Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/108/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310201130 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6310201130.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci žalobcov: 1/ D. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., P. XX, 2/ C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., D. XX, obaja zastúpení splnomocnenou advokátkou: JUDr. Mária Stahovcová, Advokátska kancelária Ul. ČSA 18, 977 01 Brezno, proti žalovanej: I. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., E. XX, zastúpená splnomocneným advokátom: JUDr. Miroslav Kriška, Advokátska kancelária , Rázusova 79, 977 01 Brezno, o určenie práva vecného bremena, na odvolanie žalobcov zo dňa 09. 12. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/56/2010 - 221 zo dňa 17. septembra 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd žalobu v zostavujúcej časti zamietol (výrok II) a vo výroku, ktorým rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia (výrok III), potvrdzuje. V nenapadnutej časti (výrok I) zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že na nehnuteľnosť v kat. úz. T., vedenú na LV č. XXXXX ako parcela č. E-KN XXXXX a na nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX ako parc. C-KN XXXX a C-KN XXXX viazne vecné bremeno právo prechodu peši a nemotorovým vozidlom na nehnuteľnosť v katastrálnom území T., vedenú na LV č. XXXX ako rodinný dom č. súp. XXXX na pozemku parc. č. C-KN XXXX, v prospech vlastníka nehnuteľností v k. ú. T., vedených na LV č. XXXX ako rodinný dom č. súp. XXXX na parc. č. C-KN XXXX a to vo vyznačenom rozsahu určenom bodmi 26, 25, 9, 10, 11, 13, 19, 20, 22 a 21 podľa Geometrického plánu O.. E. M. - Geoplán, č. plánu 174/2011 a náčrtu vecného bremena, ktorý tvorí súčasť geometrického plánu po modro vyznačenej trase (výrok I). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II) a ďalej rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia (výrok III). V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca 1/ sa pôvodným návrhom domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/10 parc. E-KN č.XX XXX trvalý trávny porast s výmerou 14 121 m2 a parc. č. XXXXX orná pôda s výmerou 9 652 m2, vedených na LV č. XXXXX pre kat. úz. T.. V priebehu konania rozšíril návrh o určenie spoluvlastníckeho podielu aj k pozemku parc. č. C-KN XXXX s výmerou 1 719 m2 vedenej na LV č. XXXX pre k. ú. T.. V ďalšom rozšíril návrh o žalobcu 2/ a žalobcovia žiadali určiť, že na nehnuteľnosť v k. ú. T. vedenú na LV č. XXXXX ako parcela E-KN XXXXX a na nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX ako parcela č. C-KN XXXX a č. C-KN XXXX viazne vecné bremeno - právo cesty prechodu peši a motorovým vozidlom na nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXXX ako parcela č. E-KN XXXXX/X trvalé trávnaté porasty a na nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX ako rodinný dom číslo súpisné XXXX na pozemku parcela č. C-KN XXXX v prospech vlastníkov nehnuteľností vedených na LV č. XXXXX a č.XXXX a to v rozsahu určenom podľa geometrického plánu. Tiež žiadali žalobcovia určiť, aby súd určil, že sú oprávnení spevniť cestu pre riadny výkon práva prechodu cesty motorovým vozidlom a to na svoje náklady. Zmenený návrh, teda návrh o určenie vecného bremena odôvodnili žalobcovia tým, že po reálnom rozdelení pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely si starí rodičia žalobcu 1/ a teda prastarí rodičia žalobcu 2/ postavili vo svojej oddelenej časti („hornej“) rodinný dom, ku ktorému využívali prechod cez („dolnú“) časť pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely, ktorá pripadla druhej vetve rodiny, teda právnym predchodcom žalovanej. Od dávnej doby sa prechádzalo cez pozemok teraz vo vlastníctve žalovanej a to peši aj povozom. Toto právo vykonávali právni predchodcovia žalobcov ako vecné právo a to už odvtedy, ako bol postavený ich rodinný dom. Žalovaná žiadala žalobu v pôvodnom aj v zmenenom znení zamietnuť. Uviedla, že v minulosti došlo k rozdeleniu pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely a to na základe písomnej dohody jej právnych predchodcov a právnych predchodcov žalobcov. K jej nehnuteľnostiam nemohlo byť zachované vlastnícke právo na strane žalobcov, prípadne ich právnych predchodcov. Čo sa týka práva prechodu ako vecného bremena, toto nebolo zapísané v katastri nehnuteľností ani na iných listinách, ako vecné právo nikdy neexistovalo a ide len o účelové tvrdenie žalobcov. V minulosti sa mohlo jednať výlučne a výslovne len o možnosť právnych predchodcov žalobcov na peší prechod cez dvor na ich nehnuteľnosti a občasný prejazd povozom rovnako len cez ich dvor, kade viedla poľná cesta. Táto ale nebola verejnou komunikáciou ani účelovou komunikáciou pre právnych predchodcov žalobcov. Okresný súd z obhliadky na mieste samom mal preukázané, že prístupová cesta smerom od T. k nehnuteľnostiam žalobcov vedie cez nehnuteľnosti žalovanej, cesta bola vyjazdená ako poľná cesta a vedie popri rodinnom dome žalovanej cez dvor medzi jej rodinným domom a hospodárskymi budovami (z pohľadu svetových strán popri západnej strane jej rodinného domu). V súčasnosti je vyjazdená cesta aj na druhej strane domu, to znamená na východnej strane mimo dvora. K rozsahu využívania prechodu v minulosti či v súčasnosti boli vypočutí účastníci, ale aj svedkovia prítomní na obhliadke. Žalovaná na pojednávaní ešte vo fáze súdneho konania, keď bol podaný návrh na určenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom v prospech žalobcu 1/ uviedla, že cez jej dvor sa k horným nehnuteľnostiam chodilo pešo a povozom, to znamená rebriňákom s koňmi, neskôr uviedla, že sa cez dvor chodilo najmä pešo a povozom len občasne. Prechod či prejazd konským povozom cez dvor v priebehu 40. a 50. rokov 20. storočia potvrdili aj svedkovia a to D. H. a E. P., ktorí sú súrodencami žalobcu 1/. Vyplynulo to aj z výpovede Q. H., manželky žalobcu 1/. Podľa ich výpovedí sa cez dvor chodilo najmä pešo, prípadne bicyklom, konským povozom; autami sa začalo jazdiť z druhej strany domu v čase, keď si žalobca 1/ kúpil „GAZ“. Svedok D. H. uviedol, že osobným autom, či poľnohospodárskym mechanizmom sa prechádzalo len z ľavej strany domu (východnej), pričom skúšal prejsť autom aj cez dvor, tadiaľ sa ale nedalo, pretože tam bol hlboký rigol a mokro. Ostatní svedkovia potvrdili, že cez dvor sa chodilo hlavne pešo. Z výpovedí ostatných svedkov bolo potvrdené, že z minulosti si pamätajú prechod cez dvor najmä pešo, autami sa začalo jazdiť najmä v 90. rokoch už z druhej strany domu (východnej), nie ale cez dvor. Autami začali jazdiť H. najmä potom, ako začali podnikať ako samostatne hospodáriaci roľníci a ako sa žalobca 2/ prisťahoval do staro rodičovského domu. Okresný súd konštatoval, že ako vyplynulo zo všetkých svedeckých výpovedí, občas sa využívala aj iná cesta k nehnuteľnostiam, alebo z nehnuteľností právnych predchodcov žalobcov. Z ďalších výpovedí svedkov bolo potvrdené, že z druhej strany domu (východnej mimo dvora) sa začalo jazdiť na prelome 80. a 90. rokov a v priebehu 90. rokov, keď začali žalobcovia znovu hospodáriť na týchto pozemkoch ako samostatne hospodáriaci roľníci, resp. keď sa žalobca 2/ presťahoval po rozvode do staro rodičovského domu. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na strane D. H. najstaršieho a jeho manželky E., rod. P. vzniklo vecné právo vyplývajúce pôvodne zo služobnosti práva prechodu podľa uhorského obyčajového práva a neskôr ako vecné bremeno v zmysle stredného Občianskeho zákonníka a to vydržaním. Súd vychádzal zo zistenia, že u menovaných osôb zo všetkých dostupných okolností vyplýva presvedčenie o tom, že im takéto právo náleží. Súd vychádzal najmä z okolností, že až do roku 1927, keď došlo k rozdeleniu pôvodnej pozemkovo knižnej parcely boli „títo manželia spolu s bratom E., D. P. spoluvlastníkmi predmetnej pozemkovo knižnej parcely ako celku, pričom na tejto pôvodne žili a hospodárili spoločne a po dohode sa rozhodli túto veľkú plochu rozdeliť na dve menšie“. Museli k tomu pristúpiť s vedomím, že tá vetva rodiny, ktorej pripadne polovica vzdialenejšia od prístupovej cesty bude musieť túto prístupovú cestu využívať aj k svojim pozemkom, resp. neskôr k stavbám, ktoré si na týchto pozemkoch postaví. Súd konštatoval, že jednoznačne je možné dospieť k záveru, že popri rodinnom dome rodiny P., teraz vo vlastníctve žalovanej sa zo západnej strany, teda cez dvor, chodilo pešo do mesta T., či z mesta T.. Z druhej strany smerom na M. T. a späť sa jazdilo len v prípade odvozu sena či dovozu dreva. Súd nemal pochybnosti o tom, že „H.