Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/253/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411206991 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6411206991.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v obchodnoprávnej veci navrhovateľa Kontrakting stavebné montáže, spol. s r.o., so sídlom Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, IČO: 31 635 237, zast. advokátom JUDr. Richard Karkó, so sídlom D.P. č. XX, XXX XX G. proti odporcovi 1/ BELAN SLOVAKIA, s.r.o., 966 78 Hrabičov 257, okres Žarnovica, IČO: 44 005 725 a odporcovi 2/ B. O., P.. X. XXX/XX, G. K. Z., štátny občan SR o zaplatenie 17.402,56 Eur s prísl., o odvolaní odporcu 1/ a 2/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12Cb 291/2011-81 zo dňa 14. januára 2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12Cb 291/2011-81 zo dňa 14. januára 2013 v napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety p o t v r d z u j e . Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12Cb 342/2011- 63 zo dňa 14. januára 2013 v tretej výrokovej vete o trovách konania m e n í tak, že odporca 1/ a 2/ sú povinní nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania vo výške 2.718,93 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 2.307,92 Eur a náhradu súdnych poplatkov vo výške 485,63 Eur. Odporca 1/ a 2/ sú p o v i n n í nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 294,18 Eur na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zaviazal okresný súd odporcu 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.848,40 Eur s 0,05 % - ným denným úrokom z omeškania počítaným z jednotlivých fakturovaných súm od ich splatnosti až do zaplatenia. V časti o zaplatenie 9.554,16 Eur konanie zastavil a odporcov 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.279,12 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Navrhovateľovi zároveň vrátil súdny poplatok vo výške 566,37 Eur. Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že navrhovateľ v konaní preukázal uzavretie Zmluvy o dielo s odporcom 1/ pod č. W., na základe ktorej zhotovil pre odporcu 1/ dielo v sume 17.402,56 Eur s DPH, pričom cenu diela bol objednávateľ, odporca 1/ povinný zaplatiť navrhovateľovi po vystavení konečnej faktúry v lehote 10 dní od protokolárneho odovzdania a prevzatia diela. K odovzdaniu a prevzatiu diela odporcom 1/ došlo dňa 08.12.2010, o čom navrhovateľ predložil protokol a následne vystavil pre odporcu 1/ faktúru č. 21039 na sumu 17.402,56 Eur vrátane DPH so splatnosťou dňa 08.03.2011. Z tejto sumy bola navrhovateľovi postupne zaplatená odporcom 1/ čiastka 9.554,16 Eur, a to po podaní návrhu na súd, preto súd v tejto časti konanie zastavil. Na zvyšok ceny diela vo výške 7.848,40 Eur zaviazal súd odporcu 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne s poukazom na ust. § 536 a § 546 ods. 1 Obch. zák. vrátane úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák.. Námietky odporcu 2/ o tom, že pre navrhovateľa žiadne dielo nevyhotovil a ani mu ho neodovzdal, pretože konal výlučne za odporcu 1/ ako jeho konateľ a ako konateľ podpisoval aj Zmluvu o dielo vyhodnotil okresný súd ako právne irelevantné, pretože z obsahu Zmluvy o dielo vyplýva, že objednávateľom diela nebola len právnická osoba, ale aj odporca 2/ ako osoba fyzická, pričom odporca 1/ prevzal dielo protokolárne spolu s odporcom 2/. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojili odporca 1/ a 2/ a podali proti druhej a tretej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia odvolanie. Rozhodnutie okresného súdu nepovažoval odporca 1/ za vecne správne, pretože mu súd neumožnil zaplatiť dlh v pravidelných mesačných splátkach tak, ako to spoločnosť odporcu 1/ navrhovala a žiadala v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, pričom sa so žiadosťou odporcu 1/ súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Rozhodnutie okresného súdu preto považoval odporca 1/ za nepreskúmateľné. Odporca 2/ v odvolaní namietal nesprávne zistený skutkový stav okresným súdom, pretože