Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/282/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705208564 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6705208564.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému L. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XXX/X, O., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom so sídlom Exekútorského úradu Borovianska cesta 2564/17, 96001 Zvolen pod sp. zn. EX 2071/2005 o vymoženie pohľadávky vo výške 435,60 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/1563/2005-24 zo dňa 15. februára 2011 a o návrhu oprávneného na prerušenie konania v senáte jednohlasne takto r o z h o d o l : Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/1563/2005-24 zo dňa 15. februára 2011 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím vyhlásil okresný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom v tejto veci za neprípustnú a túto zastavil a zároveň uložil oprávnenému povinnosť, aby súdnemu exekútorovi zaplatil trovy exekúcie vo výške 11,32 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 1703/2005, NZ 17465/2005, NCRLs 17228/2005 spísaná dňa 23.04.2005 JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom, na základe ktorej navrhol oprávnený výkon exekúcie. Na základe tejto uznal Mgr. Tomáš Kušnír dlh oprávneného v celkovej výške 13.123 Sk (435,60 Eur), ktorý vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 03.11.2004. Súd zistil, že zmluva o úvere obsahuje ustanovenie, ktorým povinný ako dlžník splnomocňuje Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa stala notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom. Súd prvého stupňa poukázal na rozpor záujmov povinného a zástupcu. Pri uzatváraní zmluvy povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzatvoril je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a obsahovala meno Mgr. Tomáša Kušníra. Ak oprávnený postupoval tak, že už dopredu bola určitá osoba oprávnená - t.j. predurčená na to, že bude konať za povinného, spochybňuje základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná, že záväzok v čase uznania existoval (trval). Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať a nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takýto úkon. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tým svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Notárska zápisnica bola spísaná len so zástupcom povinného. Na základe súdnej praxe je možné dôjsť k záveru, že notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti musí byť spísaná tak s povinnou, ako aj s oprávnenou osobou, v prípade ak má ísť o spôsobilý titul pre exekúciu. Notárska zápisnica preto nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu kladie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Aj dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzatvorená medzi povinným a Mg. Tomášom Kušnírom, advokátom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. Z tohto dôvodu chýba ďalší predpoklad na to, aby notárska zápisnica v prejednávanej veci mohla byť spôsobilým exekučným titulom. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie splnomocneného zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorý určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný na takýto úkon udelil plnú moc. Na základe uvedeného bol povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal ani vedomosť o tom, že mu začala plynúť lehota, uplynutím ktorej sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Okresný súd konštatoval, že notárska zápisnica nemohla byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedala požiadavkám, ktoré sú na notársku zápisnicu, ako titul pre exekúciu kladené, ďalej z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a násl. Občianskeho zákonníka, tak i uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú neplatné, a teda napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich náhradu vo výške 11,32 Eur zaviazal oprávneného. Oprávnený podal proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, v ktorom namietal najmä tú skutočnosť, že okresný súd posudzoval prejednávanú vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol a to potom, ako na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie poveril okresný súd exekútora vykonaním exekúcie, pretože nezistil žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo jeho návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Odvolateľ má za to, že plnomocenstvo advokáta, ktoré mu udelil povinný preskúmal sám notár pri spisovaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal okresný súd pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom, keď následne vydal poverenie súdnemu exekútorovi. Zdôraznil, že povinný mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo podľa § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, čo neurobil. Rovnako nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu o tom, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že chýba účasť oprávneného aj povinného pri jej spísaní, pričom táto absencia podľa exekučného súdu spôsobila materiálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice. Podľa oprávneného žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní notárskej zápisnice, čo vyplýva aj z ust. § 41 ods. 2 exekučného poriadku. Podľa názoru oprávneného notárska zápisnica spĺňala náležitosti v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom právny poriadok Slovenskej republiky pripúšťa, aby sa v jednej notárskej zápisnici spísal právny záväzok a súčasne v tej istej notárskej zápisnici aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a s exekúciou. Zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva bola preskúmaná v občianskom súdnom konaní a rozhodnutá súdom. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie v rámci exekučného konania, muselo by to byť podľa oprávneného v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie je nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresnému súdu bol dňa 07.09.2012 doručený návrh oprávneného na prerušenie konania aj podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EU. Tvrdil, že exekučný súd plnomocenstvo, ktoré je súčasťou zmluvy úvere považoval za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, a preto ho vyhodnotil za neplatné, pričom neprimeranosť videl v tom, že je založený hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Namietal, že súd sa nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Tvrdil, že v danom prípade je nutné požiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení: 1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorý dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd z návrhu oprávneného zistil, že navrhuje predmetné exekučné konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Súdny dvor v rozsudku zo 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81 v bodoch 9 a 10 odôvodnenia uviedol, že článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva na to, aby bol súd povinný usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku 177 ZEHS. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu. Zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177 ZEHS vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva, ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu. Podľa § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Z ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie nie je možné prerušiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, napr. § 107, § 109 ako aj § 110. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným zákonom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (§ 14), zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1 písm. b)), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d). Odvolací súd v súvislosti s návrhom oprávneného na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 psím. c) O.s.p. dodáva, že ak sa účastník domáha prerušenia konania podľa uvedeného ustanovenia s tým, že súdu zároveň navrhuje otázky, ktoré majú byť Súdnemu dvoru Európskej únie ako predbežné otázky predložené, je odvolací súd povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie vždy vtedy, ak považuje vyriešenie takejto otázky za nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia a keď je vyriešenie uvedenej otázky spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť jeho rozhodnutie. Súd v danom prípade postupuje ex officio, a teda nie je potrebný návrh zo strany účastníka. Odvolací súd považoval v danom prípade oprávneným navrhované predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a irelevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pretože ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúci spor. V predmetnom konaní súd prvého stupňa neaplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa upravené vo vnútroštátnom právnom poriadku predovšetkým v ustanovení § 52 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ani Smernici Rady 93/13/EHS. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní nenastal žiaden z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. pre prerušenie konania, a to ani podľa osobitného zákona, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd pri preskúmaní odvolania z predloženého spisu zistil, že na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú doručil súdny exekútor okresnému súdu dňa 17.08.2005 na vykonanie exekúcie pre exekučný titul - notárska zápisnica č. N 1703/2005, NZ 17465/2005, NCRLs 17228/2005 ktorú spísal JUDr. Ondrej Ďuriač notár dňa 23.04.2005, ako aj na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 06.07.2005, ktorým žiadal oprávnený voči povinnému vymoženie pohľadávky v sume 13.123,- Sk (435,60 Eur) a jej príslušenstva vydal okresný súd exekútorovi dňa 24.08.2005 poverenie č. 5611 004583 *, a to podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.. Súd prvého stupňa následne napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Podľa § 41 ods. 2 veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti platného ku dňu 28.07.2005 (ďalej len „Exekučný poriadok“) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu 03.11.2004, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 24 Občianskeho zákonníka zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. S prihliadnutím na dôvody uvádzané oprávneným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. Exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica spísaná zástupcom povinného na základe plnomocenstva povinného (dlžníka), ktoré je súčasťou formulárového typu zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Dlžník ako splnomocniteľ udelil plnomocenstvo v úverovej zmluve podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka veriteľovi - oprávnenému ako splnomocnencovi na všetky právne úkony, a to nielen v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s., na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda aby splnomocnenec v mene dlžníka - povinného uznal jeho záväzok z úveru obsiahnutého v úverovej zmluve tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p. alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou je plnomocenstvo podpísal dlžník - povinný dňa 03.11.2004. Pri uzatváraní zmluvy o úvere však povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným oprávneným, v ktorej už bola osoba splnomocnenca presne určená. Udelenie takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom - povinným nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného, v dôsledku čoho sú záujmy splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami povinného. Takáto dohoda o plnomocenstve je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom absolútne neplatným. Na základe takéhoto splnomocnenia následne splnomocnenc vyhlásil pred notárom, že záväzok zo zmluvy o úvere za povinného uznáva a v prípade neuhradenia dlhu v lehote do 17.05.2005 súhlasí s exekúciou podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku s tým, že notárska zápisnica bude použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Je potrebné uviesť, že ak zastupoval povinného advokát, ktorý bol v tom čase zároveň advokátom oprávneného, ide nesporne o stret záujmov, ktoré sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v dôsledku čoho musí zákon zastúpeného chrániť, a to aj proti jeho vôli. Rozpor sa nemusí týkať len právneho úkonu, ku ktorému mal byť zástupca splnomocnený, ale stačí akákoľvek kolízia záujmov zástupcu a zastúpeného. Základným predpokladom však je, aby rozpor reálne existoval, preto nestačí len možnosť stretu záujmov, ale k stretu záujmov musí aj fakticky dôjsť, čoho dôkazom je uznanie vykonané advokátom obsiahnuté v notárskej zápisnici. Je len málo pravdepodobné, že by substitučný splnomocnenec konal za splnomocnenca tak, že by presadzoval a bránil jeho záujem, ktorému postupu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že splnomocnený advokát za povinného bez akýchkoľvek výhrad uznal pred notárom v notárskej zápisnici jeho dlh a zároveň súhlasil aj s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. O tejto skutočnosti nemusel mať povinný žiadnu vedomosť, preto sa na súhlas splnomocnenca s vykonateľnosťou notárskej zápisnice namiesto povinného musí nahliadať ako na právny úkon, ktorý nemohol založiť platnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu tak, ako to vyžaduje ust. § 41 Exekučného poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vykonať exekúciu na podklade notárskej zápisnice obsahujúcej právny záväzok vyznačenej oprávnenej osoby, aj keď je tam označená aj osoba povinná, vrátane právneho dôvodu, predmetu a času plnenia, pretože povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou nesúhlasila. Uznanie dlhu splnomocneným advokátom, rovnako ako aj jeho vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony zástupcu, ktoré sú vykonané v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13. júla 2000, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že notárska zápisnica spísaná len so zástupcom povinného nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre absenciu súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Keďže okresný súd musí skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, a nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to či už na návrh účastníka alebo bez neho, pretože jedine spôsobilý exekučný titul je podmienkou pre pokračovanie v exekučnom konaní, rozhodol okresný súd správne, keď pre nedostatok spôsobilosti exekučného titulu, ktorý je neodstrániteľnou podmienkou pre výkon exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Ďalším dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie bola aj tá skutočnosť, že dedičské konanie voči povinnému Vladimír Petráš, nar. 01.05.1957, naposledy bytom Stráž 282/1, Zvolen, ktorý zomrel dňa 20.10.2009 bolo uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 24D/238/2009 zo dňa 17.12.2009 zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p., a keďže poručiteľ ku dňu smrti nevlastnil žiadny hnuteľný a ani nehnuteľný majetok alebo majetkové práva, nie je možné aby po poručiteľovi vstúpil do konania niektorý z potenciálnych dedičov v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie, ktoré je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.