“ boli dobromyseľnými držiteľmi, resp. užívateľmi predmetného práva prechodu ako vecného práva viažúceho sa k nehnuteľnostiam, že boli dobromyseľní a presvedčení o tom, že im takéto právo patrí ako vlastníkom nehnuteľností, ktoré získali rozdelením pôvodných nehnuteľností. Súd nemal pochybnosti o tom, že takéto právo využívali nepretržite po celý čas, keď svoju domovú nehnuteľnosť na svojej oddelenej časti užívali. Vzniklo im teda právo vecného bremena spočívajúce v práve prechodu a prejazdu konským povozom. Súd konštatoval, že nepreukázaný zostal vznik opísaného vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu motorovými vozidlami. Vnútorné presvedčenie osôb, ktoré prejazd využili tak, že občas prešli motorovým vozidlom v 60. neskôr 70. rokoch nebolo preukázané v takej intenzite, ako tomu bolo u O. H. najstaršieho po rozdelení pozemku a ich prechodu pešo a vozom, keďže právo prejazdu motorovým vozidlom nemalo svoj právny dôvod v nejakej konkrétnej právnej skutočnosti. Išlo pritom o kvalitatívnu zmenu, resp. rozšírenie dovtedajšieho spôsobu prechodu a prejazdu s väčším zásahom do vlastníctva žalovanej alebo jej právnych predchodcov. V zmysle vypracovaného geometrického plánu a v zmysle náčrtu vecného bremena, ktoré predložili žalobcovia súd považoval za dôvodné domáhať sa určenia v rozsahu zakreslenej cesty po trase, ktorá zodpovedá vecnému právu, ako bolo vykonávané právnymi predchodcami žalobcov a ktorá vedie od hranice pozemku parcela E-KN XXXX s lomovými bodmi 26, 25, cez body 9 a 10 po trase, ako je v pláne zakreslená modrou farbou k bodom 11 a 13 k hranici pozemku parcela č. C-KN XXXX cez dvor medzi rodinným domom žalovanej a jej hospodárskymi budovami na uvedenej parcele, ako aj smerom k lomovým bodom 19 a 20 medzi pozemkom parcela č. C-KN XXXX a parcela č. E-KN XXXXX až k hranici s pozemkom parcela č. E-KN XXXXX/X s lomovými bodmi 22 a 21. Súd vec právne posúdil aj vzhľadom na skutočnosť, že v konaní má byť určené vecné bremeno svedčiace v prospech dvoch spoluvlastníkov pozemku, čo teda vytvára ich nerozlučné procesné spoločenstvo a je nevyhnutné, aby obaja boli účastníkmi konania o takomto určení. Žalobca 2/ je výlučným vlastníkom domovej nehnuteľnosti a teda na jeho strane bola splnená podmienka dostatočného okruhu účastníkov a aktívnej vecnej legitimácie. Táto podmienka ale nebola splnená u žalobcu 1/ a to vo vzťahu k pozemku parcela č. XXXXX/X. Súd potom v tejto časti žalobcu zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia. Uviedli, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.). Majú za to, že postačuje, aby návrh na určenie vecného práva prechodu titulom vydržania podal aj len jeden z právnych nástupcov oprávnených z vecného bremena, ktorý je aj zároveň vlastník nehnuteľností, v prospech ktorej v minulosti právo prechodu vzniklo. Nejedná sa o nerozlučné spoločenstvo účastníkov, pretože sa nejedná o právo cesty in personam, ale o vecné právo in rem. Potom návrh môže podať aj len z bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľností, ku ktorej v minulosti vzniklo právo cesty cez pozemok žalovanej. Vecné právo sa vzťahuje k veci a nie ku konkrétnym osobám ako vlastníkom. Uviedli, že právo prechodu musí zodpovedať podmienkam, za ktorých vzniklo a účelu, ktorému slúžilo. Okresný súd zamietol žalobu žalobcov na uloženie povinnosti žalovanej trpieť právo prechodu aj motorovým vozidlom. Tiež zamietol žalobu žalobcov, aby títo boli oprávnení spevniť cestu pre riadny výkon práva prechodu motorovým vozidlom a to na náklady žalobcov. Právo prechodu peši a konským povozom zodpovedali podmienkam kedy vzniklo, to