na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Okresný súd sa nevysporiadal s námietkami odporcu 2/ o tom, že navrhovateľ od začiatku vedel, že dodávku a montáž drevených priehradových väzníkov bude vykonávať výlučne odporca 1/ v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom odporca 2/ ako fyzická osoba žiadnu dodávku väzníkov a ani ich montáž nepotreboval a ani neobjednával. Navrhovateľ trval na podpise zmluvy aj odporcom 2 tak, že bude tiež objednávateľom, preto musel Zmluvu o dielo podpísať aj on. Odporca 2/ v odvolaní uviedol, že sa navrhovateľ v priebehu celého obchodného vzťahu správal tak, ako keby bola zmluva podpísaná len s odporcom 1/ a komunikoval len s touto spoločnosťou, pričom sa nikdy neobrátil na neho ako na fyzickú osobu. Rovnako to platí aj pri odovzdaní a prevzatí diela. Protokol o odovzdaní a prevzatí zo dňa 08.12.2010 bol o realizovaní dodávok, v ktorom navrhovateľ označil ako objednávateľa spoločnosť odporcu 1/, pričom predmet zmluvy nebol dodaný odporcovi 2/ ako fyzickej osobe, ale len odporcovi 1/ a aj faktúru č. 210239 vystavil navrhovateľ na spoločnosť odporcu 1/, a nie na odporcu 2/ ako fyzickú osobu. Napriek tomu, že je v Zmluve o dielo odporca 2/ označený ako objednávateľ 2/ a že je v nej uvedené, že objednávateľ 1/ a 2/ sú zo zmluvy zaviazaní a oprávnení spoločne a nerozdielne, v skutočnosti všetky zmluvné strany od začiatku vedeli, že objednávateľom je len odporca 1/. Podľa názoru odporcu 2/ tak došlo zo strany navrhovateľa takýmto postupom len k obchádzaniu ustanovení o ručení, pretože od začiatku chýbala vôľa odporcu 2/ uzatvoriť Zmluvu o dielo s navrhovateľom, ktorú odporca 2/ neuzatvoril slobodne a vážne, preto je táto podľa § 37 OZ absolútne neplatná. V skutočnosti bola zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom 1/ a vo vzťahu k odporcovi 2/ slúžila výlučne na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa zo Zmluvy o dielo voči odporcovi 1/. Podľa názoru odporcu 2/ takéto dojednanie obchádza kogentnú zákonnú úpravu zabezpečenie záväzkov, preto je Zmluva o dielo uzavretá s odporcom 2/ absolútne neplatná aj podľa § 39 OZ. Rovnako nesprávne je aj rozhodnutie o trovách konania, pretože z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, aké úkony boli právnym zástupcom navrhovateľa vykonané a či boli vzhľadom na ich počet aj účelné. Odporcovia preto navrhli rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že odporcu 1/ súd zaviaže na zaplatenie žalovanej sumy v pravidelných mesačných splátkach po 500,- Eur, splatných vždy k poslednému dňu mesiaca pod stratou výhody splátok a voči odporcovi 2/ návrh zamietne s tým, že navrhovateľa zaviaže na náhradu trov v prospech odporcu 2/, prípadne rozhodnutie zruší a vráti okresnému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu 1/ a 2/ sa vyjadril aj navrhovateľ, ktorý považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, pretože súd zistil skutkový stav riadne a z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Obrana odporcov 1/ a 2/ neobstojí z toho dôvodu, že odporca 1/ na povolenie zaplatenia dlhu v splátkach nemá právny nárok a pokiaľ so splátkami navrhovateľ nesúhlasil, neprichádzalo rozhodnutie súdu o povolení splátok v splátkach do úvahy. Vo vzťahu k odporcovi 2/ považoval navrhovateľ Zmluvu o dielo za platný právny úkon. Na jej základe sa vytvoril záväzkový vzťah nielen s odporcom 1/ ale aj s odporcom 2/, pričom obaja odporcovia platnosť Zmluvy o dielo počas celej doby nespochybňovali, zhotovené dielo prevzali a aj uhradili časť ceny za dielo. Nesúhlasil ani s tvrdením odporcu 2/ o tom, že neuzavrel Zmluvu o dielo slobodne, pretože ju podpísal, pričom obaja odporcovia povinnosti plynúce zo Zmluvy o dielo riadne a včas neplnili. Navrhovateľovi preto vzniklo právo domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou. Rovnako považoval navrhovateľ za správne aj rozhodnutie súdu o trovách konaniach, pretože navrhovateľa zastupoval advokát a navrhovateľ mal v konaní plný úspech. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil v sume 294,18 Eur na účet advokáta. