Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/149/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706201480 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6706201480.4
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., AK so sídlom Grösslingova 4, 821 08 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, N., zast. opatrovníkom L. B., pracovníkom Okresného súdu Lučenec, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Borovianska 17, pod sp. zn. EX 442/06, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 897,33 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/791/2006-82 zo dňa 04. septembra 2013 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/791/2006-82 zo dňa 04. septembra 2013 o d m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 11Er/791/2006-82 zo dňa 04. septembra 2013 návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podaním doručeným exekučnému súdu dňa 07. septembra 2012 navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm.c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie dve prejudiciálne otázky v znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?. Ďalej uviedol, že povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku hypotetickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Uviedol, že povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku nevzniká v každom prípade. Z primárneho práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora vyplýva viacero výnimiek z povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku, konkrétne ak a) odpoveď na prejudiciálnu otázku by nemala žiadny význam na vytvorenie právneho základu na rozhodnutie vo veci samej, b) ide o otázku, ktorá bola skutkovo a právne podobnom prípade vyriešená Súdnym dvorom, alebo o právnu otázku, ktorá sa vyriešila v judikatúre Súdneho dvora bez zreteľa na to, v akých konaniach bola predložená
( princíp „ acte éclairé“), alebo ak c) je výklad práv a EÚ taký jasný, že nevznikajú žiadne rozumné pochybnosti o výsledku ( princíp „acte clair“). Doktrína acté éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na judikatúre, konštantnej, ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES. Uviedol, že položenie prejudiciálnej otázky v znení a s obsahom ako ju navrhol položiť Súdnemu dvoru EÚ oprávnený je hypotetické a pre právne posúdenie veci nemajúce žiadny význam. Zmyslom riešenia predbežnej otázky totiž nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii vnútroštátneho súdu, ale zabezpečiť jednotný výklad úniového práva, ku ktorej potrebe jednotného výkladu prvá ani druhá otázka oprávneného nesmeruje. Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu podal odvolanie oprávnený. Namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom ( ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Dôvodil, že uznesenie je v časti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nevyhnutné považovať za arbitrárne, svojvoľné, a tým priamo zasahujúce do základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústava Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Namietal, že exekučný súd oprávneným prednesenú podstatnú argumentáciu odôvodňujúcu nutnosť prerušenia konania za účelom uskutočnenia postupu podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ právne neposúdil. Uviedol, že konanie je v štádiu prejednávania odvolania možné prerušiť v záujme účastníkov na zbavení právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej jeho aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky a to podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. V závere požiadal odvlací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolanie pôvodného súdneho exekútora podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
Pred samotným preskúmaním napadnutého uznesenia odvolací súd skúmal, či sú splnené objektívne a subjektívne podmienky odvolacieho konania.
Zo spisu odvolací súd zistil, že exekučný súd uznesením č.k. 11 Er/791/2006-14 zo dňa 15. februára 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Toto rozhodnutie v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41 CoE/104/2010 zo dňa 23. februára 2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 07. apríla 2011. Následne exekučný súd uznesením č.k. 11 Er/791/2006-56 zo dňa 22. Októbra 2012 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm.g) exekučného poriadku, oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie v sume 20,59 Eur. Treťou výrokovou vetou zamietol návrh na prerušenie konania. Proti rozhodnutiu, vydanému vyšším súdnym úradníkom, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, ako aj proti zastaveniu exekúcie podal odvolanie oprávnený. Exekučný súd s poukazom na § 374 ods. 4 O.s.p. uznesením č.k. 11 Er/791/2006-82 zo dňa 04. septembra 2013 zamietol návrh na prerušenie konania.
Podľa § 202 ods. 3 písm. o) O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c). Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Po oboznámení sa s obsahom odvolania odvolací súd zistil, že oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods. 2 O.s.p.), preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu, ktorým exekučný súd zamietol návrh na prerušenie konania, s poukazom na § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol.
Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky pôvodného súdneho exekútora nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.