Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/146/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707202015 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6707202015.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnému: T. P., nar. XX.X.XXXX, bytom W., S. XXX/X, (adresa na doručovanie S. XX, W.) vedenej pod sp. zn. EX 123/2007 súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad Detva, Štúrova 784/52, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 324,64 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 11Er/571/2007-19 z 12.5.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu vo Zvolene č. k. 11Er/571/2007-19 z 12.5.2011 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd, konajúci ako súd exekučný, napadnutým rozhodnutím vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,09 EUR do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom v predmetnom prípade bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn.: SR 6197/06 zo dňa 21.11.2006. Rozhodcovský súd zaviazal povinného na úhradu istiny s príslušenstvom, ktoré pozostávalo z úroku z omeškania vo výške 0,25% denne, t.z. 91,25% ročne z dlžnej sumy. Exekučný súd uviedol, že zo samotného rozhodcovského rozsudku nebolo možné posúdiť, čo tvorí samotnú istinu a čo sú poplatky a sankcie za nesplnenie zmluvných povinností a preto nezastavil exekúciu len v časti. Priznaný úrok z omeškania vo výške 91,25% ročne posúdil ako plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom a preto v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) konanie zastavil. Súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko zmenu súdneho exekútora vyhodnotil ako neúčelnú. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený zo dňa 4.8.2011 žiadal o zrušenie rozhodnutia. Oprávnený uviedol, že exekučný súd mal zastavil exekúciu len v časti neprijateľného úroku, nakoľko toto exekučný poriadok pripúšťa. Pokiaľ išlo o úroky z omeškania oprávnený uviedol, že povinný vyjadril súhlas so zmluvnými podmienkami, teda aj z úrokom z omeškania. Úrok mal len sankčný charakter pre prípad, že poruší zmluvné podmienky. Podľa oprávneného dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Oprávnený svoje odvolanie doplniť podaním zo dňa 7.9.2012 jeho obsahom bol aj návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p.. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného je opodstatnené. Exekučný súd v danom prípade zastavil exekúciu z dôvodu, že úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne je plnením v rozpore s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Zo samotného rozhodcovského rozsudku nebolo možné posúdiť, čo tvorí samotnú istinu a čo sú poplatky a sankcie za nesplnenie zmluvných povinností, preto nezastavil exekúciu len v časti. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu vidí odvolací súd v posudzovaní primeranosti plnenia z vlastného podnetu, nakoľko exekučné konanie je vykonávacie konanie. Krajský súd mal za preukázané, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon, resp. nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne považoval okresný súd za odporujúci dobrým mravom, avšak opomenul skúmať povahu účastníkov konania, čo má byť základom pre rozhodnutie v danej veci. Nakoľko súd neskúmal povahu účastníkov konania pred vydaním napadnutého rozhodnutia bolo možné, že zmluva na základe ktorej vznikol právny vzťah medzi oprávneným a povinným je zmluvou o úvere. Skúmanie plnenia v rozpore s dobrými mravmi (evokuje občianskoprávny vzťah) je použiteľné v rámci ochrany spotrebiteľa (značná nerovnováha). Ak okresný súd dospel k záveru, že priznané plnenie je v rozpore s dobrými mravmi, vyžadovalo si to iné odôvodnenie. Aplikácia právneho režimu vyplývajúca z priznaného plnenia v rozpore s dobrými mravmi prichádza do úvahy len v prípade preukázania značnej nerovnováhy postavenia subjektov práva, čo v danom prípade zatiaľ nebolo splnené. V predmetnom prípade postupom okresného súdu došlo k odňatiu práva oprávneného konať pred súdom, v dôsledku neúplného zistenia skutkového stavu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, skúmanie priznaného plnenia v exekučnom konaní je vylúčené. Ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal priznané plnenie, a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „ vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Z uvedeného vyplýva, že ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, by boli nadbytočné a strácali by svoj zmysel. Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa oprávnenému odňala možnosť riadne brániť svoje záujmy v odvolacom konaní, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou exekučného súdu bude podrobne sa vyrovnať s otázkou povahy vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a v prípade zistenia (preukázania) dôvodov pre zastavenie exekúcie opätovne vo veci rozhodnúť a vydať rozhodnutie, ktorého štruktúra odôvodnenia bude zodpovedať zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p. Okresný súd zároveň rozhodne aj o návrhu oprávneného na prerušenie konania zo dňa 3.9.2012 podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa upravovať nielen rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania. Dôvodová správa vysvetľuje túto úpravu tým, že zákon vyčerpávajúco vypočítava prípustné odvolacie dôvody, a preto dopĺňanie dôvodov odvolania aj po uplynutí lehoty na odvolanie je zbytočné. Na základe uvedeného sa odvolací súd nezaoberal dôvodmi odvolania doplnenými v podaní oprávneného zo dňa 3.9.2012. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.