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcov nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom 1/ ako právnickou osobou - podnikateľom a odporcom 2/ ako fyzickou osobou, obaja v postavení objednávateľa bola uzavretá Zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obch.zák., predmetom ktorej bola dodávka a montáž drevených priehradových väzníkov so vztyčníkovými doskami, kotviacich prvkov a dodávka Ondrejských krížov na objekt „Z. W. - G. - prístavba k telocvični - prvá etapa“. Zmluva o dielo bola vyhotovená dňa 05.10.2010 a odporcom 1/ a 2/ ako objednávateľmi podpísaná dňa 25.11.2010. Objednávatelia 1/ a 2/ v Zmluve o dielo súhlasili s tým, že budú z nej zaviazaní a oprávnení spoločne a nerozdielne a že v ďalšom texte, a teda aj vo vzťahu k ich právam a povinnostiam budú označovaní len ako objednávateľ. Zmluvné strany dohodli ukončenie diela do 17.12.2010 za dohodnutú pevnú cenu vo výške 17.402,56 Eur s 19 % DPH. Na úhradu konečnej faktúry v tejto výške si zmluvné strany dohodli 90-dennú lehotu splatnosti po protokolárnom odovzdaní a prevzatí diela. V článku VII. bod 7.2 si zmluvné strany dohodli za neuhradenie faktúry v lehote jej splatnosti úrok z omeškania vo výške 0,05 % z nezaplatenej zvyšnej čiastky za každý deň omeškania po lehote splatnosti faktúry a ak objednávateľ nezaplatí faktúru do 14 dní po uplynutí lehoty splatnosti, dohodli si zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z nezaplatenej zvyšnej čiastky za každý deň omeškania po lehote faktúry. Podľa čl. X bod 10.3 zmluvy poveril objednávateľ na odovzdanie staveniska, koordinácie, kontroly diela a zápisov do stavebného denníka ako aj prevzatie čiastočných etáp diela a na konečné diela p. O. a p. P.. Súčasťou zmluvy bola aj cenová kalkulácia prác pre dodávku a montáž väzníkov krovu. Faktúru č. 210239, ktorú navrhovateľ vystavil pre odberateľa - odporcu 1/ dňa 08.12.2010 s lehotou splatnosti 08.03.2011 odporca 1/, ale ani odporca 2/ v lehote splatnosti nezaplatili. Podľa čl. X. bod 10.7 si zmluvné strany dohodli, že v ostatnom sa riadia práva a povinnosti zmluvných strán § 409 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Z Protokolu o odovzdaní a prevzatí zrealizovaných dodávok vyhotoveného dňa 08.12.2010 vyplýva, že ho za objednávateľa podpísal odporca 2/, ktorý je zároveň aj konateľom odporcu 1/ s tým, že dielo bolo odovzdané bez závad. Navrhovateľ vzal prvým podaním zo dňa 13.12.2011 z dôvodu čiastočnej úhrady odporcom 1/ vo výške 3.184,72 Eur návrh späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Upravil však nárok na úrok z omeškania, a to s prihliadnutím na čiastočnú úhradu, ku ktorej došlo po podaní návrhu a rovnako postupoval aj pri ďalšom čiastočnom späťvzatí zo dňa 11.01.2012, pretože odporca 1/ zaplatil aj ďalšiu platbu vo výške 3.184,72 Eur, v dôsledku čoho navrhol konanie aj v tejto časti zastaviť. Opätovne upravil aj úrok z omeškania za oneskorenú úhradu tejto čiastky. Podaním zo dňa 10.04.2012 po úhrade tretej platby v rovnakej výške 3.184,72 Eur navrhol konanie zastaviť aj v tejto časti a zaviazať odporcu 1/ a 2/ na zaplatenie zostávajúcej sumy 7.848,40 Eur, ako aj úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne tak, ako to v čiastočnom späťvzatí návrhu zo dňa 10.04.2012 presne špecifikoval, a to spoločne a nerozdielne. Odporca 1/ navrhol, aby mu povolil súd splácať dlh v splátkach, pretože k omeškaniu z jeho strany došlo z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti a v súčasnosti je v takej finančnej situácii, ktorá mu splatenie dlhu naraz neumožňuje a odporca 2/ navrhol návrh voči nemu ako nedôvodný zamietnuť. Odporca 1/ a 2/ sa bránili v konaní tým, že návrh Zmluvy o dielo pripravil navrhovateľ, ktorý trval na tom, aby ako objednávateľ 2/ bol uvedený v zmluve aj odporca 2/, napriek tomu, že sa na zhotovení diela vôbec nepodieľal a dielo vykonával výlučne odporca 1/. V prípade, že by odporca 2/ nebol súhlasil s tým, aby bol v zmluve uvedený ako objednávateľ 2/, nebol by navrhovateľ len s odporcom 1/ Zmluvu o dielo