Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/68/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707202500 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6707202500.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Palko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti povinnej T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX Z., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 385/2007 pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3.945,43 Eur s prísl. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/754/2007-22 z 15. 10. 2013, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. Návrh oprávneného na prerušenie konania zamieta. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd exekúciu vykonávanú na základe poverenia vydaného Okresným súdom Zvolen 02. 04. 2007 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom podľa § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zastavil z dôvodu, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zistil existenciu podmienok, na základe ktorých môže súd exekúciu zastaviť. Exekučný súd preskúmal rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava (ďalej len rozhodcovský rozsudok), ktorý bol podkladom pre vykonanie exekúcie. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor sa odvíja až od dohody medzi účastníkmi sporu. Výsledkom dohody medzi účastníkmi by mala byť podľa názoru súdu rozhodcovská zmluva, ktorá by mala byť dobrovoľným aktom súkromnoprávnej povahy a základom právomoci rozhodcovského súdu (ďalej len rozhodcovská doložka). Pri právnom posudzovaní rozhodcovského rozsudku, ktorý by mal byť podkladom pre vykonanie exekúcie, rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný a zmluvy o úvere, ktorú uzavreli oprávnený s povinným, súd vychádzal z vnútroštátnych predpisov, z predpisov európskeho práva a judikatúry Súdneho dvora. Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným 17. 03. 2006 vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podliehajúcu režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, u ktorej musí všeobecný súd aj rozhodcovský súd pri posudzovaní nárokov z nej vyplývajúcich aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách spôsobom neodporujúcim smernici Rady č. 87/102/EHS o aproximácii zákonov a iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru a smernici Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník v § 54 ods. 1 zakazuje v spotrebiteľských zmluvách zmluvné podmienky, ktoré sa odchyľujú od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže najmä vopred vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Účastníkmi dojednaná rozhodcovská doložka, ktorej využitie sa javí ako súladné s pozitívnym právom, malo za následok, že sa povinnému ako spotrebiteľovi odoprela ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, Zákona o spotrebiteľských úveroch a smernice Rady 93/13/EHS a 87/102/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou a súd na absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu prihliada ex offo. Nakoľko teda rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky bola dojednaná neplatne, rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekúcie skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť a teda sa ani nestal spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu sa oprávnený odvolal. Prípustnosť odvolania odvodzoval od § 45 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) a uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) s tvrdením existencie vád vyplývajúcich z § 221 ods. 1 O. s. p., nedostatočne zisteného skutkového stavu pre nevykonanie náležitého dokazovania a nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekučný súd podľa názoru oprávneného porušil právo oprávneného na spravodlivé súdne konanie, keď ho ako účastníka exekučného konania neinformoval o svojich úvahách o neprijateľnej zmluvnej podmienke, stranám sporu sa neumožnilo vyjadriť k podstate námietky o neuplatniteľnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a nevykonal prejednanie veci za účasti strán a vynechal dokazovanie. Súd neupozornil ani povinného, že rozhodcovskú doložku hodlá posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a nevyzval ho na podanie vyjadrenia k tejto skutočnosti, najmä, nezisťoval jeho úmysel namietať nekalý a nezáväzný charakter tejto podmienky. V štádiu exekučného konania po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie už nie je možné, aby súd posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky a na takéto posúdenie viazal zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z takéhoto dôvodu je nezákonné. Súd konal v rozpore s právom Európskej únie, ak vylúčil možnosť aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky bez toho, aby upozornil spotrebiteľa a počkal na to, či spotrebiteľ dá najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, ako aj bez toho, aby o svojom zámere a zámere spotrebiteľa v rámci zásady kontradiktórnosti a zásady rovnosti zbraní informoval oprávneného a umožnil mu vyjadriť sa s cieľom ovplyvniť výsledok konania. Exekučný súd sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok bez zákonného zmocnenia. Oprava rozhodnutí rozhodcovských súdov je časovo limitovaná zákonom prostredníctvom § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní tak, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania. Stanovením časového limitu sledoval Zákon o rozhodcovskom konaní zabezpečiť právnu istotu v tom smere, aby sa po uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených povinností rozhodnutiami rozhodcovských súdov. Potom je neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených týmto rozsudkom. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V exekučnom konaní nie je súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi, ale nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Právny poriadok neumožňuje exekučnému súdu skúmať otázku platnosti rozhodcovskej doložky. Ani záver okresného súdu, že rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná, nepovažuje oprávnený za správny. Rozhodcovská doložka dáva účastníkom konania možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny súd. Nie je správny názor okresného súdu, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd nesprávne podriadil zmluvu o úvere uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka pod režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Povinný v zmluve o úvere súhlasil so zmluvnými podmienkami vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, preto súd nemal dôvod dohodnutú výšku úrokov na 0,25 % denne vyhodnotiť ako neprimeranú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V exekučnom konaní nie je súd oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Pre prípad, že by odvolací súd argumenty oprávneného v odvolaní o nemožnosti zastavenia exekúcie neakceptoval, navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie podať v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie návrh na posúdenie prejudiciálnych otázok v znení: 1. Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov? 2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu? 3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie dňa 15. 10. 2013. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013 exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Oprávnený v odvolaní tvrdí, že pokiaľ súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tejto žiadosti vyhovel, nemôže opätovne v neskoršom štádiu exekučného konania posudzovať exekučný titul z hľadiska jeho vlastností, či je formálne a materiálne vykonateľný. Tento názor oprávneného nie je správny. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto nezakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie vykonávať exekúciu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 205/2011 z 01. 02. 2012, tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. 06. 2012 sp. zn. III. ÚS 254/2012). Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ani iné zákonné ustanovenie neupravuje kedy, do ktorého momentu môže súd exekúciu zastaviť. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že exekučný súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa exekúcia vykonáva na podklade vykonateľného exekučného titulu (napr. 1Cdo 52/2010, 2Cdo 269/2012, 3Cdo 210/2011, 4Cdo 52/2012, 5Cdo 42/2012, 6Cdo 135/2012, 7Cdo 164/2013). Totožný názor vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. I. ÚS 203/2011, II. ÚS 417/2011, IV. ÚS 456/2012. S názorom okresného súdu (aj pod vplyvom citovaných rozhodnutí), že exekučný súd je oprávnený preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania nielen pred vydaním poverenia súhlasí aj odvolací súd a námietku oprávneného v odvolaní o existencii procesnej vady konania nepovažuje za dôvodnú. Oprávnený tvrdí, že súd, ktorý pred zastavením exekúcie nevykonal žiadne dokazovanie a nenariadil pojednávanie, odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a porušil ich právo na spravodlivý súdny proces. Oprávnený tvrdí, že súd nerešpektoval zákonný príkaz na verejné prejednanie veci. K odňatiu možnosti konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces vyplývajúceho z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd malo podľa názoru oprávneného dôjsť aj tým, že exekučný súd bez námietky povinného skúmal, či rozhodcovské konanie sa uskutočnilo na základe platnej uzavretej rozhodcovskej zmluvy a že súd prvého stupňa exekúciu zastavil, hoci pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Ex offo prieskumom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach (napr. 6Cdo 1/2012, 5 M Cdo 4/2012) opakovane uviedol, že „ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, čo znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci neúčinnosť a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Povinnosť súdu aj bez návrhu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, od ktorej odvodzoval rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom, možno podľa názoru najvyššieho súdu vyjadreného v uznesení 5 M Cdo 4/2012 z 29. 04. 2013 podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti ktorému je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvý krát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku.“ Týmito slovami odmietol najvyšší súd názor Generálneho prokurátora o nemožnosti exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní bez námietok spotrebiteľa. Okresný súd správne posúdil povahu rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, na ktoré zmluva o úvere č. 6151090 zo 17.03. 2006 odkazuje. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu formálne neodporuje zákonu, ale svojimi dôsledkami sleduje obchádzanie zákona, konkrétne § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2007, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováha spočíva v tom, že spotrebiteľ pri podaní žaloby má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by konanie začalo na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je touto rozhodcovskou doložkou nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Exekučný súd má povinnosť v každom štádiu konania exekúcie skúmať, či bol exekučný titul vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci a rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným. Rozhodcovský rozsudok vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu nie je vykonateľným exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a na základe ničotného aktu nemôže byť vedená exekúcia. Exekučný súd exekúciu zastavil z dôvodu neexistencie formálnej aj materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolací súd v plnom rozsahu sa stotožňujúc s rozhodnutím okresného súdu toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutí o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Súdny dvor Európskej únie má podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú a) výkladu zmlúv, b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie, ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa táto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke nemožno vykladať absolútne, t. j., že vnútroštátny súdny orgán má vždy za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci CILFIT, C-283/81 sa článok 177 tretí odsek zmluvy EHS (teraz článok 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) má vykladať v tom zmysle, že súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom položí otázka týkajúca sa práva Spoločenstva s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, že položená otázka nie je relevantná alebo Súdny dvor už podal výklad sporného ustanovenia Spoločenstva alebo že správne uplatnenie práva Spoločenstva je také jednoznačné, že neexistujú o tom rozumné pochybnosti, pričom existenciu tejto možnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva Spoločenstva, osobitných ťažkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej judikatúry v rámci Spoločenstva. Okresný súd rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení na základe vnútroštátneho práva § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, rozhodnutie exekučného súdu nie je založené na aplikácii alebo interpretácii práva Európskej únie, preto neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by malo byť vyhovené návrhu oprávneného na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. bol z tohto dôvodu zamietnutý. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.