Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 4CoE/15/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411202121 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6411202121.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému U. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: V. XX, XXX XX V., zast. Špireková & Partners s.r.o., Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 2590/2011, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1393,83-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4Er/288/2011-14 zo dňa 08.08.2013, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku č. I. p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd v prvom výroku podľa § 57 ods.1 písm. g) zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) v spojení s § 45 ods.2 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „ZoRK“) exekúciu v danej veci vyhlásil za neprípustnú a zastavil. V druhom výroku uznesenia podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“) oprávneného zaviazal na úhradu trov konania (trov právneho zastúpenia) povinnej vo výške 86,99-Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok, vydaný JUDr. Michalom Rašlom, sp.zn. SR 11229/10 zo dňa 24.11.2010. Vzhľadom na smrť pôvodného povinného U. O., došlo k prechodu práv a povinností univerzálnou sukcesiou po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie na povinnú U. O.. Dňa 10.07.2013 povinná prostredníctvom právneho zástupcu predložila tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie. Z predloženého rozhodcovského rozsudku exekučný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal peňažné plnenie na základe zmenky. Z predloženej zmluvy o úvere (uzatvorenej dňa 05.11.2009) vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému sumu 700,-Eur, pričom povinný sa zaviazal vrátiť túto sumu navýšenú o 680,-Eur. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky obsahujúce v čl. 14 dohodu o vyplnení zmenky a v čl.15 rozhodcovskú doložku. Právny vzťah medzi účastníkmi konania, založený zmluvou o úvere okresný súd považuje jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“). Uviedol, že je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Okresný súd konštatoval, že predmetná zmluva neobsahuje základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - ročnú percentuálnu mieru nákladov, pričom tento nedostatok spája zákon s následkom, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ako neprijateľnú podmienku zmluvy súd vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Podľa súdu predmetné dojednanie (dohoda o vyplnení zmenky) mení vzťah účastníkov zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny. Takouto dohodou veriteľ (oprávnený) jednostranne zmenil podmienky zmluvy. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky pritom oprávnený dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež rozporné s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka. Pokiaľ rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky a len na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, podľa okresného súdu je potrebné konštatovať, že plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2, § 53 ods. 4 písm. k), o) Občianskeho zákonníka, resp. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dohoda o vyplnení zmenky ako zmluvné dojednanie je pritom vopred pripravené dodávateľom vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Vytvorením zo spotrebiteľského právneho vzťahu vzťah bezkauzálny (vzťah zo zmenky) vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ rozhodcovský súd priznal v rozpore so zákonom istinu a úroky z úveru v prospech oprávneného a rozhodol tak na základe rozhodcovskej žaloby, ktorou žiadal oprávnený prisúdiť tieto nedovolené plnenia, povinný ako spotrebiteľ nesmie doplácať na nezákonnosť postupu oprávneného a rozhodcovského súdu. Trovy konania, ktoré predstavujú príslušenstvo pohľadávky nemožno vzhľadom na uvedenú situáciu a za použitia princípu proporcionality pripísať na vrub povinnému. Bolo by to nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je osobitne vyjednaná, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Okresný súd v dôsledku toho považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, priečiacu sa dobrým mravom, kde výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Teda v danej veci boli splnené podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku, resp. § 45 ods.2 ZoRK. V rámci exekučného konania mala povinná vo veci plný úspech, keď súd vyhovel jej návrhu na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu. Povinná si uplatnila náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 86,99-Eur (1/2 tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby- 71,37-Eur a režijný paušál 2 x 7,81-Eur). Okresný súd teda v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. priznal náhradu trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený a v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s predmetným uznesením okrem iného z nasledovných dôvodov: - povinný v zmluve o úvere č.XXXXXXXXX z 05.11.2009 uviedol aj osobitne podpísal, že poskytnuté peňažné prostriedky sú na účel povolania, preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa, pretože povinný podpisom zmluvy potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé. Uvedenú skutočnosť mal možnosť ovplyvniť povinný, pretože v zmluve sa vyznačuje ten účel, ktorý uvedie. Taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch č.258/2001 Z.z., neskôr č.129/2010 Z.z. neustanovuje, že žiadateľ v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle, uvedený v zmluve. Keďže zákonodarca ponechal platnosť právnej úpravy vymedzenia spotrebiteľa v zákone č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch totožný so starou úpravou podľa zákona č.258/2001 Z.z. bez toho, aby definíciu spotrebiteľa zjednotil s ustanovením § 52 ods.4 OZ, zvýraznil tak prednosť zásady lex specialis pred zásadou lex generalis. Preto nie je možné uvedenú zmluvu považovať za spotrebiteľskú podľa OZ, nakoľko „lex specialis derogat lex generalis“ a túto zásadu konajúci súd opomenul aplikovať. Konajúci súd navyše v odôvodnení uznesenia vôbec nezohľadnil skutočnosť, že úver bol poskytnutý na účel povolania, a preto sa nejedná o spotrebiteľa, - predmetná zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V znení platnom a účinnom ku dňu 05.11.2009 (spotrebiteľským úverom sa v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom k 05.11.2009 rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Ako