Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4CoE/19/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410200316 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6410200316.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: COFIDIS, a.s., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, zast. Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti povinnému: O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: W. XXX/X, XXX XX D., vedenej pod sp. zn.: EX 4/10 súdnym exekútorom JUDr. Hanou Cibulkovou, so sídlom Exekútorského úradu Istrijská 49, 841 07 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1905,96-Eur s prísl., o odvolaní Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, zast. HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, číslo konania 6Er/26/2010-35 zo dňa 14.10.2013, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že doručením písomného oznámenia Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, datovaného dňom 25.09.2013, o vstupe tohto subjektu do exekučného konania vedeného Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 6Er/26/2010, ako vedľajšieho účastníka na strane povinného, nenastali právne účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením exekučný súd rozhodol, že vstup Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, ako vedľajšieho účastníka v danom exekučnom konaní, nepripúšťa. Súd vychádzal z ustanovení § 37 ods. 1,2 a 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) a uviedol, že vedľajšie účastníctvo je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, pričom v exekučnom konaní je už zo svojej podstaty (určenia) vedľajšie účastníctvo pojmovo vylúčené a z týchto dôvodov aj ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom účastníctve nie je na exekučné konanie aplikovateľné (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Proti uzneseniu okresného súdu podalo Spotrebiteľské združenie OSA v zákonom stanovenej lehote odvolanie.. Odvolateľ poukázal na čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zdôraznil, že právna úprava Európskej únie priznáva relatívne široké možnosti ochrany spotrebiteľa. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívnym zásahom štátu prostredníctvom zákonodarnej a súdnej moci dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi, ktorý má mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu nad spotrebiteľom vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje dodávateľ. Dodávateľ má pritom väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. S názorom súdu o neprípustnosti vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní nemožno súhlasiť, pretože je v absolútnom rozpore s filozofiou a konceptom ochrany spotrebiteľa a v rozpore s právom Európskej únie. Podľa názoru spotrebiteľského združenia (ktorý v dôvodoch odvolania sa zameral najmä na právnu argumentáciu prípustnosti vedľajšieho účastníctva vo všetkých fázach konania, predovšetkým vo fáze rozkazného konania a ochrany spotrebiteľa pri skúmaní neprijateľnosti dojednaných zmluvných podmienok), musí byť koncept ochrany spotrebiteľa prítomný vo všetkých vzťahoch medzi spotrebiteľom a dodávateľom a musí byť uplatňovaný vo všetkých súvisiacich konaniach, a to tak sporových, ako aj nesporových, „zjednodušene povedané vždy a všade, kde spotrebiteľ potrebuje pomoc (a existuje objektívny priestor pre jej poskytnutie)“.Z uvedeného potom mal odvolateľ za zrejmé, že pomoc spotrebiteľovi formou účasti spotrebiteľského združenia sa môže efektívne prejaviť aj v tzv. skrátenom konaní, aj v exekučnom konaní, preto je zrejmé, že aj (a najmä) v týchto konaniach má inštitút vedľajšieho účastníctva zmysel. Navyše Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku špeciálnym právnym predpisom a pokiaľ chýba špeciálna úprava, je súd povinný posudzovať účasť vedľajšieho účastníka podľa ustanovenia § 93 O.s.p. Z dikcie ustanovenia § 93 O.s.p. je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť akéhokoľvek konania, a výklad, že ide len o sporové konanie, považuje odvolateľ za nesprávny a porušujúci princíp ochrany spotrebiteľa. V závere odvolania odvolateľ navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd pripustí do konania vstup spotrebiteľského združenia, ako vedľajšieho účastníka na strane povinného alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Napadnuté rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Vychádzajúc z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. V danej veci ide o exekučné konanie, v ktorom je postup exekučného súdu, súdneho exekútora a účastníkov exekučného konania upravený v lex specialis, ktorým je Exekučný poriadok. Citované ustanovenie § 251 ods. 4 O.s.p. obmedzuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ako lex generalis na exekučné konanie v prípadoch, ak táto osobitná právna norma ustanovuje určitú právnu problematiku odlišne od všeobecných procesných ustanovení O.s.p., resp. upravuje ju podrobnejšie. Pokiaľ osobitný predpis upravujúci exekučné konanie - Exekučný poriadok výslovne ustanovuje a špecifikuje, ktorým subjektom v exekučnom konaní priznáva postavenie účastníkov exekučného konania (§ 37 Exekučného poriadku), je nevyhnutné postupovať výlučne v zmysle ustanovení Exekučného poriadku, ako lex specialis a aplikácia ustanovení O.s.p., ako lex generalis na právnu problematiku účastníctva v exekučnom konaní je vylúčená. Odvolací súd pritom vychádza striktne z dikcie zákonného ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon (teda výlučne Exekučný poriadok). Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Exekučný poriadok procesný inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje, čo vyplýva predovšetkým zo špecifík a osobitosti tohto konania - vykonávacieho konania, sledujúceho už len nútený výkon právoplatne a vykonateľne uloženej povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu. Priamo z povahy vykonávacieho konania, ktorého účelom a sledovaným cieľom je vynútenie konkrétnej dobrovoľne nesplnenej povinnosti konkrétneho povinného subjektu vo vzťahu ku konkrétnemu oprávnenému subjektu z exekučného titulu, je už priamo z podstaty tohto vykonávacieho konania vylúčená účasť akéhokoľvek iného subjektu, ako výlučne toho, ktorému prináleží právo a ktorému vyplýva povinnosť určená vo vykonateľnom exekučnom titule. Odvolací súd poznamenáva, že totožné právne stanovisko bolo vyslovené už v početných rozhodnutiach aj Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 6Cdo/211/2011, sp. zn. 6Cdo/207/2011, sp. zn. 1Cdo/106/2008). V predmetných rozhodnutiach Najvyšší súd SR vyslovil, že v exekučných konaniach je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené, pretože exekučné konanie nie je konaním sporovým a ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom účastníctve nie je v exekučných konaniach aplikovateľné (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Najvyšší súd SR vyslovil, že pokiaľ súdy nižšieho stupňa v exekučnom konaní nepripustili vedľajšie účastníctvo, ich rozhodnutia plne rešpektovali platnú procesnú úpravu a neodňali žiadnemu zo subjektov možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Tento záver nie je spôsobilá vyvrátiť ani odvolacia námietka poukazujúca na skutočnosť, že aj v exekučnom konaní sa uplatňujú niektoré inštitúty základného - sporového konania, najmä zabezpečujúce ochranu práv spotrebiteľa (prieskum exekučného titulu z hľadísk neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravenej v spotrebiteľskej zmluve, tvoriacej právny a skutkový základ nároku priznaného exekučným titulom). Ochranu práv spotrebiteľa sú spôsobilé v plnej miere zabezpečiť súdy konajúce v exekučných veciach v rámci zákonom im vymedzeného rámca svojej preskúmavacej právomoci. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí súd na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Účasť vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní (hoci aj z dôvodu špecificky sledovaného účelu zabezpečenia práv spotrebiteľa) tak v exekučnom konaní nie je odôvodnená a ani účelná. Neobstojí ani argument odvolateľa s poukazom na údajný rozpor vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európskej únie, konkrétne s článkami 6 a 7 Smernice Rady 93/13/EHS, pričom výklad súdu označil za absolútne v rozpore s filozofiou a konceptom ochrany spotrebiteľa a v rozpore s právom Európskej únie. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-470/12 zo dňa 27.02.2014 vo veci Pohotovosť, s.r.o., proti Miroslavovi K., za účasti: Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, v prejudiciálnom konaní o prípustnosti vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v exekučnom konaní prostredníctvom prejudiciálnej otázky pýtal Súdneho dvora EÚ, či sa má smernica 93/13, najmä článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 1 a článok 8 tejto smernice, v spojení s článkami 38 a 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa nepripúšťa vedľajšie účastníctvo združenia na ochranu spotrebiteľov na podporu spotrebiteľa, proti ktorému sa vedie exekučné konanie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor EÚ v predmetnom rozsudku prejudiciálne vyslovil záver, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 1 a článok 8 tejto smernice, sa má v spojení s článkami 38 a 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa nepripúšťa vedľajšie účastníctvo združenia na ochranu spotrebiteľov na podporu spotrebiteľa, proti ktorému sa vedie exekučné konanie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku. V predmetnom rozsudku Súdny dvor EÚ taktiež vyslovil, že pokiaľ ide o možnosť združenia na ochranu spotrebiteľov dovolávať sa v tomto kontexte uvedeného článku, je potrebné konštatovať, že odmietnutie pripustiť toto vedľajšie účastníctvo v konaní týkajúcom sa spotrebiteľa neovplyvňuje právo uvedeného združenia na účinný prostriedok nápravy na obranu práv, ktoré sú mu priznané ako združeniu tohto typu, spočívajúcich najmä v jeho práve na kolektívnu žalobu, ktoré má podľa článku 7 ods. 2 smernice 93/13. Navyše treba dodať, že podľa predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať takého spotrebiteľa vo všetkých konaniach vrátane exekúcie na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom. Ďalej Súdny dvor EÚ vyslovil, že z toho, čo bolo uvedené, vyplýva, že predmetná vnútroštátna právna úprava neporušuje zásadu efektivity tým, že neupravuje možnosť, aby združenie na ochranu spotrebiteľov vstúpilo ako vedľajší účastník do exekučného konania začatého na základe súdneho rozhodnutia alebo právoplatného rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na tieto dôvody potom rozhodnutie exekučného súdu je síce vecne správne, avšak vzhľadom na absenciu výslovnej právnej úpravy vedľajšieho účastníctva podľa lex specialis - Exekučného poriadku a pri nemožnosti aplikácie právnej úpravy lex generalis -podľa O.s.p., je jeho výrok, ktorým rozhodol analogicky podľa ustanovenia § 93 O.s.p. a vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripustil, nesprávny. Odvolací súd preto zmenil výrok odvolaním napadnutého uznesenia podľa ustanovenia § 220 O.s.p. a vyslovil, že nenastali právne účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, ktoré by vyplývali z písomného podania Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO : 42 260 086, datovaného dňa 25.09.2013, o vstupe tohto subjektu do exekučného konania vedeného Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 6Er/26/2010, ako vedľajšieho účastníka na strane povinného. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.