znamená ešte pred rokom 1961, toto právo sa začalo vykonávať od roku 1927. Jeho obsah sa však s technickým vývojom menil a vyústil do výkonu práva prechodu dopravnými prostriedkami a to motorovými vozidlom, čo zodpovedá požiadavkám dnešnej dobe, teda nejde o svojvoľné rozšírenie práva prechodu. Žalobca 1/ užíva rodinný dom aj s pozemkom na chalupu, tiež na drobnochov hospodárskych zvierat. Ako dôchodca okrem zimných mesiacov v nehnuteľnosti býva, potrebuje sa k nej potom dostať motorovým vozidlom. Žalobca 2/ má v domovej nehnuteľnosti trvalý pobyt, je živnostník, do práce dochádza motorovým vozidlom. Pokiaľ súd ustálil svoje rozhodnutie, že právo prechodu vzniklo len nemotorovým povozom, mal zriadiť žalobcom právo prechodu motorovým vozidlom podľa ustanovenia § 151o ods. 3 OZ, nakoľko sa jedná o vlastníkov stavieb, ktorí nie sú zároveň vlastníkmi priľahlých pozemkov. Žalobcovia žiadali rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobe vyhovieť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že vychádzajúc z výpisu listu vlastníctva č. XXXXX v k. ú. T. sú na pozemok parcela č. E-KN XXXXX/X vedený traja podieloví spoluvlastníci, každý po jednej tretine. Tvrdenie žalobcov, že vo veci nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo nemá oporu v hmotnoprávnej úprave. Zdôraznila, že vo veci ide o návrhové konanie, súd je viazaný žalobou, žalobcovia sa domáhali „určenia“ a nie „zriadenia“ vecného bremena. Žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.). Potom je potrebné poukázať na zodpovednosť žalobcov za obsahové vymedzenie ich odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi. Žalobcovia v podanom odvolaní uviedli, že namietajú rozsudok okresného súdu vo výroku I/ vo výroku II/rozsudku okresného súdu. Vychádzajúc ale z obsahu a dôvodov odvolania žalobcovia namietajú rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd žalobu zamietol. Potom odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd žalobu zamietol. V časti, v ktorej okresný súd čiastočne žalobe vyhovel, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý, nakoľko žalobcom v uvedenom rozsahu nebola spôsobená ujma na ich právach a teda nebol dôvod, aby sa v uvedenom rozsahu odvolali. Podľa ustanovenia § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa ustanovenia § 151n ods. 2 OZ vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Právo zodpovedajúce vecným bremenám, resp. vyplývajúce z vecných bremien môže byť dvojakého druhu a to spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Vlastnícke právo vyplývajúce z vecného bremena je tu nerozlučne späté s vlastníckym právom k nehnuteľnosti, teda prechádza s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Toto právo pôsobiace in rem slúži na prospešnejšie využívanie určitej nehnuteľnosti patriacej oprávnenej osobe, teda napríklad i právo prechodu cez susedný pozemok. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu môže patriť určitej osobe (pôsobí in personam). Toto právo patrí fyzickej, tiež právnickej osobe bez toho, aby táto osoba bola vlastnícky viazaná k určitej nehnuteľnosti. Na jednej strane vystupuje subjekt povinnosti zaťažený vecným bremenom (povinný) a na druhej strane subjekt oprávnenia, v prospech ktorého obmedzenie (povinnosť) pôsobí (oprávnený). Subjektami vecného bremena je teda oprávnený a povinný. Vecné bremená sa vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľností iného konkrétneho vlastníka alebo na prospech určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby; toto obmedzenie je vždy spojené so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj vydržaním. Vyplýva to z ustanovenia § 151o ods. 1 OZ, podľa ktorého vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka tu platí obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ustanovenia § 134 ods. 3 OZ do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva prechodu cez cudzí pozemok - je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníka susediaceho (panujúceho pozemku) toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva právom. V