podpísal. Navrhovateľ sa v priebehu celého zmluvného vzťahu správal tak, ako keby objednávateľom diela bol výlučne odporca 1/ a komunikoval len s odporcom 1/, čo rovnako platí aj pre odovzdanie a prevzatie diela. Sám navrhovateľ ako zhotoviteľ do Protokolu o odovzdaní a prevzatí zrealizovaných dodávok označil ako objednávateľa len odporcu 1/, pričom predmet zmluvy nebol dodaný odporcovi 2/ a ani faktúru nevystavil navrhovateľ na odporcu 2/, ale na odporcu 1/. Podľa názoru odporcu 2/ je preto Zmluva o dielo vo vzťahu k nemu absolútne neplatný právny úkon nielen podľa § 37, ale aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože zo strany odporcu 2/ nebola uzavretá Zmluva o dielo slobodne a ani vážne. Odporca 2/ sa stal účastníkom zmluvy len z dôvodu, aby si navrhovateľ zabezpečil zaplatenie ceny diela, čo odporca 2/ považoval za obchádzanie kogentných ustanovení o zabezpečení záväzkov. Podľa § 1 ods. 1 Obch. zák. tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ods. 2 cit. ust. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 261 ods. 1 v znení platnom ku dňu 25.11.2010 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 6 cit. ust. zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Podľa § 262 ods. 1 Obch.zák. strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom. Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 546 ods. 1 Obch. zák. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil, keď oboch odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie ceny diela, ktoré zápisnične prevzali a jeho cenu nezaplatili. Odvolací súd sa tak plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu a len na doplnenie správnosti rozhodnutia, a to s prihliadnutím na dôvody uvedené odporcom 1/ a 2/ v odvolaní uvádza nasledujúce skutočnosti. V záväzkovom právnom vzťahu môže vystupovať jedna alebo viac fyzických alebo právnických osôb, v dôsledku čoho sa záväzky rozlišujú na jednoduché a spoločné. V závislosti na tom, na ktorej strane sa vyskytuje pluralita subjektov sa rozlišujú aktívne spoločné záväzky, pre ktoré je charakteristických viac veriteľov a pasívne spoločné záväzky, v ktorých sa vyznačuje pluralita osôb povinných. Vzhľadom k tomu, že si zmluvné strany v Zmluve o dielo dohodli aplikáciu Obchodného zákonníka aj pre vzťahy, ktoré samotnou zmluvou riešené neboli a zároveň odporcovia ako objednávatelia súhlasili s tým, že z nej budú zaviazaní spoločne a nerozdielne a že budú v ďalšom vzťahu označovaní len ako objednávateľ, zaviazali sa k tomu, že poskytnú navrhovateľovi ako zhotoviteľovi diela, ktorý sa stal pre uplatnenú pohľadávku veriteľom nerozlučné plnenie. Toto môže navrhovateľ požadovať buď od oboch objednávateľov, ktorí sa stali z dôvodu nezaplatenia ceny diela v lehote splatnosti dlžníkmi, resp. spoludlžníkmi alebo od ktoréhokoľvek z nich. Obaja odporcovia sa tak zaviazali k spoločnému záväzku so solidárnym nedeliteľným plnením, na základe ktorého môže zhotoviteľ, ktorý je zároveň v prejednávanej veci aj veriteľom žiadať po ktorom ktoromkoľvek z objednávateľov, ktorý je zároveň dlžníkom, celé plnenie. Ak pohľadávku veriteľa uspokojí len jeden zo solidárnych dlžníkov, zanikne tým záväzok ostatných solidárnych dlžníkov, čo platí aj pre čiastočné splnenie dlhu. Všetci solidárni dlžníci však ostávajú zaviazaní až do úplného splnenia celého dlhu, čo platí aj pre spoludlžníka, ktorý už čiastočne splnil. Každý dlžník je totiž vo vzťahu k veriteľovi zaviazaný za celok. Takéto právo veriteľa vyplýva z prvej vety § 511 ods. 1 OZ, pričom z ods. 2 cit. ust. vyplýva právna úprava vnútorného vzťahu, ktorý vznikne medzi solidárnymi dlžníkmi navzájom. Aj keď si dohodou môžu spoludlžníci upraviť len svoje vnútorné podiely na dlhu, nemôžu bez účasti veriteľa zmeniť charakter záväzku zo solidárneho na dielči, pretože by tým zhoršili jeho postavenie. