Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/143/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707203097 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6707203097.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: C.. L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X. XXXX/XX, K., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, Borovianska 17, o vymoženie 366,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/993/2007-19 zo dňa 12.05.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd, konajúci ako súd exekučný, napadnutým rozhodnutím exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 11,43 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že exekučným titulom v predmetnom prípade bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn.: SR 6172/06 zo dňa 12.12.2006, ktorý uložil povinnému povinnosť na zaplatenie sumy vo výške 366,46 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 358,49 Eur od 25.9.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 132,58 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplynulo, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 21.3.2006, ktorú povinný riadne a včas neplnil. Exekučný súd uviedol, že rozhodcovský súd zaviazal v rozsudku povinného na úhradu istiny s príslušenstvom, ktoré pozostávalo z úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne z dlžnej sumy. Zo samotného rozhodcovského rozsudku nie je možné posúdiť ani rozlíšiť čo tvorí samotnú istinu a čo sú poplatky a sankcie za nesplnenie zmluvných povinnosti a preto nie je možné posúdiť ani ich primeranosť a súlad so zákonom a teda zastaviť exekúciu len v časti. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré zaväzovalo povinného na úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne považoval za rozhodnutie, ktoré zaväzuje na plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým mravom a preto podľa § 45 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ZoRK“) exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 v spojení s § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. V súvislosti s tvrdením súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ"), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má teda sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Povinný svoju povinnosť nesplnil, čo mal preukázané v rámci vykonaného dokazovania tak rozhodcovský súd v rámci rozhodcovského konania, ako aj prvostupňový súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Oprávnený poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Obdo 28/2004 zo dňa 22.9.2005, kde sa Najvyšší súd SR zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska otázky dobrých mravov, pričom v závere zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t. j. aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Podľa názoru oprávneného sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Súd by pri takejto aplikácii moderačného práva vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by teda viedlo k značenému oslabovaniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody (voľnosti) veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka. Namietal, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keďže udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po tom, čo exekučný titul uznal za súladný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného je opodstatnené. Exekučný súd v danom prípade zastavil exekúciu podľa § 45 ods. 2 ZoRK z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka (povinného) na plnenie úroku z omeškania vo výške 91,25 % ročne, čo považoval za rozporné s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu vidí odvolací súd v primárnom posudzovaní primeranosti plnenia. Plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom považoval okresný súd za odporujúce dobrým mravom, avšak opomenul skúmať aj povahu účastníkov konania, čo má byť základom pre rozhodnutie v danej veci. Nakoľko súd neskúmal povahu účastníkov konania nie je vylúčené, že zmluva na základe ktorej vznikol právny vzťah medzi oprávneným a povinným je zmluvou o úvere bez spotrebiteľského prvku (neprichádzala by do úvahy aplikácia §§ 52 - 62 Občianskeho zákonníka). Podľa § 52 ods. 2, posledná veta, Občianskeho zákonníka platí, že len v prípade ak účastníkom právneho vzťahu je spotrebiteľ sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Skúmanie plnenia v rozpore s dobrými mravmi (evokuje občiansko-právny vzťah) je použiteľné v rámci ochrany spotrebiteľa (značná nerovnováha), čo okresný súd neskúmal. Bolo potrebné preskúmať povahu účastníkov. Ak okresný súd dospel k záveru, že priznané plnenie je v rozpore s dobrými mravmi, vyžadovalo si to iné dokazovanie. Aplikácia právneho režimu vyplývajúca z priznaného plnenia v rozpore s dobrými mravmi prichádza do úvahy len v prípade preukázania značnej nerovnováhy postavenia subjektov práva, čo v danom prípade zatiaľ nebolo splnené. V predmetnom prípade postupom okresného súdu došlo k odňatiu práva oprávneného konať pred súdom, v dôsledku neúplného zistenia skutkového stavu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, skúmanie priznaného plnenia v exekučnom konaní ex offo je vylúčené. Ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal priznané plnenie, a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „ vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Porušením tohto práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Len zákonne odôvodnené rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné. Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa oprávnenému odňala možnosť riadne brániť svoje záujmy v odvolacom konaní, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou exekučného súdu bude podrobne sa vysporiadať s otázkou povahy vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a v prípade zistenia (preukázania) dôvodov pre nemožnosť vedenia exekúcie opätovne vo veci rozhodnúť a vydať rozhodnutie, ktorého štruktúra odôvodnenia bude zodpovedať zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p. Je pravdou tvrdenie oprávneného v odvolaní, že súd pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje podľa § 44 ods. 2 EP súladnosť exekučného titulu so zákonom. Súd má povinnosť počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania prihliadať na to, a to jednak na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, či sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a v prípade zistenia tohto nedostatku, ktorý je potrebný považovať za neodstrániteľnú prekážku v konaní, je potrebné exekúciu zastaviť. Ak súd v štádiu posudzovania žiadosti o udelenie poverenia nezistí dôvod pre zamietnutie žiadosti v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pre rozpor exekučného titulu so zákonom neznamená to to, že by v ďalšom priebehu exekučného konania nemohol súd dospieť k záveru o takomto rozpore, vyústiacom v nutnosť zastavenia exekúcie pre jej neprípustnosť. Vydanie poverenia nepredstavuje „res iudicata“ pre ďalší postup exekučného súdu, pretože ustanovenia §§ 57 a 58 Exekučného poriadku by stratili akékoľvek opodstatnenie. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.