vyplýva z § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka, na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Vzhľadom na podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka v nej nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá o.i. aj ročná percentuálna miera nákladov, - nakoľko nejde o spotrebiteľa, dojednaná rozhodcovská doložka nemôže byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aj keby konajúci súd považoval povinného za spotrebiteľa je nepochybné, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, - rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá dáva spotrebiteľovi možnosť voľby podať žalobu na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde (nevýhradná rozhodcovská doložka), nebude dotknutá § 53 ods.4 písm. r) OZ; v danom prípade má spotrebiteľ kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo, - je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle Smernice sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy, - vzhľadom na uvedené, oprávnený nesúhlasí s výrokom, ktorým ho konajúci súd zaviazal na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia povinnej. V závere odvolania oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu č.k. 4Er/288/2011 zo dňa 08.08.2013 zrušil. Povinný sa vyjadril k odvolaniu v tom zmysle, že okresný súd posúdil vec správne, správne zhodnotil právny stav a navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,41-Eur. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu vo výroku č. I podľa ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 02.02.2011 bol spísaný vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým za účasti splnomocneného zástupcu oprávneného návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 23.02.2011 bola Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 24.11.2010, sp.zn.: SR 11229/10. Okresný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol a dňa 25.02.2011 poveril výkonom exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 52 ods.1, ods.4 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (ods.1). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.4). Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd aj pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi skúma, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19). Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, resp. na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať. Odvolací súd preto konštatuje, že exekučný súd síce správne posúdil dôvody neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, ale v danej veci sa mal v nadväznosti na to zaoberať aj otázkou posúdenia právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť. Napriek tomu odvolací súd považuje vydané rozhodnutie exekučného súdu za vecne správne, pretože je preukázateľné, že zmluva o úvere, na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným a bolo priznané plnenie rozhodcovským rozsudkom je zmluvou spotrebiteľskou. Z tohto dôvodu sa na ňu vzťahuje právna úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa upravená vnútroštátnou právnou úpravou ako aj európskou judikatúrou. Rozhodcovská doložka upravená v bode 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere), na základe ktorej v danej veci vznikol exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná. Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii, poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými OZ, kde v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v štádiu už prebiehajúceho exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, ukladá exekučnému súdu exekúciu zastaviť. Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, prípadne zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať. Odvolací súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie nové dôvody, pre ktoré má byť exekúcia prípustná, odvolací súd zastáva názor, že v podstate sa jedná o bližšie odôvodnenie tých istých námietok, ktoré už bolo predmetom posudzovania súdov. Záver súdov o neprípustnosti vedenia exekúcie v obdobných veciach, nemôže zvrátiť nová argumentácia, podľa ktorej by exekúcia mala byť prípustná, pretože čo i len jeden uznaný dôvod neprípustnosti exekúcie spôsobuje, že exekúciu už nemožno vykonať. Ak teda súdy už dali odpoveď prečo (na základe akých dôvodov) je exekúcia neprípustná, pričom tieto dôvody neprípustnosti stále existujú aj v predmetnej veci, nové dôvody „prípustnosti“ exekúcie sú pre rozhodovanie bezvýznamné. Odvolací súd preto ďalšie námietky uvádzané v odvolaní nepovažuje za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému dospela ustálená rozhodovacia prax súdov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs Grécko z 29. Mája 1997, Higgins vs Francúzsko z 19. Februára 1998). Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považuje tie argumenty, ktoré už boli predmetom posudzovania súdov, a výsledkom ktorého bolo konštatovanie o neprípustnosti exekúcie, pričom tieto závery si osvojil aj konajúci súd, na ktoré poukázal. Preto sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom. V predmetnej veci teda bolo možné s ohľadom na Exekučný poriadok zastaviť exekúciu aj s poukázaním na § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pretože rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka, pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť spôsobilým exekučným titulom. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné ozrejmiť znenie dôvodovej správy k § 53 ods.4 písm. r) OZ. V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd preto rozhodnutie exekučného súdu vo výroku č. I ako vecne správne podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd nerozhodoval o trovách konania, nakoľko s účinnosťou od 01.11.2013 odvolanie voči výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku nie je prípustné (§ 58 ods.6 Exekučného poriadku), a teda podaním odvolania zo strany oprávneného voči výroku č. II. uznesenia okresného súdu došlo v predmetnej časti podľa § 374 ods.4 O.s.p., posledná veta k zrušeniu napadnutého uznesenia ex lege a vo veci opätovne rozhodne sudca okresného súdu. O trovách odvolacieho konania rozhodne sudca okresného súdu podľa § 224 ods.4 O.s.p. Na rozhodovanie o trovách odvolacieho konania je potrebné aplikovať per analogiam § 224 ods.4 O.s.p., nakoľko o trovách konania nebolo rozhodnuté z dôvodu zrušenia napadnutého uznesenia vo výroku č. II ex lege a uvedené ustanovenie je najbližšie danej situácii. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.