takomto prípade potom pôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, to znamená vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej 10 rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva uvedené v ustanovení § 134 OZ. V konaní o určenie práva vecného bremena súd musí vždy konať s tými účastníkmi, ktorí sú zapísaní ako vlastníci pozemkov, pre ktoré a na ktoré sa právo prechodu (prejazdu) vykonávalo a má sa aj vykonávať. Otázka vlastníctva uvedených pozemkov musí byť preukázaná platnými listinami, teda aj výpisom z listu vlastníctva. V súdenej veci správne okresný súd vec právne posúdil keď uviedol, že ak má byť v konaní určené vecné bremeno svedčiace v prospech dvoch spoluvlastníkov pozemku vytvára to ich nerozlučné procesné spoločenstvo a je nevyhnutné, aby obaja boli účastníkmi konania o takomto určení. Pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní namietali, že okresný súd neurčil vecné bremeno v rozsahu práva cesty prechodom motorovým vozidlom, a neurčil oprávnenie žalobcov spevniť cestu pre riadny výkon práva prechodu cesty motorovým vozidlom a to na svoje náklady, v tomto smere odvolací súd dodáva: Aj podľa názoru odvolacieho súdu musí byť v konaní preukázaná existencia právneho dôvodu, z ktorého by bolo objektívne možné vyvodiť na jednej strane oprávnenie žalobcov prechádzať cez sporný pozemok motorovým vozidlom a na druhej strane povinnosť žalovanej ako vlastníka pozemku strpieť takéto prechádzanie cez jej nehnuteľnosť. Pokiaľ v konaní nie je preukázaná existencia právnej povinnosti vlastníka pozemku (tvoriacej spolu s vykonávaným právom obsah domnelého právneho vzťahu). V danom prípade povinnosť trpieť výkon tvrdeného práva a to prechod motorovým vozidlom, nie je možné v takomto rozsahu žalobe vyhovieť. Na preukázanie dobrej viery žalobcov nestačilo len poukázať na skutočnosť, že v rodinnom dome bývajú, „potrebujú sa tam dostať motorovým vozidlom“ ale bolo potrebné preukázať existenciu právnej povinnosti vlastníka pozemku, teda právnej povinnosti žalovanej. Platí, že oprávnenie vyplývajúce z vecného bremena musí byť vykonávané tak, aby povinného zaťažovalo čo najmenej („civilité“) a nespôsobovalo mu škodu (§ 415 OZ). Vecné bremeno nie je možné svojvoľne rozširovať, pričom v prípade pochybností o rozsahu vecného bremena platí, že povinný má byť obmedzený skôr menej ako viac. V tejto súvislosti okresný súd správne v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že v konaní nebola preukázaná potreba vecného bremena takej intenzity a rozsahu , aby bolo možné konštatovať aj právo prejazdu motorovým vozidlom. Išlo by o kvalitatívnu zmenu, prípadne rozšírenie dovtedajšieho spôsobu prechodu a prejazdu s väčším zásahom do vlastníctva žalovanej. Podľa ustanovenia § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Toto ustanovenie teda umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného bremena podáva vlastník stavby v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Takýto návrh ale v súdenej veci nebol podaný. Súd sa potom ani skutkovo nezaoberal možnosťou zriadiť vecné bremeno podľa ustanovenia § 151o ods. 3 OZ. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti a v súvisiacom výroku, ktorý sa týka trov konania ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 67 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (v spojení s ustanovením § 3 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov). Okresný súd má povinnosť ku každému rovnopisu rozsudku pevne pripojiť geometrický plán a tak potom rozsudok spolu s pevne pripojeným geometrickým plánom zaslať príslušnej správe katastre (§ 21 zákona č. 162/1995 Z. z.). Podľa ustanovenia § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Toto ustanovenie teda umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného bremena podáva vlastník stavby v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Takýto návrh ale v súdenej veci nebol podaný. Súd sa potom ani skutkovo nezaoberal možnosťou zriadiť vecné bremeno podľa ustanovenia § 151o ods. 3 OZ. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.