdu č. k. 4C/76/2009-110 zo dňa 14. 09. 2010 bol zrušený len v časti, v ktorej okresný súd určil, že spoluvlastnícke podiely žalovaných v 10. a 11. rade teda vo vzťahu k S. S. a Z. S. teda, že spoluvlastníčke podiely vo veľkosti 2/16-tiny patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa Y. Y. a jeho manželky M. Y.. V ďalšom potom nebolo možné sa zaoberať otázkou vydržania vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu v 9. rade S. U.. V časti, v ktorej okresný súd žalobcom v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý, pretože v tejto časti nebol odvolaním napadnutý. Odvolací súd nepriznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania. Podobne ako okresný súd aj odvolací súd mal za to, že v súdenej veci sú splnené podmienky pre použitie ust. § 150 ods. 1 OSP. Podobne ako okresný súd aj odvolací súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa najmä charakter sporu, žalobcovia rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd žalobcom nepriznal náhradu trov konania, nenapadli odvolaním. Potom mali za to, že právne posúdenie okresným súdom v tejto časti je dôvodné. Odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd uložil žalovaným v 9., 10., 11. a 12. rade povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania v sume 6,53 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z obsahu spisu sa javí, že žalovaný v 12. rade L. J. zomrel (č. l. 172 spisu). Bude úlohou okresného súdu dopytom na príslušný dedičský súd zistiť, či žalovaný v 12. rade L. J. zomrel, kedy sa tak stalo a kto sú jeho právni nástupcovia. Potom bude potrebné konať s právnymi nástupcami žalovaného v 12. rade a týmto uložiť povinnosť nahradiť trovy konania štátu. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.