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že pokiaľ odporca 2/ súhlasil s predmetom zmluvy a s tým, že bude vystupovať popri odporcovi 1/ ako objednávateľ, nie je možné bez toho, že by došlo k zmene na strane účastníkov dohodou zmluvných strán z obsahu Zmluvy o dielo vyvodiť iný právny záver než ten, že sa odporca 2/ stal riadnym účastníkom zmluvy, z ktorej pre neho ako objednávateľa, ktorým je nesporne aj on, vznikla povinnosť zaplatiť cenu diela, na ktorú sa v Zmluve o dielo zaviazal spolu s odporcom 1/. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že navrhovateľ vystavil faktúru len na odporcu 1/, pretože podstatné pre zánik dlhu nie je vystavenie faktúry, ale splnenie dlhu, o ktorom odporca 2/ od začiatku vedel, pretože bol zároveň konateľom odporcu 1/, ktorý za odporcu 1/ faktúru prevzal a časť z vyfakturovanej sumy aj navrhovateľovi zaplatil. Odporcovia 1/ a 2/ ako objednávatelia súhlasili s tým, že v priebehu zmluvného vzťahu budú obaja označovaní len ako objednávateľ, čo v konečnom dôsledku nevylučuje, že navrhovateľ mohol vystaviť faktúru aj len voči jednému z nich, a to o to skôr, že sa obaja v zmluve zaviazali zaplatiť cenu diela spoločne a nerozdielne. Navrhovateľ si preto mohol vybrať, či si uplatní právo voči obom objednávateľom alebo len voči jednému z nich. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aj keby vystupoval odporca 2/ v zmluve uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom 1/, ktorá je platným právnym úkonom ako ručiteľ, nič by to nezmenilo na jeho povinnosti splatiť dlh za odporcu 1/ z titulu ručenia, ak by si navrhovateľ uplatnil voči nemu pohľadávku ako voči ručiteľovi podľa § 304 a § 306 ods. 1 Obch. zák. len preto, že mu ju odporca 1/ nezaplatil. Odvolací súd sa preto s tvrdením odporcu 2/ o tom , že zmluva o dielo je pre rozpor s § 37 a § 39 OZ absolútne neplatným právnym úkonom nestotožnil. Okresný súd správne rozhodol, keď v súlade s § 546 Obch. zák. a § 511 ods. 1 OZ zaviazal oboch odporcov na zaplatenie ich záväzku zo zmluvy o dielo, ktorá je platným právnym úkonom, a to spoločne a nerozdielne. Nie je možné akceptovať ani tvrdenie odporcu 1/ obsiahnuté v odvolaní o tom, že okresný súd mal prihliadnuť na jeho žiadosť splácať dlh v splátkach a v prípade, že jej nevyhovel mal svoj postup prečo tak neurobil v rozhodnutí zdôvodniť. Takýto výrok by musel mať súd podložený zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo odôvodnili takéto jeho rozhodnutie, a to o to skôr, že navrhovateľ so splácaním dlhu nevyjadril súhlas. Záver súdu, že vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku a osobným pomerom účastníkov je vhodné určiť na splnenie dlhšiu lehotu než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo stanoviť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach musí súd presvedčivo zdôvodniť, pričom vždy vychádza z relevantných skutočností, ktoré dokladá ten účastník, ktorý o povolenie splácať dlh v splátkach žiada. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti podľa § 160 ods. 1 O.s.p. o plnení v splátkach, ak sa jedná o podnikateľa, ktorý nesie pri neúspechu v podnikaní určité podnikateľské riziko, by musel súd zvážiť aj to, či určenie platenia dlžnej čiastky v splátkach nepredstavuje s ohľadom na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania dlžníka s platením dlžnej čiastky neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa, pretože týmto hľadiskám nie je vždy možné nadradiť osobné a majetkové pomery dlžníka. Odporca 1/ okrem tvrdenia, že má finančné problémy v súvislosti s druhotnou platobnou neschopnosťou žiadne relevantné dôkazy súdu nepredložil, preto okresný súd správne rozhodol, keď jeho návrhu na splácanie dlhu v splátkach nevyhovel. Nič však nebráni odporcovi 1/ dohodnúť sa na splátkach aj po vydaní rozhodnutia v prejednávanej veci priamo s navrhovateľom. Musí však mať na zreteli, že so splácaním dlhu mešká už viac ako tri roky. Obaja odporcovia boli preto zaviazaní na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela spoločne a nerozdielne dôvodne, a to vrátane úroku z omeškania, na platení ktorého sa v súlade s § 369 ods. 1 Obch.zák. vo výške 0,05 % denne v článku VII. bod 7.2 písomne dohodli. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v druhej výrokovej vete vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. v tejto časti potvrdil. Odvolanie odporcov proti rozhodnutiu okresného súdu o trovách konania je sčasti dôvodné. Odvolací súd v súvislosti s ním uvádza, že navrhovateľ bol zastúpený právnym zástupcom, t.j. advokátom, v dôsledku čoho mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Tieto predstavujú nielen trovy právneho zastúpenia, ako odmenu za úkony právnej pomoci, ktoré právny zástupca navrhovateľa v priebehu súdneho konania vykonal, ale aj navrhovateľom zaplatený súdny poplatok za návrh.. Okresný súd však priznal navrhovateľovi na trovách prvostupňového konania vyššiu sumu, preto musel odvolací súd túto znížiť. Zo spisového materiálu vyplýva, že si navrhovateľ uplatnil trovy konania za nevrátenú časť súdneho poplatku vo výške 471 Eur, sumu 6,63 Eur, ako časť súdneho poplatku z dôvodu jeho krátenia pri vracaní súdneho poplatku a poplatok vo výške 8 Eur za vyhotovenie kópii elektronického podania, celkom vo výške 485,63 Eur. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia pre právneho zástupcu, ktorý vykonal v prvostupňovom konaní šesť úkonov, a to prípravu a prevzatie právneho zastúpenia, podanie žaloby na súd, trikrát čiastočné späťvzatie návrhu ohľadne tých súm, ktoré odporca 1/ po podaní návrhu navrhovateľovi zaplatil a zúčastnil sa na pojednávaní dňa 14.01.2013, pričom výšku odmeny si právny zástupca navrhovateľa uplatnil vždy z tej nižšej sumy, ktorá po čiastočnom späťvzatí návrhu zostala predmetom sporu tak, ako to vyplýva z § 10 ods .1 a § 14 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov. Výška odmeny za prvé 3 úkony bola po 336,94 Eur, za štvrtý úkon čiastočného späťvzatia návrhu vo výške 303,74 Eur, za piaty úkon čiastočného späťvzatia návrhu 270,54 Eur a za šiesty úkon účasti na pojednávaní vo výške 237,34 Eur. Právny zástupca navrhovateľa má právo aj na režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 3 x 7,41 Eur, 2 x 7,63 Eur a 1 x 7,81 Eur a na 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. z týchto súm. Celková odmena pre právneho zástupcu tak činí sumu 2.233,30 Eur. Za účasť na pojednávaní si právny zástupca navrhovateľa uplatnil aj právo na náhradu za premeškaný čas vo výške 1/60 výpočtového základu, ktorá v roku 2012 zodpovedala sume 13,01 Eur podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl. za tri polhodiny na ceste G. - Žiar nad Hronom a späť vrátane 20 % DPH v sume 46,84 Eur, vrátane 20 % DPH a na hotové výdavky v zmysle § 15 cit. vyhl. na cestovnom na pojednávanie autom R. O. XXXv x P. - G. XXX E. - 92 km v cene 23,15 Eur + 20 % DPH v celkovej výške 27,78 Eur, čo spolu činí na odmene a hotových výdavkov sumu 2.307,92 Eur, a nie sumu 2.241,29 Eur, ktorú navrhovateľ uviedol vo vyúčtovaní. Spolu so súdnymi poplatkami vo výške 485,63 Eur predstavujú trovy prvostupňového konania len sumu 2.718,93 Eur, nie 2.801,49 Eur, ako je to vo vyúčtovaní uvedené. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie o trovách konania je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p. tak, že navrhovateľovi priznal odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. trovy právneho zastúpenia účelne vynaložené v prvostupňovom konaní len vo výške 2.307,92 Eur a náhradu súdnych poplatkov vo výške 485,63 Eur, čo spolu činí 2.718,93 Eur. Okresný súd zrejme omylom započítal do trov konania súdny poplatok duplicitne. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 a 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Navrhovateľovi vznikli v odvolacom konaní trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie právneho zástupcu k odvolaniu odporcu 2/ zo dňa 27.09.2013, ktoré bolo podané elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom vo výške 237,34 Eur podľa § 10 ods. 1 a § 13a vyhl. č. 6555/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov, 1 x 7,81 Eur režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. a 20 % DPH vo výške 49,03 Eur podľa § 18 cit. vyhl. spolu v sume 294,18 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.