Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/230/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707202549 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6707202549.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L. XXX/XX, T. K., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, Borovianska 17, o vymoženie 165,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 16Er/86/2007-12 zo dňa 16.02.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) exekúciu vedenú na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 12.12.2006, sp. zn. SR 6472/06 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie istiny 574,09 Eur (12 223 Sk) spolu s 0,25% denným úrokom z omeškania zo sumy 405,73 Eur od 09.11.2006 do zaplatenia a povinnosť zaplatiť trovy rozhodcovského konania v sume 165,01 Eur. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 23.01.2006. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, preto sa oprávnený so žalobou obrátil na rozhodcovský súd. Súd konštatoval, že zo samotného rozhodcovského rozsudku nie je možné posúdiť ani rozlíšiť, čo tvorí samotnú istinu a čo sú poplatky a sankcie za nesplnenie zmluvných povinností, a preto nie je možné posúdiť ani ich primeranosť a súlad so zákonom, a teda zastaviť exekúciu len v časti. Preto exekučný súd zastavil exekúciu v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v plnom rozsahu najmä z dôvodu, že rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré zaväzovalo povinného na úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne, je rozhodnutím, ktoré zaväzuje na plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom. V závere rozhodnutia súd uviedol, že o trovách súd rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Proti rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Oprávnený poukázal na to, že výška úrokov z omeškania sa spravuje dohodou strán, pričom nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktoré si môžu zmluvné strany dohodnúť. Ďalej oprávnený namietal, že predložený exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) bol predmetnom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tomto konaní súd uznal exekučný titul za súladný so zákonom. V tomto prípade teda ide o vec, o ktorej súd už raz právoplatne rozhodol. V závere oprávnený uviedol, že jeho pohľadávka bola uhradená platbou zo dňa 13.09.2007 poukázanou povinným. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku rozhodcovského súdu, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 574,09 Eur spolu s 0,25% denným úrokom z omeškania zo sumy 405,73 Eur od 09.11.2006 do zaplatenia a povinnosť zaplatiť trovy rozhodcovského konania v sume 165,01 Eur. Túto povinnosť uložil rozhodcovský súd povinnému na základe zmluvy o úvere zo dňa 23.01.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 25.05.2007. Dňa 13.04.2010 bolo exekučnému súdu doručené podanie súdneho exekútora označené ako „Podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú“, ktorým exekútor navrhol, aby bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Uznesením zo dňa 16.02.2011 prvostupňový súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v celom rozsahu podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK. Po podaní odvolania oprávneným, bola predmetná vec dňa 14.08.2014 predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolaciemu. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 45 ods. 1 a 2 ZRK (1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). V prvom rade je potrebné uviesť, že exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Najvyšší súd SR už v Rozsudku z 27.01.2007, sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná námietka odvolateľa o nedostatku právomoci exekučného súdu preskúmavať predložený exekučný titul. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení vychádzal z listinných dôkazov založených v spise, pričom v tomto spise chýbala zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorej súčasťou mali byť všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku obsahovali rozhodcovskú doložku. Keďže v prejednávanom prípade exekučný súd nedisponoval zmluvou o úvere, súčasťou ktorej sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, nebolo možné ani jednoznačne zistiť, či v danej veci zmluve bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva (doložka) oprávňujúca rozhodcovský súd konať a rozhodnúť vo veci. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený spôsobilý exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012). Skúmanie tejto podmienky (právomoci rozhodcovského súdu) musí podľa názoru odvolacieho súdu predchádzať skúmaniu nedostatkov rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ZRK. Až v prípade, že rozhodcovský súd konal a rozhodoval na základe platnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), môže súd skúmať, či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ ZRK alebo nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK. Vzhľadom na uvedené tak podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu. Záver exekučného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení je z tohto hľadiska nepodložený, a preto predčasný. Navyše, ak exekučný súd poskytol povinnému právnu ochranu a exekúciu zastavil ako celok, potom mal povinnosť tento záver náležite vysvetliť v odôvodnení napadnutého uznesenia. Prvostupňový súd zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK odôvodnil len vo vzťahu k úroku z omeškania. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Porušením tohto práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné. Exekučný súd sa vo svojom rozhodnutí ďalej nevysporiadal s otázkou právnej kvalifikácie vzťahu medzi oprávneným a povinným, ktorá je taktiež podstatnou z hľadiska skúmania podmienok pre vedenie exekúcie. Ak je možné (s prihliadnutím na predmet zmluvného vzťahu, postavenie účastníkov tohto vzťahu a účel poskytnutia úveru) považovať vzťah medzi oprávnený a povinným za vzťah spotrebiteľský, je potrebné podriadiť ho právnemu režimu noriem upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv, vrátane hodnotenia, či dojednané zmluvné podmienky (teda aj rozhodcovská doložka) nepredstavujú neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd na podklade uvedených skutočností napadnuté uznesenie ako celok zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom súd opätovne posúdi otázku, či sú splnené podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku predloženého ako exekučný titul. Podľa výsledku tohto konania bude následne potrebné vysporiadať sa s vyjadrením oprávneného (ktoré je súčasťou odvolania), že jeho pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní už bola uhradená. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.